Home Blog Page 40

Prvé diely budúcej lávky sú už na brehu Váhu. Považská Bystrica sa približuje k prepojeniu dvoch turistických lokalít

V Považskej Bystrici sa začala viditeľná fáza výstavby novej lávky cez Váh, ktorá má spojiť Považský hrad s Manínskou tiesňavou a prepojiť mestské časti Podhradie a Považskú Teplú. Na breh rieky boli v týchto dňoch dovezené prvé konštrukčné diely. Projekt má výrazný dopravný aj turistický význam a počíta sa s ním ako so súčasťou širšej siete cyklotrás v regióne.

Prvé diely sú na mieste, montáž sa blíži

Primátor Považskej Bystrice Karol Janas informoval, že prvé časti konštrukcie budúcej lávky boli prevezené na breh Váhu zo strany Považského Podhradia za asistencie polície. Zhotoviteľ plánuje v priebehu niekoľkých dní zmontovať všetky diely do finálnej podoby, aby mohlo dôjsť k ich osadeniu pomocou špeciálneho žeriavu.

„Do konca týždňa by chcel zhotoviteľ zmontovať všetky diely. Verím, že sa nič závažné nestane a budúci týždeň si spoločne pozrieme osadenie celej lávky za pomoci špeciálneho žeriavu,“ uviedol Janas.

Samotné osadzovanie má byť verejne komunikované prostredníctvom mestských informačných kanálov.

Prepojenie dvoch území, nielen atrakcií

Lávka nebude slúžiť len ako turistická atrakcia, ale aj ako funkčné spojenie dvoch častí mesta – Podhradia a Považskej Teplej. Zároveň sa napojí na plánovanú cyklotrasu, ktorú pripravuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom.

Z pohľadu regionálnej mobility ide o dôležitý prvok: vytvára sa nová pešia a cyklistická trasa ponad rieku, ktorá doteraz tvorila výraznú bariéru v území. Takéto prepojenia majú v mestách často väčší praktický význam než samotné diaľkové cyklotrasy – skracujú každodenné presuny a zvyšujú dostupnosť rekreačných oblastí.

Takmer desať rokov príprav

Projekt má za sebou dlhú a komplikovanú prípravu. Podľa mesta trvala takmer desať rokov. Viaceré návrhy museli byť prepracované alebo úplne zrušené z technických dôvodov.

Kľúčovou výzvou boli podmienky Povodia Váhu, ktoré požadovalo, aby lávka odolala tisícročnej vode. To si vyžiadalo nadštandardné rozmery nosných pilierov a ich umiestnenie mimo koryta rieky. Projekt zároveň musel rešpektovať ochranné pásma diaľnice.

Tieto obmedzenia mali vplyv aj na konečný rozpočet. Mesto sa preto o financovanie uchádzalo prostredníctvom eurofondov v partnerstve s okolitými obcami okresu. Projekt bol podporený ako prioritný a získal takmer jeden milión eur.

Unikátne rozpätie hlavného poľa

Technicky najnáročnejším prvkom lávky je hlavné pole s dĺžkou 88 metrov. Ide o parameter, ktorý je v slovenských pomeroch výnimočný, najmä pri lávkach pre peších a cyklistov.

„Najväčším orieškom bude postaviť hlavné pole, ktorého dĺžka dosahuje osemdesiatosem metrov, čo je aj na slovenské pomery unikát,“ uviedol zhotoviteľ stavby Milan Čuraj zo spoločnosti M-Silnice SK.

Konštrukcia je navrhnutá ako oceľová, z valcovaných profilov. Jednotlivé časti boli predmontované v dielni a na miesto dopravené vo veľkých celkoch. Montáž si vyžiada použitie veľkorozmerných žeriavov, ktoré patria medzi najväčšie dostupné v strednej Európe.

Priorita: peší a cyklisti

Lávka nebude prístupná pre automobilovú dopravu. Od začiatku bola koncipovaná ako infraštruktúra pre peších a cyklistov.

„Od samého začiatku sme sa rozhodli ísť smerom podpory turizmu a cyklistiky, takže vôbec sme nepočítali s tým, že by tam boli autá,“ vysvetlil primátor Janas.

Šírka lávky bude dva metre, čo je dostatočné pre obojsmerný pohyb chodcov aj cyklistov. Pôvodne zvažované pylónové riešenie bolo opustené pre obmedzenia zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.

Dokončenie do konca roka

Osadenie oceľovej konštrukcie sa plánuje na jeseň, v závislosti od počasia a výšky hladiny Váhu. Kompletné dokončenie stavby je naplánované do konca roka 2025.

