Keď developer HB Reavis v roku 2021 otváral podzemnú autobusovú stanicu Nivy, sľuboval vyšší komfort pre cestujúcich do prímestských oblastí. Po prehre dopravcu Slovak Lines (prepojeného s HB Reavis) vo verejnom obstarávaní na 10 rokov sa však začalo postupné znižovanie kapacity a komfortu. Spočiatku to mohlo mať objektívne dôvody (víťazná Arriva parkovala mimo stanice kvôli nižším nákladom), no neskôr developer kapacitu ďalej redukoval: počet nástupíšť klesol z 36 na 19, výstupíšť z 8 na 2 a parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29. Bratislavský kraj zároveň tiež obmedzil počet spojov vedúcich na stanicu, skracoval ich alebo nechával cestujúcich vystupovať na zastávkach MHD, aby ušetril poplatok 20.74 € za každý autobus využívajúci stanicu, ktorý sa postupne od roku 2021 zvýšil o 56%.
Cestujúci sa dnes búria a komunikujú jasnú myšlienku: vo verejnom záujme je stanicu využívať, ponechať jej kapacity a nezahadzovať investíciu, ktorá do nej išla. To však nie je nutne pravda. Paradoxne, menej autobusov v centre môže znamenať lepšiu dopravu.
Dnes sme v situácii, keď mesto ani kraj nemajú právne páky, ako developera prinútiť ďalšiu redukciu zastaviť, a ten stanicu čoraz viac vníma len ako nevyhnutnú službu v podzemí nákupného centra. Kým kraj avizuje ďalšie obmedzovanie spojov, developer odmieta obnoviť kapacitu či znížiť poplatky a chce sa prispôsobiť trhu. Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna.
2 milióny ročne za stanicu. Dáva to ešte zmysel?
Poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich v podzemnej autobusovej stanici dnes predstavuje 20,74 € za autobus. Bratislavský samosprávny kraj do nej počas pracovných dní posiela približne 320 spojov regionálnej dopravy denne, cez víkend zhruba polovicu. Celkovo tak každý týždeň zaplatí developerovi stanice približne 40 000 €, čo ročne predstavuje asi 2 milióny eur len za jej využívanie. Pre porovnanie, ročná tržba na všetkých linkách regionálnej dopravy predstavuje dokopy 9 miliónov eur.
Takéto množstvo peňazí by vedelo byť efektívnejšie využité v rozvoji dopravy v regióne, napríklad v rokoch 2022 – 2023 využil Dopravný podnik Bratislava eurofondovú výzvu vo výške približne 2 miliónov eur na rekonštrukciu alebo vybudovanie nových prístreškov na 105 zastávkach v meste. Mnohé zastávky, na ktorých dnes zastavuje regionálna doprava, sú pritom v zlom a zanedbanom stave. Ak by kraj vedel prostriedky, ktoré dnes vynakladá na využívanie stanice, presmerovať do modernizácie existujúcej infraštruktúry, návratnosť takejto investície by sa pohybovala v horizonte niekoľkých rokov.
Cieľom prímestskej dopravy nemá byť centrum, ale dobrý prestup
Väčšina veľkých európskych miest dnes upúšťa od modelu jednej centrálnej autobusovej stanice v centre. Regionálne autobusy smerujú na okrajové prestupné terminály napojené na kapacitnú mestskú dopravu – železnicu, metro, električky či nosné autobusové linky. Napríklad v Prahe končia mnohé prímestské linky na staniciach metra ako Černý Most, Zličín či Letňany, v Brne zohrávajú podobnú úlohu terminály pri hlavných železničných uzloch a električkových tratiach a vo Viedni sú kľúčové prestupné body ako Wien Hütteldorf, Leopoldau či Siebenhirten. Cestujúci tak neputujú zbytočne do centra, ale prestupujú na okraji mesta na rýchle a časté spojenia do rôznych smerov, čo znižuje dopravné zaťaženie centra a zvyšuje efektivitu celého systému.
