Zrážka vlakov pri Pezinku, pri ktorej sa zranilo 127 osôb, má podľa zverejnenej správy uzavreté vyšetrovanie. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky informovalo, že sa potvrdili pôvodné predpoklady o individuálnom zlyhaní jednotlivca, bez zistenia systémovej chyby v železničnej prevádzke.
Záver vyšetrovania uvádza ako priamu príčinu nehody nerešpektovanie návesti „Stoj“, ktorá zakazovala odjazd zo stanice. Rezort zároveň uviedol, že obaja rušňovodiči, výpravca aj dozorca sa podrobili dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom.
Rozsah následkov: desiatky zranených a škoda nad 3 milióny eur
Pri zrážke sa podľa ministerstva zranilo 127 osôb, z toho 23 ťažko. Celková škoda presiahla 3 milióny eur.
Odporúčania pre ZSSK a ŽSR: preškolenie a úpravy predpisov
Vyšetrovanie prinieslo aj bezpečnostné odporúčania pre dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) a manažéra infraštruktúry Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Vyšetrovatelia odporúčajú mimoriadne preškoliť rušňovodičov z konkrétnych pravidiel železničnej prevádzky, zintenzívniť kontrolu a aktualizovať niektoré predpisy.
Kde je dostupná správa
Ministerstvo dopravy uviedlo, že kompletná správa k vyšetrovaniu je dostupná na odkaze zverejnenom v tlačovej správe: https://www.era.europa.eu/era-folder/2025-2.
Zverejnené závery posúvajú tému bezpečnosti na železnici najmä do roviny dodržiavania prevádzkových pravidiel a kontrolných mechanizmov. Ďalší postup bude závisieť od toho, ako ZSSK a ŽSR zapracujú odporúčania do výcviku, interných kontrol a predpisovej základne.
V okolí piatich slovenských letísk sa sprísnia a zároveň sprehľadnia podmienky pre lety bezpilotných lietadiel. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky informovalo, že od 31. marca 2026 začnú platiť nové pravidlá pre drony v okolí letísk Bratislava, Košice, Poprad, Piešťany a Žilina. Zmeny majú reagovať na zvyšujúci sa počet letov dronmi v blízkosti riadených letísk a na potrebu znížiť riziká pre civilnú leteckú dopravu.
Podľa rezortu vznikli nové podmienky v spolupráci štátnych orgánov a poskytovateľa letových prevádzkových služieb, pričom zohľadňujú pravidlá Európskej únie, potreby letectva aj technologický vývoj v oblasti bezpilotných systémov. Základom je vymedzenie geografických zón, v ktorých platia vyhlásené zákazy alebo obmedzenia a kde sa vyžaduje koordinácia letov.
Koordinácia s vežou a povinné nahlásenie letu
Pre civilné lety dronov, ktoré vyžadujú koordináciu s riadiacou vežou, je po novom stanovený jednoznačný termín oznámenia. Oznámenie letu musí byť doručené najneskôr 24 hodín vopred. Cieľom je, aby bol vzdušný priestor v okolí letísk riadený predvídateľnejšie a aby sa znížil počet situácií, ktoré môžu ohroziť pristávajúce alebo vzlietajúce lietadlá.
Zmeny vzdialeností a možnosť BVLOS pri splnení podmienok
Rezort dopravy uvádza, že jednou z noviniek je aj zmenšenie vzdialenosti od stredu letiska, v ktorej sa vyžaduje koordinácia. Zároveň má byť po splnení stanovených podmienok možné vykonať let aj ako prevádzku mimo priameho vizuálneho kontaktu (BVLOS), ak je takáto prevádzka povolená.
V prípade letiska Bratislava došlo podľa ministerstva aj k úprave vyhláseného zákazu vykonávania civilných letov bezpilotnými lietadlami, a to zmenšením vzdialenosti od stredu letiska, v ktorej zákaz platí.
Rezorty hovoria o bezpečnosti a jasných pravidlách
Štátny tajomník Ministerstva dopravy SR Igor Choma, zároveň predseda stálej medzirezortnej komisie, ktorá pravidlá určila, uviedol: „Predpokladám, že pri ich dodržiavaní by piloti ´klasických´ lietadiel prilietavajúcich alebo odlietavajúcich z našich riadených letísk nemuseli mať pocit ohrozenia.“
Riaditeľ Úradu vojenského letectva na Ministerstve obrany SR Nofal Kattan označil systematické vymedzenie zón za prínos pre kontrolu a bezpečnosť: „Takýto prístup prináša jasné pravidlá do prostredia, ktoré bolo doteraz z pohľadu bezpečnosti čoraz náročnejšie na kontrolu.“
Kde nájsť kompletné znenie pravidiel
Ministerstvo dopravy SR zároveň uviedlo, že kompletné nové pravidlá sú zverejnené na jeho webovej stránke v materiáloch stálej medzirezortnej komisie pre vzdušný priestor.