Pre mesto ide o strategický projekt z pohľadu rozvoja cestovného ruchu aj lokálnej mobility. Vytvára sa nový prechod cez rieku, ktorý rozširuje sieť nemotorovej dopravy a spája doteraz oddelené územia.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Revitalizácia brehov Váhu v Ružomberku má zvýšiť bezpečnosť a stabilitu územia

0

Slovenský vodohospodársky podnik v spolupráci s mestom Ružomberok spúšťa projekt revitalizácie brehových porastov rieky Váh v intraviláne mesta. Cieľom je odstrániť nevyhovujúce a zdravotne poškodené stromy, znížiť riziká pre obyvateľov a dopravu a nahradiť ich novou, ekologicky stabilnejšou výsadbou. Projekt má zároveň zlepšiť mikroklímu a kvalitu verejného priestoru v bezprostrednom kontakte s riekou.

Bezpečnostné riziká v exponovanom mestskom priestore

Brehy Váhu v tejto časti Ružomberka tvoria významnú súčasť mestského prostredia – nachádzajú sa v blízkosti frekventovaných komunikácií, chodníkov aj cyklotrasy. Práve tu sa podľa odborného dendrologického posudku nachádza stromoradie topoľov v závažnom zdravotnom stave.

Stromy vykazujú poškodenia kmeňov a korún, výskyt drevokazného hmyzu, suché konáre a výrazne zníženú stabilitu. Vzhľadom na ich vek a technický stav by ich ponechanie predstavovalo riziko pre chodcov, cyklistov aj automobilovú dopravu.

Z tohto dôvodu je súčasťou projektu odstránenie nevyhovujúcich stromov. Ide o zásah, ktorý má primárne bezpečnostný charakter, nie o redukciu zelene.

Náhradná výsadba ako základ obnovy

Projekt počíta s rozsiahlym doplnením novej zelene. Vysadených má byť 75 vzrastlých stromov, ktoré sú lepšie prispôsobené mestskému aj riečnemu prostrediu.

Kostrovú zeleň budú tvoriť najmä lipy malolisté, doplnené o duby letné, buky lesné červenolisté, vŕby, brezy a borovice. Táto druhová skladba má zvýšiť ekologickú stabilitu územia, podporiť biodiverzitu a zlepšiť mikroklimatické podmienky.

Z urbanistického hľadiska ide o posun od monokultúrneho stromoradia k pestrejšej a odolnejšej vegetačnej štruktúre, ktorá lepšie reaguje na extrémy počasia aj klimatickú záťaž.

Rešpektovanie existujúcej infraštruktúry

Revitalizácia je navrhnutá tak, aby rešpektovala existujúcu a plánovanú mestskú infraštruktúru. Projekt zohľadňuje trasovanie cyklotrasy, verejné osvetlenie aj pietny charakter územia v okolí pamätníka.

Súčasťou riešenia je aj zapracovanie tzv. mŕtveho dreva do koryta rieky. Tento prvok má ekologickú funkciu – vytvára prirodzené úkryty pre vodné organizmy, podporuje vznik biotopov a zvyšuje štrukturálnu rozmanitosť riečneho prostredia.

Kombinácia protipovodňovej ochrany, ekológie a verejného priestoru

Z pohľadu vodohospodárstva ide o zásah, ktorý spája viacero funkcií. Okrem bezpečnosti stromov sa rieši aj stabilita brehov, ekologická obnova územia a jeho rekreačný potenciál.

Takéto projekty majú význam najmä v mestskom prostredí, kde sa stretávajú rôzne záujmy – ochrana prírody, mobilita, verejný priestor a bezpečnosť. Revitalizácia brehov Váhu ukazuje, že tieto ciele nemusia byť v rozpore, ak sa riešia v jednom koncepčnom rámci.

Financovanie a odborné posúdenie

Projekt bol posúdený odbornou revitalizačnou komisiou, ktorá potvrdila jeho opodstatnenosť z hľadiska bezpečnosti, ekologickej stability aj urbanistického riešenia územia.

Celkové náklady dosahujú 119-tisíc eur bez DPH, pričom približne dve tretiny z tejto sumy smerujú na náhradnú výsadbu zelene. Financovanie je zabezpečené z Plánu obnovy a odolnosti SR, čo projekt zaraďuje medzi adaptačné opatrenia reagujúce na zmenu klímy a zhoršujúce sa environmentálne podmienky v mestách.

Dlhodobý význam pre mesto

Revitalizácia brehov Váhu v Ružomberku nie je jednorazovým zásahom, ale investíciou do dlhodobej stability územia. Výsledkom by malo byť bezpečnejšie, ekologicky hodnotnejšie a funkčne čitateľnejšie prostredie, ktoré bude slúžiť obyvateľom aj návštevníkom mesta.

Takéto projekty ukazujú, že správa riečnych brehov v intraviláne už nie je len technickou otázkou, ale aj súčasťou modernej politiky verejného priestoru.

