Modernizácia približne 30-kilometrového úseku železničnej trate medzi Krompachmi a Kysakom na hlavnom ťahu Žilina – Košice získala rozhodnutím vlády Slovenskej republiky status strategickej investície. Podľa zverejnených informácií má projekt zlepšiť technický stav trate a zvýšiť parametre infraštruktúry na jednej z kľúčových železničných spojníc na Slovensku.
Zámer sa týka trate v Košickom kraji, ktorá je súčasťou hlavného východo-západného železničného smeru. Modernizácia má mať priamy vplyv na cestovné časy a prevádzkovú spoľahlivosť osobnej aj nákladnej dopravy na koridore.
Rýchlosť vlakov má stúpnuť až na 140 km/h
Jedným z deklarovaných cieľov je zvýšenie traťovej rýchlosti až na 140 km/h. Súčasťou modernizácie má byť aj kompletná obnova železničného spodku a zvršku, čo je kľúčové pre stabilitu trate, bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť prevádzky.
Obnova trakčného vedenia a zásahy do tunelov
Projekt počíta s výmenou trakčného vedenia a s rekonštrukciou Bujanovského a Ružínskeho tunela vrátane technologického vybavenia. Zverejnené informácie zároveň uvádzajú aj výstavbu novej tunelovej rúry s dĺžkou takmer 4 kilometre, čo naznačuje rozsiahle stavebné zásahy v úseku s náročnými terénnymi podmienkami.
Mosty a ďalšie objekty na trati
Modernizácia má zahŕňať aj obnovu viacerých mostov. Takéto objekty patria na hlavných tratiach medzi kritické prvky infraštruktúry, ktoré často limitujú rýchlosť a vyžadujú pravidelnú obnovu z hľadiska bezpečnosti aj kapacity.
Význam pre koridor Žilina – Košice
Zaradenie modernizácie úseku Krompachy – Kysak medzi strategické investície potvrdzuje jeho význam pre celoslovenskú železničnú sieť. Ak sa plánované parametre naplnia, projekt má potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy na hlavnom ťahu medzi západom a východom Slovenska a zlepšiť podmienky pre pravidelnú osobnú dopravu aj pre tranzitnú nákladnú dopravu.
Úsek cesty medzi obcami Ladomirová a Šemetkovce, ktorý vedie cez Vagrinec v okrese Svidník, prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Prešovský samosprávny kraj (PSK) uviedol, že práce realizoval od leta 2024 v rámci cezhraničného projektu Spájame pohraničie cez Duklu.
Dokončená je prvá etapa, v ktorej sa obnovili vyše dva kilometre komunikácie vrátane súvisiacich objektov. Podľa kraja ide o zásah, ktorý má zlepšiť technický stav regionálnej cestnej siete a bezpečnosť premávky v území s každodennou dopravnou obsluhou medzi obcami.
Rekonštrukcia za takmer 1,5 milióna eur zahŕňala aj most a priepusty
PSK vyčíslil náklady prvej etapy na takmer 1,5 mil. eur. Stavebné práce zahŕňali rekonštrukciu priepustov, výškovú úpravu nivelety cesty za obcou Vagrinec, preložku sietí, frézovanie a položenie nového asfaltového koberca. Súčasťou bola aj rekonštrukcia približne 40-ročného mosta v extraviláne obce Šemetkovce, úprava zastávkových ník a realizácia vodorovného dopravného značenia.
Celková dĺžka zrekonštruovaného úseku dosiahla 2,11 km. Financovanie bolo podľa PSK postavené najmä na eurofondoch v objeme takmer 1,2 mil. eur, ďalších 179-tisíc eur prispel štát a takmer 120-tisíc eur uhradil kraj.
PSK chce pokračovať druhou etapou na úseku Ladomirová – Vagrinec
Podľa informácií PSK sa rekonštrukcia nemá skončiť prvou etapou. Kraj avizuje zámer dokončiť aj vynechanú časť medzi Ladomirovou a Vagrincom, ktorú chce financovať z integrovaných územných investícií.
Riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth uviedol: „Čaká nás druhá etapa, ktorú by sme chceli financovať z integrovaných územných investícií. Zrekonštruovať by sa mala vynechaná časť Ladomirová – Vagrinec za viac ako 600-tisíc eur. Aktuálne čakáme už len na podpis zmluvy.“
PSK zároveň spresnil, že v druhej etape sa ráta s rekonštrukciou približne 1,5 km úseku. Práce by podľa kraja mali trvať 330 kalendárnych dní a majú zahŕňať úpravu šírkového usporiadania cesty, frézovanie a položenie asfaltového krytu, úpravu podložia, doplnenie zvodidiel, vyčistenie priepustov a priekop, ako aj zhotovenie trativodu. Súčasťou má byť aj nové vodorovné a zvislé dopravné značenie.
