Tunel Čebrať pri Ružomberku si v sobotu 3. októbra 2026 mohli pozrieť návštevníci počas dňa otvoreného tunela. Dvojrúrový tunel s dĺžkou približne 3,6 kilometra je kľúčovou súčasťou diaľničného obchvatu mesta. Jeho výstavbu poznačili zložité geologické podmienky, prerušenie razenia aj zásadné prepracovanie projektu. Podľa oznámeného harmonogramu má úsek D1 Hubová – Ivachnová začať slúžiť motoristom v pondelok 5. októbra v podvečerných hodinách.
Pred autami dostali priestor peší návštevníci
Národná diaľničná spoločnosť počas dňa otvoreného tunela čiastočne sprístupnila Čebrať aj východnú časť nového diaľničného úseku. Podujatie sa konalo od 11.00 do 15.00 h so zázemím pri východnom portáli neďaleko Likavky.
Verejnosť mala príležitosť pozrieť si stavbu ešte pred spustením premávky. NDS spolu so zhotoviteľmi pripravila informácie o histórii územia a výstavbe, aktivity zamerané na bezpečnosť cestnej premávky aj program pre deti. Sprístupnený priestor bol určený výlučne peším návštevníkom.
Pôvodne mal byť hotový v roku 2017
Príprava a výstavba tunela Čebrať sa stali súčasťou dlhého príbehu dokončovania diaľnice D1 na Liptove. Výstavba úseku Hubová – Ivachnová sa rozbiehala na prelome rokov 2013 a 2014. Samotné razenie tunela sa slávnostne začalo 19. septembra 2014 osadením sošky svätej Barbory, patrónky baníkov a tunelárov, pri východnom portáli.
Pôvodný harmonogram predpokladal dokončenie diaľničného úseku v júni 2017. Zhotoviteľom sa stalo združenie spoločností OHL ŽS a Váhostav – SK. Pôvodná zmluvná cena predstavovala približne 227,3 milióna eur bez DPH vrátane desaťpercentnej rezervy. Táto suma sa vzťahovala na celý diaľničný úsek, nie iba na tunel.
Zosuvné územie si vyžiadalo dlhší tunel
Zásadný problém sa objavil v oblasti pôvodne navrhovaného západného portálu pri Hrboltovej. Doplňujúce prieskumy odhalili hlboké poruchové zóny a rozsiahle zosuvné územie. Pokračovanie podľa pôvodného projektu by predstavovalo vážne technické riziko.
Vo februári 2015 stavebný dozor prerušil práce na tuneli a dotknutých objektoch. Podľa chronológie NDS následné odborné posudky potvrdili potrebu zmeniť trasovanie diaľnice.
Riešením sa stal posun trasy severnejšie a predĺženie tunela z pôvodných približne dvoch kilometrov na dnešných 3,6 kilometra. Diaľnica tak obišla nestabilné územie. Hoci sa tunel predĺžil približne o 1,6 kilometra, celý diaľničný úsek sa vďaka zmene vedenia trasy skrátil približne o 300 metrov.
Zmena si vyžiadala nové projektové riešenie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj povoľovacie konania. Raziace práce sa obnovili v roku 2018, pôvodný termín dokončenia však už nebolo možné dodržať.
Postup razenia určovala hornina
Tunelári používali novú rakúsku tunelovaciu metódu. Pri nej sa hornina odoberá postupne po kratších úsekoch a odkrytý priestor sa priebežne zabezpečuje. Dĺžka jednotlivých záberov aj spôsob rozpojovania horniny sa prispôsobujú podmienkam v masíve.
V stabilnejších úsekoch dosahoval jeden záber približne 2,5 metra a pracovníci zvládli dva až tri zábery denne. V menej stabilnom prostredí sa záber skracoval približne na jeden meter a priemerný denný postup bol výrazne pomalší. Pevnejšie horniny sa rozpojovali pomocou vrtno-trhacích prác, menej pevné tunelbagrom.
V masíve prevládali slienité vápence, objavovali sa však aj slieňovce, ílovce, pieskovce či siltovce. Premenlivé vlastnosti hornín si vyžadovali priebežné prispôsobovanie pracovného postupu.
Prerazenie jednej rúry ešte neznamenalo koniec razenia
Slávnostné prerazenie južnej tunelovej rúry sa uskutočnilo 15. novembra 2022, viac ako osem rokov po začiatku razenia. Severná rúra v tom čase ešte prerazená nebola. Dokončenie jej razenia oznámila NDS vo februári 2023.
Nasledovalo budovanie definitívneho betónového ostenia, vozovky, odvodnenia, chodníkov a montáž technológií. V októbri 2024 bola hotová betonáž vozovky, v ďalšom období pokračovalo vybavovanie tunela technologickými a bezpečnostnými systémami.
V apríli 2026 štátny tajomník ministerstva dopravy Igor Choma informoval, že tunel je stavebne aj technologicky dokončený. Otvorenie celého úseku však naďalej záviselo od zabezpečenia zosuvu svahu pod hradom Likava. Dokončený tunel tak musel čakať na vyriešenie problémov na nadväzujúcej diaľnici.
Dve rúry, štyri jazdné pruhy a únikové prepojenia
Čebrať tvoria dve samostatné jednosmerné tunelové rúry. V každej sú dva jazdné pruhy široké 3,5 metra a po oboch stranách metrové núdzové chodníky. Tunel je navrhnutý na rýchlosť 100 km/h.
Rúry spája 14 priečnych prepojení, ktoré sú dôležitou súčasťou bezpečnostného riešenia a umožňujú únik do susednej rúry. Desať prepojení je určených pre peších a štyri umožňujú prejazd vozidiel v prípade núdze. Každá rúra má tiež štyri jednostranné núdzové zálivy so SOS kabínami.
Vozovka má cementobetónový povrch. Súčasťou vybavenia je požiarny vodovod, káblové rozvody uložené v chodníkoch a systém odvodnenia. Horninovú vodu odvádzajú bočné drenáže, vodu z vozovky zachytávajú štrbinové žľaby.
Obchvat má odľahčiť Ružomberok
Tunel je súčasťou 14,92 kilometra dlhého úseku D1 Hubová – Ivachnová, ktorý vytvorí severný obchvat Ružomberka. Nová diaľnica sa pri Ivachnovej napojí na existujúcu D1 smerom na Liptovský Mikuláš a Poprad.
Podľa NDS má jazda po celom novom úseku priniesť úsporu približne 16 minút oproti ceste prvej triedy. Nejde teda o úsporu dosiahnutú samotným prejazdom cez tunel.
Hlavným prínosom má byť presun tranzitnej dopravy mimo mesta, plynulejšie cestovanie a zníženie hluku a emisií v obývanom území. Ministerstvo dopravy očakáva, že počas dopravných špičiek môže byť časová úspora ešte výraznejšia. Po rokoch odkladov má Čebrať spolu s nadväzujúcou diaľnicou začať plniť túto úlohu od 5. októbra 2026.
Foto: Michal Feik