Zdroj: Slovenský vohodospodársky podnik

IDS BBSK posilní regionálne autobusy na biatlon v Osrblí: spoje budú prispôsobené programu IBU Cup

Integrovaný dopravný systém Banskobystrického samosprávneho kraja (IDS BBSK) avizuje posilnenie regionálnej autobusovej dopravy do Osrblia počas medzinárodných biatlonových pretekov IBU Cup. Podľa tlačovej správy majú byť posilové spoje nasadené v piatok 16. a v sobotu 17. januára, keď sa očakáva vyšší nápor návštevníkov.

Opatrenie má z pohľadu mobility v regióne znížiť potrebu individuálnej dopravy a tlak na parkovanie v okolí športoviska. IDS BBSK uvádza, že spoje budú prispôsobené štartom pretekov aj sprievodnému programu.

Posilové spoje Brezno – Osrblie a prestup vo Valaskej

Posilnené autobusy majú premávať na trase Brezno – Osrblie tak, aby „kopírovali začiatok a koniec hlavného športového programu“. Pre cestujúcich zo smeru Banská Bystrica je na uvedené dni pripravený garantovaný prestup na zastávke Valaská, pri moste.

Organizátor IDS BBSK týmto nastavením zdôrazňuje najmä praktickú stránku cestovania na podujatie bez potreby riešiť parkovanie v cieľovej lokalite.

Tarifa IDS BBSK platí aj v posilových autobusoch

IDS BBSK uvádza, že v posilových autobusoch bude platiť štandardná tarifa integrovaného systému. Bezplatné cestovanie sa má týkať seniorov nad 70 rokov so Senior pasom a detí do 6 rokov. Zľavnené cestovné je určené pre žiakov, študentov a seniorov nad 63 rokov, ako aj ďalšie kategórie podľa prepravného poriadku.

Zároveň majú na spojoch platiť aj všetky časové predplatné lístky IDS BBSK s povolenou zónou 404 – Osrblie. Predseda predstavenstva spoločnosti Organizátor IDS BBSK Radoslav Vavruš k tomu v tlačovej správe uviedol: „Naším cieľom je, aby verejná doprava efektívne slúžila ľuďom aj počas veľkých podujatí. Fanúšikovia sa do Osrblia dostanú v cene bežného lístka a tí, ktorí využívajú predplatné lístky IDS BBSK aj v zóne 404 – Osrblie, cestujú v rámci nich úplne bez ďalších poplatkov.“

Podľa zverejnených informácií má byť samotný vstup na preteky IBU pohára 2026 voľný.

Sprievodný program vo fanzóne a informácie o spojeniach

V piatok a sobotu v čase 10:00 – 16:00 má byť pre návštevníkov k dispozícii fanzóna so sprievodným programom, realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Manažérka pre strategické projekty BBSK Andrea Schvarzbacher doplnila: „Atmosféru na tribúnach vybičuje bubnová šou BATIDA. Vo fanzóne sme pripravili laserovú strelnicu, interaktívne súťaže, chýbať nebudú maskoti pretekov ani ochutnávka regionálnych špecialít.“

IDS BBSK zároveň odkazuje, že spojenia sú dostupné na www.cp.sk a dopravné informácie aj na weboch www.idsbbsk.sk a www.biatlonosrblie.sk/doprava.

Dopad na mobilitu v regióne

Posilnenie regionálnych autobusových spojov na veľké športové podujatie je príkladom využitia verejnej dopravy ako nástroja na organizáciu dopravy v území. V praxi môže znížiť dopravné zaťaženie v okolí Osrblia a zlepšiť dostupnosť podujatia aj pre návštevníkov bez auta, najmä pri nadväznosti cez garantovaný prestup vo Valaskej.

Zdroj: idsbbsk.sk

NDS: V roku 2025 pribudlo na Slovensku 16,5 km protihlukových stien pri nových diaľničných a rýchlostných úsekoch

0

Popri výstavbe nových diaľničných úsekov a rýchlostných ciest pribúdajú na Slovensku aj protihlukové opatrenia, ktoré majú obmedziť dopady dopravy na okolité bývanie. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v aktuálnom súhrne uviedla, že v roku 2025 bolo pri nových obchvatoch a nadradených komunikáciách vybudovaných spolu 16,5 kilometra protihlukových stien.

Podľa NDS ide o štandardnú súčasť nových obchvatov miest aj medzimestských diaľničných ťahov, pričom cieľom je znížiť hlukovú záťaž v územiach, kde sa trasa približuje k zastavaným oblastiam.

Kde pribudli protihlukové steny najviac

Najväčší rozsah protihlukových stien NDS eviduje na novom úseku košického rýchlostného obchvatu, kde malo pribudnúť 7,2 kilometra. Ďalšie protihlukové steny boli postavené aj na viacerých nových úsekoch naprieč Slovenskom.

