Home Blog Page 14

Keď mosty stresujú ako ľudia: A prečo je to vážny problém

Keď sa povie stres, každý si predstaví niečo iné. Niekto ten známy tlak na hrudi, iný nočné prebúdzanie či nekonečné napätie v práci. Len málokto si však predstaví most. A pritom mosty – podobne ako ľudia – denne čelia stresu. Nie psychickému, ale statickému, dynamickému, klimatickému. A ak ich dlhodobo ignorujeme, dopadá to rovnako: kolapsom.

Most pod stresom, človek pod tlakom

V psychológii rozlišujeme akútny a chronický stres. Ten prvý vie byť dokonca užitočný – aktivuje nás, mobilizuje zdroje. Most tiež zvládne krátkodobé preťaženie – silný vietor, nápor dopravy. Ale chronický stres? Ten ničí – u ľudí aj u konštrukcií.

Most, podobne ako človek, môže byť dlho „v pohode“, aj keď v ňom už ticho prebieha únava materiálu, drobné trhliny, mikrodeformácie. Až raz zlyhá. Pretože podobne ako človek, aj most potrebuje starostlivosť, pozornosť a odbornú prevenciu.

Syndróm vyhoreného mosta

V knihe Superkraft statt Superstress autor opisuje 7-krokovú špirálu stresu vedúcu až k vyhoreniu. Presne touto trajektóriou sa u nás pohybuje veľká časť slovenskej mostnej infraštruktúry:

  1. Zvýšená záťaž – rastúca intenzita dopravy, preťažené kamióny, vibrácie.
  2. Nedostatočný odpočinok – chýbajúca alebo odkladaná údržba.
  3. Ignorovanie symptómov – vizuálne poškodenia sa nevnímajú ako hrozba.
  4. Znížená výkonnosť – znižovanie nosnosti, obmedzenia premávky.
  5. Chronická únava – korózia, opotrebované ložiská, zatekané izolácie.
  6. Strata funkčnosti – nutnosť havarijnej rekonštrukcie alebo uzávierky.
  7. Kolaps – fyzický zánik, demolácia, náhrada novým.

Životný cyklus mosta ≈ psychologický vývoj

Každý most je osobnosťou. Má svoju minulosť, prítomnosť aj budúcnosť:

  • Projektovanie: Statik vkladá dušu mosta. Definuje jeho limity, kapacitu, životnosť.
  • Výstavba: Formovanie charakteru – každý detail ovplyvňuje budúci výkon.
  • Prevádzka: Prichádzajú skúšky, stresy, záťaže. Most sa „učí“ žiť.
  • Údržba: Psychoterapia – pravidelná diagnostika, posilnenie, oddych.
  • Rekonštrukcia: Reštart systému. Potrebná, keď „liečba“ už nestačí.
  • Demolácia/náhrada: Smrť alebo nová reinkarnácia – podľa toho, ako sme sa starali.

Systémové zlyhanie: Slovenský model stresu

Na Slovensku neexistuje mechanizmus, ktorý by donútil vlastníka (mesto, VÚC, štát), aby majetok udržiaval v prevádzkyschopnom stave. Chýba nezávislý kontrolný orgán, ktorý by dokázal vyhodnotiť stav mostov, vymáhať nápravu a garantovať, že sa infraštruktúra nerozpadne pod rukami.

Ilúzia riešení: Politika, stres a miliónové rámce

Miesto odborných rozhodnutí často sledujeme politické divadlo. Riešenia sa neimplementujú – len sa predstierajú. Politici rozhodujú o odborníkoch, o financiách, o prioritách. Výsledok? Odborníci sa ocitajú v chronickom strese. Údržba, rekonštrukcie a rozvoj dopravnej infraštruktúry sa dostávajú do zúfalého bodu, kde už nepomáha ani dobrý úmysel.

A potom prichádzajú „hurá systémy“ – ako napríklad miliónové rámcové objednávky na diagnostiky či projekčné práce na päť rokov dopredu. Na papieri to znie systematicky. V praxi ide o chaotické plánovanie bez jasného harmonogramu, zodpovednosti a kontroly.

Odbornosť, nie ilúzie: nádej pre slovenské mosty

Z tejto situácie existuje cesta von. Ale musí byť odborná. Slovensko potrebuje:

  • Mostný program so zadefinovanými cieľmi, harmonogramom a prioritami.
  • Reformu správy ciest a mostov, ktorá odstráni fragmentáciu kompetencií.
  • Nezávislý orgán kontroly, ktorý bude hodnotiť technický stav a vymáhať nápravu.
  • Stabilné financovanie, odborné kapacity a realistický plán obnovy.

Záver: Zaslúžime si mosty, ktoré neskončia v depresii

Mosty sú ako ľudia. Každý je iný. Každý prežíva svoj stres inak. A každý si zaslúži, aby sa oň niekto staral. Dnes sú mnohé slovenské mosty na pokraji „vyhorenia“. Ale rovnako ako človek – aj most sa dá zachrániť, ak má okolo seba odborníkov a podporu.

