Ministerstvo dopravy už tradične v júni zverejňuje aktualizovaný harmonogram plánovania ciest na najbližších 10 rokov. Malo by teoreticky ísť o vlajkový dokument ministerstva, ktorý teoreticky rozhoduje o preinvestovaní desiatok miliárd eur počas najbližších desiatich rokov.
Zaujímavé však je, že napriek štandardne intenzívnej aktivite ministra na sociálnych sieťach je okolo harmonogramu dokonalé ticho. Doteraz k nemu nebol žiadny post alebo tlačová konferencia.
Harmonogram prezentovaný za tejto vlády je úplne iný ako prioritizácia cestných investícií, ktorá bola vytvorená a prijatá za predošlej vlády v roku 2020. Túto prioritizáciu súčasný minister poctivo a vytrvalo ingnoruje. Jej miesto od volieb z roku 2023 zaujali dva takmer nečitateľné excely o tisícoch riadkov (jeden pre Národnú diaľničnú spoločnosť, druhý pre Slovenskú správu ciest).
V týchto exceloch nie je uvedená dĺžka cesty, počet pruhov, intenzita ani žiadna miera priority. Rovnako tak nie je publikovaný žiadny sprievodný text, ktorý by vysvetlil zmeny a motivácie, či už odborným alebo ľudským jazykom. Na rozdiel od prioritizácie za predošlej vlády, ktorú sprevádzalo 50-stranové vysvetlenie.
Občan tak nedostáva zdôvodnenie, prečo z poradovníka vypadla tá-ktorá cesta, ktorú ministerstvo sľubuje už desiatky rokov, a jej miesto zaujal iný, neznámy a častokrát bohužiaľ aj nepotrebný projekt.
Harmonogram s excelmi je dostupný na tomto odkaze. Autor článku sa venoval minuloročnej verzii na tomto mieste. Tu ponúkame základný zhrnutie a hlavné závery vydolované z tých tisícok excelových buniek. Zameriavame sa špeciálne na Národnú diaľničnú spoločnosť a na zmeny pre kritické úseky a koridory.
1. Celkový rozpočet: obrovské zmeny, obrovské presuny
Ak nasčítame všetky úseky, dostaneme obraz o predstavách celkových investícií. Tie sa medzi rokmi menia o miliardy. To bohužiaľ naznačuje, že minister a jeho úradníci nevedia, čo sú reálne priority, a prehadzujú ich podľa ľubovôle z roka na rok.
Pozoruhodný je pohľad do minulosti: napriek plánom a tvrdeniam o rozostavanom Slovensku je reálne investovanie do nových diaľnic menej ako polovičné. Ešte pred dvomi rokmi sa čakalo, že počas 2026 sa preinvestuje viac ako 700 miliónov eur. Tohtoročná realita je však len 300 miliónov.
Z tohto pohľadu je šokujúce, že ministerstvo predpokladá 800 miliónov investícií už o dva roky a 1.2 miliardy v roku 2031. Bez vysvetlenia, odkiaľ sa tieto investície zoberú a ako sa vôbec zorganizujú. Občan môže len predpokladať, koľko eurofondov alebo potenciálne PPP projektov bude kedy dostupných a zapojených, a či vôbec.
Ešte pred rokom sa dokonca očakávali neuveriteľné dve miliardy investícií už počas roku 2030. Tento nerealistický odhad bol našťastie skresaný, hoci nie je jasné, či ide o náhodu alebo vedomé kroky autorov.
Celkový efekt na cestnú sieť možno len tipovať, keďže ministerstvo nikde v harmonograme neuvádza dostavané kilometre.
2. D1 východ: výrazné zmeny plánov bez vysvetlenia
Ministerské excely obsahujú ročné výdavky na stavbu podľa jednotlivých úsekov. Pohľad na plány pre dôležitý koridor D1 za Košicami smerom na ukrajinskú hranicu vyvoláva rozpačité dojmy.
Tento koridor D1 sa skladá zo štyroch úsekov medzi obcou Bidovce a hranicou s Ukrajinou. Ešte pred rokom boli v zozname všetky štyri, tento rok sú už ale len dva, od Bidoviec po Michalovce. Oba posunuté o štyri roky neskôr, až na 2032.
