Zavádzanie moderného európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS na slovenských železniciach by sa mohlo výrazne urýchliť, ak by sa štát vo väčšej miere zameral na samostatné projekty automatizácie tratí, a nielen na ich komplexné modernizácie. Vyplýva to z najnovších prepočtov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktoré nadväzujú na prehľad priorít automatizácie zverejnený v októbri 2025.
ÚHP už skôr identifikoval trate, na ktorých má automatizácia najväčší zmysel – ide najmä o úseky s pravidelnou osobnou dopravou, kde vlaky jazdia spravidla aspoň raz za dve hodiny. Aktuálne k nim doplnil odhad nákladov a časového rámca realizácie.
Automatizácia za miliardy eur
Podľa prepočtov ÚHP by si všetky opatrenia súvisiace s automatizáciou železničnej siete vyžiadali približne 2,4 miliardy eur. Samotná infraštruktúra však nestačí – aby systém ETCS dokázal plnohodnotne fungovať a v prípade potreby vlak automaticky zastaviť, musí byť nainštalovaný aj vo vozidlách. To si vyžiada dodatočné investície približne 70 miliónov eur na dovybavenie asi 100 vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť je podľa ÚHP nevyhnutné plánovať automatizáciu po etapách a na základe jasných priorít.
Súčasné tempo je nedostatočné
Doterajšia prax ukazuje, že ETCS sa na Slovensku zavádza najmä v rámci veľkých modernizácií tratí, ktoré sú finančne aj časovo veľmi náročné. Pri súčasnom tempe približne 14 kilometrov ročne by sa zabezpečenie všetkých potrebných tratí dokončilo až okolo roku 2175. Aj hlavný železničný koridor z Bratislavy do Košíc by bol pri tomto prístupe plne vybavený ETCS až približne v roku 2045.
Samostatné projekty ako rýchlejšia cesta
ÚHP upozorňuje, že výrazné skrátenie tohto harmonogramu by prinieslo systematické využívanie samostatných projektov automatizácie, ktoré by neboli viazané na kompletnú rekonštrukciu trate. Touto cestou sa už vydala aj vláda SR, keď v decembri 2025 schválila Akčný plán zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy.
Kombinácia modernizácií a samostatných projektov by podľa ÚHP umožnila dosiahnuť plnú automatizáciu hlavného koridoru Bratislava – Košice s ETCS ešte pred rokom 2035 a zvyšných významných tratí do roku 2050. Tento scenár by si však vyžiadal presun zdrojov vo výške približne 96 miliónov eur ročne.
Priestor pre alternatívne financovanie
Zaujímavým zistením je, že niektoré projekty automatizácie by si mohli na seba do značnej miery „zarobiť“ samy, najmä vďaka úsporám mzdových nákladov v prevádzke. V takýchto prípadoch sa otvára priestor na využitie alternatívnych foriem financovania, ako sú úvery alebo verejno-súkromné partnerstvá (PPP), za predpokladu, že prevádzkové úspory prevýšia náklady na splácanie.
Do tejto kategórie by podľa ÚHP mohli patriť napríklad trate z Prievidze a Leopoldova do Komárna alebo úsek zo Zvolena do Plešivca. Ich skoršia automatizácia by mohla urýchliť dosiahnutie cieľov bezpečnosti a efektivity železničnej dopravy už okolo roku 2045.
ÚHP týmto materiálom opäť otvára diskusiu o tom, že kľúčom k rýchlejšej a bezpečnejšej železnici nie je len veľká modernizácia, ale aj cielené, menšie projekty s jasným prínosom pre prevádzku a bezpečnosť. Zdroj: Útvar hodnoty za peniaze.

Zdroj: Útvar hodnoty za peniaze
