HomeTitulkaZimný prístav sa otvorí Bratislave. Čo víťazný návrh prináša a čo ostáva...

Zimný prístav sa otvorí Bratislave. Čo víťazný návrh prináša a čo ostáva nejasné

Územie, ktoré od roku 1897 slúžilo lodiam a nákladu a do ktorého sa bežný Bratislavčan nemal ako dostať, má víťazný návrh svojej premeny. Hlavné mesto ho 9. novembra 2026 predstavilo po súťaži, ktorú organizátori označujú za najväčšiu urbanistickú v histórii Slovenska. Z 123 návrhov z viac ako tridsiatich krajín vybrala porota konzorcium zo Švajčiarska, Británie a Nemecka. V druhom, anonymnom kole sa na ňom zhodla jednohlasne. Na papieri to znie ako začiatok nového centra mesta pri Dunaji. Za peknými vizualizáciami však stoja viaceré nevyriešené veci, od financovania až po to, kto štvrť nakoniec postaví.

Súťaž, ktorá sa nemala skončiť len peknými obrázkami

Cesta k výsledku trvala dlhšie, než sa môže zdať. Pred samotnou súťažou vznikla vízia územia, ktorú pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) spolu s mestom, vlastníkmi pozemkov a ďalšími aktérmi. Jej garantom bol urbanista Peter Gero, ktorý sa podieľal na hamburskej štvrti HafenCity a neskôr zasadol aj do poroty. Verejnosť mohla svoje predstavy vyjadriť na komentovaných prehliadkach prístavu, na fokusových skupinách aj v online dotazníku. Ľudia chceli otvorenú štvrť v kontakte s vodou, s priestorom pre šport a kultúru, ktorá si podrží priemyselný charakter miesta.

Samotná súťaž sa začala začiatkom roka 2026 a trvala deväť mesiacov. Vyhlásili ju spoločne Verejné prístavy ako väčšinový vlastník územia a hlavné mesto. V prvom kole porota vybrala sedem finalistov, ktorí svoje koncepty prepracovali podľa jej pripomienok, a až do poslednej chvíle zostali anonymní. Porotu viedol Michal Sedláček, bývalý hlavný architekt Brna, a sedela v nej aj hlavná urbanistka Amsterdamu Paco Bunnik či viedenská špecialistka na rodovo citlivé plánovanie Eva Kail. Sedláček povedal, že sa ešte nestretol s takým počtom návrhov v takej kvalite.

Víťazné konzorcium vedie zürišský ateliér Hosoya Schaefer Architects, ktorý sa podobnému zadaniu venoval v lotyšskej Rige. Londýnski krajinári z Gillespies majú na starosti zelenomodrú infraštruktúru a verejný priestor, hamburské štúdio ARGUS mobilitu a Körting Ingenieure, ktorí pracovali aj na HafenCity, protipovodňovú ochranu a plánovanie pri vode. Druhé miesto obsadil holandský KCAP, ktorý v Bratislave pracuje na viacerých projektoch, tretie dánske štúdio COBE, ktoré stojí za premenou kodanskej štvrte Nordhavn. Vedúci víťazného tímu Alexander Kneer opísal, že návrh stavia na kontraste medzi priemyselným charakterom prístavu, uzavretými bazénmi a otvorenou krajinou Dunaja.

Štvrť, v ktorej ostanú žeriavy aj lodný výťah

Zimný prístav dnes využíva zhruba štvrtinu svojej kapacity. Verejnosť nemá prístup až k stovke hektárov, ktoré sa dlho držali mimo mestského života. Nákladná doprava sa pritom presúva do Páleniska, ktoré vzniklo v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a má priame napojenie na železnicu aj diaľnicu. Minister dopravy Jozef Ráž o ňom hovorí ako o intermodálnom prístave, ktorý nemá v strednej Európe obdobu. Riaditeľ Verejných prístavov Matej Danóci dodáva, že nové logistické haly by chceli začať stavať už budúci rok a železnica sa má odkloniť tak, aby nezaťažovala budúcu štvrť.

Víťazný návrh stavia predovšetkým na verejných priestoroch. Počíta s prírodným nábrežným parkom na polostrove, prístavným parkom pri Sklade č. 17 a kultúrnym parkom na centrálnom polostrove, ktorému autori hovoria Kultúrna koruna. Má v ňom byť gastronómia, športoviská a dokonca bazén priamo v Dunaji. Na konci polostrova má stáť ikonická budova s múzeom, aj keď zatiaľ nikto nedefinoval, čo v nej bude vystavené. Ráž to komentoval tým, že múzeí je v Bratislave stále málo, takže funkciu pre budovu nájdu. Ďalší výbežok má ostať prírodný, s miestami na pozorovanie vtáctva.