V okrese Svidník majú ďalšie vynovené cesty
Okres Svidník: kraj hodnotí stav ciest II. a III. triedy ako nadpriemerný
Predseda PSK Milan Majerský v súvislosti s regionálnymi cestami v okrese Svidník uviedol, že okres je podľa kraja v stave ciest druhej a tretej triedy na tom „veľmi dobre“. Zároveň doplnil: „V podstate máme už iba desať percent ciest, ktoré sú v nevyhovujúcom stave. Za posledných deväť rokov sme tu vo veľkom a rýchlom tempe rekonštruovali cestné úseky a priľahlú infraštruktúru vrátane mostov či priepustov, pričom sme využívali najmä eurofondy.“
PSK pripomenul aj ďalšie zásahy v okrese Svidník z predchádzajúceho obdobia. V roku 2025 sa podľa kraja ukončila stabilizácia lokálnych zosuvov na ceste Kapišová – Kružlová, odstránila sa bodová závada na ceste III/3537 pred obcou Svidnička a opravila sa vozovka v Roztokoch. V pláne je podľa PSK ešte druhá etapa rekonštrukcie cesty v úseku Svidník – Vyšná Jedľová a tiež oprava vozovky v úseku Svidnička – Vápeník.
Čo bude nasledovať
Prvá etapa obnovy na trase Ladomirová – Šemetkovce priniesla rekonštrukciu vozovky aj dôležitých objektov, ako sú most a priepusty, ktoré majú zásadný vplyv na bezpečnosť a životnosť komunikácie. Pokračovanie projektu bude podľa PSK závisieť od uzavretia zmluvy pre druhú etapu a následnej realizácie prác na úseku Ladomirová – Vagrinec.
Prepojenie krajského mesta Trnava s okolitými obcami patrí medzi kľúčové prvky regionálnej cyklistickej siete, ktorú v Trnavskom kraji definuje Štúdia rozvoja cyklistickej dopravy v Trnavskom samosprávnom kraji. Na tento rámec nadväzuje aj aktuálny krok Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), ktorý pripravuje ďalšie pokračovanie cyklotrasy smerom na obec Hrnčiarovce nad Parnou.
TTSK informoval, že vyhlásil verejné obstarávanie na vypracovanie projektovej dokumentácie pre predĺženie cyklotrasy na Bratislavskej ulici v Trnave. Ide o úsek v dĺžke 85 metrov, ktorý má nadviazať na existujúce vedenie trasy smerom k hranici katastra a pokračovaniu do Hrnčiaroviec nad Parnou.
Župa súťaží projektovú dokumentáciu vrátane autorského dohľadu
Predmet zákazky podľa zverejnených informácií zahŕňa vypracovanie stavebného zámeru a projektu stavby, vrátane inžinierskej činnosti a autorského dohľadu počas realizácie. Predpokladaná hodnota zákazky je 36 000 eur bez DPH.
Ponuky je možné predkladať do 25. marca 2026. Trnavský samosprávny kraj uviedol, že podrobnosti k verejnému obstarávaniu zverejnil na svojej oficiálnej webovej stránke.
Kľúčom je bezpečné prekonanie cesty I. triedy
Popri krátkom predĺžení na Bratislavskej ulici župa zároveň pracuje aj na mimoúrovňovom riešení križovania cesty I. triedy. Práve tento prvok má byť rozhodujúci pre to, aby cyklotrasa mohla pokračovať nielen do obce Hrnčiarovce nad Parnou, ale aj ďalej v smere na Zeleneč.
TTSK avizoval, že o postupe pri mimoúrovňovom riešení bude informovať neskôr. V praxi má ísť o opatrenie, ktoré môže zlepšiť plynulosť a najmä bezpečnosť cyklistického spojenia medzi Trnavou a priľahlými obcami, keďže križovanie ciest vyšších tried býva jednou z najrizikovejších častí cyklistickej infraštruktúry.
Význam pre regionálnu mobilitu
Aj keď je aktuálne obstarávaný úsek dlhý len desiatky metrov, ide o typický príklad „chýbajúceho článku“ v sieti, ktorý môže rozhodovať o použiteľnosti celej trasy. Pokračovanie cyklotrasy z Trnavy smerom na Hrnčiarovce nad Parnou a Zeleneč má význam najmä pre každodenné dochádzanie na krátke vzdialenosti a pre rozvoj bezpečných alternatív k individuálnej automobilovej doprave v zázemí krajského mesta.
Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (SÚC PSK) informovala o dokončení opravy povrchu na ceste III/3555 vedúcej do obce Roztoky v okrese Svidník. Zásah sa týkal obnovy obrusnej vrstvy vozovky formou nového asfaltového koberca, ktorý má podľa správcu komunikácie dĺžku 2 200 metrov.
Opravy povrchov na cestách nižších tried patria v regiónoch medzi kľúčové zásahy z pohľadu bezpečnosti a plynulosti dopravy. V prípade úseku na ceste III/3555 ide o komunikáciu, ktorá zabezpečuje dopravnú obsluhu obce a napojenie na širšiu cestnú sieť v okrese Svidník.
Rozsah prác na ceste III/3555 v okrese Svidník
Podľa zverejnených údajov položila asfaltérska čata SÚC PSK na opravovanom úseku viac ako 2 132 ton asfaltového betónu. Súčasťou technologického postupu bol aj spojovací asfaltový postrek, ktorý bol aplikovaný na plochu 12 320 m2.
Samotná oprava úseku trvala 9 dní. SÚC PSK ju v komunikácii označila ako obnovu obrusnej vrstvy vozovky, teda zásah zameraný najmä na zlepšenie kvality povrchu a jazdných vlastností komunikácie.
Financovanie: zdroje Prešovského samosprávneho kraja
Obnova povrchu bola finančne krytá zo zdrojov Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Celková výška nákladov stavebných prác predstavovala podľa SÚC PSK približne 263 000 eur.
Význam pre regionálnu cestnú sieť
Opravy ciest III. triedy majú v praxi dopad najmä na každodennú mobilitu obyvateľov, dostupnosť služieb a spoľahlivosť dopravy v menších sídlach. V okrese Svidník ide zároveň o typ investícií, ktoré postupne znižujú technický dlh na regionálnej cestnej infraštruktúre v správe samosprávneho kraja.
Hlavné mesto SR Bratislava oznámilo skúšobnú zmenu organizácie dopravy na uliciach Žabotova a Karpatská v širšom okolí Šancovej ulice. Úprava má podľa mesta reagovať na pravidelné dopravné zápchy, ktoré sa v špičkách tvoria najmä pre kapacitne nevyhovujúce odbočenia v dotknutých križovatkách.
Zmena začne platiť od soboty 14. marca 2026 a je zavedená ako dočasná. Mesto uvádza, že vychádza z dopravných dát a simulácií s reálnymi údajmi z terénu a že po zapracovaní pripomienok obyvateľov Podstaničnej štvrte pristupuje najskôr k testovaciemu režimu.
Prečo sú problémom odbočenia na Šancovú
Podľa mesta spôsobujú kolóny najmä odbočenia z ulíc Žabotova a Karpatská na Šancovú. Na Karpatskej ulici je označené ako mimoriadne problematické ľavé odbočenie smerom na Račianske mýto, kde vozidlá pri odbočovaní dávajú prednosť protiidúcim autám a tým blokujú aj ostatné smery na Karpatskej (vrátane jazdy rovno na Žilinskú a odbočenia doprava smerom k stanici). Mesto zároveň tvrdí, že kapacitu tohto ľavého odbočenia nie je možné navýšiť.
Na Žabotovej ulici je podľa Bratislavy problémom pravé odbočenie smerom k stanici, kde kapacita križovatky medzi Žabotovou a semaforom pred Námestím Franza Liszta vytvára zdržania a následné zápchy.
Situácia. Zdroj: Mesto BratislavaSituácia na ulici Žabotova. Zdroj: Mesto BratislavaSituácia na ulici Karpatská. Zdroj: Mesto Bratislava
Čo sa mení od 14. marca 2026
Skúšobná úprava spočíva v zrušení dvoch odbočení. Z ulice Žabotova bude po novom možné odbočiť iba doľava smerom na Račianske mýto; odbočenie doprava na Pražskú zo Žabotovej ulice sa ruší. Na Karpatskej ulici bude možné odbočiť doprava smerom na SAV alebo pokračovať rovno; ľavé odbočenie z Karpatskej ulice sa ruší.
Mesto zároveň uvádza, že vodiči z Podstaničnej oblasti, Koliby a okolia sa majú naďalej dostať na všetky smery, zmeniť sa má najmä to, či odbočia zo Žabotovej alebo z Karpatskej.
