Brightline ako najodvážnejšia americká stávka na železnicu za desaťročia

V posledných dňoch sa dostáva pozornosti výnimočnému projektu súkromnej americkej železnice Brightline na Floride. Tá si získava viac a viac cestujúcich, ale tiež sa jej kopia dlhy a je otázne, či ich dokáže uniesť. Aj to je krutý paradox americkej hromadnej dopravy. Tento málo známy príbeh stojí za pozornosť aj u nás v Európe.

Európsky ideál na automobilovej Floride

Spoločnosť Florida East Coast Industries v marci 2012 predstavila projekt „All Aboard Florida“ a ponuka znela neodolateľne: súkromne financovaná osobná železnica orientovaná na komfort, ktorá spojí Miami, metropolu na juhu polostrova, a Orlando ležiace okolo 400 km severne. Išlo o prvý súkromný železničný podnik v Spojených štátoch za desaťročia. Za projektom stála investičná skupina Fortress Investment Group. 

Jej majiteľ Wes Edens chcel dokázať, že osobná železnica môže fungovať aj v Amerike ovládanej autami a aj bez priamych štátnych dotácií. Motiváciou pre neho bola verejná doprava v Európe a Ázii a tiež fakt, že diaľnica prepájajúca Floridu je často upchatá. Pred dvomi rokmi bol projekt prezentovaný spolu s budúcimi plánmi spoločnosti v populárnom stavebnom Youtube kanáli B1M.

V roku 2015 bol ustanovený názov Brightline a začala sa výstavba staníc v mestách Fort Lauderdale, West Palm Beach a Miami. Siemens dodal dieselelektrické vlakové súpravy, ktoré vyzerali ako elegantný európsky rýchlovlak, nie ako typické americké plechové rakvy. Prvý komerčný spoj vyrazil z Fort Lauderdale začiatkom roka 2018 a prevádzka do Miami pribudla v máji toho roku.

Plynulý priebeh narušil covid a od marca 2020 bola prevádzka zastavená na rok a pol. Pokračovala však výstavba predĺženia do Orlanda, ktorá obsahovala aj 56 km novej trate. Ostatné kilometre boli vedené po už existujúcich koľajach, ktoré patrili materskej spoločnosti. Obnovenie prevádzky prišlo v novembri 2021 a od septembra 2023 sa spustila plná linka Miami-Orlando. Tým sa dokončila druhá fáza s celkovými nákladmi 6 miliárd dolárov.

Z hľadiska prevádzkových parametrov nejde zďaleka o rýchlovlak. Na 56 kilometroch novej trate pri Orlande je maximálna rýchlosť 200 km/h, avšak priemerná rýchlosť na celej dĺžke 380 km dosahuje skromnejších 110 km/h a v najhustejšom území pri Miami 90tku. Celkový výlet trvá 3 a pol hodiny a spiatočný listok medzi konečnými stanicami stojí okolo 200 dolarov. Stále však ide o spojenie, ktoré dokáže konkurovať automobilom.

Finančne to celkom nevychádza

Po ustálení prevádzky predpokladal Brightline pre rok 2026 osem miliónov cestujúcich ročne a tržby 700 miliónov dolárov. V roku 2025 však prepravil len 3,1 milióna pasažierov a operačný príjem sa dostal približne na nulu. Počet stále rastie a prvý štvrťrok 2026 priniesol historický rekord 900 tisíc cestujúcich, avšak príjmy z cestovného už nie.

Existenčnou hrozbou projektu sa stalo dlhové zaťaženie, ktoré minulý týždeň rozoberal denník Financial Times. Brightline si na výstavbu a rozšírenie systému požičal takmer šesť miliárd dolárov. V roku 2024 vykázal čistú stratu 549 miliónov a o rok neskôr 233 miliónov dolárov. Viaceré splátky úrokov boli odložené a rating dlhopisov klesol do špekulatívneho pásma.

Hlavným dôvodom nemusí byť samotný 6-miliardový dlh, ale predovšetkým vysoký úrok na ňom. Podľa verejne dostupných zdrojov ide v priemere o 10 až 15 percent, v závislosti od rôznych penált za nesplácanie. Pri konzervatívnom infraštruktúrnom projekte ide o veľmi vysoké percento.

Kultúrno-rozumové bariéry a neistá budúcnosť

Problémom sa stáva aj špecifický imidž, ktorý z Európy len ťažko pochopiť. Vlaky Brightline od roku 2017 usmrtili viac ako 200 ľudí. Ide o ľudí, ktorí sa pohybovali po koľajach, alebo autá, ktoré prechádzali na červenú. Väčšina trate je vedená v starej stope s úrovňovými križovaniami. V americkej kultúre však zjavne kritika dopadá na dopravcu a jedným z obvinení je, že nedostatočne oplotil trať.

Brightline celkovo dokazuje, že v Spojených štátoch existuje aj v 21. storočí dopyt po železnici. Rastúce počty cestujúcich, kvalita prevádzky vrátane moderných staníc a napokon výstavba nových kilometrov trate sú nespornými úspechmi. Porovnajme si to napríklad s výstavbou vysokorýchlostnej trate naprieč Californiou. Tá prebieha už takmer 20 rokov, cieľ nevidno a účet sa šplhá na 120 miliárd dolárov.

Doterajšia skúsenosť však zároveň odhaľuje brutálnu ekonomiku: náklady na infraštruktúru jednoducho výrazne prevyšujú tržby z cestovného, obzvlášť ak sú financované za komerčných podmienok. Dnes to pôsobí tak, že takmer žiadny rast cestujúcich alebo príjmov nedokáže predbehnúť miliardy narastajúceho dlhu. 

Smutné poučenie teda je, že bez vstupu štátu alebo iného verejného subjektu, ktorý by minimálne poskytol garancie na dosiahnutie rozumne nízkeho úroku, je nemožné rozvíjať verejnú dopravu. To si k srdcu zobral aj samotný Brightline pri pláne postaviť novú trať spájajúcu Los Angeles a Las Vegas na opačnom konci USA. Na tento projekt už v roku 2024 získal grant od federálnej vlády vo výške troch miliárd dolárov.