Dopravné nehody sú jednou z negatívnych externalít masívneho rozmachu osobných vozidiel už od samého počiatku. Najsmutnejšou kategóriou sú počty usmrtených, či už chodcov, motocyklistov alebo samotných pasažierov.
Jedným z mála pozitív v tejto neveselej téme je, že nehody sa riadne monitorujú a výsledné údaje sú prístupné širokému publiku. Na Slovensku je to ministerstvo vnútra, ktoré každoročne kompiluje a publikuje štatistiky v prehľadnej podobe tabuliek a prezetnácií. Tieto dáta existujú už od roku 1966, tu sa zameriame na ostatných 25 rokov.
Práve pri pohľade do dlhšej histórie si možno všimnúť niekoľko zaujímavostí a trendov. Tým najdôležitejším ukazovateľom je bezpochyby počet obetí. Aký je jeho vývoj od roku 2000?
Zdroj: dopravná nehodovost v Slovenskej republike, Ministerstvo vnútra SR.
Prvým trendom je prudký pokles úmrtí v roku 2009 na takmer polovicu z hodnôt typických pre roky dvetisíce. Možno si spomenúť, že práve 1. februára 2009 bola v obciach zavedená maximálna rýchlosť 50 km/h, čím nahradila predošlú 60tku.
Zabíja rýchlosť?
Poučenie je jasné a pre väčšinu vodičov emočne nepríjemné: rýchlosť zabíja. Štatistiky nehodovosti ukazujú, že aj takmer zanedbateľných 10 kilometrov navyše dokáže urobiť enormný rozdiel, obzvlášť v obci.
Počty mŕtvých následne plynule klesali do roku 2013, kedy dosiahli historické minimum len 223. Avšak od tohto roka už stagnujú, resp. fluktuujú. Priemer medzi rokmi 2015 a 2024 je na úrovni približne 240 obetí ročne, alebo 45 obetí na milión obyvateľov.
Zarovno s tým však rastie však plynule rastie iná štatistika, a to počet registrovaných automobilov. S vozidlami pravdepodobne stúpajú aj najazdené kilometre. Presné štatistiky o vozokilometroch však bohužiaľ nie sú ľahko dostupné. Možno sa však domnievať, že úmrtia v pomere k prejazdeným vozokilometrom sa pravdepodobne znižujú.
Zaujímavé sú tiež jemnejšie nuansy, hoci s interpretáciou to už je zložitejšie vzhľadom na prirodzený šum daný relatívne nízkymi hodnotami. Medzi rokmi 2013 a 2024 nastal nárast o 10-20%, a v roku 2018 a covidových rokoch 2020-21 nastalo opätovné minimum, kedy sa pravdepodobne jazdilo menej. Od konca covidu však (s prekvapivou výnimkou posledného roku 2025) počet úmrtí nepríjemne stúpa.
Detailnejším a stále dostupným porovnaním sú ešte počty úmrtí podľa typu komunikácie, dostupné naposledy za rok 2024. V absolútnych číslach sa ako najbezpečnejšie javia diaľnice a rýchlostné cesty. Tie však majú približne 4x menej kilometrov ako cesty I. triedy, a po prepočte na kilometer je tak skóre takmer vyrovnaný. Ešte vhodnejšie by tak bolo porovnať počet usmrtení na prejazdené vozokilometre po jednotlivých cestách, o tom však niekedy nabudúce.
Počty úmrtí podľa typu cesty pre rok 2024. Zdroj: Ministerstvo vnútra SR.
Čo si z toho zobrať? Tieto historické dáta ukazujú, že pri súčasných pravidlách cestnej premávky sme z hľadiska usmrtení dosiahli akési plató, alebo rovnovážnu úroveň, z ktorej sa nedá len tak skokovo zlepšiť. Riešenia na zvýšenie bezpečnosti sú známe napr. zo Škandinávie alebo Švajčiarska, len pre nás možno zatiaľ spoločensky nekorektné. Jedným príkladom je systematické zníženie rýchlosti v obciach, napríklad zavádzaním zón s 30tkou. Druhým je prísnejšie vynucovanie maximálnej rýchlosti na dvojpruhových cestách ako aj diaľniciach, na ktorých rovné úseky priam vábia na výrazné prekračovanie povolenej 90tky resp. 130tky.
Osobne si myslím, že v článku veľmi zanedbavate vplyv Covidu.
2020-2022 bol v znamení obrovského útlmu, zákazu vychádzaní, zákazu prekročení hranice okresu a podobne.
Mať v 2025 tie isté čísla ako v 2020, je reálny pokles nehodovosti. Medziročne je pokles z 262 na 227 poklesom o viac ako 13%.
Uvidíme či sa tento rok dostaneme pod magických 200.