Očakávaný vplyv na plynulosť a jazdné doby
Bratislava predpokladá, že po odstránení odbočení, ktoré v špičke blokujú priepustnosť križovatiek, prejdú vozidlá oboma miestami plynulejšie bez čakania na autá odbočujúce do konfliktných smerov. Zároveň pripúšťa, že pre časť obyvateľov môže zmena znamenať mierne obchádzky.
Podľa zverejnených odhadov z dopravných simulácií má priemerné zdržanie v rannej špičke klesnúť na Žabotovej zo 4 minút na 1 minútu a na Karpatskej zo 7 minút na 2 minúty. Mesto dodáva, že bez riešenia týchto dvoch problematických odbočení nie je podľa neho možné zásadne zlepšiť zápchy na Žabotovej a Karpatskej ulici.
Možná úprava na Račianskom mýte
Situáciu by v budúcnosti mohla zlepšiť aj komplexnejšia reorganizácia križovatky na Račianskom mýte, ktorá patrí medzi najvyťaženejšie dopravné uzly v širšom centre Bratislavy. Návrh počíta s pripojením Smrečianskej ulice do križovatky prostredníctvom krátkeho bypassu, čo by umožnilo zrušiť problematické pravé odbočenie z Karpatskej ulice na Šancovú. Súčasťou návrhu je aj vybudovanie cyklotrasy na Radlinského ulici uzatvorením jedného jazdného pruhu v smere na Blumentál a jej napojením na existujúcu cyklotrasu popri Račianskej ulici. Na Legionárskej ulici by zároveň mohol vzniknúť zastávkový záliv, ktorý by umožnil vytvoriť súvislý bus-pruh od križovatky s Krížnou ulicou až po Račianske mýto. Takéto úpravy by mohli zlepšiť plynulosť dopravy aj preferenciu verejnej dopravy v celej oblasti.
Navrhovaná úprava križovatky Račianske Mýto s bypassom zo Smrečianskej ulice. Autor: Roman Kluvanec
Dočasný režim a vyhodnotenie po zbere dát
Zmeny sú zavedené ako dočasné opatrenie. Bratislava deklaruje, že ich fungovanie bude monitorovať a po vyhodnotení dát a skúseností vodičov rozhodne o ďalšom postupe vrátane prípadného trvalého dopravného značenia.
Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK) informoval o krátkodobom obmedzení platieb platobnou kartou pri nákupe cestovných lístkov v digitálnych kanáloch. Oznámenie sa týka mobilnej aplikácie IDS BK aj e-shopu IDS BK a súvisí s plánovanou technickou údržbou na strane bankového poskytovateľa.
Obmedzenie je relevantné najmä pre cestujúcich, ktorí si kupujú lístky na poslednú chvíľu v noci alebo si dobíjajú kredit pred rannými spojmi. IDS BK zároveň uvádza, že nejde o výpadok celej aplikácie, ale o konkrétnu platobnú metódu.
Kedy a prečo bude platba kartou obmedzená
Podľa IDS BK sa v nedeľu 15. marca 2026 v čase od 00:01 do 03:00 uskutoční plánovaná údržba kartového systému Tatra banky. Údržba má trvať maximálne 120 minút. V uvedenom časovom okne môže dôjsť k obmedzeniu platieb platobnou kartou v mobilnej aplikácii IDS BK aj v e-shope IDS BK.
Čo bude fungovať aj počas údržby
IDS BK uvádza, že platba z kreditu obmedzená nebude. Rovnako nemajú byť obmedzené ani ostatné služby mobilnej aplikácie IDS BK, čo znamená, že výpadok sa má týkať predovšetkým kartových transakcií.
Kontakt pre otázky
V prípade otázok IDS BK odkazuje na svoje InfoCentrum. V ozname uvádza kontakt e-mailom info@idsbk.sk a telefonicky na čísle +421 948 102 102.
Oznámenie je súčasťou archívu oznamov IDS BK a týka sa plánovanej údržby na strane bankového systému, ktorá môže dočasne ovplyvniť spôsob nákupu cestovných lístkov v noci.
Technický stav mostov na regionálnych cestách na Slovensku sa podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ SR) dlhodobo zhoršuje, hoci stav ciest ako celku sa v posledných rokoch zlepšuje len mierne. NKÚ o tom informoval v tlačovej správe z 13. marca 2026, ktorá vychádza z kontroly zameranej na opravy a údržbu ciest v správe vyšších územných celkov (VÚC).
