Minister dopravy v rámci predvolebnej kampane otvára tému verejno súkromného partnerstva PPP. je to vhodná príležitosť pripomenúť si, čo presne PPP je. Nie z hľadiska vysvetľovania základných pojmov, ale tvrdých čísel, na ktoré sa skladajú daňoví poplatníci.
PPP projekt z úst ministra znie ako mýtický čarovný prútik na všetky slovenské problémy. Bohužiaľ, presný opak je pravdou. Už pred dvomi rokmi na to presvedčivo poukázal analytik Patrik Turzák vo svojich dvoch článkoch, kde reagoval na nápady dostavať R4 a opraviť havarijné mosty zo súkromných peňazí. Ukážme si to však ešte raz na stavebných nákladoch a finančných tokoch našich diaľníc.
Slovenská republika má skúsenosti s dvomi PPP projektami o celkovej dĺžke 110 kilometrov. Prvým je R1 medzi NItrou a Žiarom nad Hronom spolu s obchvatom Banskej Bystrice. Druhým je obchvat Bratislavy D4 medzi Karpatami a Rakúskom spolu s úsekom R7 od Bajkalskej po Dunajskú Stredu.
Prítomosť týchto kilometrov cítime nielen na našej diaľničnej sieti pri pravidelnom cestovaní, ale aj v štátnom rozpočte. Na splátky za tieto úseky ide každoročne 190 miliónov eur. Za 30 rokov tak občan zaplatí takmer šesť miliárd. To je ekvivalent až 12 ročných investičných rozpočtov NDS.
Zlatá baňa na strednom Slovensku
Zamerajme sa špeciálne na historicky prvý PPP projekt, R1 Via Pribina. Zmluva bola podpísaná v marci 2009 a cesta bola odovzdaná do prevádzky o dva roky na to, v rekordnom čase. Potiaľ dobre.
Stavebný náklad dosiahol 900 miliónov a dohodnutá splátka bola 130 miliónov. To znamená, že išlo o hrubú ročnú návratnosť 14.4%. To je extrémne vysoké a luxusné číslo. Obzvlášť vzhľadom na efektívne nulové riziko príjmov, ktoré garantuje štát. Od splátky ešte pre korektnosť treba odčítať náklady na údržbu, tie by však mali byť približne 3-4 milióny, takže po ich odpočte je návratnosť okolo 14%. (Jedinou útechou pre daňového poplatníka môže byť fakt, že tých 130 miliónov sa v čase príliš nemení, a teda efektívne stráca hodnotu s infláciou.)
(DOPLNENÉ 16.8.: odhad údržby pre D4-R7 je 3-4 mil. eur ročne, v prípade R1 presné číslo nemožno vierohodne dohľadať, vzhľadom na podobné kilometre by však nemalo byť príliš rozdielne.)
Pre ľudové porovnanie návratnosti a rizika dodajme, že pre obyčajného občana sú k dispozicii len dlhopisy s (efektívne) nulovým rizikom, typicky s návratnosťou 2-5%, alebo svetové akcie s výraznejším rizikom, ktorých dlhodobá návratnosť je 9% a len posledných 10 rokov okolo 14%. V prípade PPP na R1 však štát poskytol zhotoviteľovi návratnosť 14% takmer bez rizika pri garantovanom fixnom príjme od štátu.
Druhý PPP projekt je takmer 60 kilometrov D4-R7 pri Bratislave. Za stavebný náklad 860 miliónov eur platí štát okolo 60 miliónov ročne (konkrétne 61 v roku 2025). To dáva hrubú návratnosť necelých 7%, čo je oveľa znesiteľnejšie ako R1, ale stále vyššie, ako by mohlo byť.
Prečo je PPP problém
Predstavme si teraz štandardný scenár, kedy diaľnice stavia štát. Ako ukázal Patrik Turzák, štát si dokáže na svetových finančných trhoch požičať peniaze na 10 a viac rokov za 3.5-4.5%, pričom dlhodobo pred rokom 2023 išlo o výrazne nižšie čiastky, dokonca menej ako dve percentá.
