Pražské zastupiteľstvo schválilo koncom júna Dopravný plán Prahy a Stredočeského kraja na obdobie nasledujúcich piatich rokov, 2026-2030. Tento strategický dokument stanovuje smer rozvoja Pražskej integrovanej dopravy (PID) a rámec pre investície do infraštruktúry, vozového parku ako aj organizácie prevádzky. Celý dokument si možno prečítať tu.
Hlavným impulzom pre tento plán je pretrvávajúci rast automobilizácie. Autá totiž v Česku ako aj v hlavnom meste stále pribúdajú rýchlejšie ako ľudia. V roku 2024 pripadalo v Prahe jedno registrované vozidlo na 1,1 obyvateľa. Plán preto kladie dôraz na posilnenie verejnej dopravy ako konkurencieschopnej alternatívy k individuálnej automobilovej preprave a modernizáciu celého systému.
Celý dokument si fajnšmekri verejnej dopravy môžu prečítať tu. Čo sú hlavné body, ktoré stoja za zmienku a inšpiráciu?
Obrázok: prepravné výkony automobilmi v Česku stále rastú aj napriek zlepšujúcej sa verejnej doprave.
Metro: koniec sezónnych obmedzení
Metro bude jazdiť v plnom rozsahu po celý rok. Od roku 2026 Praha ruší tzv. polprázdninový provoz, a to obmedzovanie počtu spojov počas prvých dvoch mesiacov roka. Plánuje sa tiež zjednotenie sobotných a nedeľných cestovných poriadkov, skrátenie intervalov na linke B v rannej špičke a na linke C po zavedení automatickej prevádzky až na impresívnych 105 sekúnd. Ide o svetové hodnoty, ktoré sa môžu porovnávať aj s veľkými ázijskými mestami.
Nové električkové trate
Najambicióznejšou časťou plánu je rozšírenie električkovej siete. Tá dnes dosahuje okolo 150 km, čo je približne trikrát viac ako v Bratislave. Praha však nezaháľa a do roku 2030 plánuje postaviť sedem nových úsekov:
- Olšanská-Habrová (2027), rozvoj do novej štvrte v brownfielde
- Václavské námestie a Muzeum (2027), dlho očakávané centra a Vinohradov
- Malešice (2028), rozvoj do nového územia na periférii
- Malovanka-Strahov (2028/2029), napojenie internátnej štvrte a legendárneho štadióna
- Libuš-Nové Dvory (2028/2029)
- Kobylisy-Zdiby (2030), rozvoj do nového územia na periférii na sever
- Navrátenie električiek pred hlavní nádraží (2030)
Trolejbusy a elektrifikácia autobusov
Praha sa od roku 2024 vrátila k trolejbusom po viac ako 50-ročnej odmlke. V roku 2026 budú spustené tri nové trolejbusové linky, po roku 2028 má nasledovať ďalších sedem. Dôležitou je plánovaná linka 56 spájajúca centrum s letiskom Václava Havla. Okrem toho sa bude skúmať využitie parciálnych trolejbusov na ďalších mestských linkách.
Železnica: dvojposchodové vlaky a nové zastávky
Železnica má zohrávať väčšiu úlohu v rámci integrovanej dopravy. Od roku 2030 majú na viaceré vyťažené trate vyraziť nové dvojposchodové elektrické jednotky s kapacitou najmenej 380 (sediacich) cestujúcich. Plán tiež počíta s modernizáciou trate Praha-Kladno s odbočkou na letisko, ktorá už na viacerých úsekoch prebieha, rovnako ako prestavbou Masarykovho nádražia či vznikom niekoľkých nových železničných zastávok.
Jednoduchší tarif a nevyhnutné zdraženie
Prevádzkovatelia integrovanej dopravy chcú zaviesť prehľadnejší tarifný systém postavený na moderných platobných technológiách. Zároveň dokument otvorene počíta s možnosťou postupného zdražovania cestovného, ktoré by pomohlo financovať ďalší rozvoj dopravy. V súčasnosti stojí ročná “električenka” len 3650 Kč alebo 140 eur, výrazne menej ako v Bratislave.
Čo to znamená pre cestujúcich
Cieľom je rýchlejší, kapacitnejší a ekologickejší systém verejnej dopravy, ktorý zvládne rastúci záujem cestujúcich a ponúkne dostatočne atraktívnu alternatívu k autu. Pre domácich obyvateľov ako aj návštevníkov to znamená konkrétne zlepšenia – či už pri ceste z predmestí, v nočnej doprave, alebo pri prestupoch medzi jednotlivými módmi dopravy.
Čím sa môže inšpirovať Bratislava
V Bratislave zatiaľ podobný strategický dokument chýba. Verejná doprava je stále hlboko pod svojím potenciálom aj napriek nedávnym rekonštrukciám električkových tratí a plánom na nové kilometre. Problematická je hlavne železnica, ktorej stav je dlhdobo nehodný štatútu hlavného mesta. Tieto problémy nie sú priamo na zodpovednosti mesta, a je zjavné, že ŽSR ako protistrana mesta nespolupracuje tak, ako to pozorujeme v Prahe.
Nejde len o hanebný stav hlavnej stanice, ale aj mimoriadne pomalé posúvanie nových vlakových zastávok, resp. TIOPov ako Patrónka, Lamačská Brána (ľudovo Bory) a Ružinov. A neexistencia niektorých očividných prestupných uzlov, ako napríklad stanica na juhu Petržalky pri konečnej električky. Prečo to nikomu kompetentnému nenapadlo napriek faktu, že električka, resp. pôvodne metro boli plánované desaťročia?
Napokon sa nedostatočne diskutuje riešenie pripojenia k letisku, či už lokálnemu bratislavskému, alebo tomu kľúčovému medzinárodnému kúsok za našou hranicou (Schwechat). Na prepojenie pritom stačí len pár sto metrov koľajníc po rovine. Rozhodne je nad čím rozmýšľať. A hlavne potom aj konať.