Zavedenie nových pravidiel má podľa zverejnených informácií priniesť zrozumiteľnejšie nastavenie režimu letov dronov v okolí riadených letísk a znížiť riziká konfliktov medzi bezpilotnou prevádzkou a civilnou leteckou dopravou.
Stav mostov na cestách I. triedy patrí dlhodobo medzi najväčšie riziká cestnej infraštruktúry na Slovensku. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky teraz posúva tému do fázy verejného obstarávania: podľa zverejnenej informácie odoslalo do vestníka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) oznámenie o začatí súťaže na koncesionára, ktorý má v rámci PPP projektu zrekonštruovať stovky mostov a následne ich dlhodobo udržiavať.
Rezort uvádza, že predmetom projektu je oprava viac ako 550 mostov na cestách I. triedy, pričom celkový počet v materiáli predstavuje 558 mostov. Koncesionár má mosty kompletne zrekonštruovať, prípadne ich zbúrať a postaviť nové, a zároveň zabezpečiť ich údržbu a opravy počas 30 rokov. Po skončení projektu má byť infraštruktúra odovzdaná späť do správy štátu vo veľmi dobrom technickom stave.
Výber mostov: priorita pre najhorší technický stav
Podľa ministerstva sa do projektu dostali mosty vybrané medzinárodným konzorciom poradcov na základe multikriteriálnej analýzy, ktorú odsúhlasil Útvar hodnoty za peniaze. Primárne ide o mosty v kategóriách 5 a 6, teda v stave označenom ako zlý alebo veľmi zlý. Rezort tým reaguje na riziko, že bez zrýchlenia obnovy by bolo potrebné v budúcnosti pristupovať k rozsiahlym obmedzeniam prevádzky.
Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Nie je tajomstvom, že stav našich mostov je zlý. Ak by sme pokračovali súčasným tempom, do roku 2040 by sme museli zavrieť každý piaty most, čo by spôsobilo dopravnú katastrofu. Je preto veľmi dôležité, že sme našli spôsob, ako tento stav zvrátiť a výrazne tak zvýšiť bezpečnosť našich ciest,“ povedal.
Čo bude počas PPP robiť štát a čo koncesionár
Model PPP má podľa zverejnených informácií zabezpečiť nielen samotnú obnovu vybraných mostov, ale aj ich dlhodobé udržiavanie v definovanom štandarde. O ostatné mosty na cestách I. triedy, ktoré nie sú súčasťou balíka PPP, sa má počas trvania projektu naďalej štandardne starať Slovenská správa ciest.
Financovanie a harmonogram súťaže
Ministerstvo uvádza predpokladanú ročnú splátku na úrovni 83,4 milióna eur. Zároveň pripomína, že pri PPP projektoch môže výsledok súťaže priniesť úsporu oproti pôvodnému odhadu; ako príklad uvádza PPP projekt D4R7, kde podľa rezortu klesla výsledná cena oproti predpokladu o 58 %.
Rezort zároveň deklaruje očakávanie, že ak pôjde proces podľa plánov, víťazná firma by mala byť známa počas budúceho roka. Následné kroky budú závisieť od priebehu verejného obstarávania a nastavenia zmluvných podmienok, ktoré určia rozsah a tempo obnovy jednotlivých mostov.
Význam pre bezpečnosť a plynulosť dopravy
Obnova mostov na cestách I. triedy má priamy vplyv na bezpečnosť, obchádzkové trasy aj regionálnu dostupnosť, keďže tieto komunikácie často tvoria chrbticu dopravy mimo diaľnic a rýchlostných ciest. Ak sa projekt podarí zrealizovať v deklarovanom rozsahu, môže výrazne znížiť riziko náhlych obmedzení alebo uzávierok mostov a stabilizovať technický stav kľúčovej časti cestnej siete na dlhšie obdobie.
