Pripravovaný východný úsek obchvatu Brezna na ceste I/66 sa stal predmetom sporu medzi samosprávou a štátom. Kým Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií odporučil projekt v súčasnej podobe nerealizovať, vedenie mesta takéto závery odmieta. Spor sa tak netýka len ekonomického vyhodnotenia jednej stavby, ale aj toho, ako sa na Slovensku určujú priority v cestnej infraštruktúre a akú váhu majú miestne dopravné problémy v porovnaní s celoštátnymi modelmi.
Posudzovaný projekt predstavuje tretiu časť obchvatu Brezna. Prvé dve časti sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa hodnotenia už dnes odkláňajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Nový úsek s dĺžkou približne 2,6 kilometra má doplniť východnú časť obchvatu, prepojiť cestu I/66 v smere na Telgárt s cestou I/72 v smere na Tisovec a stavebne sa pripravuje s výhľadom realizácie v rokoch 2030 až 2034. Celkové investičné náklady sa odhadujú na približne 43 miliónov eur s DPH.
Štát hovorí o nízkom prínose, mesto o nedokončenom riešení
Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je ďalšia časť obchvatu nevyhnutná, pretože hlavné dopravné problémy mesta už vyriešili hotové úseky. Hodnotenie zároveň spochybňuje dopravné prognózy predloženej štúdie a tvrdí, že namiesto pôvodne odhadovaných 5 až 6-tisíc vozidiel denne by nový úsek reálne využívalo skôr približne 3-tisíc vozidiel denne. ÚHP preto konštatuje, že projekt nerieši výrazný dopravný problém, nepatrí medzi hlavné investičné priority a jeho ekonomická analýza vychádza záporne, s pomerom prínosov a nákladov na úrovni mínus 0,13.
Ministerskí analytici zároveň upozorňujú, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami môže zvýšiť prevádzkové náklady vozidiel, environmentálne záťaže aj náklady na nehodovosť. Problém vidia aj v tom, že obchvat začína a končí v intraviláne, čím podľa nich neprináša taký efekt ako prvé dve etapy.
Vedenie Brezna však takýto pohľad odmieta. Primátor Tomáš Abel reagoval, že mesto so závermi ÚHP nesúhlasí a považuje ich za odtrhnuté od reality každodenného života v meste. „To najdôležitejšie, prečo sa obchvat staval, ÚHP vôbec nebral do úvahy, a to zaťaženie ťažkou dopravou v centre mesta a aj v jeho okolí,“ uviedol. Podľa neho materiál neberie dostatočne do úvahy ani reálne zaťaženie mesta, budov a obyvateľov nákladnou dopravou, ani špičkové víkendové dopravné toky zo smeru Čertovica.
Spor o to, čo má byť hlavným kritériom
Práve v tomto bode sa ukazuje rozdiel medzi štátnym a mestským pohľadom na projekt. Hodnotenie ÚHP stojí na celoštátnom dopravnom modeli, ekonomickej analýze a porovnávaní s inými investičnými prioritami. Samospráva naopak zdôrazňuje miestnu skúsenosť, najmä dlhodobé zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou a presvedčenie, že obchvat má zmysel len ako funkčný celok.
Primátor to pomenoval jednoznačne: „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať.“ V tejto vete je obsiahnutá hlavná výhrada mesta. Kým štát posudzuje tretí úsek ako samostatný projekt s obmedzeným efektom, Brezno ho vníma ako nedokončenú časť dlhšieho dopravného riešenia, ktoré nemožno rozumne hodnotiť oddelene od už postavených etáp.
To je aj širší problém podobných investícií. Časť infraštruktúry môže mať ako samostatná stavba slabší ekonomický výsledok, no v sieti alebo v ucelenom dopravnom systéme môže plniť inú funkciu. Na druhej strane práve preto štát čoraz častejšie tlačí na to, aby sa aj takéto projekty dali obhájiť konkrétnymi dátami, a nie len predpokladom, že „celok“ bude automaticky fungovať lepšie.
Vysoké náklady zostávajú slabým miestom projektu
Aj po doplnení miestneho stanoviska zostáva slabým miestom projektu jeho cena. ÚHP upozorňuje, že jednotkové stavebné náklady presahujú 15 miliónov eur s DPH na kilometer, čo je približne o tretinu viac než priemer porovnateľných obchvatov ciest I. triedy. Dôvodom je členitý terén, potreba mostných objektov nad Hronom a železničnou traťou aj celkovo náročnejšie technické riešenie. Podľa hodnotenia by ani prípadná optimalizácia projektu pravdepodobne nestačila na to, aby sa jeho ekonomický výsledok preklopil do kladných hodnôt.
Mesto však zjavne nechce nechať projekt padnúť na tomto stupni hodnotenia. Primátor oznámil, že Brezno bude žiadať ministra dopravy o stretnutie a prerokovanie stanoviska, pričom cieľom má byť jeho prehodnotenie. Z jeho reakcie je zrejmé, že mesto nevníma hodnotenie ako definitívne uzavretie projektu, ale skôr ako začiatok ďalšieho politického a odborného sporu o jeho zmysel.
Obchvat ako test vzťahu medzi dátami a miestnou skúsenosťou
Prípad Brezna ukazuje napätie, ktoré sa pri dopravných investíciách objavuje čoraz častejšie. Štát sa snaží rozhodovať podľa ekonomických analýz, dopravných modelov a priorít v celoštátnom meradle. Mestá a regióny naopak upozorňujú na konkrétne miestne problémy, ktoré sa nie vždy dajú presne zachytiť v modeloch, no obyvatelia ich denne zažívajú v uliciach.
V najbližšom období preto nebude rozhodujúce len to, či má projekt platné environmentálne posúdenie a pripravenú dokumentáciu, ale aj to, či sa podarí presvedčivo zodpovedať základnú otázku: má byť tretia časť obchvatu Brezna chápaná ako samostatná investícia s pochybným prínosom, alebo ako chýbajúci diel dopravného riešenia, ktoré bez nej ostáva nedokončené. Práve od tejto odpovede bude závisieť, či sa obchvat posunie z územnej rezervy k reálnej výstavbe.
Zdroje:
- Útvar hodnoty za peniaze – Hodnotenie projektu I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 2. úsek
- Mesto Brezno – stanovisko primátora Tomáša Abela
