Wien Hauptbahnhof patrí medzi najvýznamnejšie dopravné a urbanistické projekty v strednej Európe za posledné desaťročia. Viedeň prepojila železničné trate z rôznych smerov, zjednodušila prestupovanie a na bývalých koľajiskách vytvorila priestor pre nové mestské štvrte. Na tomto projekte je zaujímavé práve spojenie dopravy, architektúry a rozvoja mesta.
História a dôvody vzniku
Na mieste dnešnej hlavnej stanice stál niekdajší Südbahnhof, teda Južná stanica. Jeho predchodcami boli dve samostatné stanice: Gloggnitzer Bahnhof pre južný smer a Raaber Bahnhof pre východný smer. V 50. rokoch minulého storočia ich nahradila spoločná staničná budova. Koľajiská však zostali oddelené a vytvárali tvar písmena V. Z jednej časti odchádzali vlaky cez Semmering do Grazu a ďalej do Talianska, z druhej smerom na Bratislavu a Budapešť. Vlaky tu svoju jazdu končili alebo museli meniť smer.
Viedeň historicky nemala jednu centrálnu železničnú stanicu. Vlaky zo západu prichádzali na Westbahnhof, z juhu a východu na Südbahnhof. Severný smer bol historicky spojený s Nordbahnhofom v priestore dnešného Pratersternu. Pre cestujúcich to často znamenalo presun medzi stanicami mestskou dopravou. Komplikované bolo aj vedenie vlakov naprieč mestom.
Po páde železnej opony a vstupe Rakúska do Európskej únie v roku 1995 ešte vzrástol význam medzinárodných spojení. Mesto Viedeň a Rakúske spolkové železnice ÖBB preto pripravili riešenie: modernú prejazdnú stanicu, ktorá prepojí severojužné a východozápadné európske železničné koridory.
Prestavba a architektúra
Takáto zmena sa, samozrejme, neudiala zo dňa na deň. Výstavba mala niekoľko dôležitých míľnikov.
V rokoch 2009 – 2010 došlo k uzavretiu starej staničnej budovy Südbahnhof a jej demolácii. V decembri 2012 nasledovalo čiastočné sprevádzkovanie novej stanice, najmä pre regionálne vlaky z východného smeru.
V októbri 2014 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie hlavnej staničnej budovy a nákupného centra. V decembri nasledovalo výraznejšie zapojenie diaľkových vlakov.
December 2015 priniesol plné zapojenie do domácej a medzinárodnej dopravy vrátane presmerovania diaľkových vlakov ÖBB zo západného smeru. Dôležitou súčasťou nového prepojenia bol Lainzský tunel.
Za architektonickým návrhom stáli Theo Hotz, Albert Wimmer a Ernst Hoffmann. Najvýraznejším prvkom je zvlnená strecha s rozlohou približne 31-tisíc štvorcových metrov. Tvorí ju 14 kosoštvorcových segmentov. Presklené časti privádzajú denné svetlo priamo na nástupištia a dávajú stanici charakteristický vzhľad.
Pre diaľkové a regionálne vlaky slúži päť ostrovných nástupíšť s desiatimi nástupištnými hranami. Ďalšie dve nástupištné koľaje sú v podzemí a patria mestskej a prímestskej železnici S-Bahn. Cestujúcim slúžia bezbariérové nástupištia, výťahy a eskalátory.
Financovanie a nové mestské štvrte
Náklady na stanicu boli približne jedna miliarda eur. Celkový investičný rámec rozvoja územia, vrátane verejných a súkromných projektov, predstavoval približne štyri miliardy eur.
Na financovaní železničnej a súvisiacej mestskej infraštruktúry sa podieľali ÖBB, mesto Viedeň a európske zdroje určené na rozvoj transeurópskych dopravných sietí TEN-T.
Celé projektové územie malo približne 109 hektárov. Prestavba rozsiahlych železničných plôch uvoľnila miesto na bývanie, pracoviská aj verejné priestory v širšom centre mesta. Nová stanica dnes susedí s dvoma novými štvrťami: Sonnwendviertel a Quartier Belvedere.