Národná kampaň Do práce na bicykli vstúpila do svojho 13. ročníka. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky informovalo, že štart kampane pripadá na 1. apríla 2026 a jej cieľom je motivovať ľudí, aby aspoň časť každodenných ciest do práce absolvovali ekologickejšie – na bicykli, pešo alebo verejnou osobnou dopravou.
Podľa rezortu môže mať zmena dopravného správania jednotlivcov širší dopad na fungovanie miest, najmä z pohľadu dopravného zaťaženia a kvality života v uliciach. Kampaň je postavená na dobrovoľnej účasti a kombinuje motivačný rozmer so súťažným prvkom.
Registrácia samospráv a pravidlá zapojenia tímov
Ministerstvo dopravy SR uviedlo, že samosprávy sa môžu do kampane registrovať od 1. apríla 2026. Po registrácii mesta alebo obce sa môžu prihlasovať tímy zamestnancov, ktoré majú mať 2 až 4 členov a pracovať v rovnakej firme alebo inštitúcii.
Do kampane sa podľa zverejnených informácií môžu zapojiť nielen pracujúci, ale aj študenti a žiaci. Účastníci si počas kampane zaznamenávajú absolvované cesty do práce a späť prostredníctvom webu https://dopracenabicykli.eu alebo cez aplikácie.
Súťažná časť prebehne počas júna
Súťažná časť kampane prebieha tradične počas celého júna. Rezort dopravy spresnil, že práve v tomto období si účastníci evidujú svoje jazdy, čo umožňuje porovnávanie výsledkov medzi tímami aj zapojenými samosprávami.
Rezort pripomenul podporu cyklodopravy z plánu obnovy
Ministerstvo dopravy SR v súvislosti so štartom kampane poukázalo aj na financovanie cyklodopravy cez plán obnovy. Podľa rezortu boli v troch cyklovýzvach podporené cyklodopravné projekty samospráv a samosprávnych krajov v počte 96, v celkovej hodnote takmer 85 miliónov eur.
Výsledkom má byť približne 230 kilometrov nových bezpečných cyklodopravných trás, pričom rezort uviedol, že tým Slovensko „výrazne prekročí“ míľnik 162 kilometrov stanovený Európskou komisiou. Nové cyklotrasy majú podľa ministerstva prispieť k vyššiemu podielu cyklistickej dopravy na celkovej dopravnej práci v mestách.
Minister: auto nemusí byť jedinou voľbou
Minister dopravy SR Jozef Ráž v tlačovej správe zdôraznil význam investícií do bezpečnej cyklistickej infraštruktúry aj samotnej kampane: „Investície do bezpečných cyklotrás pomáhajú mestám znižovať dopravné zaťaženie, zlepšovať kvalitu ovzdušia a zároveň dávajú ľuďom reálnu alternatívu k cestovaniu autom. Kampaň Do práce na bicykli má veľký význam, pretože motivuje ľudí zamyslieť sa nad tým, aký dopravný prostriedok si na každodenné cesty vyberajú. Ukazuje, že auto nemusí byť vždy jedinou voľbou,“ uviedol.
Kde nájsť informácie
Ministerstvo dopravy SR odkázalo, že všetky informácie o kampani sú dostupné na stránke www.dopracenabicykli.eu.
Projekt rozšírenia diaľnice D1 v Bratislavskom kraji spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 vstúpil podľa Ministerstva dopravy Slovenskej republiky do ďalšej etapy, ktorá má priamy vplyv na každodenný vstup do hlavného mesta. Rezort informoval, že po ukončení dočasnej uzávery sa doprava v smere do Bratislavy presmerovala späť na zrekonštruovanú trasu D1.
Uzávera, ktorá predchádzala presmerovaniu dopravy, sa skončila 12. apríla 2026 o 15.00 h. Namiesto vedenia premávky po dočasných obchádzkových vetvách popri diaľnici sa motoristi dostanú do Bratislavy priamo po komplexne zrekonštruovanej D1, čo má podľa rezortu zjednodušiť orientáciu a zvýšiť komfort jazdy.
Doprava sa vracia na pôvodnú D1, obchádzkové vetvy končia
Ministerstvo dopravy uvádza, že prvé vozidlá už prešli po zrekonštruovanej diaľnici v smere do Bratislavy. Zároveň má medzi križovatkou Bernolákovo (Triblavina) a križovatkou Ivanka sever slúžiť štvorpruh, čo je z pohľadu kapacity kľúčové pre prímestskú dopravu aj tranzit v zázemí Bratislavy.