Kľúčovým problémom je, že potreba opráv a modernizácie regionálnej cestnej infraštruktúry prevyšuje finančné možnosti samosprávnych krajov. Kontrolóri zároveň upozorňujú, že bez systémových zmien vo financovaní bude čoraz náročnejšie udržať bezpečnú prevádzku mostov a ciest II. a III. triedy.
Regionálne cesty: mierne zlepšenie, no nerovnomerný vývoj
Osem samosprávnych krajov vlastní spolu takmer 3 600 kilometrov ciest II. triedy a viac ako 10 300 kilometrov ciest III. triedy. Na tejto sieti sa nachádza takmer 5 400 mostov. Rozdiely medzi krajmi sú výrazné: najmenej infraštruktúry spravuje Bratislavský kraj (523 km a 129 mostov), najviac Prešovský kraj (2 433 km a 1 228 mostov).
Kontrola NKÚ ukázala, že v rokoch 2021 až 2024 sa stav regionálnych ciest zlepšil len mierne. V roku 2024 bolo približne 8 663 km z celkovej dĺžky 13 911 km ciest v dvoch najlepších stupňoch stavebno-technického stavu.
Infografika NKÚ k stavu regionálnych mostov v SR. Zdroj: NKÚ
Mosty: takmer 40 % v najhorších kategóriách a rast počtu havarijných
Podstatne horšia situácia je podľa NKÚ pri mostoch. V roku 2024 bolo takmer 40 % mostov na regionálnych cestách (2 062 z 5 387) zaradených do troch najhorších stupňov stavebno-technického stavu zo siedmich. Počet mostov v havarijnom stave sa zvýšil zo siedmich v roku 2017 na 34 v roku 2024, pričom NKÚ upozorňuje na dlhodobý trend zhoršovania.
Vyšší podiel mostov v najhoršom stave evidovali v roku 2024 štyri kraje: Košický (383 zo 654 mostov), Trnavský (225 z 380), Prešovský (567 z 1 228) a Bratislavský (54 zo 129). Lepší stav mostov ako celoslovenský priemer mali Žilinský a Trenčiansky kraj. NKÚ ako pozitívny príklad uvádza Žilinský kraj, ktorý dlhodobo pripravuje investície do mostov v najhoršom stave, čo má zlepšovať plánovanie modernizácie.
Financovanie nestačí: bežná údržba udržiava prevádzku, nie kvalitu
NKÚ konštatuje, že aj pri využívaní vlastných zdrojov, úverov a fondov Európskej únie dokážu kraje ako celok najmä udržiavať existujúci stav, nie ho dlhodobo zlepšovať. Zároveň sa očakáva postupné znižovanie zdrojov EÚ, ktoré sú podľa kontrolórov pri investíciách zásadné.
Priemerné bežné výdavky správcov regionálnych ciest dosahovali v kontrolovaných rokoch približne 150 miliónov eur ročne, pričom viac ako polovica smerovala na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ciest išlo v priemere necelých 32 miliónov eur ročne. Investičné výdavky dosahovali v priemere takmer 104 miliónov eur ročne, pričom približne 40 % tvorili nenávratné príspevky z fondov EÚ; najvyšší objem investícií bol zaznamenaný v roku 2023, keď sa uzatváralo programové obdobie eurofondov.
Systémové zmeny a riziko obmedzení dopravy
Predseda NKÚ SR Ľubomír Andrassy poukázal aj na systémové nastavenie nákladov pri komplexných opravách. „Hovoríme napríklad o potrebe úpravy pravidla tak, aby krajské samosprávy zodpovedajúce za cestnú infraštruktúru a mosty na nej, neboli pri komplexných opravách finančne zaťažované vynútenou prekládkou inžinierskych sietí… Náklady na presunutie či zmenu trasovania inžinierskych sietí by mali znášať ich vlastníci,“ uviedol.
Kontrolóri zároveň odporúčajú poslancom Národnej rady SR požadovať od Vlády SR návrh dlhodobo udržateľného financovania ciest a mostov, prípadne so zohľadnením zahraničných skúseností. Krajom odporúčajú aktívne hľadať nové zdroje, udržiavať a rozvíjať vlastné kapacity údržby a zvažovať spoluprácu medzi regiónmi.
Podľa NKÚ bežná údržba zabezpečuje najmä prevádzkyschopnosť, nie zlepšenie technického stavu, ktoré je možné dosiahnuť až rozsiahlejšími rekonštrukciami a investičnými projektmi. „Pokračujúce zhoršovanie stavu mostov môže v budúcnosti viesť k obmedzeniu dopravy v niektorých regiónoch, v krajnom prípade aj ku kolapsu mostných konštrukcií,“ upozornil Ľubomír Andrassy.