Popri úseku R2 Kriváň – Mýtna sa podľa NDS postavilo takmer 3,2 kilometra protihlukových stien. V rámci tvrdošínskeho obchvatu to bolo 1,9 kilometra. Pri obchvate Žiliny, teda na stavbe D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, pribudlo 4,3 kilometra protihlukových stien.

Protihlukové opatrenia ako súčasť obchvatov

NDS v materiáli zdôrazňuje, že systematickým riešením nadmernej dopravy, prašnosti a hluku v mestách a obciach je budovanie obchvatov a nadradených komunikácií, ktoré presúvajú tranzit mimo obytných zón. Zároveň však pripomína, že niektoré časti obchvatov sa vedú bližšie k mestu, a preto sa pre zvýšenie efektu dopĺňajú aj protihlukové steny.

Aké materiály sa používajú

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik priblížil, že na obmedzenie šírenia hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy a materiály. *„Na zamedzenie šírenia nadmerného hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy protihlukových stien. Medzi najviac používanými materiálmi sú akustické panely z hliníka či murované z drevotrieskových cementových tvárnic zaliatych betónom,“* uviedol.

Podľa jeho vyjadrenia sa využívajú aj protihlukové steny s nosným železobetónovým panelom pokrytým absorpčnou pohltivou hmotou. NDS zároveň uvádza, že obklady stien môžu byť aj na báze recyklovanej gumy.

Čo to znamená pre územie

Rozširovanie protihlukových opatrení pri nových diaľniciach a rýchlostných cestách má podľa NDS znižovať negatívne vplyvy dopravy na kvalitu života v dotknutých lokalitách. V praxi ide najmä o obmedzenie hluku v blízkosti obytných štvrtí a o doplnenie obchvatov tam, kde samotné presmerovanie dopravy mimo centra nemusí stačiť.

Zdroj: ndsas.sk

Výluka medzi Cíferom a Trnavou dočasne obmedzí vybrané osobné vlaky ZSSK z Pezinka

0

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informovala o dočasnom obmedzení regionálnej vlakovej dopravy v Trnavskom kraji. Dôvodom sú výlukové práce na železničnej infraštruktúre v úseku Cífer – Trnava, ktoré realizuje manažér infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Obmedzenie sa dotkne vybraných posilových osobných vlakov na trase Pezinok – Trnava. Podľa dopravcu pôjde o dočasné odrieknutie spojov v období od utorka 13. januára do štvrtka 15. januára 2026, pričom dotknuté vlaky budú namiesto toho premávať v úseku Pezinok – Bratislava hlavná stanica.

Čo sa mení na linke Bratislava – Pezinok – Trnava

ZSSK uvádza, že počas výluky budú odrieknuté vybrané osobné vlaky v úseku Pezinok – Trnava a späť. Ide o spoje vedené v časoch rannej a popoludňajšej špičky, ktoré štandardne posilňujú kapacitu pre dochádzajúcich medzi Bratislavou, Pezinkom a Trnavou.

Zoznam odrieknutých vlakov a ich bežné časové polohy

Podľa oznámenia ZSSK budú v úseku Pezinok – Trnava (a späť) dočasne odrieknuté tieto vlaky:

Os 3057 (Bratislava hl. st. 08:07 – Pezinok 08:28 – Trnava 08:50)
Os 3058 (Trnava 08:08 – Pezinok 08:29 – Bratislava hl. st. 08:52)
Os 3069 (Bratislava hl. st. 14:07 – Pezinok 14:28 – Trnava 14:50)
Os 3070 (Trnava 14:08 – Pezinok 14:29 – Bratislava hl. st. 14:52)
Os 3071 (Bratislava hl. st. 15:07 – Pezinok 15:28 – Trnava 15:50)
Os 3072 (Trnava 15:08 – Pezinok 15:29 – Bratislava hl. st. 15:52)

ZSSK zároveň spresnila, že uvedené vlaky budú premávať na trase Pezinok – Bratislava hl. stanica, teda bez pokračovania do Trnavy.

Dôvod výluky a dopad na cestujúcich

Výlukové práce sa podľa ZSSK realizujú s cieľom „zlepšenia a zefektívnenia prevádzky na železničných tratiach“. V praxi to znamená dočasné zníženie ponuky spojov medzi Pezinkom a Trnavou, čo môže zvýšiť zaťaženie ostatných vlakov v danom koridore, najmä v špičkových časoch.

Odporúčanie dopravcu: overiť si spojenia pred cestou

ZSSK odporúča cestujúcim overiť si aktuálne spojenia pred cestou na webe www.zssk.sk, v mobilnej aplikácii ZSSK IDeme vlakom alebo u zamestnancov prvého kontaktu. Dopravca zároveň uvádza, že dopravné spravodajstvo priebežne aktualizuje aj na svojich komunikačných kanáloch.