Podľa zverejnených informácií má návrat dopravy na zrekonštruovanú D1 okrem plynulosti prispieť aj k bezpečnosti v danom úseku, keďže premávka už nie je vedená po dočasných trasách.
Rozšírenie D1 a križovatka D1/D4: postupné odovzdávanie častí stavby
Rezort dopravy pripomenul, že projekt rozšírenia D1 a výstavby križovatky D1/D4 sa približuje k finálnej fáze. V rámci doterajšieho postupu prác už majú motoristom slúžiť štyri nové vetvy a nový most medzi Chorvátskym Grobom a starou Seneckou cestou.
Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Vďaka tejto stavbe sa zlepšuje dopravná situácia v Bratislave krok po kroku. Postupne sme odovzdávali jednotlivé vetvy križovatky, pričom práve vďaka tomu sme mohli konečne odbremeniť Prístavný most od tranzitnej nákladnej dopravy a z hlavného mesta sme vyprevadili tisícky kamiónov. Teraz prinášame motoristom ďalšie významné vylepšenie,“ citovalo ministerstvo.
Rekonštrukcia úseku od Triblaviny po Zlaté Piesky: „postavené nanovo“
Podľa ministerstva sa dokončila komplexná rekonštrukcia pôvodnej D1, ktorá bola „na hrane životnosti“. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček k rozsahu prác doplnil: „Hovoríme o komplexnej rekonštrukcii, no reálne sa pôvodná diaľnica od križovatky Bernolákovo až po Zlaté Piesky v podstate zbúrala a postavila nanovo. Ide o úsek, ktorý slúžil motoristom od roku 1975. Po polstoročí už kapacitne ani technicky nestačil súčasným dopravným nárokom hlavného mesta,“ uvádza tlačová správa.
Význam pre Bratislavu a región
Presmerovanie dopravy na zrekonštruovanú D1 je podľa rezortu jedným z viditeľných krokov, ktoré majú postupne meniť dopravné pomery v okolí Bratislavy. Ministerstvo dopravy zároveň opakovane rámcuje projekt D1/D4 ako zásah s regionálnym dosahom, keďže ovplyvňuje nielen prímestské dochádzanie, ale aj tranzitné trasy v okolí hlavného mesta.
Diaľnica D1 pri Bratislave je po víkendovej uzávere opäť prejazdná v oboch smeroch. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky informovalo, že motoristi už využívajú zrekonštruovaný a rozšírený ťah D1 nielen v smere do hlavného mesta, ale od nedeľného večera aj v smere z Bratislavy na Trnavu.
Presmerovanie dopravy si vyžiadalo víkendovú uzáveru D1 v smere na Trnavu. Uzávera sa podľa rezortu začala v piatok večer a skončila sa v nedeľu po 21:00.
Posledná veľká organizačná zmena v projekte D1/D4
Rezort dopravy označil víkendové presmerovanie dopravy za poslednú veľkú organizačnú zmenu v bratislavskom regióne v rámci projektu rekonštrukcie D1 a výstavby križovatky diaľnic D1 a D4. Motoristi podľa ministerstva začali pred týždňom jazdiť po zrekonštruovanej a rozšírenej D1 v smere do Bratislavy, pričom teraz sa rovnaký režim zaviedol aj v opačnom smere na Trnavu.
Rozšírenie prináša miestami osempruh a nový štandard diaľnice
Minister dopravy Jozef Ráž uviedol, že postup na stavbe umožnil sprístupniť pôvodný ťah D1 ešte v preddovolenkovom období aj v smere na Trnavu. Zároveň zdôraznil rozsah zásahu: „Hovoríme síce, že ide o zrekonštruovanú D1, reálne sa však pôvodná diaľnica v podstate zbúrala a postavila nanovo.“
Podľa ministra majú motoristi po novom k dispozícii moderný ťah D1 v oboch smeroch a na časti úseku môžu využívať štvorpruh v každom smere, teda spolu osem pruhov: „Motoristi tak majú po novom v oboch smeroch k dispozícii moderný ťah D1, pričom v oboch smeroch môžu na časti úseku využívať moderný štvorpruh, dokopy osempruh.“
Dopady obmedzení a ďalší priebeh prác
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa zverejnených informácií poukázala na časovú a priestorovú náročnosť obmedzenia, pričom prínos vidí najmä v jednoduchšom prístupe do Bratislavy pre motoristov z okolitých obcí.
Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček doplnil, že jednotlivé fázy sa neobišli bez obmedzení, no organizácia stavby sa mala riadiť pravidlom minimálnych zásahov do živej premávky. K aktuálnemu stavu uviedol: „Mechanizmy zo stavby ešte síce neodchádzajú, ale dopad výstavby na samotnú premávku už bude nižší.“
Jedna z najväčších investícií na západnom Slovensku
Projekt rozšírenia D1 pri Bratislave, ktorého súčasťou je aj križovatka diaľnic D1 a D4, označuje ministerstvo za jednu z najväčších dopravných investícií na západnom Slovensku. Podľa rezortu NDS priebežne odovzdáva hotové vetvy križovatky, ktoré majú postupne zlepšovať dopravný komfort v bratislavskom regióne.
Nová železničná stanica Filiálka sa podľa aktuálnej štúdie ŽSR opäť dostáva do centra úvah o budúcnosti železničnej dopravy v Bratislave. Doplnková štúdia pre úsek Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka preverila viacero technických riešení nad rámec štúdie uskutočniteľnosti železničného uzla z roku 2019 a zároveň zohľadnila nové prevádzkové východiská vrátane plánu dopravnej obslužnosti a úvah o vedení vysokorýchlostných vlakov cez Bratislavu. ŽSR pritom hovoria o Filiálke ako o projekte, ktorý by mohol pomôcť odľahčiť hlavnú stanicu, vytvoriť rezervu pre budúcu prestavbu uzla a lepšie obslúžiť centrum mesta.
Téma Filiálky sa v Bratislave pravidelne vracia už roky, no tentoraz ju ŽSR rámcujú výrazne konkrétnejšie. Nejde len o otázku, či má mať mesto druhú významnú železničnú stanicu, ale o to, ako má vyzerať celý bratislavský uzol v čase rastúceho tlaku na kapacitu hlavnej stanice. ŽSR pripomínajú, že hlavná stanica je priestorovo limitovaná a z hľadiska nákladnej dopravy je dnešný priechod cez Bratislavu stále odkázaný najmä na jediný smer cez hlavnú stanicu a Lamač. Aj preto sa Filiálka v ich pohľade neobjavuje ako izolovaný mestský projekt, ale ako súčasť širšieho riešenia uzla.
Filiálka má uvoľniť kapacitu a pomôcť pri prestavbe hlavnej stanice
Podľa ŽSR by nová stanica v centrálnej časti mesta mohla plniť viacero funkcií naraz. Prvou je odľahčenie hlavnej stanice tým, že by časť osobnej dopravy prevzala práve Filiálka. To by pomohlo nielen regionálnej a prímestskej doprave, ale nepriamo aj nákladným vlakom, ktoré dnes v smere východ – západ prechádzajú cez priestor s obmedzenou kapacitou.
Druhou funkciou má byť využitie Filiálky ako záložnej stanice počas budúcej prestavby koľajiska hlavnej stanice. ŽSR výslovne hovoria o tom, že plne funkčná Filiálka by vedela v ranných a popoludňajších špičkách obslúžiť centrum mesta, a to s pešou dostupnosťou aj kvalitným napojením na uzol MHD na Trnavskom mýte. Z pohľadu mestského usporiadania tak má podľa nich poloha Filiálky výhodnejší vzťah k centru než dnešná hlavná stanica.
Treťou vrstvou projektu je urbanistický rozmer. ŽSR upozorňujú, že Filiálka vytvára príležitosť pre prestavbu rozsiahleho územia pri Trnavskom mýte, vrátane služieb pre cestujúcich a možného prepojenia železničnej funkcie s obchodom, bývaním či kanceláriami. V tomto ohľade už projekt nesleduje len čistú dopravnú logiku, ale aj širšie využitie štátnych pozemkov v atraktívnej polohe mesta.
Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj to zhrnul priamo: „Projekt Filiálky považujem za kľúčový pre riešenie problémov s narastajúcim tlakom na dopravnú kapacitu hlavnej stanice. Aj vďaka tejto štúdii je tu možnosť vyriešiť problematiku uzla Bratislava zmysluplne.“
Filiálka, variant 2Filiálka, variant 4
Posudzovalo sa päť variantov, mesto preferovalo podzemie
Štúdia pracovala s piatimi variantmi riešenia pre dva prevádzkové koncepty. Základ tvoril porovnávací variant zo štúdie z roku 2019. Ďalšie alternatívy zahŕňali podzemné a povrchové, resp. nadzemné vedenie trate smerom na Mlynské nivy s možným pokračovaním do Petržalky, variant s ukončením trate vo Filiálke a rezervou na neskoršie pokračovanie, ako aj prestupný variant, v ktorom by sa železničná trať končila pri Trnavskom mýte a ďalej by na Mlynské nivy pokračovala mestská dráha.