Príklady prístupov: mostné čaty a modernizácia úsekov
Po kontrole NKÚ z roku 2021 začali niektorí správcovia využívať tzv. mostné čaty, ktoré realizujú menšie stavebné opravy a intenzívnejšiu údržbu. NKÚ uvádza, že tento prístup môže predlžovať životnosť mostov a oddialiť nákladnú modernizáciu. V Trenčianskom kraji takto v rokoch 2022 až 2024 opravili 40 mostov, pričom náklady nedosiahli ani jeden milión eur.
Za pozitívne príklady modernizácie ciest NKÚ označil aj projekty súvislých rekonštrukcií: v Prešovskom kraji bola na ceste II/537 – Cesta slobody v šiestich etapách zrekonštruovaná trasa v dĺžke takmer 45 kilometrov za viac ako 43 miliónov eur.
Zistenia NKÚ naznačujú, že bez stabilnejšieho a predvídateľného financovania budú kraje len ťažko dobiehať investičný dlh na mostoch. Pre regióny to môže znamenať rastúce riziko dopravných obmedzení a vyššie náklady v budúcnosti, keď sa odkladanie opráv premietne do rozsiahlejších zásahov.
Výstavba ďalšieho úseku Vážskej cyklomagistrály medzi Nemšovou, Dubnicou nad Váhom a Ladcami pokračuje na jednej z technicky najnáročnejších častí celej trasy. Pri Kočkovskom kanáli vzniká konštrukčne náročný úsek, na ktorom bude trojmetrová cyklotrasa vedená po oporných gabiónových múroch. Projekt za 8,1 milióna eur s DPH patrí k najvýznamnejším krajským investíciám do cyklistickej infraštruktúry a má posilniť bezpečné spojenie miest v údolí Váhu.
Nový úsek je súčasťou 15,2 kilometra dlhej trasy v úseku Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce. Trenčiansky samosprávny kraj na jeho realizáciu získal 5,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. V praxi tak vzniká ďalší diel súvislej cyklistickej osi, ktorá má postupne prepájať existujúce úseky a vytvárať použiteľnú alternatívu nielen pre rekreačnú, ale aj každodennú dopravu.
Cyklotrasa vzniká na konštrukcii, nie len v teréne
Jednou z najvýraznejších častí stavby je úsek od križovatky na Murgašovej ulici pri elektrárni až takmer po Prejtské jazerá. Práve tu bude cyklotrasa vedená po oporných gabiónových múroch, ktorých výška dosiahne od troch až do siedmich metrov pri mostnom objekte ponad Kočkovský kanál.
Takéto riešenie ukazuje, že nejde o jednoduché vyznačenie koridoru v existujúcom priestore, ale o plnohodnotnú líniovú stavbu, ktorá si vyžaduje samostatné technické teleso. Význam tejto časti spočíva aj v tom, že umožní viesť trasu bezpečne a súvislo v území, kde by bežné vedenie cyklocesty po teréne nebolo možné alebo by bolo prevádzkovo menej vhodné.
Kraj buduje chrbticovú trasu, mesto chce doplniť napojenia
Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška počas kontrolného dňa pripomenul, že celý budovaný úsek patrí medzi významné investície do regionálnej mobility. „Je tu naozaj čulý stavebný ruch,“ uviedol v súvislosti s postupom prác. Zároveň pripomenul, že celkové náklady na 15,2 kilometra dlhý úsek cyklotrasy predstavujú 8,1 milióna eur s DPH, pričom 5,7 milióna eur kraj získal z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Na krajskú cyklomagistrálu chce nadviazať aj samotná Dubnica nad Váhom. Mesto deklaruje, že pripraví vlastné segregované cyklotrasy, ktoré privedú obyvateľov bezpečne na hlavnú trasu. Primátor Peter Wolf to pomenoval priamo: „Záujem verejnosti o cyklistiku rastie, preto sa teším, že cyklomagistrála už vzniká aj na území nášho mesta a prepojí nás tak už s existujúcimi úsekmi smerom na Nimnicu, ale aj Trenčín či Hornú Stredu, resp. Piešťany. My ako mesto chceme ľudí na cyklomagistrálu bezpečne priviesť, preto sa na ňu napojíme vlastnými segregovanými cyklotrasami tak, aby bol pohyb cyklistov nielen na území mesta bezpečný.“
Dôležitá nie je len dĺžka trasy, ale jej použiteľnosť
Práve napojenie na mestské a miestne vetvy bude rozhodovať o tom, aký význam bude mať nová infraštruktúra v každodennom živote. Samotná magistrála vytvára regionálnu os, no až prepojenie s mestom, sídliskami, školami či službami z nej robí infraštruktúru, ktorú možno využívať pravidelne.
