Diaľničný úsek D1 s tunelom Višňové (alebo celým krkolomným názvom Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala) sa s veľkou pompou otvoril ešte koncom decembra minulého roka za účasti tisícok obyčajných návštevníkov a jedného korčuľujúceho premiéra. Staval sa mimoriadne dlho, výrazne nad plán, ale výsledok sa počíta.
Z typických piatich rokov vyhradených pre diaľničné projekty aj s tunelmi z toho bolo takmer 12 rokov od podpisu zmluvy o dielo, alebo až 27 rokov od začiatku kopania prieskumnej štôlne v roku 1998.
Vo vzduchu však stále visí nezodpovedaná otázka: koľko to vlastne celé stálo?
Bohužiaľ neexistuje jednoduchá odpoveď, a nie sme schopní ju priniesť ani tu. V prvom rade dnes nie je možné sa z verejných zdrojov dopátrať ku všetkým číslam.
Graf: rozpad nákladov na stavbu úseku s tunelom Višňové v mil. eur bez DPH. Zdroj: Centrálny register zmlúv
K problému treba pristúpiť maximálne systematicky. To znamená vybrať všetky verejne dostupné zmluvy podľa Centrálneho registra zmlúv. Aby to nebolo príliš pre občana jednoduché a kontrola bola čo najťažšia, niektoré smluvy sú uvádzané s DPH a niektoré bez DPH. DPH treba vždy odčítať (pri takýchto projektoch nehrá úlohu), aspoň pre najväčšie položky.
Dnešným výsledkom tak je 667 miliónov eur bez DPH, ak sa zameriame len na stavebné práce bez nákladov na pozemky, dokumentácie a právne služby. Výrazne viac ako pôvodne zazmluvnených 410 miliónov v roku 2014. Všetko bez dodatočného zahrnutia inflácie, ktorá je od roku 2014 výrazná.
Najväčšími položkami sú podľa očakávaní zmluva so Skanskou na 255 miliónov a vyplatenie odídenému stavbárovi Salini – Dúha za 187 miliónov, teda podľa tvrdení NDS. Tu si treba ešte počkať na právne vyrovnania, pri ktorých je riziko navýšenia o desiatky miliónov.
Prekvapivými sú však desiatky zdanlivo malých dodatkov a pokynov na zmenu, ktoré si dokopy vyžiadali až 153 miliónov eur navyše. To je hodnota v podobnej výške ako samotné prerazenie celého tunela.
Preštudovať si všetky zmluvy a vyvodiť z nich poučenia do budúcnosti je nadľudská práca aj pre najvýkonnejšiu verziu ChatGPT. Verme, že sa tomu ešte niekedy povenuje príslušný ľudský orgán, ideálne Najvyšší kontrolný úrad.
Už dnes je ale jasné, že toto všetko je náklad za odchod zhotoviteľa a nutnosť prebrať prácu novým vo veľkej neistote. A tiež celkové omeškanie, do ktorého zasiahol covid, inflácia a energetická kríza kvôli vojne na Ukrajine. Celé to mohlo byť oveľa lacnejšie, keby bola bývala vôľa dohodnúť sa.
Poučenie pre budúcnosť z tohto pôvodne 5-ročného, ale nakoniec až 12-ročného projektu je jasné a jednoduché. Po prvé, nevyhadzovať najlepšieho a zároveň najlacnejšieho zhotoviteľa. Po druhé, ak už sa vyberie horší, nehádzať mu polená pod nohy, aby len tak neodišiel a nemusel sa hľadať nový.