Na špecifikácii variantov sa podľa ŽSR podieľalo aj mesto Bratislava, ktoré preferovalo podzemné riešenia. Práve tie však narazili na zásadný problém: geológiu územia. Bratislava má v posudzovanom priestore vysokú hladinu podzemnej vody, približne šesť metrov pod terénom, a jej prúdenie smerom od Malých Karpát k Dunaju znamená, že akýkoľvek podzemný líniový objekt môže fungovať ako bariéra. ŽSR upozorňujú, že podzemná stanica alebo tunel vedený kolmo na smer prúdenia môže spôsobiť vzdutie podzemnej vody a potenciálne ovplyvniť založenie okolitých budov. To je hlavný dôvod, prečo sa podzemná Filiálka ukazuje ako technicky oveľa komplikovanejšia než sa môže zdať z urbanistického hľadiska.
Filiálka, variant 5Filiálka, variant 5
Ani jeden z hlavných variantov nevyšiel ekonomicky kladne
Na ďalšie ekonomické posúdenie sa napokon dostali tri varianty: plne podzemný variant 2, variant 4 s koncovou nadzemnou časťou Filiálky a rezervou pre budúce pokračovanie, a variant 5 s estakádovou stanicou v priestore medzi Šancovou a Legionárskou. Ani jeden z nich však podľa ŽSR nedosiahol v analýze nákladov a prínosov pozitívny výsledok.
To je pre celý projekt podstatný moment. ŽSR výslovne konštatujú, že problémom je aj aktuálna metodika ministerstva dopravy, ktorá do CBA nezapočítava výnosy z rozvoja územia. Inak povedané, ekonomický model posudzuje najmä dopravné prínosy a investičné náklady, nie širšie urbanistické a developmentové efekty, ktoré by pri Filiálke mohli byť významné. To je dôležité najmä preto, že projekt je od začiatku vnímaný ako dopravno-rozvojový, nie len ako izolovaná stanica.
ŽSR preto navrhujú výsledný variant 1B
Keďže hlavné varianty nevyšli ekonomicky priaznivo, ŽSR hľadali jednoduchšie a návratnejšie riešenie, ktoré by sa zmestilo do limitov CBA. Výsledkom je variant 1B, ktorý kombinuje prevádzkové usporiadanie variantu 5 s polohou stanice podľa základného variantu 1.
V praxi ide o pozemné riešenie so stanicou v priestore súčasnej nevyužívanej Filiálky a s estakádou dlhodob približne 900 metrov na mimoúrovňové prekonanie ulíc Riazanská a Jarošova. Koľajisko stanice má zostať na úrovni terénu a pri Šancovej ulici má vzniknúť prevádzková budova pre cestujúcich a železničné zázemie. Nad ňou a nad koľajiskom štúdia predpokladá aj možnosť budúcej nadstavby, podobne ako na viedenskej stanici Wien Franz-Josefs-Bahnhof.
ŽSR zdôrazňujú, že variant 1B je navrhnutý výlučne na štátnych pozemkoch v ich vlastníctve, čo znižuje majetkovú komplikovanosť projektu. Celkové investičné náklady tohto riešenia odhadujú na približne 129 miliónov eur. To je suma, ktorú už považujú za bližšiu ekonomicky obhájiteľnej hranici, keďže podľa ich vyhodnotenia by sa návratný variant mal pohybovať okolo 120 miliónov eur bez započítania developmentu.
žst. Filiálka, variant 1B
Rozhodujúci má byť vzťah k hlavnej stanici a termín do roku 2036
Najsilnejší argument ŽSR v prospech Filiálky dnes nespočíva len v samotnej obsluhe Trnavského mýta, ale vo väzbe na budúcu prestavbu hlavnej stanice. Podľa štúdie bude počas modernizácie vetvy Západ kapacita hlavnej stanice výrazne obmedzená, a preto bude potrebné mať v blízkosti centra náhradnú stanicu pre časť prímestskej dopravy. Z toho vyplýva aj termínová logika projektu: Filiálka by mala byť hotová ešte pred začiatkom zásadnej prestavby hlavnej stanice, najneskôr do roku 2036.