Takýto model zároveň obmedzuje vznik paralelnej dopravy, keď regionálne autobusy nejdú zbytočne súbežne s električkami či vlakmi až do centra. Namiesto toho sa skracujú na prestupné body, čím dokážu v rovnakom čase absolvovať viac obratov medzi mestom a regiónom a ponúknuť vyššiu frekvenciu spojov. Podmienkou však je úzka spolupráca s mestom, ktoré musí zabezpečiť dostatočne kapacitnú a spoľahlivú mestskú dopravu, schopnú prevziať veľké objemy cestujúcich z týchto terminálov a rozviesť ich ďalej do mesta.
Typ dopravy určuje katastrálna hranica
Bratislava má dnes štyri hlavné smery regionálnej dopravy (Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín), pričom tri z nich stále vedú väčšinu spojov až na centrálnu autobusovú stanicu a len časť končí na okrajových termináloch. Výnimkou je smer Pezinok, kde od marca už nejde ani jeden spoj na AS – autobusy obsluhujú terminál na Bajkalskej a končia na Prievozskej ulici. Zároveň však platí, že linky zo všetkých radiál už dnes prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body v meste, ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická, odkiaľ je výborná dostupnosť a vysoká frekvencia MHD do ďalších častí Bratislavy. Na autobusovú stanicu dnes cestuje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.
Sťahovanie obyvateľov na perifériu zároveň vytvorilo zaujímavý paradox: viaceré mestské časti s nízkou hustotou zástavby a prevažne rodinnými domami (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Marianka, Vajnory, časť Devínskej Novej Vsi či Devín) sú obsluhované mestskou dopravou s vyššou frekvenciou a decentralizovaným systémom. Potreby ich obyvateľov pritom nie sú zásadne odlišné od potrieb ľudí v obciach ako Bernolákovo, Most pri Bratislave či Svätý Jur – rozdiel spočíva najmä v tom, že typ obsluhy dnes určuje katastrálna hranica, nie reálne dopravné potreby.
Čo sa stane, ak spoje skrátime?
Len malá časť cestujúcich z regiónov dnes smeruje priamo na autobusovú stanicu. Väčšina dochádza za prácou či do škôl do rôznych častí mesta. Cieľom regionálnej dopravy by preto malo byť priviezť ich na miesto v Bratislave, odkiaľ sa s jedným pohodlným prestupom dostanú do svojej cieľovej destinácie. Priame spojenia do centra majú opodstatnenie najmä v špičke, keď existuje dostatočný dopyt aj po cestách do okolia stanice a zároveň pomáhajú zmierniť zaťaženie mestskej dopravy.
Ak by sme väčšinu spojov ukončili na mestských termináloch, ušetrený čas z jazdy do centra a obratu na stanici by sa dal využiť na zvýšenie frekvencie v regióne. Namiesto paralelnej jazdy s električkami či trolejbusmi cez mesto by sa autobusy rýchlejšie otáčali späť do obcí mimo Bratislavy a dokázali by absolvovať viac jázd. V praxi by to pri niektorých linkách mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 %.
Argumentom proti takémuto riešeniu môže byť vyššia rýchlosť prímestskej dopravy, ktorá v meste vynecháva viaceré zastávky, zatiaľ čo MHD obsluhuje všetky po trase. Pri porovnaní jazdných časov MHD a prímestských autobusov medzi navrhovanými terminálmi a AS Nivy však vychádza, že rozdiely sú len minimálne. Keď navyše zohľadníme aj peší presun z podzemnej stanice na povrch výťahom či eskalátorom, môže byť prestup priamo na hrane terminálu pre cestujúceho prekvapivo dokonca rýchlejší.