Širší kontext: výluky ako súčasť správy infraštruktúry

Oznámenie ZSSK pripomína, že dopravca denne vypraví takmer 1 800 vlakov a prepraví vyše 200-tisíc cestujúcich. ZSSK zároveň uvádza, že „spoľahlivosť spojov zostáva vysoká“ a deklaruje dochvíľnosť 98,54 % v prípadoch, ktoré vie ovplyvniť, pričom po zohľadnení vonkajších vplyvov (vrátane výluk) uvádza celkovú dochvíľnosť 90,38 %.

V prípade výluk na úsekoch s intenzívnou dochádzkou, ako je koridor Bratislava – Trnava, je kľúčové najmä včasné informovanie a zrozumiteľné nastavenie dočasného režimu dopravy, aby sa minimalizovali dopady na každodennú mobilitu v regióne.

Zdroj: zssk.sk

Tunel Višňové očami tunelára: Ján Kušnír opísal zákulisie projektu, ktorý sa pripravoval takmer 30 rokov

0

Stavebný inžinier a tunelový špecialista Ján Kušnír publikoval blog, v ktorom opisuje svoje dlhoročné skúsenosti s prípravou a výstavbou tunela Višňové. Projekt, ktorý sa začal rodiť už koncom 90. rokov, podľa neho ilustruje, ako sa na Slovensku menili technológie, prístupy k financovaniu aj spôsob rozhodovania o veľkých dopravných stavbách. Jeho svedectvo zároveň odhaľuje, prečo sa realizácia tunela natiahla na takmer tri desaťročia.

„Som tunelár a o Višňovom viem svoje“

Takto začína svoj blog Ján Kušnír, ktorý vyštudoval podzemné stavby a geotechniku na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v odbore pracuje od roku 1998. V texte vysvetľuje, že v čase jeho nástupu do praxe bola na Slovensku tunelárska komunita veľmi malá. „Na Slovensku dlhodobo obľúbená profesia, no tých pravých tunelárov je nás v skutočnosti len zopár. A poznáme sa všetci,“ píše Kušnír.

Práve v tomto období sa začali pripravovať prvé veľké tunelové projekty na diaľničnej sieti, vrátane Višňového. Autor opisuje, že už na začiatku svojej kariéry sa dostal k projektom ako Sitina, Horelica či Bôrik – a tiež k Višňovému.

TBM verzus klasické razenie

Jednou z prvých veľkých otázok bola voľba technológie razenia. Kušnír spomína, že dostal úlohu navrhnúť alternatívu razenia pomocou plne mechanizovaného raziaceho stroja TBM, ktorá mala konkurovať klasickej Novej rakúskej tunelovacej metóde (NRTM).

„Tým, že tunel Višňové mal byť prerazený v dĺžke viac ako 7 km, alternatíva razenia pomocou TBM sa javila na základe skúseností zo západného sveta ako vhodná,“ vysvetľuje. Podľa neho však vtedajšie slovenské prostredie takémuto riešeniu neprialo. Domáce firmy TBM technológiou nedisponovali a významnú úlohu zohrával aj záujem zamestnať bývalých baníkov.

Prieskumná štôlňa: kľúčový zdroj informácií

Za zásadný moment označuje autor razenie prieskumnej štôlne, ktoré sa začalo v roku 1998. Západná časť bola razená klasicky, východná pomocou malopriemerového TBM.

Kušnír opisuje extrémne podmienky, najmä na východnom portáli, kde sa objavili silné prítoky podzemnej vody. Spomína aj osobnú skúsenosť z návštevy raziaceho čela. „Plazili sme sa cez otvor 50 × 50 cm cez reznú hlavu do priestoru, kde raziči stáli po kolená vo vode. Voda striekala z puklín, všade bolo vlhko, tma, zima a neskutočný hluk,“ píše. Tieto poznatky mali zásadný vplyv na projektovanie hlavného tunela, najmä z hľadiska hydrogeológie.

Projekt, ktorý sa neustále menil

V blogu autor podrobne opisuje, že Višňové bolo od začiatku projektom, ktorý sa neustále prispôsoboval politickým, ekonomickým a finančným realitám.

„Nešťastím takýchto veľkých stavieb je, že ich realizácia presahuje viaceré volebné obdobia a mnohokrát sa so zmenou vlády mení kontinuita myslenia,“ konštatuje. Menili sa nielen zdroje financovania – od PPP modelov po eurofondy – ale aj technické parametre. Riešili sa rôzne varianty vetrania, bezpečnostné koncepcie a využitie prieskumnej štôlne.

Po podpise zmluvy s konzorciom Salini Impregilo a Dúha v roku 2014 sa začalo raziť metódou ADECO-RS, ktorá sa na Slovensku dovtedy nepoužívala. „Ako ukázala prax a čas, táto metóda nebola vhodne zvolená pre geológiu masívu tunela Višňové,“ píše Kušnír. Výsledkom boli nadvýlomy, vyššie náklady, pomalší postup a zhoršená kvalita. V roku 2019 bola zmluva ukončená a stavba zastavená.