Práve tento časový súvis dáva projektu väčšiu váhu než mali staršie úvahy o Filiálke. Ak by sa hlavná stanica mala modernizovať bez pripraveného náhradného dopravného bodu, Bratislava by sa dostala do prevádzkovo veľmi napätej situácie. Filiálka sa tak v tomto kontexte neukazuje ako luxusná druhá stanica, ale skôr ako poistka pre fungovanie celého uzla počas prestavby.
V konečnom dôsledku teda nejde len o otázku, či má Bratislava využiť zanedbaný areál pri Trnavskom mýte, ale o to, či vie včas pripraviť realistický projekt, ktorý pomôže zvládnuť budúcu prestavbu hlavnej stanice a zároveň vytvorí lepšie železničné napojenie centra mesta. Štúdia zatiaľ nedáva definitívne rozhodnutie o výstavbe, ale posúva diskusiu z roviny všeobecných predstáv do konkrétnejších technických a prevádzkových parametrov. A práve to je pri Filiálke po rokoch najdôležitejší posun.
žst. Filiálka. Foto: Michal Feikžst. Filiálka. Foto: Michal Feikžst. Filiálka. Foto: Michal Feik
Výlukové práce na infraštruktúre Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) dočasne prerušia osobnú železničnú dopravu na cezhraničnej trase medzi Bratislavou-Petržalkou, Rajkou a Hegyeshalom. Podľa informácií Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) bude počas obmedzenia zavedená náhradná autobusová doprava, ktorá zachová spojenie v celom úseku, no zmení spôsob cestovania.
ZSSK upozorňuje, že cestujúci musia počítať s prestupom v Rajke a s miernym predĺžením cestovného času. Náhradná doprava bude rozdelená podľa štátov: v úseku Bratislava-Petržalka – Rajka ju zabezpečí slovenský dopravca a v úseku Rajka – Hegyeshalom maďarská náhradná autobusová doprava.
Termín výluky a dotknuté vlaky
Výluka sa začne v pondelok 27. apríla 2026 vlakom Os 1339 (odchod z Bratislavy-Petržalky o 8:49) a potrvá nepretržite do štvrtka 30. apríla 2026 do vlaku Os 1346 (odchod z Rajky o 16:12) vrátane.
Ako bude fungovať náhradná autobusová doprava
Na slovenskej strane majú autobusy premávať v časoch podľa vlakového grafikonu. ZSSK zároveň uvádza, že spoje budú pokračovať až na Bratislavu hlavnú stanicu, pričom príchod má byť vždy približne o xx:25.
V opačnom smere budú autobusy odchádzať z Bratislavy hl. stanice zo stanovišťa MHD H o xx:30, zastavia aj pri Bratislave-Petržalke (o xx:49) a budú pokračovať do Rajky. Na pokračovanie do Maďarska bude potrebný prestup v Rajke na maďarskú náhradnú dopravu smerom na Hegyeshalom.
Bez obsluhy zostane úsek Bratislava Nové Mesto – Bratislava-Petržalka
Počas výluky nebude obsluhovaný úsek Bratislava Nové Mesto – Bratislava-Petržalka ani vlakmi, ani náhradnou autobusovou dopravou. V praxi to znamená, že náhradné autobusy budú viazané na obsluhu smeru cez Petržalku a Rajku, nie na vnútromestské spojenie medzi Novým Mestom a Petržalkou.
Odporúčania dopravcu pre cestujúcich
ZSSK odporúča pred cestou overiť si spojenie (web ZSSK alebo aplikácia IDeme vlakom), rátať s časovou rezervou a počas výluky sledovať aktuálne informácie. Dopravca zároveň zverejňuje informácie o výlukách a mimoriadnostiach aj prostredníctvom svojich komunikačných kanálov.
Význam pre cezhraničné dochádzanie
Dotknutý úsek je dôležitý najmä pre každodenné cestovanie medzi Bratislavou a prihraničnými obcami v Maďarsku. Aj keď náhradná autobusová doprava zachová spojenie, prestup v Rajke a predĺženie jazdnej doby môžu dočasne znížiť komfort a predvídateľnosť dochádzania. Po skončení výlukových prác má byť doprava obnovená v pôvodnom režime vlakov.