Predaj a nové využitie železničných pozemkov tak pomohli premeniť rozsiahle koľajiská na živú súčasť Viedne. Práve toto považujem za jeden z najzaujímavejších rozmerov celého projektu. Dopravná investícia vytvorila podmienky aj na kvalitnejší mestský priestor.
Služby pre cestujúcich
Súčasťou stanice je BahnhofCity, dvojpodlažné obchodné a servisné centrum s plochou približne 20-tisíc štvorcových metrov. Je tu približne 90 obchodov a gastronomických prevádzok. Cestujúci si tak môžu počas prestupu nakúpiť, najesť sa alebo vybaviť bežné veci.
Viaceré prevádzky majú predĺžené otváracie hodiny a otvorené aj v nedeľu či počas sviatkov.
Železničné zázemie zahŕňa zákaznícke centrum ÖBB Reisezentrum s predajom lístkov a informáciami, salónik ÖBB Lounge pre cestujúcich s príslušným nárokom na vstup, automatické batožinové skrinky aj služby strát a nálezov.
Podzemná garáž má 630 parkovacích miest. Na krátke zastavenie pri vysadení alebo vyzdvihnutí cestujúcich slúžia zóny Kiss & Ride.
Cyklisti majú v rámci staničného zázemia približne tisíc miest v zariadeniach na odkladanie bicyklov. Radstation ponúka strážené kamerové parkovanie, servis aj požičovňu bicyklov a elektrobicyklov.
Integrovaný dopravný uzol
O kvalite stanice veľa vypovedá aj to, ako jednoducho sa z nej človek dostane ďalej. Vo Viedni sa na jednom mieste stretávajú diaľkové a regionálne vlaky, S-Bahn, metro, električky aj autobusy.
Metro
Linka U1 má stanicu Südtiroler Platz – Hauptbahnhof prepojenú so železničnou stanicou podzemnou pešou trasou. Samotná jazda metrom na Stephansplatz v historickom centre trvá približne päť minút.
Mestská a prímestská železnica
Podzemné nástupištia 1 a 2 sú súčasťou hlavnej priebežnej trate S-Bahn, známej ako Stammstrecke. V štandardnej prevádzke tadiaľ premávajú linky S1, S2, S3 a S4 s väzbami na Meidling, Floridsdorf a Dolné Rakúsko. Nadzemnú časť stanice využíva aj linka S80, ktorá zabezpečuje priečne spojenie mestom.
Električky a mestské autobusy
Stanica má napojenie na električkové linky D, O a 18. Linka D spája okolie stanice s Ringstraße a Nussdorfom, na opačnej strane pokračuje k Absberggasse. Linka O zabezpečuje spojenie smerom na Praterstern.
Električka 18 vedie od Burggasse-Stadthalle cez Westbahnhof a Hauptbahnhof. K dispozícii sú aj mestské autobusy 13A a 69A.
Regionálne a diaľkové autobusy
V okolí Südtiroler Platz a Wiedner Gürtel nadväzujú na železnicu regionálne autobusové linky aj medzinárodné diaľkové spoje.
Priame spojenie na letisko
Vlaky Railjet a Intercity zabezpečujú spojenie na letisko Schwechat bez prestupu už od 15 minút. Premávajú približne každú polhodinu. To je veľmi praktické aj pre cestujúcich z Bratislavy, ktorí vo Viedni prestupujú na vlak na letisko.
Medzinárodné vlaky
Hauptbahnhof je významným uzlom vlakov Railjet, ICE a Nightjet. Spája Viedeň s Budapešťou, Prahou, Mníchovom, Zürichom, Benátkami či Berlínom. Pre nás sú dôležité aj železničné spojenia s Bratislavou cez Marchegg a cez Kittsee.
Viedenská hlavná stanica je príkladom, ako sa oplatí premýšľať o doprave v súvislostiach. Prepojené trate, pohodlné prestupy, služby pre cestujúcich a nové štvrte v okolí sa navzájom dopĺňajú. Takto môže železnica tvoriť chrbticu verejnej dopravy a zároveň pomáhať rozvoju mesta.
Foto: Michal Feik