Rozdelenie na stavebnú a technologickú časť

Po výbere nového zhotoviteľa v rokoch 2020 – 2021 sa projekt rozdelil na stavebnú časť a technologickú časť, čo autor považuje za problematické. „Stavebná časť s technológiou úzko súvisí a je potrebné ich riešiť v kooperácii,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza rozdielne profily tunela zo západu a východu, ktoré sú dôsledkom zmeny koncepcie vetrania počas výstavby.

Tunel Višňové bol otvorený 22. decembra 2025. Autor opisuje kontrast medzi novým tunelom a staršou Sitinou, ktorú nazýva „deduško“ v porovnaní s Višňovým. „Tunel Višňové sme si my odborníci užili a vychutnali, pretože sme v jeho výstavbe videli veľa – dobrého aj nepodareného, no následne napraveného,“ píše.

Višňové ako odborná lekcia

Kušnír uzatvára blog konštatovaním, že Slovensko dnes dokáže projektovať a realizovať tunely na vysokej úrovni, no Višňové ukazuje, aké dôležité sú stabilné rozhodnutia, kontinuita a zodpovednosť. „Tunely sú zložité diela, no na Slovensku ich vieme projektovať aj realizovať. Dovolím si povedať, že na vysokej úrovni,“ uvádza.

Jeho blog tak neponúka len osobnú spomienku, ale aj cenné svedectvo o tom, ako vznikajú veľké dopravné stavby – a prečo ich nemožno hodnotiť len podľa dátumu otvorenia.

Zdroj: Ján Kušnír: Som tunelár a o Višňovom viem svoje

Menšie zásahy, veľký efekt: Bratislava upravuje chodníky a verejné priestory pre bezpečnejší pohyb peších

Hlavné mesto pokračuje v sérii menších, no systémových zásahov do verejných priestorov, ktorých cieľom je zlepšiť bezpečnosť a komfort pešej dopravy. Úpravy v okolí Hlavnej stanice, pred Nemocnicou Kramáre, v Karlovej Vsi a v Petržalke ukazujú, že aj lokálne opravy môžu významne ovplyvniť každodenný pohyb obyvateľov a fungovanie mesta.

Pešia doprava ako súčasť mestského dopravného systému

Kvalita chodníkov, priechodov a pobytových priestorov patrí medzi základné predpoklady fungujúcej mestskej mobility. Peší pohyb nie je len doplnkom k verejnej doprave, ale jej integrálnou súčasťou – rozhoduje o tom, ako sa ľudia dostanú na zastávky, do škôl, nemocníc či verejných inštitúcií. Práve v týchto miestach má stav verejného priestoru najväčší vplyv na pocit bezpečia aj plynulosť pohybu.

Podľa primátora Bratislavy Matúša Valla sa mesto zameriava na postupné odstraňovanie bariér a zanedbaných povrchov. „Aj menšie opravy robia veľký rozdiel,“ uviedol s tým, že cieľom je sprístupňovať verejné priestory pre všetkých.

Okolie Hlavnej stanice: viac priestoru pre chodcov

Jedným z upravených miest je priestor na Žabotovej a Štefanovičovej ulici pri Hlavnej stanici, kde extrémne poškodený asfalt nahradila kamenná dlažba. Zásah nebol len estetický – došlo aj k rozšíreniu priestoru pre chodcov a k doplneniu zelene.

Súčasťou úprav boli aj nové schody, vodiace pásy pre nevidiacich a vyvýšené priechody, ktoré znižujú rýchlosť áut a zvyšujú bezpečnosť peších. Ide o lokalitu s vysokou intenzitou pohybu, kde sa denne stretáva pešia, autobusová aj železničná doprava.

Pred Nemocnicou Kramáre: bezbariérovosť ako priorita

Ďalšou lokalitou je predpolie Nemocnice Kramáre, kde sa začala postupná rekonštrukcia verejného priestoru. Prvá etapa sa sústredila na okolie zastávky MHD priamo pred nemocnicou.

Rozbitý asfalt nahradila dlažba, nástupná hrana zastávky bola zdvihnutá pre lepší bezbariérový prístup a prístrešky boli presunuté tak, aby lepšie vyhovovali chodcom. Doplnili sa aj lavičky a upravil sa priechod medzi zastávkami.

Z hľadiska dopravy ide o citlivé územie, kde sa stretáva MHD, individuálna automobilová doprava a zvýšený pohyb ľudí so zníženou mobilitou. Mesto zároveň avizuje riešenie problému áut čakajúcich na súkromné parkovisko, ktoré blokujú dopravu a spôsobujú meškania MHD.