Nepotrebujeme ďalší billboard. Potrebujeme terapiu pre mosty. Skutočnú. S jasnou diagnózou, cieľom a plánom obnovy. Aby mosty neboli len svedkami našich ciest, ale aj dôkazom toho, že nám záleží na tom, kade kráčame.

Letisko Bratislava predstavilo rekordný letný letový poriadok. Ponuka liniek aj frekvencií výrazne rastie

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vstupuje do letnej sezóny 2026 s historicky najsilnejším letovým poriadkom. Počet pravidelných liniek, destinácií aj celkových letov medziročne výrazne rastie, pričom ponuka sa približuje úrovni väčších regionálnych letísk v strednej Európe. Rozšírenie siete reflektuje dopyt po dovolenkových aj mestských spojeniach a zároveň posilňuje dostupnosť Bratislavy v európskom priestore.

Podľa zverejnených údajov letisko ponúkne 77 pravidelných liniek, čo predstavuje približne dvojnásobok oproti minulému roku. Letecké spojenia smerujú do 63 destinácií v 29 krajinách, pričom po započítaní charterových letov sa celkový počet dostupných miest dostáva nad hranicu 80 destinácií.

Výrazný nárast kapacity aj frekvencie letov

Zásadnou zmenou nie je len rozšírenie destinácií, ale aj samotný objem dopravy. Počas letnej sezóny je naplánovaných približne 21-tisíc letov, čo znamená medziročný nárast na približne dvojnásobok. Tento trend naznačuje nielen návrat dopytu po leteckej doprave, ale aj strategické posilňovanie Bratislavy ako odletového bodu pre širší región.

Rozvoj je ťahaný najmä nízkonákladovými dopravcami, ktorí rozširujú svoje siete, ale aj charterovými operátormi reagujúcimi na rastúci záujem o organizované dovolenky. Letisko tak čoraz viac plní funkciu kombinovaného uzla pre individuálne aj balíkové cestovanie.

Nové linky rozširujú mapu spojení

Letný letový poriadok prináša 16 nových liniek, ktoré rozširujú ponuku najmä o veľké mestá a turisticky atraktívne destinácie. Medzi novinkami sú napríklad spojenia do Varšavy, Berlína, Dortmundu, Ríma (Fiumicino), Nice, Tirany či na grécky ostrov Mykonos.

Tieto destinácie dopĺňajú už existujúcu sieť, ktorá tradične pokrýva najmä južnú Európu, Stredomorie a vybrané mestá v západnej a severnej Európe. Z pohľadu cestujúcich ide o kombináciu dovolenkových trás a krátkych mestských pobytov, čo je typický model fungovania regionálnych letísk.

Letisko posilňuje dovolenkový segment

Najvýraznejšie zastúpenie majú aj naďalej dovolenkové destinácie. Letový poriadok ponúka široké spektrum spojení do Španielska, Grécka, Talianska, na Cyprus či do Turecka. Charterové lety zároveň rozširujú ponuku o destinácie v Egypte, Tunisku, Ománe alebo na Kapverdách.

Z hľadiska dopravného správania ide o segment, ktorý generuje vysoký objem sezónnych cestujúcich a výrazne ovplyvňuje celkové výkony letiska. Kombinácia pravidelných a charterových liniek zároveň umožňuje flexibilnejšie reagovať na vývoj dopytu.

Bratislava ako alternatíva v regióne

Rast letového poriadku možno vnímať aj v širšom regionálnom kontexte. Letisko Bratislava dlhodobo funguje v tieni veľkých uzlov ako Viedeň, no práve rozširovanie nízkonákladových liniek a dovolenkových spojení mu umožňuje profilovať sa ako dostupnejšia alternatíva pre časť cestujúcich zo západného Slovenska aj priľahlých regiónov.

Rozhodujúce bude, či sa podarí tento rast stabilizovať aj mimo hlavnej sezóny a či sa rozšírená sieť premietne do dlhodobejšieho posilnenia pozície letiska. Letná sezóna 2026 však už teraz naznačuje, že Bratislava sa v leteckej doprave vracia do dynamickejšieho režimu a postupne rozširuje svoju úlohu v regionálnej mobilite.

Zdroj a foto: Letisko M. R. Štefánika Bratislava

V Hokovciach na juhu Nitrianskeho kraja vzniká nový most

0

Rekonštrukcia mostného objektu na ceste III/1558 v obci Hokovce v okrese Levice vstúpila do ďalšej fázy. Nitriansky samosprávny kraj realizuje výstavbu úplne nového premostenia, ktoré má nahradiť pôvodný, technicky nevyhovujúci most. Aktuálne práce prebiehajú podľa harmonogramu, pričom sprejazdnenie sa predpokladá na jeseň tohto roka.

Projekt patrí medzi investície do regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktoré reagujú na dlhodobo nevyhovujúci stav mostov na cestách nižších tried. Práve tieto komunikácie zabezpečujú každodennú dopravnú obsluhu územia a ich technický stav má priamy dopad na bezpečnosť aj plynulosť dopravy.

