V Praha pribudla nová výrazná dopravná stavba. Ide o Dvorecký most, ktorý prepája pravý a ľavý breh Vltavy medzi Podolím a Smíchovom. Podľa odborníkov aj mestských plánovačov ide o výrazný symbol posunu dopravnej politiky smerom k verejnej doprave, cyklistike a kvalitnému verejnému priestoru.
Nový dvojpruhový most s dĺžkou 361 metrov je navrhnutý pre verejnú dopravu a cyklistov. Osobné autá nebudú mať prístup, čo je v kontexte Prahy stále novým javom. Práve tento aspekt možno vyzdvihnúť ako kľúčový. Ide o infraštruktúru, ktorá reflektuje snahu znížiť závislosť od áut.
Dvorecký most zároveň odľahčuje dlhodobo preťažené premostenia Vltavy, ako Palackého a diaľničný Barrandovský most, ktorý je podobný bratislavskému Prístavnému mostu. Lepšie prepojenie Smíchova a Podolia má prispieť k rovnomernejšiemu rozloženiu dopravy mimo historického centra.
Myšlienka vybudovania mosta v tejto lokalite pritom nie je nová. Objavovala sa už v urbanistických víziách z 20. storočia, a konkrétne plány siahajú do roku 2004, no jasné kontúry vznikli až po roku 2010. Zlomovým momentom bola architektonická súťaž v roku 2017, ktorú vyhrali domáce štúdiá Atelier 6 a TUBES. Ten stavil na minimalistickú architektúru inšpirovanú kubizmom a predbehol.
Príprava projektu nebola bez komplikácií. Tak ako pri mnohých iných stavbách v Prahe, aj tu zohrali významnú rolu zdĺhavé povoľovacie procesy. Projekt čelil pripomienkam a musel sa koordinovať s ďalšími dopravnými zámermi, najmä s plánovanými električkovými traťami. Výstavba sa napokon rozbehla okolo roku 2022 a jej priebeh ovplyvnili aj externé faktory, vrátane rastúcich cien stavebných materiálov.
Práve náklady sú jednou z najdiskutovanejších tém v mediálnom pokrytí mosta. Vysúťažená cena dosiahla 1,1 miliardy Kč (45 mil. eur) a výstavba mala trvať len 810 dní, resp. dva a štvrť roka. Počas realizácie však rozpočet postupne narástol na takmer dve miliardy Kč (80 mil. eur). Dôvodov bolo niekoľko, okrem inflácie a energetickej krízy aj problematické podložie Vltavy, v ktorej sa okrem iného našli zbytky starého rakúsko-uhorského mosta.
Investorom projektu je mesto Praha. Verejné obstarávanie prebehlo bez väčších škandálov, čo médiá hodnotia pozitívne najmä v porovnaní s niektorými staršími infraštruktúrnymi projektmi. Financovanie išlo primárne z mestského rozpočtu, Fakt, že mesto si dokáže samo ufinancovať nový most, je v slovenských pomeroch priam šokujúci.
Kritická dopravná tepna
Dôležitá je však nielen špičková architektúra, ale aj dopravná a urbanistická funkcia. S otvorením mosta prichádzajú nové autobusové a električkové linky a s nimi výrazné presmerovanie verejnej dopravy a prepojenie dosiaľ izolovaných štvrtí.
Až doteraz boli autobusy jazdiace medzi stanicami metra Budějovická na červenej linke a na Smíchov na žltej linke nútené urobiť asi 5-minútovú zachádzku cez Barrandovský most. Električkové prepojenie ani neexistovalo.
Teraz sa obyvatelia Braníka na pár zastávok dostanú na Smíchovské nádraží linkou 20 a obyvatelia Barrandova na Podolí linkou 21. Je to zároveň investícia do budúcnosti. Hoci Smíchovské nádraží dnes vyzerá ešte horšie ako bratislavská hlavná stanica, práve teraz prechádza výraznou rekonštrukciou. Po nej na priľahlých brownfieldoch vznikne nová štvrť s tisícmi pracovných miest. Na Budějovickú zatiaľ chodí len autobus, ale už sa plánuje električková trať.
Most je zároveň na trase budúceho okružného metra linky E, ktorá je plánovaná v dlhdobejšom horizonte. Kým sa nepostaví – a to budú ešte desaťročia – tak sú aj autobusy a električky jazdiace približne v jeho stope výrazným zlepšením.
Dvorecký most tak nevstupuje do dejín Prahy len ako nová dopravná stavba, ale aj ako ukážka zmeny prístupu k plánovaniu mesta. Kombinuje dopravnú funkciu s dôrazom na verejný priestor a ekologickú mobilitu. Hoci jeho príprava bola zdĺhavá a realizácia drahšia, než sa pôvodne očakávalo, výsledok predstavuje investíciu, ktorá ovplyvní dopravu v metropole na desaťročia.
Poučenia pre Bratislavu sú otvorené, keďže sa tu žiadny nový most priamočiaro nepýta. Faktom však je, že Petržalku spája s ľavým brehom Dunaja len jedna električková trať. Napriek nadšeniu z jej nedávneho dokončenia sa netreba uspokojiť. Treba sa pozerať dopredu 10, 20, alebo aj 30 rokov. Na tomto horizonte by mali byť vytvorené plány na ďalšie trate, vedúce napríklad po Apolle alebo Novom moste. Ak má byť verejná doprava kvalitnou alterantívou autám, jedna trať pre viac ako 100-tisícovú mestskú časť nie je dostatočná.
Foto: Peter Vanaya
