Príprava tretej etapy obchvatu Brezna napokon nekončí. Po rokovaní zástupcov mesta Brezno a Banskobystrického samosprávneho kraja s ministrom dopravy Jozefom Rážom sa štát priklonil k tomu, že projekt bude pokračovať aspoň v projektovej príprave. Neznamená to ešte istotu samotnej výstavby, ale obchvat má zostať v zásobníku pripravených stavieb, ak sa preň v budúcnosti nájdu financie.
Ide o chýbajúci severovýchodný úsek obchvatu na ceste I/66, dlhý približne 2,6 kilometra. Prvé dve etapy boli otvorené v rokoch 2017 a 2023 a podľa predchádzajúceho hodnotenia už dnes odkláňajú z centra Brezna približne 10-tisíc vozidiel denne. Tretia časť má prepojiť smer na Telgárt s cestou I/72 na Tisovec a dokončiť obchvat ako funkčný celok. Investičné náklady štátni analytici odhadli na približne 43 miliónov eur s DPH.
Práve táto posledná etapa sa v uplynulých týždňoch stala predmetom sporu medzi štátom a samosprávou. Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií vo svojom marcovom hodnotení odporučil projekt v aktuálnej podobe nerealizovať. Argumentoval tým, že nový úsek by mal obmedzený dopravný prínos, že by ho reálne využívalo skôr okolo 3-tisíc vozidiel denne namiesto pôvodne uvádzaných 5 až 6-tisíc a že ekonomické hodnotenie vychádza záporne. Podľa analytikov projekt neprináša dostatočný spoločenský efekt vzhľadom na svoje náklady.
Mesto Brezno s takýmto pohľadom nesúhlasilo od začiatku. Primátor Tomáš Abel ešte koncom marca tvrdil, že hodnotenie nezohľadňuje najdôležitejší miestny problém, teda zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou, ani víkendové dopravné špičky zo smeru Čertovica. Podľa neho nemožno tretiu etapu vnímať ako samostatnú stavbu, ale ako chýbajúci diel už rozostavaného dopravného riešenia. Rovnakú argumentáciu teraz samosprávy podľa STVR priniesli aj na ministerstvo dopravy.
Kľúčovým výsledkom rokovania je dohoda, že projektová príprava bude pokračovať, no už nie výlučne na účet štátu. Na spracovanie projektovej dokumentácie majú prispieť aj samosprávy. Podľa Tomáša Abela pôjde o sumu 800-tisíc eur a viac, pričom tieto peniaze majú smerovať práve na prípravu podkladov pre ďalší postup a verejné obstarávanie. Slovenská správa ciest už s prípravou podkladov počíta.
Rezort dopravy je však v otázke samotnej realizácie opatrný. Podľa stanoviska ministerstva bude projekt pripravený tak, aby mohol byť zaradený medzi zásobník stavieb, ak sa v budúcnosti nájdu zdroje na jeho financovanie. Inými slovami, štát dnes nepotvrdzuje výstavbu ako istú investíciu, ale nechce ani úplne zastaviť prípravu. To je dôležitý posun oproti marcovej situácii, keď sa reálne hovorilo aj o možnosti, že tretia etapa sa nebude pripravovať vôbec.
Z pohľadu Brezna je to kompromis, ktorý mestu dáva čas a priestor pokračovať v presviedčaní štátu. Samospráva dlhodobo tvrdí, že cieľom nie je len odkloniť ďalšiu časť dopravy, ale vytvoriť podmienky na väčšiu premenu centra mesta. Po dokončení obchvatu chce radnica počítať aj s jeho upokojením a so silnejším peším využitím. To je širší urbanistický rozmer projektu, ktorý sa v čisto ekonomických modeloch ťažšie zachytáva, ale pre miestnu politiku je zásadný.
Prípad obchvatu Brezna tak ukazuje širší problém slovenskej dopravnej politiky. Štát čoraz viac posudzuje stavby cez ekonomické modely a porovnanie s inými prioritami, zatiaľ čo mestá a kraje zdôrazňujú konkrétnu skúsenosť obyvateľov s dopravnou záťažou. V Brezne sa tieto dva pohľady zatiaľ nestretli v jednoznačnom závere. Aktuálne však platí, že tretia etapa obchvatu z prípravy nevypadla. Namiesto priameho stopu dostala ďalšiu šancu — za cenu toho, že časť nákladov na jej prípravu ponesú samotné samosprávy.