To znamená, že ak štát chce preinvestovať 900 miliónov na stavbu nových kilometrov diaľnic ako v prípade R1, malo by to ročne stáť len 30-40 mil. eur (plus nejaké drobné milióny na údržbu). To je výrazne nižší náklad ako v prípade súkromného kapitálu, ktorý financuje PPP.
Ako je to možné? Dôvodom je prostý fakt, že štát si požičiava vždy lacnejšie ako súkromník. Slovensko si dokonca požičiava lacnejšie ako najväčšie svetové korporácie, ktoré majú príjmy vyššie ako celé naše HDP. Toto sú fakty, ktoré náš minister dopravy nepozná alebo ignoruje.
Čo keby boli všetky diaľnice na PPP
Predstavme si hypotetický scenár, v ktorom by sa všetky naše diaľnice stavali cez PPP projekty. Čo by to znamenalo, a o koľko kilometrov viac by sme mali?
Na to v prvom rade potrebujeme poznať rozpočet. Priemerný investičný rozpočet NDS za posledných 10 rokov je na úrovni 550 miliónov. Toto číslo platí aj napriek ambicióznym vyhláseniam a plánom ministerstva, preto s ním treba počítať aj do budúcna. Prirátajme k tomu tieto dva PPP projekty za takmer 200 miliónov a bavíme sa o celkovom potenciánom investičnom rozpočte 750.
Graf: investičný rozpočet Národnej diaľničnej spoločnosti za posledných 10 rokov.
Ak by sme hneď zajtra objednávali úseky cez PPP za celý voľný 550-miliónový investičný rozpočet, mohli by sme mať v 320 kilometrov diaľnic (popri už postavených 110 na R1, D4 a R7). Dokopy by sme teda mali 430 km na najbližších 30 rokov, teda od dneška až do roku 2056. Až potom (čiastočne už po vypršaní zmluvy na R1 po roku 2040) by sme mohli objednať ďalšie. Je to dosť?
Je to absolútne nedostatočné. Typický diaľničný dvojpruh na rovine sa dnes dá postaviť za menej ako 20 miliónov na kilometer. To znamená, že štát je schopný stavať (mimo tunelov a horských priesmykov na severe) rýchlosťou viac ako 36 kilometrov ročne, alebo 1100 kilometrov na 30 rokov.
Keby sme si postavili všetky diaľnice, mohli by sme dúfať v tretinu a až polovicu diaľničných kilometrov.
Rovnako tak sa treba pozerať na zrušené PPP projekty z prvej Ficovej vlády na severné úseky D1. Ako dnes tvrdia mnohí, tie by sa možno už dávno postavili a diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc by bola dokončená. Ale na nič iné by už nezostali peniaze, všetky ostatné regióny Slovenska by vyšli naprázdno a najbližších 30 rokov by nemali vôbec nič. Okrem toho diaľnica D1 už dávno mohla byť dokončená aj bez týchto PPP projektov, keby nebolo manažérskych zlyhaní pri Višňovom a ministerských zlyhaní pri obstarávaní Turanov-Hubovej. Višňové mohlo byť hotové v roku 2017, Hubová-Ivachnová pár rokov potom a Turany-Hubová mohli byť už dávno rozostavané.
Ako v marci tohto roka vysvetlil autor (na základe hodnotenia ÚHP), aj trojmiliardová PPP zakázka na opravu havarijných mostov je vo svojej podstate objem prác, ktorý je možné dodať za 360 miliónov, teda desatinový náklad. Len minister toto jednoduché riešenie z nejakého neznámeho dôvodu ignoruje a preferuje desaťnásobne drahší PPP projekt.
Aj pre tieto dôvody platí, že PPP je ako spotrebný úver na bežnú vec: mobil, práčku alebo auto. Netreba si ho brať, pokiaľ naozaj nemusíte, pretože to výrazne preplatíte na úrokoch. Radšej si našetriť a zaplatiť z vlastného.
PPP je spoľahlivý spôsob, ako obmedziť nové kilometre diaľnic. Financie totiž nepustia. A v prípade prebiehajúcej konsolidácie a napätého štátneho rozpočtu už vôbec nie.
