Česká vláda koncom februára predstavila hospodársku stratégiu. Necelého pol roka po parlamentných voľbách. Za napohľad nudným názvom sa však skrýva prekvapivo úderný obsah, ktorému sa zatiaľ nedostalo patričnej pozornosti. Celé PDF je k dispozícii tu.
Konečne rast na prvom mieste
Už samotný nadpis je ostrý: navrátiť Česku hospodársky rast. Hoci to znie banálne, pri dnešnej Európskej únii (a popri nej aj Veľkej Británii) vôbec nie je zrejmé, či je rast skutočnou prioritou. Ekonomický rast v našom regióne nie je prioritizovaný tak ako napr. v Spojených štátoch, nehovoriac o Číne. V tomto zmysle česká vláda udáva jasný a pomerne netypický smer, bez zbytočného priestoru na interpretáciu.
V našom kontexte je mimoriadne dôležitá doprava, ostatné oblasti nateraz nechajme bokom. Doprave sú v dokumente venované iba štyri strany, avšak ich obsahová hodnota sa vyrovná stovkám strán typických „strategických dokumentov“, aké kolujú slovenskými ministerstvami. Pozrime sa na to bližšie.
Cesty a diaľnice
Dokument konštatuje, že Česko stále nemá dokončenú diaľničnú kostru. Cieľom je dokončiť ju do roku 2035. Výpočty ukazujú, že na to bude potrebné stavať približne 45 kilometrov diaľnic ročne, čo sa javí ako realistický cieľ.
Dôležitá je diskusia o cenách, ktorá vysiela jasný signál. Dokument sa nehanbí uviesť konkrétne čísla a poukázať na pozitívne príklady z podobne alebo menej rozvinutých krajín, ako sú Lotyšsko a Estónsko. Tam je údajne možné postaviť kilometer diaľnice za približne 6 miliónov eur, v Estónsku dokonca len za 3,5 milióna eur (samozrejme na rovinatom teréne). Ako spôsob znižovania cien dokument pomenúva rezervy v plánovaní, projektovaní aj vo verejnom obstarávaní.
Pre porovnanie českých reálií dokument uvádza úsek D35 Sadová – Plotiště s cenou približne 9,2 milióna eur za kilometer. Slovenské úseky pre psychický pokoj radšej neuvádzajme, týmto číslam sa ani zďaleka nepribližujú, a to ani na dokonalej rovine.
Celkovo Česko vynakladá na dopravnú infraštruktúru 1,9 % HDP ročne. V roku 2025 ide o približne 160 miliárd Kč, teda asi 6,5 miliardy eur. Nielen že ide o vyššie percento ako v prípade Slovenska, no je tam ešte druhý efekt: náklady na stavbu kilometra sú podobné alebo nižšie. Prečo Česko dokáže postaviť ešte viac kilometrov, ako by diktoval počet obyvateľov alebo vyhradený rozpočet.
Rozpočet Státního fondu dopravní infrastruktury pokrývajúci investície a prevádzku diaľnic a železníc. Toto sa dá dosiahnuť, keď krajina nemusí riešiť konsolidáciu. Zdroj: Hospodářská strategie 2.0.
Konkrétne a uchopiteľné plány
Ako presne teda súčasná česká vláda plánuje dokončiť chrbticovú diaľničnú sieť? Konkrétne a s jasnými termínmi.
Do roku 2027 je na zozname dokončenie D3 smerom na Rakúsko (Linec) a východnej časti pražského okruhu D0. Do roku 2030 sa má dokončiť diaľnica D11 z Prahy na Poľsko (smerom na Vroclav) a koridor D35 medzi Prahou a Ostravou cez Pardubice, ktorý je kritický pre odľahčenie preplnenej trasy D1 Praha – Brno – Olomouc. Rovnako sa má dokončiť aj D6 z Prahy do Karlových Varov. Mnohé z týchto úsekov sú už vo výstavbe a zvyšok je pripravený na obstarávanie.
V železničnej doprave dokument spomína strojkoľajnenie najvyťaženejších koridorov a predovšetkým rozvoj vysokorýchlostných tratí (VRT), na ktorý sa netrpezlivo čaká. Škoda však je, že pri VRT nie sú uvedené detailnejšie termíny ani náklady.
Dokončenie VRT medzi Prahou a Brnom, ako aj vetiev smerujúcich na Drážďany a Ostravu, sa plánuje do roku 2040, čo znie pomerne ambiciózne vzhľadom na dnešný nulový počet kilometrov vysokorýchlostných tratí.
Zopakujme, že pre občana je dôležité, že sa v dokumente opakovane zdôrazňuje nákladová efektivita. Vláda má ambíciu porovnať ceny projektov realizovaných ŘSD a SŽ (obdoby NDS a ŽSR) s ostatnými krajinami EÚ a následne ich znížiť. Ide o mimoriadne inšpiratívny krok aj pre okolité krajiny.
Tá správna motivácia pre Slovensko
Vďaka hospodárskej stratégii český občan vie, kedy možno očakávať konkrétne zlepšenia infraštruktúry, a môže ich následne vyžadovať od svojich volených zástupcov.
Bolo by skvelé, keby sa týmto prístupom dokázala inšpirovať aj slovenská vláda. Realita je však, žiaľ, úplne inde. Z novoročného videa ministra dopravy SR, v ktorom prezentoval svoje plány, je zrejmé, že netuší, kedy sa vôbec dokončí takmer desať rokov meškajúci obchvat Ružomberka na D1. Koridory R4 alebo D1 na východ od Košíc nespomenul ani raz, rovnako ako železničný úsek Praha – Kúty. A tlak na ceny či počet postavených kilometrov je zatiaľ úplné sci-fi.
Ale nádej umiera posledná.