Druhým benefitom skrátenia spojov sú ušetrené prostriedky na poplatkoch za využívanie autobusovej stanice. Ako sme spomínali vyššie, tieto financie by sa dali efektívnejšie využiť na zlepšenie stavu zastávok a terminálov, skvalitnenie prestupov „na hrane“ a celkové zvýšenie komfortu pre cestujúcich. Investície by mohli smerovať aj do väčších a kvalitnejších prístreškov, prípadne menších presklených čakární, ktoré by poskytli ochranu pred nepriaznivým počasím a výrazne zlepšili podmienky čakania najmä v zimných mesiacoch.
Začnime investovať do vlastnej infraštruktúry
Ak sa pozrieme do zásobníka pripravovaných projektov, zistíme, že mesto má viaceré z nich už pripravené a čaká iba na financovanie. Napríklad na Zlatých pieskoch je spracovaný projekt úpravy konečnej električiek tak, aby cestujúci nemuseli prestupovať cez nekrytý nadchod ponad výpadovku, ale mohli prejsť „suchou nohou“ priamo z električky do autobusu.
Pred pár týždňami boli zverejnené aj vizualizácie budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov pri konečnej zastávke Astronomická. Terminál umožní pohodlný prestup medzi regionálnymi autobusmi v smeroch Tomášov a Zlaté Klasy, električkou č. 9, autobusmi 67, 78 a 39, vlakmi liniek S8 a S70 a potenciálne aj predĺženou trolejbusovou linkou 47. Ide o ukážkový príklad toho, ako by mali byť moderné okrajové terminály navrhnuté.
Podobné projekty je možné rozvíjať aj na ďalších termináloch. Napríklad Patrónka či Cintorín Vrakuňa sa nachádzajú v blízkosti železničných tratí a zároveň ponúkajú dostatok priestoru na rozšírenie nástupných hrán aj zlepšenie komfortu pre cestujúcich. Popri väčších investíciách existuje aj množstvo menších opatrení, ktoré by vedel kraj realizovať už v krátkom čase z ušetrených prostriedkov – a následne sa systematicky sústrediť na dlhodobejšie riešenia, ako je výstavba plnohodnotných integrovaných terminálov.
Cieľom autobusov nemá byť centrum, ale dobrý prestup
Z vyššie uvedeného vyplýva, že presun ťažiska prímestskej dopravy z jednej centrálnej stanice na sieť okrajových terminálov dáva z dopravného aj ekonomického pohľadu zmysel. Prináša vyššiu efektivitu, keď autobusy netrávia čas jazdou cez mesto a obratmi na stanici, ale vedia ho využiť na častejšie spojenia do regiónu. Zároveň sa znižuje duplicita s mestskou dopravou, lepšie sa využíva existujúca infraštruktúra a ušetrené prostriedky môžu smerovať do zlepšenia zastávok, terminálov a celkového komfortu cestovania. Výsledkom môže byť systém s menším počtom prestupov, kratšími časmi a vyššou spoľahlivosťou.
Nevýhodou takéhoto riešenia je najmä potreba kvalitnej koordinácie s mestom a dostatočnej kapacity MHD, ktorá musí zvládnuť väčšie objemy cestujúcich z terminálov. Pre časť cestujúcich môže byť nevýhodou aj nutnosť prestupu navyše, najmä mimo špičky alebo pri horšej nadväznosti spojov. Ide teda o zmenu, ktorá si vyžaduje dobré plánovanie, investície a dôraz na kvalitu prestupov.
Ak sa však tento model podarí správne nastaviť, výsledkom môže byť situácia, z ktorej budú profitovať všetky strany. Cestujúci získajú častejšie spoje, lepšie prestupy a vyšší komfort, kraj efektívnejšie využije verejné zdroje a developer si môže naďalej ponechať segment diaľkovej dopravy. Zároveň preňho strata časti príjmov z prímestskej dopravy a sprievodných služieb môže byť dôležitou lekciou, že pri infraštruktúre verejného významu by mal stáť verejný záujem na prvom mieste.
Autor článku je obyvateľom Mostu pri Bratislave a denne cestuje práve do oblasti Nív.