Autori návrhu nechcú industriálnu minulosť zakryť, ale využiť. Zachovať sa majú Dom lodníkov, prístavné žeriavy, Sklad č. 17, hala medzi bazénmi aj remorkér Šturec s lodným výťahom, okolo ktorých vznikne námestie s múzeom lodnej dopravy. Výťah má podľa jedného zo zdrojov ostať funkčný aj v prípade, že by bolo treba spustiť loď do rieky. Nábrežná promenáda, ktorá dnes končí pri Eurovei, sa predĺži pozdĺž celého územia a pripojí prístav k Starému Mestu. Budovy v možnom záplavovom území dostanú špeciálne okná na vypúšťanie vody, čo architekti označili za jednu z najväčších výziev projektu.

Z vizualizácií do reality. Koľko ľudí sa do štvrte zmestí a ako sa tam budú pohybovať

Koncepcia počíta s deviatimi vyššími budovami, ktoré majú smerom ku križovatke Košickej a Prístavnej postupne rásť. Najvyššia navrhnutá má 204 metrov, druhá 159. Celková nadzemná podlahová plocha dosiahne približne 1,039 milióna metrov štvorcových a sedemdesiat percent z nej majú tvoriť byty. Pri hypotetickej výmere 70 metrov štvorcových na jeden byt by to vychádzalo na vyše desaťtisíc bytov, ide však len o prepočet a nie o oficiálny údaj. V pláne je aj viac ako 11-tisíc parkovacích miest, ktoré architekti chcú znížiť v záujme udržateľnej dopravy.

Mesto aj tvorcovia sa ohradzujú, že by tu mala vzniknúť štvrť pre bohatých. Vízia obsahuje študentské bývanie, komunitné projekty typu baugruppen, školy, škôlky a komunitné centrum a verejné priestory od úplne otvorených až po poloprivátne. Či sa tento sľub podarí udržať, ukáže až tlak investorov v ďalších fázach.

Porota navyše neskrývala, že víťazný návrh nie je dokonalý. Odporúča prehodnotiť umiestnenie a mierku budovy mobility hubu pri Moste Apollo, kompozíciu diagonálneho prepojenia od Košickej ulice aj polohu školy a vreckových parkov vedľa veľmi hlučnej Prístavnej. Pozornosť treba venovať aj tomu, ako zachovať existujúce vzrastlé stromy. A hoci vizualizácie pôsobia presvedčivo, organizátori pripomínajú, že ukazujú len rámcovú predstavu fungovania územia. Architektúra jednotlivých budov aj verejných priestorov bude predmetom samostatných procesov a súťaží.

Emirátsky investor, štátny úver a verejná súťaž. Tri verzie jedného príbehu

Pri financovaní sa dostupné informácie rozchádzajú. Štát získal pozemky aj s priemyselnými pamiatkami a Páleniskom minulé leto za 165 miliónov eur a zlúčil ich pod Verejné prístavy. Ekonomické médiá potom informovali, že na konci októbra 2025 sa podpísala dohoda so Spojenými arabskými emirátmi, podľa ktorej má investor z Emirátov zaplatiť premenu za 1,25 miliardy eur. Približne miliarda by išla do obytnej štvrte a zvyšok do Páleniska. Ako realizátor sa spomína Eagle Hills a prevádzku prístavu má zabezpečiť Abu Dhabi Ports. Ráž v lete rokoval s predsedom Eagle Hills Mohamedom Alabbarom a hovoril o spoločnom podniku, do ktorého by štát vložil existujúci prístav a partner investície a skúsenosti.

Pri predstavení výsledkov súťaže však Ráž zaznel inak. Povedal, že k dnešnému dňu nie je s nikým nič dohodnuté, a vyzval každého, kto má záujem investovať, aby sa ozval. Pripomenul, že Verejné prístavy si museli zobrať komerčný úver a ak ho nesplatia, budú musieť v priebehu budúceho roka vypísať obchodnú verejnú súťaž na pozemky. Štát sa podľa neho chce takému scenáru vyhnúť. Verejné prístavy zároveň odhadujú, že celý development bude mať hodnotu päť miliárd eur a zisky majú ísť na modernizáciu Páleniska a občiansku vybavenosť vrátane múzea.