Lokálne zásahy v Karlovej Vsi a Petržalke

Menšie úpravy prebehli aj na Sekulskej ulici v Karlovej Vsi, kde sa opravoval chodník vrátane obrubníkov, výškových úprav a odvodnenia. V Petržalke vznikol nový chodník pri Farskom kostole Svätej rodiny, ktorý zlepšil peší prístup k električkovej trati.

Tieto zásahy ukazujú, že aj krátke úseky chodníkov môžu výrazne zlepšiť prepojenie medzi obytnými zónami a nosnými líniami verejnej dopravy.

Postupná modernizácia namiesto jednorazových projektov

Bratislava volí stratégiu postupných úprav namiesto veľkých jednorazových prestavieb. Tento prístup umožňuje flexibilne reagovať na potreby jednotlivých lokalít, testovať riešenia v praxi a rozkladať investície v čase.

Z dopravného hľadiska ide o dôležitý signál: bezpečné, bezbariérové a čitateľné pešie trasy sú základom funkčného mesta. Bez nich nefunguje ani verejná doprava, ani zdieľané formy mobility, ani aktívne formy presunu.

Postupné úpravy verejných priestorov tak nemožno vnímať ako drobné kozmetické zásahy, ale ako systematickú súčasť mestskej dopravnej politiky.

Zdroj a foto: Hlavné mesto SR Bratislava

Výluka na železničnej linke S50 medzi Bratislavou a Trnavou dočasne zruší šesť vlakov

0

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK) informoval o dočasnom obmedzení prevádzky na železničnej linke S50. Dôvodom sú výlukové práce na železničnej trati, ktoré si vyžiadajú odrieknutie vybraných osobných vlakov medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Trnava.

Obmedzenie sa podľa oznamu týka troch dní, od 13. do 15. januára 2026 (utorok až štvrtok). Zmena zasahuje spoje v rannom čase a v popoludňajších hodinách, ktoré sa využívajú aj na dochádzanie do práce a do škôl.

Ktoré vlaky linky S50 nebudú premávať

V smere z Bratislavy do Trnavy nebudú premávať vlaky: Os 3057 (Bratislava hl. st. 8:07 – Trnava 8:50), Os 3069 (Bratislava hl. st. 14:07 – Trnava 14:50) a Os 3071 (Bratislava hl. st. 15:07 – Trnava 15:50).

V opačnom smere z Trnavy do Bratislavy budú odrieknuté vlaky: Os 3058 (Trnava 8:08 – Bratislava hl. st. 8:52), Os 3070 (Trnava 14:08 – Bratislava hl. st. 14:52) a Os 3072 (Trnava 15:08 – Bratislava hl. st. 15:52).

Náhradné možnosti cestovania podľa IDS BK

IDS BK uvádza, že ako náhradu je možné využiť ostatné vlaky linky S50. Oznámenie neuvádza zavedenie samostatnej náhradnej autobusovej dopravy, preto sa cestujúcim odporúča plánovať cestu s ohľadom na dostupné spoje v daný deň.

Kontakt pre cestujúcich

V prípade otázok je podľa oznamu možné kontaktovať InfoCentrum IDS BK na e-mailovej adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Výluky na železničných tratiach sa v praxi prejavujú najmä zmenou pravidelnosti spojov a presunom cestujúcich do zostávajúcich vlakov. Pri linke S50 ide o dôležité spojenie Bratislavy a Trnavy, preto bude počas troch dní kľúčové sledovať aktuálne cestovné poriadky a využiť alternatívne odchody v rámci tej istej linky.

Zdroj: idsbk.sk

NDS upozorňuje na chyby vodičov v tuneli Višňové: rýchlosť, odstupy a prejazd zimnej údržby

0

Najdlhší diaľničný tunel na Slovensku, tunel Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra, bol motoristom odovzdaný pred necelými tromi týždňami. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) prvé týždne prevádzky ukázali bezproblémový technický chod tunela aj v náročnejších zimných podmienkach, no zároveň poukázali na potrebu dôslednejšieho dodržiavania pravidiel zo strany vodičov.

Tému bezpečnosti v tuneli Višňové riešili predstavitelia Policajného zboru SR, Hasičského a záchranného zboru a NDS na koordinačnom stretnutí 8. januára na pôde NDS. NDS uvádza, že januárové počasie preverilo nielen technológie tunela, ale aj spoluprácu diaľničiarov, polície, hasičov a záchranárov pri zabezpečení bezpečnej dopravy.

Zimné počasie preverilo technológiu aj koordináciu zložiek

NDS hodnotí fungovanie technológií tunela pozitívne. Podľa zverejnených informácií fungovali premenné dopravné značenia, kontrolné mechanizmy a vybavenie tunela bez zásadných problémov. Zároveň sa podľa NDS potvrdila efektivita spolupráce zložiek pri riešení situácií v úseku s vysokou intenzitou dopravy.

