Bratislava by sa mala stať súčasťou plánovanej siete vysokorýchlostných tratí (VRT), ktoré majú v budúcnosti prepojiť hlavné mestá krajín Vyšehradskej štvorky – Budapešť, Bratislavu, Prahu a Varšavu. Vyplýva to z Národnej štúdie uskutočniteľnosti, ktorú si objednali Železnice Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR a ktorú v stredu 21. 1. 2026 predstavili verejnosti.
Dokument analyzoval celkovo 38 variantov trasovania a výsledkom je tzv. konzervatívny variant, ktorý počíta s vedením vysokorýchlostnej trate cez územie Bratislavy, so zapojením existujúcich tratí a s výstavbou novej železničnej stanice Bratislava západ v priestore pri Stupave a Boroch.
Bratislava ako súčasť európskej vysokorýchlostnej siete
Projekt vysokorýchlostnej trate je súčasťou širšej európskej iniciatívy, ktorej cieľom je prepojiť hlavné mestá a významné regionálne centrá modernou železničnou infraštruktúrou. V prípade Slovenska sa dlhodobo diskutovalo o tom, či sa Bratislava do tohto systému vôbec zapojí, alebo ju vysokorýchlostné vlaky obídu vzhľadom na blízkosť Viedne.
Podľa predstaveného riešenia však bude hlavné mesto SR plnohodnotnou súčasťou siete. V smere od Budapešti majú vysokorýchlostné vlaky vstupovať na územie Slovenska cez Rusovce, pokračovať do Petržalky a následne nižšou rýchlosťou prejsť cez mestský uzol na Hlavnú stanicu. Odtiaľ bude trať smerovať na severozápad k novej stanici Bratislava západ, kde vznikne hlavné technické a prevádzkové zázemie pre vysokorýchlostné súpravy.
Nová stanica Bratislava západ a odklon od centra
Stanica Bratislava západ má zohrávať kľúčovú úlohu v celom systéme. Nepôjde o náhradu dnešnej Hlavnej stanice, ale o nové zázemie pre obraty vlakov, údržbu, čistenie a servis súprav. Vlaky budú aj naďalej zachádzať na súčasnú Hlavnú stanicu, ktorá zostane významným prestupným bodom.
Zo stanice Bratislava západ má viesť nová vysokorýchlostná trať s projektovanou rýchlosťou až 320 km/h smerom k hranici s Českou republikou. Súčasťou riešenia je aj napojenie na rakúsky Marchegg, čím sa vytvorí priame prepojenie smerom na Viedeň.
Dve etapy výstavby
Projekt je rozdelený do dvoch hlavných etáp.
Prvá etapa, plánovaná približne v období rokov 2030 až 2040, zahŕňa:
- zdvojkoľajnenie trate medzi Rusovcami a Petržalkou,
- modernizáciu železničnej stanice v Rusovciach,
- optimalizáciu koľajiska bratislavskej Hlavnej stanice,
- vybudovanie štvrtej koľaje v úseku Lamač – Bory,
- výstavbu novej stanice Bratislava západ,
- jej dvojkoľajné napojenie na Bory a Zohor.
Druhá etapa má pozostávať z výstavby samotnej vysokorýchlostnej trate zo stanice Bratislava západ smerom na českú hranicu a z novej trate Bratislava západ – Marchegg.
Výrazné skrátenie cestovných časov
Po dokončení celej siete sa očakáva výrazné skrátenie cestovných časov medzi metropolami strednej Európy:
- 33 minút z Bratislavy západ do Brna,
- 120 minút do Prahy,
- 24 minút do Viedne,
- 115 minút do Budapešti.
Presun medzi Hlavnou stanicou a stanicou Bratislava západ by mal trvať približne 13 minút.
Náklady v miliardách eur a dlhodobý horizont
Odhadované náklady na prípravu projektu, projektovú dokumentáciu a výkupy pozemkov dosahujú približne 360 miliónov eur. Samotná výstavba na území Slovenska, ktorá by mohla prebiehať v rokoch 2029 až 2046, sa odhaduje na 3,3 miliardy eur.
Významnú časť nákladov predstavuje samotná stanica Bratislava západ, ktorá si vyžiada viac ako pol miliardy eur vrátane prípravných prác. Financovanie by malo byť kombinované, s využitím európskych zdrojov, najmä z nástroja CEF (Connecting Europe Facility), pričom dôležitú úlohu zohrá cezhraničná spolupráca so susednými krajinami.
Čo bude nasledovať
Štúdiu ešte musí posúdiť Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý môže odporučiť úpravy navrhovaného riešenia. Až následne sa začne detailná projektová príprava, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) a procesy majetkovoprávneho vysporiadania.
Z pohľadu Slovenska ide o jeden z najambicióznejších dopravných projektov v novodobej histórii. Jeho realizácia presiahne viacero volebných období a bude závisieť od kontinuity politickej podpory aj dostupnosti financovania.
Ak sa však projekt podarí dotiahnuť, Bratislava sa môže stať významným uzlom stredoeurópskej vysokorýchlostnej železničnej siete – s potenciálom zásadne zmeniť spôsob, akým sa v regióne cestuje na stredné a dlhé vzdialenosti.
Zdroj: Ministerstvo dopravy, Železnice Slovenskej republiky