Projekt vstúpil do fázy betonáže mostovky

Na stavbe už boli osadené hlavné nosníky, na ktorých zhotoviteľ – spoločnosť Skanska v ČR a SR – dokončil armovanie a následnú betonáž mostovky. Zrealizovaná je aj jedna strana mostných krídiel. Ide o kľúčový míľnik, ktorý umožňuje pokračovať v ďalších stavebných etapách.

V najbližšom období sa práce sústredia na dokončenie zvyšných častí mostnej konštrukcie. Pripravuje sa betonáž druhej strany mostných krídiel a zároveň dosypávanie prechodových oblastí medzi mostom a napájajúcou sa vozovkou. Po veľkonočných sviatkoch je naplánované osádzanie mostných záverov, ktoré sú nevyhnutné pre správnu funkciu konštrukcie pri dilatácii.

Súčasťou projektu nie je len samotný most, ale aj úprava koryta potoka Štiavnica. Tá má zabezpečiť stabilitu mosta a zároveň zlepšiť prietokové pomery v území, čo je dôležité najmä pri zvýšených prietokoch.

Nový most nahradí nevyhovujúci objekt

Nové premostenie bude mať dĺžku viac ako 30 metrov a nahradí pôvodný most, ktorý už nespĺňal súčasné technické ani bezpečnostné požiadavky. Výstavba nového objektu tak neznamená len rekonštrukciu, ale komplexnú modernizáciu dopravného bodu, ktorý je dôležitý pre lokálnu aj tranzitnú dopravu v tejto časti okresu Levice.

„Mosty na cestách II. a III. triedy sú dôležitou súčasťou regionálnej dopravnej infraštruktúry. Ich technický stav má priamy vplyv na bezpečnosť aj plynulosť dopravy. V Hokovciach preto budujeme úplne nové premostenie, ktoré zodpovedá súčasným štandardom a zabezpečí spoľahlivé spojenie pre obyvateľov aj tranzit v tomto území,“ uviedol predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík.

Dopravné obmedzenia potrvajú do dokončenia stavby

Počas výstavby zostáva úsek cesty III/1558 uzavretý, pričom doprava je vedená po obchádzkových trasách cez cesty I/66, I/75 a späť na cestu III/1558 smerom na obec Slatina. Obmedzenia budú platiť až do ukončenia stavebných prác a uvedenia mosta do prevádzky.

Hoci ide o lokálnu stavbu, jej význam presahuje samotnú obec. Rekonštrukcia mostov na cestách nižších tried patrí medzi kľúčové opatrenia, ktoré majú stabilizovať dopravnú sieť v regiónoch. Práve takéto objekty často predstavujú kritické miesta, ktorých technický stav môže obmedzovať dopravu alebo si vyžaduje dlhodobé obchádzky.

Projekt v Hokovciach tak zapadá do širšieho rámca postupnej obnovy regionálnej infraštruktúry. Ak sa podarí dodržať plánovaný harmonogram, nový most by mal byť motoristom k dispozícii už na jeseň, čím sa obnoví plnohodnotné dopravné spojenie v tejto časti južného Slovenska.

Zdroj a foto: Nitriansky samosprávny kraj

Modernizácia železničnej trate. Pri Devínskom jazere vzniká nový cestný nadjazd aj bezbariérová zastávka

Modernizácia železničnej trate medzi Devínskou Novou Vsou a Zohorom patrí medzi najvýznamnejšie infraštruktúrne projekty v západnej časti Slovenska. Ide o súčasť európskeho koridoru TEN-T, ktorý má po dokončení priniesť vyššie rýchlosti, vyššiu kapacitu a spoľahlivejšiu železničnú dopravu medzi Bratislavou a Českom.

Projekt zahŕňa komplexnú rekonštrukciu trate, modernizáciu staníc aj zastávok a implementáciu moderných zabezpečovacích systémov. Cieľom je umožniť rýchlosť vlakov až do 200 km/h, zvýšiť bezpečnosť a komfort cestujúcich a zároveň znížiť environmentálne dopady dopravy.

Jedným z najviditeľnejších miest stavby je lokalita Devínske jazero na okraji Bratislavy, v blízkosti Stupavy. Ide o bod, kde sa kombinuje modernizácia železnice s úpravou cestnej infraštruktúry. V tomto úseku sa realizuje aj cestný nadjazd, ktorý nahradí úrovňové križovania a zvýši sa tak bezpečnosť aj plynulosť dopravy.

Mostná konštrukcia cestného nadjazdu je už zrealizovaná v hrubej stavbe, prebiehajú dokončovacie práce na mostovke a napojení na násypy, viditeľné sú už aj oporné múry a stabilizované svahy, chýbajú ešte finálne vrstvy vozovky, zábradlia a technologické prvky.

Rozsiahle zemné telesá naznačujú budúce napojenie cestnej komunikácie na nadjazd, prebieha hutnenie, modelovanie svahov a príprava konštrukčných vrstiev, na stavbe je stále intenzívna mechanizácia – ide o aktívnu fázu realizácie. Prvá koľaj je už v tejto časti zrekonštruovaná, osadené sú trakčné stožiare aj protihlukové steny.

