Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informovali o prerazení tunela Španí Háj, ktorý je jedným z kľúčových objektov modernizácie železničnej trate v úseku Poprad-Tatry – Vydrník. Ide o časť širšej modernizácie trate Poprad – Košice, kde sa popri zvyšovaní parametrov infraštruktúry riešia aj náročné geologické podmienky územia.
Raziace práce sa podľa ŽSR začali 18. júna 2025. K prerazeniu poslednej časti tunela došlo 26. februára 2026. Tunel má dĺžku 711 metrov a priemerný denný postup razenia bol približne 3,5 metra.
Tunel Španí Háj: dĺžka, technológia a bezpečnostné prvky
Tunel Španí Háj dosahuje celkovú dĺžku 711 m, pričom razená časť predstavuje 672 m. Na oboch portáloch sa realizovali aj hĺbené úseky: 36 m na východnom portáli a 3 m na západnom portáli. Razenie prebiehalo v 60 technologických blokoch so štandardnou dĺžkou 12 m.
Súčasťou tunelovej rúry je aj 28 výklenkov určených na prevádzkové a bezpečnostné účely. ŽSR uvádzajú, že tunelové konštrukcie sú navrhnuté tak, aby boli bezpečné nielen počas výstavby, ale aj v budúcej prevádzke.
Vyjadrenie ŽSR: dôraz na organizáciu výstavby
Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj prerazenie tunela zhodnotil ako výsledok prípravy a riadenia stavby: „Rýchle a zároveň precízne razenie tunela je výsledkom dôsledného plánovania, odbornej pripravenosti a flexibilného prístupu realizačného tímu. Som rád, že aj napriek vysokej technickej náročnosti ide o efektívny posun v rámci tejto stavby,“ uviedol.
Geológia Kozích chrbtov a neznáme parametre historickej ťažby
Tunel sa nachádza na okraji geomorfologického celku Kozie chrbty, ktorý je podľa ŽSR charakteristický výraznou geologickou rozmanitosťou a výskytom strategických nerastných surovín. Trasa železničného tunela zároveň zasahuje do územia bývalého dobývacieho priestoru uránových rúd.
ŽSR upozorňujú, že rozsah a presná poloha historických banských diel, rovnako ako intenzita uránovej mineralizácie horninového masívu, neboli v čase spracovania projektovej dokumentácie úplne známe. Archívne materiály podľa nich neposkytovali dostatočne presné informácie o priebehu dobývacích priestorov ani o lokálnych geochemických anomáliách, ktoré sa naplno prejavili až počas razenia.
Stret s opustenými banskými dielami: predvrty a injektáže dutín
V dôsledku historickej banskej činnosti tunelová trasa pôdorysne križovala viaceré opustené banské diela, pričom ich presná poloha nebola vždy jednoznačne zdokumentovaná. Zhotoviteľ (Združenie pod Dubinou) preto počas razenia priebežne realizoval kontrolné predvrty na overenie skutočnej polohy a vzdialenosti banských diel od obrysu tunela.
V úsekoch, kde sa staré banské priestory nachádzali v bezprostrednej blízkosti razeného profilu, boli identifikované dutiny preventívne vyplnené betónovou zmesou. Cieľom bolo podľa ŽSR eliminovať vplyv voľných priestorov na stabilitu horninového masívu a znížiť geotechnické riziká počas výstavby aj následnej prevádzky.
Monitoring uránových minerálov a radiačná bezpečnosť
ŽSR uvádzajú, že počas razenia bol v niektorých úsekoch potvrdený zvýšený obsah uránových minerálov v rúbanine. To si vyžiadalo prispôsobovanie technologických postupov, spôsobu nakladania s vyťaženou horninou aj režimu jej dočasného uskladnenia. Súčasne sa posilnil operatívny inžinierskogeologický monitoring.
Počas celej výstavby sa podľa ŽSR venovala mimoriadna pozornosť radiačnej bezpečnosti. Vyťažená hornina bola denne kontrolovaná na prítomnosť rádioaktívnych izotopov a v tuneli prebiehalo kontinuálne monitorovanie ovzdušia so zameraním na koncentrácie radónu. Pracovníci v podzemí boli vybavení osobnými dozimetrami a popri operatívnych meraniach sa vykonávali aj laboratórne analýzy horninového materiálu.
Konštrukčné riešenia pre budúcu prevádzku
Pre budúcu prevádzku tunela boli podľa ŽSR navrhnuté konštrukčné riešenia, ktoré majú zabezpečiť ochranu pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Primárne aj sekundárne ostenie tunela kombinuje striekaný betón s monolitickou železobetónovou konštrukciou, ktorá má vytvárať bariéru tieniacu prípadné zvyškové prírodné žiarenie horninového masívu.
Čo prerazenie znamená pre modernizáciu úseku Poprad-Tatry – Vydrník
Prerazenie tunela Španí Háj predstavuje dôležitý míľnik modernizácie trate Poprad-Tatry – Vydrník. ŽSR ho prezentujú ako technicky náročnú časť modernizácie Poprad – Košice, kde sa popri stavebných prácach museli riešiť aj špecifické geologické a bezpečnostné požiadavky vyplývajúce z historickej banskej činnosti a výskytu uránových minerálov.
Zdroj: zsr.sk
