Železničná spoločnosť slovensko minulý piatok ohlásila víťaza najväčšieho tendra vo svojej histórii na dodávku 15 súprav za 645 miliónov eur. Nenápadne a potichu, len krátkou tlačovou správou na svojom webe a tiež mimo svojho Facebooku.
Víťazom je Škoda Transportation z Plzne, firma tradične dodávajúca regionálne súpravy primárne českým a slovenským železniciam. Firma je súčasťou portfólia finančnej skupiny PPF Renaty Kellnerovej. Formálny dvojstranový výsledok vyhodnotenia je dostupný na stránke ÚVO.
Do súťaže sa prihlásil len jeden uchádzač, a ten aj vyhral. ZSSK však v tlačovej správe trochu nečakane zdôrazňuje: “Štandardne nastavené podmienky umožňovali účasť všetkým relevantným výrobcom na európskom trhu.” Tender bol vypísaný ešte 19. marca predošlého roka, termín na predkladanie ponúk bol niekoľkokrát posunutý.
Vyzerá to na prvý pohľad dobre…
Ide o súpravy, ktoré by podľa všetkého mohli nahradiť niektoré expresy premávajúce na linke Bratislava-Košice. Denne dnes po tejto trase premáva 13 párov expresov Tatran (plus dva páry IC vlakov Kriváň), veľkosť tendra teda zodpovedá jednému smeru. Počíta sa aj s možnosťou potiahnutia spojov až do Viedne. Zákazník a cestujúci by sa mohol tešiť, potenciál na zvýšenie kultúry cestovania na hlavnej slovenskej cestovnej trase je jasný.
Kapacita jednej súpravy je 550 miest na sedenie, čo zodpovedá dnešným siedmim klasickým vozňom druhej triedy. Presnejšie delenie na súpravy v tendri nebolo špecifikované.
…ale je to celé bizarné
Tender mal niektoré už napohľad zvláštne atribúty, ktoré môžu čiastočne vysvetliť minimálnu účasť. ZSSK tvrdí, že vlaky si reálne kúpi, len ak na ne dostane peniaze, konkrétne eurofondy. Formálna viazanosť kúpiť si vysúťažený produkt tam teda zjavne nie je, čo pre potenciálnych dodávateľov pochopiteľne neznie príťažlivo.
Podstatná otázka však je, ako je možné, že do tak významnej súťaže za výrazný obnos – viac ako pol miliardy eur je veľký biznis aj na európske pomery – sa neprihlásili viacerí štandardní európski hráči. Je ich nemálo, a o to záhadnejšie vyznieva ich neúčasť.
V prvom rade ide o nemecký Siemens, ktorý je významným európskym dodávateľom lokomotív (Vectron), súprav (rakúsky Railjet) ako aj rýchlovlakov (Velaro). V druhom rade je to Alstom, známy ako výrobca TVG a Pendolín a mnohých regionálnych jednotiek jazdiacich po západnej Európe. A napokon švajčiarsky Stadler, dodávateľ nedávných regionálných dvojpodlažných súprav KISS nasadených aj na západnom Slovensku a tiež nových tatranských zubačiek. Práve Stadler pred časom uviedol koncepčne podobné jednotky na diaľkové trasy.
Nemožno obísť ani samotnú cenu. Predpokladaná cena ZSSK v tomto tendri predstavuje 43 miliónov eur na súpravu (alebo 645 mil. eur na 15 súprav). Je to veľa alebo málo? Na konkrétnejšie porovnanie sa možno tradične pozrieť do Česka. České dráhy v auguste minulého roka súťažili desať súprav ComfortJet na rýchlosť až 230 km/h s celkovým počtom 90 vozňov. Očakávaná cena bola 8 miliárd, teda necelých 33 mil. eur na súpravu. Ešte predtým v megatendri z roka 2021 ČD objednali prvých 20 súprav ComfortJetov, ktoré celkovo vyšli na 12.5 miliardy korún alebo asi 26 mil. eur na súpravu.
Ceny ZSSK sú tak (ne)prekvapivo výrazne vyššie. To je len ťažko pochopiteľné, pretože by to malo fungovať presne naopak. Nižšia maximálna rýchlosť, menšia kapacita a vyšší celkový počet objednaných súprav sú všetko predpoklady na nižšiu cenu. Len škoda, že k tejto téme sa železničná spoločnosť v tlačovej správe nevyjadrila.