Na zastávke Devínske jazero je jedno nástupište už prakticky dokončené, viditeľné sú nové hrany nástupíšť, povrchy a základ infraštruktúry, druhá strana trate ešte čaká na dobudovanie, chýbajú prvky ako prístrešky, informačný systém či bezbariérové prepojenie. Na zastávke vzniká nový nadchod pre chodcov so schodami aj s výťahmi.

Foto a video: Michal Feik

Doprava je naša srdcovka. Už mesiac

Presne pred mesiacom sme spustili nový internetový projekt Doprava.org. A máme veľkú radosť z toho, čo sa za ten krátky čas podarilo.

Za prvý mesiac ste si naše príspevky na Facebooku pozreli viac ako 500-tisíckrát, na webe vyšlo bezmála 130 článkov a denne nás čítajú stovky ľudí. Za mesiac sú to už tisíce. Toto číslo pritom neustále rastie. O to viac si vážime, že nám píšete a posielate tipy, fotografie, postrehy aj podnety z celého Slovenska.

Projektu Doprava.org sa venujeme vo voľnom čase, bez reklamy, bez sponzorov, no s o to väčším nasadením. Pretože mobilita, dopravné projekty, ale aj verejný priestor a výstavba nás skutočne zaujímajú. Sledujeme dianie v celej krajine, prinášame aktuality, hľadáme súvislosti a vydávame aj vlastné analýzy o témach, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí.

Veľmi si vážime, že ste si k nám našli cestu. Že čítate, zdieľate, reagujete a pomáhate nám robiť z tohto projektu živý portál, ktorý nevzniká len od stola, ale aj v teréne a z reálneho života na Slovensku.

Ďakujeme za dôveru, podporu aj energiu, ktorú nám vraciate. Je to pre nás záväzok aj motivácia pokračovať.

Doprava je naša srdcovka. A teší nás, že už mesiac je aj vašou.

Liptovský Mikuláš pripravuje Park olympijských víťazov

Mestské zastupiteľstvo schválilo zámeny pozemkov so spoločnosťou BK Staving, čím vytvorilo základné majetkové podmienky pre realizáciu projektu v juhovýchodnej časti širšieho centra mesta na Ulici 1. mája. Nový priestor má spojiť mestský park, oddychovú zónu a pripomienku športových úspechov, ktoré presahujú hranice regiónu.

Projekt nevzniká ako izolovaná investícia do zelene, ale ako súčasť širšej premeny územia, ktoré dnes pôsobí skôr ako nevyužitý medzipriestor pri intenzívnej mestskej komunikácii a obchodno-obytnej zástavbe. Práve v takýchto lokalitách sa dnes rozhoduje o kvalite mesta: či ostanú len dopravným zázemím a rezervou pre ďalšiu výstavbu, alebo sa zmenia na plnohodnotný verejný priestor, ktorý dokáže spájať pohyb, pobyt aj identitu miesta.

Podľa predstaveného zámeru má park vzniknúť pri objekte Unidom a iniciátorom oddychovej zóny je Občianske združenie Park olympijských víťazov. Mesto má v tomto roku zrealizovať prvú časť projektu, ktorá bude pozostávať zo súsošia, chodníkov, lavičiek a zelene. V ďalšom horizonte sa uvažuje aj o rozšírení areálu o olympijské múzeum a o viacúčelové využitie priestoru pre relax, workout, sezónne aktivity, street food zónu či umiestnenie umeleckých objektov.

Vizualizácie naznačujú, že nepôjde len o klasický park s kompozične usporiadanou zeleňou, ale o priestor s výrazným tematickým motívom. Dominantou má byť súsošie symbolizujúce športy, v ktorých vynikali Elena Kaliská, Petra Vlhová a Michal Martikán. Zároveň sa počíta s architektonicky výrazným pavilónom a s otvorenou plochou, ktorá môže slúžiť nielen na každodenný pobyt, ale aj na menšie mestské podujatia. Z urbanistického hľadiska je dôležité, že park má byť otvorený smerom k ulici a má fungovať ako priechodné územie, nie ako uzavretý pamätník.

To je podstatné aj z dopravného a mestotvorného pohľadu. Ulica 1. mája patrí k frekventovaným mestským osiam a nové riešenie môže pomôcť zmierniť ostrú hranicu medzi dopravným priestorom a pobytovou funkciou územia. Ak bude park kvalitne napojený na pešie trasy, priľahlé prevádzky a obytné domy, môže zlepšiť priechodnosť lokality a posilniť jej každodenné využívanie. V praxi teda nepôjde len o miesto na spomienku na olympijské úspechy, ale aj o nový mestský priestor, ktorý môže aktivovať časť centra, ktorá dnes túto funkciu plní len obmedzene.