Úsek pri Dubnici nad Váhom je z tohto pohľadu dôležitý aj symbolicky. Ukazuje, že rozvoj cyklistickej dopravy sa už neobmedzuje len na jednoduché mestské cyklopruhy alebo rekreačné chodníky pri rieke, ale zahŕňa aj technicky náročné stavebné riešenia tam, kde je potrebné prekonať zložité terénne či vodohospodárske pomery. Ak sa podarí naplniť krajské aj mestské plány, Vážska cyklomagistrála môže v tejto časti Považia vytvoriť kostru bezpečnej cyklistickej dopravy s presahom ďaleko za rekreačné využitie.
Národná diaľničná spoločnosť, a. s. (NDS) opätovne upozorňuje na neoficiálne sprostredkovateľské weby, cez ktoré si motoristi kupujú elektronickú diaľničnú známku. NDS uvádza, že sprostredkovanie je síce legálne a funguje aj v iných európskych krajinách, no v praxi znamená pre vodičov vyššiu cenu bez pridanej služby a zároveň odovzdanie osobných údajov často anonymným prevádzkovateľom.
Téma sa týka priamo spoplatnenia diaľnic na Slovensku a fungovania systému elektronickej diaľničnej známky (e-známky). Podľa NDS môže nákup mimo oficiálnych predajných miest skomplikovať najmä reklamačný proces, keďže kupujúci v mnohých prípadoch nedostane doklad o kúpe priamo od NDS.
Porovnanie piatich webov: priemerné príplatky od 6 do 19 eur
NDS informuje, že porovnávala päť najčastejších sprostredkovateľských webov. Zo zistení za rok 2025 vyplýva, že motoristi zaplatili navyše viac ako 4,5 milióna eur len na servisných poplatkoch, ktoré si tieto weby účtovali.
V prepočte sa priemerný servisný poplatok podľa NDS pohyboval približne na úrovni 6 eur pri 1-dňovej známke, 9 eur pri 10-dňovej, 11 eur pri 30-dňovej a najvyšší bol pri 365-dňovej známke, kde dosahoval až 19 eur.
Viac ako milión známok cez sprostredkovateľov, dominovali 10-dňové
Cez sledované sprostredkovateľské weby sa podľa NDS v roku 2025 predalo dokopy viac ako milión diaľničných známok. Najväčší záujem bol o 10-dňové známky, ktorých sa predalo takmer 560-tisíc kusov.
Poplatky nejdú do infraštruktúry a môžu skomplikovať reklamácie
NDS zdôrazňuje, že servisné poplatky sú čistým príjmom sprostredkovateľa, a preto nemôžu byť investované do slovenskej diaľničnej infraštruktúry. Za ďalšie riziko považuje nákup cez anonymné portály, kde si môže motorista „významne skomplikovať“ riešenie problémov, napríklad pri reklamáciách.
Riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška k tomu uviedol: „Naďalej apelujeme na motoristov, aby si diaľničnú známku kupovali výlučne cez oficiálne predajné miesta. Takto si motoristi zabezpečia platnú známku bezpečne a za najnižšiu cenu.“
Oficiálne predajné kanály a nezmenené ceny
Podľa NDS je diaľničnú známku možné naďalej kúpiť cez web www.eznamka.sk, aplikáciu eZnamka alebo na informačno-predajných miestach pri hraničných priechodoch. NDS zároveň uvádza, že ceny sú „stále nezmenené“ a do siete kamenných predajní nedávno pribudli aj desiatky pobočiek Slovenskej pošty.
Zmeny po prevzatí predaja e-známok do správy NDS
NDS pripomína, že odkedy prevzala systém predaja e-známok do vlastnej správy pred dvomi rokmi, zaviedla viacero noviniek. Medzi nimi spomína nový typ diaľničnej známky – 1-dňovú, úpravu dizajnu webovej stránky a rozšírenie možností platby o Apple Pay a Google Pay, čo podľa NDS zvýšilo zákaznícky komfort.
Upozornenie na sprostredkovateľské weby tak podľa zverejnených údajov nadväzuje na snahu udržať nákup e-známky v oficiálnych kanáloch, kde je cena regulovaná a procesy (vrátane dokladovania a reklamácií) prebiehajú priamo cez správcu systému.
