Technicky výnimočné dielo, ktoré po tri desaťročia sprevádzali spory, zmeny zhotoviteľov aj realizačné chyby.
História výstavby tunela Višňové pri Žiline sa začala písať už v roku 1998, keď sa pod masívom Hoblíka začala raziť prieskumná štôlňa, ktorej cieľom bolo overiť geologické podmienky jedného z najnáročnejších úsekov budúcej diaľnice D1. Od tohto momentu po otvorenie tunela v pondelok 22. decembra 2025 uplynie 27 rokov.
Samotná výstavba diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala sa rozbehla výrazne neskôr, a to tiež na tri pokusy. Nasledovali roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov.
Tunel Višňové sa stal symbolom toho, aké zložité dokáže byť budovanie veľkej dopravnej infraštruktúry v náročnom geologickom prostredí. Zároveň je však aj odstrašujúcim príkladom nepodarených verejných obstarávaní a sporov, ktoré výstavbu o dlhé roky predĺžili aj predražili.
Prvý pokus – PPP projekt
Prvýkrát bol základný kameň tunela Višňové slávnostne poklepaný 16. októbra 2009. Projekt mal byť realizovaný v rámci prvého balíka PPP projektov, pri ktorých by výstavbu financoval súkromný koncesionár a štát by mu ju následne splácal počas 30 rokov – spolu s nákladmi na údržbu a primeraným ziskom. Po zmene vlády v roku 2010 však boli PPP projekty ukončené, keďže vybraný koncesionár nedokázal zabezpečiť financovanie stavby ani po šesťnásobnom predĺžení termínov.
Druhý pokus a odstúpenie od zmluvy
Po nevydarenom pokuse s PPP projektom trvalo ďalšie štyri roky, kým sa výstavba tunela opäť rozbehla. Zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové sa stalo konzorcium vedené spoločnosťou Salini Impregilo v spolupráci s firmou Dúha, ktoré stavbu prevzalo po položení základného kameňa v roku 2014.
Už v priebehu prvých rokov sa však ukázalo, že projekt bol výrazne podcenený – najmä z hľadiska geológie, náročnosti razenia tunela, harmonogramu aj financií. Stavba sa dostala do výrazného sklzu, tempo prác bolo pomalé, objavili sa spory so štátom a zhotoviteľ opakovane žiadal o navýšenie ceny aj predĺženie termínov.
V roku 2019 Národná diaľničná spoločnosť od zmluvy odstúpila, keďže bolo zrejmé, že pôvodný zhotoviteľ nie je schopný dielo dokončiť. Nasledovalo niekoľkoročné obdobie stagnácie, nové verejné obstarávanie a technický audit rozostavanej stavby.
Do tretice všetko dobré
Až v roku 2021 prevzalo projekt firma Skanska, ktorá musela najskôr odstrániť chyby po predchádzajúcom zhotoviteľovi, dopracovať technické riešenia a následne stavbu znovu „rozbehnúť“.
Zhotoviteľ nastúpil do rozostavanej a technicky mimoriadne náročnej stavby, ktorú komplikovali zložité geologické pomery masívu Malej Fatry, vysoké prítoky podzemných vôd aj potreba zosúladiť razenie tunela s už existujúcou prieskumnou štôlňou.
Práce prebiehali za prísnej prevádzkovej a bezpečnostnej kontroly, často v nepretržitom režime, s dôrazom na stabilizáciu horninového prostredia, dodatočné zabezpečenie výrubu a úpravy projektovej dokumentácie podľa reálnych geologických zistení. Práve tento etapový, technicky opatrný a výrazne konzervatívnejší postup bol nevyhnutný na to, aby sa tunel po rokoch prerušení a zmenách v spôsobe financovania podarilo bezpečne dokončiť.
Roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov. (zdroj: NDS)
Najdlhší slovenský tunel v zložitom geologickom prostredí
Trasa diaľnice nadväzuje na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, kde sa cez križovatku Lietavská Lúčka napája na Žilinu a cestu I/64. Odtiaľ pokračuje smerom na východ cez katastre obcí Porúbka, Rosina a Višňové, aby sa následne ponorila do dvojrúrového tunela Višňové. Ten vedie popod vrch Hoblík a po 7 445 metroch vyúsťuje v križovatke Dubná Skala pri Vrútkach, kde sa napája na ďalšie pokračovanie diaľnice D1. Celý úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13 510 metrov.
Po otvorení sa tunel Višňové stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Navrhnutý je pre maximálnu rýchlosť 100 km/h, s kompletným bezpečnostným vybavením, únikovými prepojeniami medzi rúrami a modernými riadiacimi a monitorovacími systémami. Pre motoristov to znamená úsporu približne 30 minút jazdy, výrazné odľahčenie centra Žiliny od tranzitnej dopravy a bezpečnejšie prepojenie západu a východu krajiny.
- 118 stavebných objektov
- 7,5 km dlhý tunel Višňové
- 8 mostov (2 najdlhšie majú 947 m a 585 m)
- 1 dočasné premostenie
- 5 zárubných a 4 oporné múry
- 2 protihlukové steny
Aj napriek zlým manažérskym rozhodnutiam a zbabraným verejným obstarávaniam patrí veľká poklona všetkým stavbárom, projektantom, geológom, technikom, tunelárom, statikom, bezpečnostným špecialistom, dispečerom, pracovníkom dozoru, ministerským úradníkom, diaľničiarom ako aj všetkým ostatným, ktorí sa v priebehu rokov podieľali na tom, aby sa tunel a celý diaľničný úsek napokon podarilo dokončiť. Práve ich odbornosť, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy v náročných podmienkach rozhodli o tom, že z nekonečnej stavby je dnes hotové dielo.
Tunel Višňové je dnes viac než len dopravná stavba. Je výsledkom takmer troch desaťročí prieskumov, plánovania, prerušení aj návratov k práci. Príbeh, ktorý sa v pondelok 22. decembra uzatvára – a zároveň otvára novú kapitolu cestovania na severe Slovenska.