Lamačský úsek D2, cez ktorý denne prechádzajú desaťtisíce áut zo Záhoria, Česka aj severozápadnej časti Bratislavy, čaká dôležitý posun. Diaľničiari rozbehli hĺbkovú rekonštrukciu stredového pásu, výsledkom ktorej má byť tretí pruh smerom do Bratislavy.
V tomto úseku je pritom mimoriadne intenzívna aj kamiónová doprava a nie je výnimkou, že pravý jazdný pruh tvorí v špičke takmer súvislý rad nákladných vozidiel. Nejde pritom len o nový asfalt. Súčasťou prác je aj spevnenie konštrukcie, obnova odvodnenia, výmena informačného systému, dopravného značenia aj doplnenie protihlukových stien.
Nerieši sa však len samotné rozšírenie diaľnice. Podľa diaľničiarov sa pripravuje aj nové napojenie pred tunelom Sitina, ktoré má pomôcť lepšie usporiadať dopravu v tomto mimoriadne vyťaženom priestore.
Zároveň však platí, že rozširovanie diaľnic nemôže byť jedinou a trvalo udržateľnou odpoveďou na rastúce dopravné zaťaženie. Ak má byť doprava v budúcnosti naozaj efektívnejšia, bezpečnejšia a environmentálne únosnejšia, Slovensko bude musieť vo väčšej miere presúvať nákladnú dopravu z ciest na železnicu.
Bez silnejšej železničnej alternatívy budú aj rozšírené diaľnice po čase opäť narážať na svoje kapacitné limity. Práce na D2 tak síce môžu priniesť citeľnú úľavu v najbližších rokoch, no z dlhodobého pohľadu budú len časťou riešenia oveľa širšieho dopravného problému.
Podujatie Bratislavské mestské dni (BMD) 2026 má aj tento rok dopravný rozmer: v uliciach hlavného mesta sa majú objaviť historické vozidlá mestskej hromadnej dopravy. Informáciu zverejnil Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK), ktorý zároveň avizuje aj vlastné prezentačné stanovište pre verejnosť.
Historické vozidlá majú premávať v sobotu 25. apríla a v nedeľu 26. apríla 2026, približne v čase od 10:00 do 17:00. Podľa oznámenia má ísť o električku, trolejbus aj autobus na špeciálnych trasách v centre a širšom centre Bratislavy.
Historické linky električky, trolejbusu a autobusu počas BMD 2026
V rámci BMD 2026 majú byť vypravené tri historické linky. Električková linka A má viesť po trase Jesenského – Špitálska – Vazovova – Radlinského – Obchodná – Kapucínska – tunel – nábrežie – Mostová – Jesenského.
Trolejbusová linka H má premávať na trase Rajská – Ul. 29. augusta – Hodžovo nám. – Palisády – Mudroňova – Búdková a späť. Autobusová linka M má viesť po okruhu Nové SND – Landererova – Most Apollo – Einsteinova – Viedenská cesta – Einsteinova – Most SNP – Rázusovo nábr. – Vajanského nábr. – Dostojevského rad – Krupkova – Nové SND.
Bezplatná preprava a interval 15 minút
IDS BK uvádza, že preprava cestujúcich historickými vozidlami bude bezplatná. Nástup a výstup má byť možný na všetkých zastávkach na uvedených trasách a spoje majú jazdiť v 15-minútovom intervale.
Stanovište IDS BK na Šafárikovom námestí
Súčasťou programu má byť aj stretnutie so zástupcami IDS BK v sobotu 25. apríla 2026. Stanovište s názvom CESTUJEME JEDNODUCHŠIE má byť podľa oznámenia umiestnené na Šafárikovom námestí v čase od 10:00 do 17:00.
Organizátor avizuje poradenstvo k cestovaniu v IDS BK, vysvetlenie možností cestovania „na jeden lístok“ naprieč druhmi dopravy a prezentáciu mobilnej aplikácie IDS BK. Súčasťou má byť aj sprievodný program vrátane možnosti pozrieť si regionálny autobus a sadnúť si za volant, detského kresliaceho kútika a menších súťaží o darčeky.
Význam podujatia pre verejnú dopravu v Bratislave
Podobné jazdy historickými vozidlami počas mestských podujatí zvyčajne zvyšujú záujem o verejnú dopravu a pripomínajú vývoj MHD v Bratislave. IDS BK zároveň využíva podujatie na priamy kontakt s cestujúcimi a na vysvetlenie fungovania integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji, do ktorej patria aj dopravcovia DPB, ARRIVA Mobility Solutions, ZSSK a Leo Express.