Do debaty vstupuje aj skúsenosť z Budapešti. Eagle Hills tam plánoval štvrť Grand Budapest, známu ako Mini Dubaj, s investíciou okolo dvanásť miliárd eur na bývalom nákladnom nádraží. Projekt vyvolal protesty pre dopravnú záťaž aj pre slabú kontrolu mesta a vláda od neho vo februári 2025 ustúpila. Nie je to dôkaz, že rovnaký scenár čaká Bratislavu, ale pre čitateľa je to dôvod čítať zmluvy a nie len vizualizácie.

Od víťazného návrhu k prvým domom vedie dlhá cesta zmlúv, plánov a povolení

Víťazný tím teraz dopracuje návrh do finálneho masterplánu, ktorý určí pravidlá rozvoja územia. Pripraví tiež architektonické štúdie najdôležitejších verejných priestorov a dizajn manuál, ktorý má zabezpečiť, aby štvrť zostala jednotná aj počas desaťročí postupnej výstavby. Hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan opísal, že masterplán určí rámec pre jednotlivé bloky, ich funkcie, aktívny parter s retailom, školy, kultúru, osobný prístav a marínu, dopravu s dôrazom na chodcov, cyklistov a verejnú dopravu aj protipovodňovú ochranu.

Potom príde na rad zmena územného plánu, ktorý dnes umožňuje v prístave len priemyselné a prístavné funkcie. Primátor Matúš Vallo ju očakáva v prvých mesiacoch budúceho roka. Mesto ju podmieni územnoplánovacími zmluvami s vlastníkom, v ktorých sa upresnia podmienky rozvoja, a až potom môžu vlastníci žiadať o stavebné povolenia. Ráž sľúbil, že štát výsledky súťaže aj podobu územného plánu bude rešpektovať, a odkázal na Petržalku, kde sa výsledky súťaže z roku 1969 podľa neho nedodržali. Pravda je o niečo zložitejšia, boli rešpektované, no len do istej miery.

Prvé stavby by mohli vzniknúť zhruba o päť rokov pri križovatke Prístavnej a Košickej a prvá fáza by mala skončiť do desiatich rokov, teda okolo roku 2036. Neskôr pribudne Kultúrna koruna, zástavba pri Dunaji s ikonickým múzeom a inovačným kampusom pri Prístavnom moste a nakoniec východná štvrť Marina. Celý rozvoj potrvá desaťročia.

Verejnosť sa do procesu môže zapojiť ešte teraz. Výstava siedmich najlepších návrhov je v priestore TU-BA od 11. novembra a ďalšie kolá participácie s komentovanou prehliadkou víťazného návrhu sa tam budú konať 23. novembra a 7. decembra.

Zdroje

  1. bratislava.sk Zimný prístav sa otvorí mestu, poznáme víťazný návrh jeho premeny
  2. yimba.sk Bratislava bude svetová. Takto bude vyzerať Zimný prístav, metropolu posunie do vyššej ligy
  3. pravda.sk Zimný prístav čaká premena za 1,25 miliardy eur. Dubaj na Dunaji navrhnú Švajčiari, takto bude vyzerať



SÚVISIACE ČLÁNKY

NDS spúšťa v decembri preregistráciu do nového mýtneho systému, od 1. januára 2027 preberie správu mýta

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) oznámila, že v decembri 2026 sa spustí preregistrácia dopravcov do nového elektronického mýtneho systému. Od 1. januára 2027 prejde správa mýta do réžie NDS a dopravcovia využívajúci Skytoll si majú vopred zabezpečiť novú palubnú jednotku. Cieľom je plynulý prechod bez čakania na výdajných miestach a hraničných priechodoch.

Regionálne autobusy v Banskobystrickom kraji pôjdu 17. novembra 2026 podľa pracovných cestovných poriadkov

Regionálna autobusová doprava v Banskobystrickom samosprávnom kraji bude v utorok 17. novembra 2026 premávať v režime pracovného dňa. IDS BBSK odporúča cestujúcim overiť si konkrétne odchody vopred v cestovných poriadkoch. Zmena je dôležitá najmä pre dochádzajúcich do práce a škôl.

ZSSK hlási vyše 100-tisíc miesteniek za týždeň: pred víkendom 13.–15. novembra odporúča plánovať cestu vopred

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) uvádza, že v týždni 2.–8. novembra 2026 predala vyše 102-tisíc vnútroštátnych miesteniek a zároveň rástol aj elektronický predaj lístkov. Najväčší nápor je tradične v piatok a nedeľu, najmä na diaľkových vlakoch medzi Bratislavou a východným Slovenskom. Dopravca pred víkendom 13.–15. novembra odporúča kúpu lístka aj miestenky vopred.
RELATED ARTICLES

NAJNOVŠIE

Komentáre