Projekt má zároveň symbolickú rovinu. Liptovský Mikuláš sa dlhodobo spája so športom a s úspešnými olympionikmi, no doteraz nemal verejný priestor, ktorý by túto časť identity mesta výraznejšie sprostredkoval. Park olympijských víťazov tak môže fungovať ako spojenie lokálnej hrdosti, verejného priestoru a mestskej kultúry. Dôležité však bude, aby sa pri realizácii podarilo udržať rovnováhu medzi reprezentatívnou a každodennou funkciou. Práve vtedy má takýto projekt najväčší význam.

Schválenie zámeny pozemkov ešte neznamená hotový park, ale je to zásadný krok, bez ktorého by sa projekt nemohol pohnúť ďalej. Ak mesto zvládne prvú etapu ešte v tomto roku, Liptovský Mikuláš získa nový verejný priestor s ambíciou presiahnuť bežný parkový štandard. Nie preto, že bude väčší alebo nápadnejší, ale preto, že môže spojiť pamäť miesta, oddych a mestský život do jedného čitateľného celku.

Zdroj a vizualizácie: mesto Liptovský Mikuláš

Obchvat Brezna má podľa štátneho hodnotenia ÚHP slabé prínosy. Mesto závery odmieta

0

Pripravovaný východný úsek obchvatu Brezna na ceste I/66 sa stal predmetom sporu medzi samosprávou a štátom. Kým Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií odporučil projekt v súčasnej podobe nerealizovať, vedenie mesta takéto závery odmieta. Spor sa tak netýka len ekonomického vyhodnotenia jednej stavby, ale aj toho, ako sa na Slovensku určujú priority v cestnej infraštruktúre a akú váhu majú miestne dopravné problémy v porovnaní s celoštátnymi modelmi.

Posudzovaný projekt predstavuje tretiu časť obchvatu Brezna. Prvé dve časti sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa hodnotenia už dnes odkláňajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Nový úsek s dĺžkou približne 2,6 kilometra má doplniť východnú časť obchvatu, prepojiť cestu I/66 v smere na Telgárt s cestou I/72 v smere na Tisovec a stavebne sa pripravuje s výhľadom realizácie v rokoch 2030 až 2034. Celkové investičné náklady sa odhadujú na približne 43 miliónov eur s DPH.

Štát hovorí o nízkom prínose, mesto o nedokončenom riešení

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je ďalšia časť obchvatu nevyhnutná, pretože hlavné dopravné problémy mesta už vyriešili hotové úseky. Hodnotenie zároveň spochybňuje dopravné prognózy predloženej štúdie a tvrdí, že namiesto pôvodne odhadovaných 5 až 6-tisíc vozidiel denne by nový úsek reálne využívalo skôr približne 3-tisíc vozidiel denne. ÚHP preto konštatuje, že projekt nerieši výrazný dopravný problém, nepatrí medzi hlavné investičné priority a jeho ekonomická analýza vychádza záporne, s pomerom prínosov a nákladov na úrovni mínus 0,13.

Ministerskí analytici zároveň upozorňujú, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami môže zvýšiť prevádzkové náklady vozidiel, environmentálne záťaže aj náklady na nehodovosť. Problém vidia aj v tom, že obchvat začína a končí v intraviláne, čím podľa nich neprináša taký efekt ako prvé dve etapy.

Vedenie Brezna však takýto pohľad odmieta. Primátor Tomáš Abel reagoval, že mesto so závermi ÚHP nesúhlasí a považuje ich za odtrhnuté od reality každodenného života v meste. „To najdôležitejšie, prečo sa obchvat staval, ÚHP vôbec nebral do úvahy, a to zaťaženie ťažkou dopravou v centre mesta a aj v jeho okolí,“ uviedol. Podľa neho materiál neberie dostatočne do úvahy ani reálne zaťaženie mesta, budov a obyvateľov nákladnou dopravou, ani špičkové víkendové dopravné toky zo smeru Čertovica.

Spor o to, čo má byť hlavným kritériom

Práve v tomto bode sa ukazuje rozdiel medzi štátnym a mestským pohľadom na projekt. Hodnotenie ÚHP stojí na celoštátnom dopravnom modeli, ekonomickej analýze a porovnávaní s inými investičnými prioritami. Samospráva naopak zdôrazňuje miestnu skúsenosť, najmä dlhodobé zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou a presvedčenie, že obchvat má zmysel len ako funkčný celok.

Primátor to pomenoval jednoznačne: „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať.“ V tejto vete je obsiahnutá hlavná výhrada mesta. Kým štát posudzuje tretí úsek ako samostatný projekt s obmedzeným efektom, Brezno ho vníma ako nedokončenú časť dlhšieho dopravného riešenia, ktoré nemožno rozumne hodnotiť oddelene od už postavených etáp.

To je aj širší problém podobných investícií. Časť infraštruktúry môže mať ako samostatná stavba slabší ekonomický výsledok, no v sieti alebo v ucelenom dopravnom systéme môže plniť inú funkciu. Na druhej strane práve preto štát čoraz častejšie tlačí na to, aby sa aj takéto projekty dali obhájiť konkrétnymi dátami, a nie len predpokladom, že „celok“ bude automaticky fungovať lepšie.