Najčastejšia chyba: nedodržiavanie rýchlosti a dočasných obmedzení

Za prvý opakujúci sa problém NDS označuje nerešpektovanie maximálnej povolenej rýchlosti alebo dočasne zníženej rýchlosti. Podľa NDS sa v praxi objavili prípady, keď vodiči rýchlosť nedodržiavali, čím dochádzalo k ohrozeniu ostatných účastníkov premávky v tuneli.

Druhý problém: nedodržiavanie povinných odstupov medzi vozidlami

Ďalším častým nedostatkom je nedodržiavanie povinných vzdialeností medzi vozidlami. NDS pripomína, že aj v tuneli Višňové platia odstupy určené dopravnými značkami, ktoré majú znižovať riziko reťazových nehôd a zlepšiť zvládanie mimoriadnych udalostí v uzavretom priestore tunela.

Tretia situácia: prejazd vozidiel zimnej údržby a zákaz predbiehania

Komplikácie podľa NDS vznikali aj pri prejazdoch vozidiel zimnej údržby. Pri prejazde ťažkých mechanizmov sú vodiči povinní riadiť sa signalizáciou na údržbových vozidlách. NDS uvádza, že ak je vozidlo označené svetelným „X“, je zakázané ho predbiehať. Ak je vozidlo označené svetelnou šípkou, predchádzanie je možné v smere svetelnej šípky.

Riziko pri výjazde: rozdielny stav vozovky v tuneli a mimo neho

Podľa NDS vodiči často nerešpektujú, že stav vozovky v tuneli a pri výjazde z tunela nemusí byť rovnaký. Kým v tuneli môže byť vozovka suchá, pri výjazde už zodpovedá aktuálnemu počasiu. NDS preto zdôrazňuje potrebu prispôsobiť jazdu podmienkam najmä pri prechode z tunela na otvorený úsek.

Význam tunela Višňové a bezpečnosť prevádzky

NDS pripomína, že tunel Višňové je najdlhším tunelom na Slovensku a zároveň najdlhším diaľničným tunelom v krajinách V4. Aj preto je podľa spoločnosti nevyhnutné intenzívne sledovať fungovanie tunela a súčasne zvyšovať dôraz na dodržiavanie dopravných predpisov, ktoré majú priamy vplyv na bezpečnosť a plynulosť dopravy v tomto kľúčovom úseku.

Zdroj: ndsas.sk

ARRIVA Liorbus nasadzuje 19 nových autobusov na Orave a Liptove, vozidlá majú EURO 6 a asistenčné systémy ADAS

Spoločnosť ARRIVA Liorbus oznámila symbolické uvedenie do prevádzky 19 nových autobusov, ktoré budú nasadené na linkách regionálnej autobusovej dopravy na Orave a Liptove. Podľa dopravcu ide o pokračovanie pravidelnej obnovy vozidlového parku v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK), ktorá má priniesť vyššiu bezpečnosť, spoľahlivosť a komfort pre cestujúcich.

Nové autobusy pre regionálne linky na Orave a Liptove

Do prevádzky ARRIVA Liorbus pribudli tri typy vozidiel značky IVECO. Dopravca uviedol, že ide o 4 autobusy IVECO Crossway s dĺžkou 12,1 metra, 13 autobusov IVECO Crossway s dĺžkou 10,8 metra a 2 vozidlá IVECO First s dĺžkou 8,1 metra. Nasadenie má smerovať na regionálne linky v oblastiach Oravy a Liptova.

EURO 6 a ADAS: dôraz na emisie a bezpečnosť

Všetky nové vozidlá podľa dopravcu spĺňajú emisnú normu EURO 6. Za významnú novinku označila ARRIVA Liorbus výbavu modernými asistenčnými systémami ADAS, ktoré majú vodičom pomáhať predchádzať rizikovým situáciám v premávke.

Klimatizácia, Wi‑Fi aj prvky pre prístupnosť

Nové autobusy sú vybavené klimatizáciou, kamerovým systémom a elektronickými informačnými panelmi. Dopravca zároveň uvádza Wi‑Fi pripojenie a USB porty na nabíjanie ako štandard výbavy. Súčasťou je aj vonkajšie akustické hlásenie a ovládacie prvky označené Braillovým písmom, čo má zvyšovať dostupnosť dopravy pre nevidiacich a slabozrakých cestujúcich.

Obnova vozidlového parku ako súčasť spolupráce so ŽSK

ARRIVA Liorbus označila dodávku za ďalší krok v dlhodobej spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom. Dopravca zároveň uviedol, že nové autobusy majú priniesť vyšší komfort pre vodičov aj cestujúcich a podporiť bezpečnú a spoľahlivú regionálnu dopravu v dotknutých oblastiach.

Zdroj: facebook.com