Motivácia pre tieto zmeny a zníženie rozsahu nie je nijak ministerstvom vysvetlená. Vzhľadom na vysokú dôležitosť podľa dátovo podloženej prioritizácie z roku 2020 však nedáva toto odsúvanie racionálny zmysel.
3. R4 sever: z priority na okraj
Druhým dlho očakávaným koridorom je R4 začínajúca sa za obcou Kapušany na východ od Prešova a končiaca na poľskej hranici na severovýchode. Podobne ako pri horeuvedenej D1, aj tu sa začiatky výstavby drasticky menia.
V tohtoročnej verzii harmonogramu sa okrem dokončenia rozostavaného obchvatu Prešova ani nič neplánuje pred rokom 2034, hoci ešte minulý rok sa predpokladal začiatok už v 2028. Rovnako ako pri D1, ministerstvo tieto zmeny nijak nevysvetlilo napriek enormným očakávaniam z pohľadu občanov žijúcich v dotknutom regióne ako aj medzinárodných záväzkov.
Tri bonusové zistenia
Cena za D1 Hubová-Ivachnová narástla už na trojnásobok
Podľa ministerských excelov je náklad úsek D1 Hubová-Ivachnová (obchvat Ružomberka) už dnes 650 miliónov. Očakáva sa ešte doinvestovanie 101 miliónov, takže celkový výdavok by mal byť trištvrte miliardy. To je trikrát viac oproti zmluve o dielo uzatvorenej ešte v roku 2012 na hodnotu 227 miliónov (bez DPH).
Tunel Karpaty stále v plánoch
Napriek vyradeniu severného koridoru R4 a posunu D1 východ až do tridsiatych rokov môže zaujať, že tunel Karpaty zostáva stálicou. Hoci ho tiež neminul mierny posun termínu, tentokrát so začiatkom v roku 2032.
Tento tunel však nikam neodišiel napriek tomu, že je enormne drahý a dnes fundamentálne nepotrebný. Jeho spoločenská návratnosť je negatívna, ako uvádzajú vlastné dokumenty NDS. Pre svoju nepotrebnosť nebol v prioritizácii z roku 2020 ani uvažovaný.
Desiatky miliónov na otázne menšie projekty
Hoci mosty v havarijnom stave na cestách I. triedy ministerstvo nezvláda opravovať, ministerské excely odhaľujú neznesiteľnú ľahkosť míňania desiatok miliónov eur ročne na aktivity iné ako výstavba chýbajúcich kilometrov. Ako príklad na protihlukovú stenu v Lamači pôjde tento a budúci rok 19 miliónov, a na križovatky na D2 bude najbližších 10 rokov alokovaných 100 miliónov. Vzhľadom na to, že jednotlivé tendre sú pod hodnotou, pri ktorej je zapojený Útvar hodnoty za peniaze, o ich zmysluplnosti možno len špekulovať.
Aká je vlastne záväznosť dokumentu?
Kuloárne informácie naznačujú, že harmonogram je indikatívny a všetko bude nakoniec záležať od dostupných financií. Bohužiaľ, minister nedal návod na interpretáciu tohto materiálu. Je harmonogram len “zdrapom papiera” (resp. excelu), ktorý nemá vôbec žiadnu hodnotu?
Ak je celý tento zoznam projektov indikatívny, znamená to pravdepodobne, že ministerstvo nemá vôbec žiadne reálne plány. V takom prípade je však otázna dôveryhodnosť akýchkoľvek plánov. Vzhľadom na problém vytendrovať úsek D1 Turany-Hubová sa nemožno spoliehať vôbec na nič.
Občanom by pomohlo, keby ministerstvo aspoň pár slovami okomentovalo svoje predstavy tak, aby tomu rozumel aj obyčajný človek, a zodpovedalo aspoň na základné otázky: prečo sa úseky z roka na rok tak prudko menia, odkiaľ sa zoberú všetky tie peniaze, a ako je možné, že v zozname stále okupujú miesto aj nepotrebné stavby ako tunel Karpaty.