Vysoké náklady zostávajú slabým miestom projektu

Aj po doplnení miestneho stanoviska zostáva slabým miestom projektu jeho cena. ÚHP upozorňuje, že jednotkové stavebné náklady presahujú 15 miliónov eur s DPH na kilometer, čo je približne o tretinu viac než priemer porovnateľných obchvatov ciest I. triedy. Dôvodom je členitý terén, potreba mostných objektov nad Hronom a železničnou traťou aj celkovo náročnejšie technické riešenie. Podľa hodnotenia by ani prípadná optimalizácia projektu pravdepodobne nestačila na to, aby sa jeho ekonomický výsledok preklopil do kladných hodnôt.

Mesto však zjavne nechce nechať projekt padnúť na tomto stupni hodnotenia. Primátor oznámil, že Brezno bude žiadať ministra dopravy o stretnutie a prerokovanie stanoviska, pričom cieľom má byť jeho prehodnotenie. Z jeho reakcie je zrejmé, že mesto nevníma hodnotenie ako definitívne uzavretie projektu, ale skôr ako začiatok ďalšieho politického a odborného sporu o jeho zmysel.

Obchvat ako test vzťahu medzi dátami a miestnou skúsenosťou

Prípad Brezna ukazuje napätie, ktoré sa pri dopravných investíciách objavuje čoraz častejšie. Štát sa snaží rozhodovať podľa ekonomických analýz, dopravných modelov a priorít v celoštátnom meradle. Mestá a regióny naopak upozorňujú na konkrétne miestne problémy, ktoré sa nie vždy dajú presne zachytiť v modeloch, no obyvatelia ich denne zažívajú v uliciach.

V najbližšom období preto nebude rozhodujúce len to, či má projekt platné environmentálne posúdenie a pripravenú dokumentáciu, ale aj to, či sa podarí presvedčivo zodpovedať základnú otázku: má byť tretia časť obchvatu Brezna chápaná ako samostatná investícia s pochybným prínosom, alebo ako chýbajúci diel dopravného riešenia, ktoré bez nej ostáva nedokončené. Práve od tejto odpovede bude závisieť, či sa obchvat posunie z územnej rezervy k reálnej výstavbe.

Zdroje:

  1. Útvar hodnoty za peniaze – Hodnotenie projektu I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 2. úsek
  2. Mesto Brezno – stanovisko primátora Tomáša Abela

Predstaničný priestor pri železničnej stanici Prievidza sa mení: mesto chystá revitalizáciu plôch a zelene

Predstaničný priestor pri železničnej stanici v Prievidzi prechádza postupnými zmenami, ktoré podľa mesta nadväzujú na rokovania so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR). Územie slúži ako dôležitý prestupný a peší priestor pre cestujúcich aj obyvateľov, preto samospráva deklaruje záujem posilniť jeho funkčnosť aj vizuálnu úroveň.

Mesto Prievidza uvádza, že cieľom je postupne vytvoriť dôstojnú vstupnú zónu do mesta v bezprostrednom kontakte so železničnou dopravou a nadväzujúcimi pešími trasami.

Odstránenie stánkov po majetkovo-právnom vysporiadaní

V uplynulom období došlo k odstráneniu predajných stánkov, ktoré dlhodobo ovplyvňovali vzhľad predstaničného priestoru. Podľa mesta tento krok predchádzalo viac ako rok a pol trvajúce majetkovo-právne vysporiadanie a následná dohoda so ŽSR o ukončovaní nájomných zmlúv.

Viceprimátor Prievidze Michal Dobiaš k tomu uviedol: „V uplynulom období došlo k odstráneniu predajných stánkov, ktoré dlhodobo narúšali vizuálny charakter priestoru. Tento krok nasledoval po viac ako rok a pol trvajúcom majetkovo-právnom vysporiadaní. Na základe dohody so ŽSR boli nájomcom postupne ukončené zmluvy a stánky boli odstránené bez finančných nákladov pre mesto.“

ŽSR opravili fasádu budovy stanice

Súčasťou doterajších zmien je aj oprava fasády budovy železničnej stanice, ktorú podľa informácií mesta zabezpečili ŽSR. Oprava má prispieť k zlepšeniu celkového vzhľadu územia v okolí stanice.

Pripravovaná revitalizácia: spevnené plochy, mobiliár a výsadba zelene

V ďalšej fáze chce Mesto Prievidza revitalizovať samotný predstaničný priestor. Zámer má zahŕňať úpravu spevnených plôch, doplnenie základného mobiliáru (napríklad lavičiek a kvetináčov) a výsadbu zelene, ktorá má prispieť aj k prirodzenému tieneniu.

Podľa viceprimátora je cieľom, aby priestor slúžil nielen na plynulý pohyb chodcov, ale aj na krátkodobý oddych cestujúcich: „Zámerom samosprávy je vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť nielen na plynulý pohyb chodcov, ale aj na krátkodobý oddych pre cestujúcich. Presná výška investície zatiaľ nie je stanovená, keďže projekt je v štádiu prípravy a rokovaní o jeho konkrétnej podobe.“

Ďalší postup bude závisieť od dohody mesta a ŽSR

Mesto deklaruje záujem pokračovať v spolupráci so ŽSR aj v nasledujúcom období. Podľa zverejnených informácií je projekt revitalizácie v prípravnej fáze, pričom konkrétna podoba riešenia a finančný rámec zatiaľ nie sú určené.

