Trať medzi Zbehmi a Radošinou patrí medzi tie železničné lokálky, ktoré na Slovensku nezanikli fyzicky, no z bežného života postupne zmizli. Už viac ako dve desaťročia po nej nejazdia pravidelné osobné vlaky, napriek tomu zostáva zachovaná a stále priťahuje pozornosť železničných nadšencov aj miestnych obyvateľov. Počas leta sa na ňu opäť vrátia historické vlaky v rámci podujatia Retrovlak Radošinka.
Železnica bola uvedená do prevádzky v roku 1909 ako odbočka z trate Leopoldov – Lužianky. Dvadsaťkilometrová lokálka vedie malebným údolím riečky Radošinka cez obce Nové Sady, Malé Zálužie, Biskupová či Veľké Ripňany až do Radošiny. Na relatívne krátkom úseku sa nachádza až 73 mostov a priepustov. Pôvodné plány pritom počítali s pokračovaním trate smerom do Piešťan, no pre vysoké stavebné náklady sa nikdy nezrealizovali.
Samotná stanica v Radošine patrí podľa železničných nadšencov medzi najzaujímavejšie na slovenských lokálkach. Nachádza sa priamo v podhorskej dedine a zachovala si pôvodnú jednoposchodovú výpravnú budovu z obdobia monarchie, ktorá prešla obnovou. „Čo je však veľkým unikátom a na Slovensku možno aj jedinečným, je, že celá trať Zbehy – Radošina má stanice a zastávky priamo v centrách obcí,“ hovorí vlakvedúci a železničný nadšenec Patrik Pagáč, ktorý sa dlhodobo snaží o návrat pravidelnej dopravy na trať.
Lokálka, ktorú zrušili napriek záujmu cestujúcich
Trať zasiahlo rušenie regionálnych vlakov v roku 2003, keď vláda zastavila osobnú dopravu na viacerých lokálnych tratiach po celom Slovensku. Nepomohli ani petície obyvateľov či žiadosti samospráv. Odvtedy zostala železnica bez pravidelnej osobnej dopravy a využíva sa len príležitostne pri nostalgických jazdách.
Pagáč tvrdí, že práve táto trať patrila medzi lokálky, ktoré mali potenciál pre každodenné dochádzanie. „Práve táto trať skončila tak, že ľudia tu jazdili verejnou dopravou a štát ich vlastne donútil kúpiť si autá. Dnes vlastní v rodine dve alebo tri autá prakticky každý,“ uviedol. Podľa neho je výhodou trate práve poloha zastávok v centrách obcí, čo by mohlo prilákať cestujúcich späť k verejnej doprave.
Železničný nadšenec zároveň pripravil návrh na obnovenie pravidelnej dopravy vrátane cestovných poriadkov a prevádzkového zabezpečenia. Ministerstvo dopravy však projekt nepodporilo s odvolaním sa na financovanie. „Pre ministerstvo dopravy sme spracovali projekt obnovenia železničnej dopravy Radošina – Zbehy – Nitra s kompletným financovaním, turnusmi aj personálnym zabezpečením. Ministerstvu sme predložili hotovú vec,“ povedal Pagáč.
Retrovlak má pripomenúť potenciál trate
Aspoň na niekoľko dní počas roka však trať opäť ožije. Retrovlak Radošinka má počas sezóny vyraziť štyrikrát – 6. júna, 18. júla, 15. augusta a 26. septembra. Augustová jazda bude fungovať ako cyklovlak spojený s organizovanou cyklotúrou.
Historický vlak bude odchádzať z Nitry ráno o 9:16 a cez Lužianky, Zbehy, Nové Sady a Veľké Ripňany dorazí do Radošiny predpoludním. Súčasťou podujatia bude aj sprievodný program pri stanici, oddychová zóna, veterány či divadelné vystúpenie inšpirované atmosférou Radošinského naivného divadla. Návštevníci budú môcť využiť aj degustácie vo Vinárstve Radošina.
Podľa Patrika Pagáča nejde len o nostalgickú atrakciu. „Každý rok sa snažíme sem mimoriadnym vlakom prilákať čo najviac cestujúcich, aby si zaspomínali na časy minulé alebo aby deti okúsili niečo, čo každý deň nezažijú,“ vysvetľuje.
Trať zostáva fyzicky zachovaná, no potrebuje obnovu
Hoci železnica nikdy nebola oficiálne zrušená, po viac ako dvadsiatich rokoch bez pravidelnej osobnej dopravy je na nej viditeľný zanedbaný technický stav. Pôvodná traťová rýchlosť 60 km/h je dnes na viacerých miestach znížená približne na 10 km/h. Podľa Pagáča by obnovenie prevádzky vyžadovalo investície do železničného zvršku aj základnej revitalizácie trate.
Diskusia o budúcnosti trate Zbehy – Radošina tak zostáva otvorená. Na jednej strane ide o lokálku s obmedzeným regionálnym významom, na druhej strane o infraštruktúru, ktorá sa zachovala v pôvodnej trase, vedie priamo cez centrá obcí a stále má podporu časti miestnych obyvateľov. Práve nostalgické jazdy ukazujú, že železnica pod Tribečom zatiaľ úplne nezmizla z verejného priestoru ani z regionálnej identity.
Foto a video: Michal Feik