Košický samosprávny kraj pripravuje kompletnú rekonštrukciu mosta M1687 cez nápustný kanál pred obcou Zbudza na ceste III/3741. Most bol po hlavnej prehliadke zaradený do 7. stavebno-technického stupňa, teda do havarijného stavu, čo z neho robí jeden z najrizikovejších objektov z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky. Stavebné práce by sa mali začať v apríli 2026 a kraj pri nich ráta s plnou výmenou kľúčových častí mosta.
Ide o mostný objekt z roku 1965, ktorého technický stav sa dlhodobo zhoršoval. Podľa zistení sú vážne poškodené nosná konštrukcia aj spodná stavba. Nosníky sú výrazne oslabené koróziou predpínacej výstuže, mostom zateká, na konštrukcii sa objavili trhliny aj nadmerné priehyby a nefunkčná je aj hydroizolácia. V zlom stave je zároveň samotný mostný zvršok, teda vrstva, po ktorej dnes prechádza cestná doprava.
Nejde o lokálnu opravu, ale o úplnú prestavbu mosta
Rozsah pripravovaných prác ukazuje, že kraj nepristupuje len k bežnej sanácii poškodených častí, ale k prakticky úplnej prestavbe mostného objektu. V rámci rekonštrukcie má byť odstránená pôvodná nosná konštrukcia, zrealizované nové zakladanie mosta, osadené nové nosníky, upravené úložné prahy a vybudovaná nová vozovka aj bezpečnostné zariadenia.
Takýto zásah zvyčajne znamená, že ďalšia prevádzka na pôvodnom moste už nie je technicky ani ekonomicky udržateľná. Pri objektoch v havarijnom stave totiž často nestačí opravovať jednotlivé poruchy, pretože problém sa netýka jednej vrstvy alebo jedného detailu, ale celej nosnej sústavy mosta.
Havarijný stav znamená aj zmenu v prístupe k organizácii výstavby
Košický samosprávny kraj pripomína, že pri mostných rekonštrukciách sa zvyčajne snaží ponechať dopravu aspoň v jednom jazdnom pruhu alebo využiť dočasné premostenie. V prípade mosta pri Zbudzi však podľa predsedu kraja Rastislava Trnku tieto možnosti nebolo možné použiť.
„Pre kraj je lacnejšie a rýchlejšie zrekonštruovať most pri úplnej uzávierke, no napriek tomu sa vždy snažíme ponechať most prejazdný v jednom jazdnom pruhu, prípadne využiť náhradné dočasné premostenie. V tomto prípade však ani jedna z možností nepripadala do úvahy z bezpečnostných dôvodov a napriek snahe budeme musieť most uzavrieť úplne. Vopred ďakujeme obyvateľom za trpezlivosť,“ uviedol.
Hoci dopravné obmedzenia nie sú hlavnou témou projektu, z technického pohľadu je dôležité, že úplná uzávierka umožní zhotoviteľovi pracovať bez etapizácie a bez provizórnych riešení. Pri komplikovaných mostných stavbách to zvyčajne skracuje čas výstavby a znižuje riziko, že bude potrebné prispôsobovať technológiu prebiehajúcej doprave.
Investícia za viac ako tri milióny eur má odstrániť dlhodobé riziko
Predpokladané náklady na rekonštrukciu dosahujú takmer 3,16 milióna eur. V kontexte cesty III. triedy ide o významnú investíciu, ktorá ukazuje, aké finančne náročné je dlhodobé zanedbanie mostných objektov. Mosty postavené v 60. rokoch minulého storočia dnes v mnohých prípadoch narážajú na hranice svojej životnosti, najmä ak boli desaťročia vystavené vode, poruchám izolácií a rastúcemu dopravnému zaťaženiu.
Prípad mosta pri Zbudzi zároveň pripomína, že aj relatívne menší objekt na regionálnej ceste môže mať zásadný význam pre každodenné fungovanie územia. Ak je jeho technický stav kritický, samospráva už nerieši len komfort dopravy, ale predovšetkým základnú bezpečnosť.
Po dokončení by mal most získať novú nosnú konštrukciu, nové stavebné základy aj moderné bezpečnostné prvky. Z pohľadu kraja tak nejde len o obnovu starého objektu, ale o vytvorenie mosta, ktorý bude schopný spoľahlivo slúžiť ďalšie desaťročia bez rizík, ktoré dnes predstavuje jeho havarijný stav.