Zmeny v predstaničnom priestore môžu mať v praxi dopad najmä na kvalitu pešieho pohybu a pobytu v okolí stanice, ktorá je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov v meste.

Zdroj: prievidza.sk

Veľká noc 2026: ZSSK pridá vozne na expresoch Bratislava – Žilina – Košice a vypraví posilové vlaky na trase do Zvolena

0

Veľkonočné sviatky tradične zvyšujú dopyt po cestovaní medzi regiónmi Slovenska, najmä pri presunoch za rodinou. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) preto na vybraných diaľkových spojoch počas veľkonočného týždňa v roku 2026 zvýši kapacitu a zároveň upozorňuje na potrebu včasnej kúpy cestovných dokladov a miesteniek.

Najväčší záujem dopravca očakáva na trase Bratislava – Žilina – Košice, kde ZSSK od decembra 2024 prevádzkuje expresné vlaky v hodinovom takte. Podľa ZSSK je na tejto trase denne k dispozícii viac ako 17,5-tisíc miest a počas sviatkov ide o jednu z najvyťaženejších častí siete.

Posilnenie expresov pridaním vozňov počas veľkonočného týždňa

ZSSK oznámila, že počas veľkonočného týždňa posilní 17 diaľkových expresných vlakov pridaním ďalších vozňov. Ide o spoje, ktoré bývajú posilované aj počas roka (najmä v piatky a nedele) a sú zapracované v cestovnom poriadku.

V stredu 1. 4. 2026 majú byť posilnené expresy Ex 45 TATRAN, Ex 525 KRIVÁŇ a Ex 627 TATRAN na trase z Bratislavy do Košíc, každý o jeden vozeň.

Vo štvrtok 2. 4. 2026 ZSSK plánuje posilniť viacero spojov v oboch smeroch medzi Košicami a Bratislavou. Medzi nimi sú Ex 44 TATRAN, Ex 45 TATRAN, Ex 502 KRIVÁŇ, Ex 604 TATRAN, Ex 619 TATRAN, Ex 621 TATRAN, Ex 627 TATRAN a Ex 629 TATRAN, pričom Ex 525 KRIVÁŇ má byť posilnený o dva vozne.

V piatok 3. 4. 2026 má byť posilnený Ex 604 TATRAN (Košice – Bratislava) o jeden vozeň. V pondelok 6. 4. 2026 majú byť posilnené spoje Ex 618 TATRAN a Ex 620 TATRAN o jeden vozeň a Ex 622 TATRAN a Ex 624 TATRAN o dva vozne.

Posilové vlaky aj na linke Bratislava – Zvolen (Banská Bystrica)

Okrem posilnenia expresov ZSSK avizuje aj posilové spoje na linke Bratislava – Zvolen (Banská Bystrica). Vo štvrtok 2. 4. 2026 má ísť o R 15843 URPÍN (Bratislava hl. st. 16:51 – Zvolen os. st. 20:03). V pondelok 6. 4. 2026 má byť vedený R 17840 URPÍN (Zvolen os. st. 15:43 – Bratislava hl. st. 19:08) a v utorok 7. 4. 2026 R 11831 URPÍN (Bratislava hl. st. 3:52 – Banská Bystrica 7:28).

Predaj lístkov a miesteniek: dopravca odporúča nákup vopred

ZSSK odporúča nenechávať kúpu cestovného lístka na poslednú chvíľu a pri vyťažených spojoch si vopred zabezpečiť aj miestenku, ktorá garantuje konkrétne miesto na sedenie. Podľa dopravcu sú lístky s miestenkami dostupné cez e-shop ZSSK a aplikáciu IDeme vlakom; kúpa je možná aj v pokladniciach ZSSK a na pobočkách pôšt, kde sa účtuje servisný poplatok.

Na jednorazové vnútroštátne lístky do 2. triedy je podľa ZSSK možné využiť aj aplikáciu FAIRTIQ. Dopravca zároveň uvádza, že cez FAIRTIQ aktuálne nie je možné kúpiť doplnkové služby a osobitné druhy cestovných dokladov, ako sú miestenky, lôžkové a ležadlové lístky, preprava bicykla, batožiny alebo psa, skupinové cestovné či lístky so 100 % zľavou z cestovného.

Vyťaženosť a presnosť: ZSSK zverejnila prevádzkové údaje

ZSSK uvádza, že priemerne denne vypraví takmer 1 800 vlakov a prepraví vyše 200-tisíc ľudí, pričom ročne jej služby využije približne 70 miliónov cestujúcich. Dopravca zároveň deklaruje vysokú presnosť spojov: v prípadoch, ktoré vie ovplyvniť, má jazdiť načas 99,31 % spojov; po započítaní vonkajších vplyvov, ako sú výluky, počasie či poruchy infraštruktúry, uvádza celkovú presnosť 94,26 %.

Čo má posilnenie spojov priniesť počas sviatkov

Posilnenie vybraných diaľkových vlakov má podľa oznámenia ZSSK reagovať na nárast dopytu počas sviatkov a znížiť riziko preplnenia najvyťaženejších spojov. Kľúčovou osou zostáva koridor Bratislava – Žilina – Košice, kde hodinový takt expresov od decembra 2024 zvyšuje počet možností odchodov a uľahčuje plánovanie ciest medzi západom a východom Slovenska.

Zdroj: zssk.sk

Senica otvorila nové spoločné cyklochodníky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici, pribudli aj bezpečnostné úpravy

Mesto Senica (Trnavský kraj) sprístupnilo verejnosti nové úseky spoločných chodníkov pre chodcov a cyklistov na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici. Ide spolu o 1450 metrov zrekonštruovaných a rozšírených trás, s ktorých výstavbou mesto začalo na jeseň minulého roka. Podľa radnice cyklochodníky dopĺňajú existujúci koridor cyklotrás, ktorý prepája západnú a východnú časť Senice s napojením na centrum.

Nové trasy ako doplnenie mestského cyklokoridoru

Na Hviezdoslavovej ulici vznikol cyklochodník v dĺžke 900 metrov. Trasa vedie od križovatky ulíc Hviezdoslavova a Námestie oslobodenia západným smerom súbežne s cestou II/500 v smere na Kúty. Mesto uvádza, že práve vzhľadom na intenzitu dopravy na II/500 má nový spoločný priestor zvýšiť bezpečnosť pohybu chodcov aj cyklistov; vybudovaný je v premenlivej šírke približne od troch do štyroch metrov.

Na Štefánikovej ulici pribudol nový úsek spoločného cyklochodníka v dĺžke 550 metrov. Podľa informácií mesta prepojil východnú časť Senice (smer Prietrž a mestská časť Kunov) s centrom, kde plynulo nadväzuje na existujúcu sieť cyklotrás. Začiatok úseku je situovaný pred Mestským úradom Senica a koniec za budovou OSBD.

Bezpečnejšie priechody, zeleň a prvky pre nevidiacich

Súčasťou realizácie boli aj úpravy verejného priestoru v okolí trás. Mesto uvádza vyvýšený priechod na Fajnorovej ulici a úpravu so zvýšením bezpečnosti priechodu pre chodcov na Továrenskej ulici. Doplnila sa verejná zeleň vrátane výsadby ôsmich stromov a osadilo sa osem cyklostojanov s celkovou kapacitou 48 bicyklov.

Radnica zároveň informovala o doplnení prvkov pre nevidiacich a o použití dlažby uloženej na priepustnom podklade, ktorý má umožniť prirodzené vsakovanie dažďovej vody priamo na mieste. Mesto to spája so snahou zvyšovať odolnosť verejného priestoru voči klimatickým zmenám.

Projekt bol financovaný z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Po verejnom obstarávaní dosiahol celkový rozpočet na realizáciu oboch cyklotrás približne 553-tisíc eur vrátane DPH. Výstavbu zabezpečila spoločnosť COLAS Slovakia, a. s.

Primátor Senice Martin Džačovský uviedol, že mesto chce pokračovať v zvyšovaní bezpečnosti spoločných koridorov pre chodcov a cyklistov: „Systematicky pracujeme na tom, aby boli spoločné koridory pre chodcov a cyklistov čo najbezpečnejšie a prehľadné. Súčasťou budú aj osvetové aktivity a ďalšie opatrenia, ktoré podporia vzájomnú ohľaduplnosť. Naším cieľom je postupne zlepšovať podmienky pre nemotorovú dopravu tak, aby bola prirodzenou a bezpečnou voľbou pre každodenný pohyb v Senici.“

Na budovanie cyklotrás podľa mesta nadväzuje cezhraničný projekt „Podpora a propagácia cyklomobility Senica – Hodonín“ financovaný z Fondu malých projektov. Zameriavať sa má na osvetové a motivačné aktivity na podporu nemotorovej dopravy, pričom vzdelávaciu kampaň plánuje mesto spustiť v máji.

Popri cyklochodníkoch pribudol aj nový chodník na Čáčovskej ceste

Senická radnica zároveň informovala o dokončení 185-metrového úseku chodníka na Čáčovskej ceste so šírkou tri metre. Na realizáciu využila dotáciu vlády SR. Druhá etapa smerom po nákupnú zónu Billa je podľa mesta projekčne pripravená a aktuálne prebieha majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov potrebných na rozšírenie chodníka.

Nové úseky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici majú v Senici doplniť súvislejšie a bezpečnejšie prepojenia pre pešiu a cyklistickú dopravu, vrátane napojenia na centrum mesta a existujúcu sieť cyklotrás. Mesto zároveň poukazuje na prepojenie investícií do infraštruktúry s úpravami verejného priestoru a plánovanou osvetou, ktorá má podporiť bezpečné zdieľanie spoločných trás.

Zdroj: senica.sk