Z typických piatich rokov vyhradených pre diaľničné projekty aj s tunelmi z toho bolo takmer 12 rokov od podpisu zmluvy o dielo, alebo až 27 rokov od začiatku kopania prieskumnej štôlne v roku 1998.

Vo vzduchu však stále visí nezodpovedaná otázka: koľko to vlastne celé stálo?

Bohužiaľ neexistuje jednoduchá odpoveď, a nie sme schopní ju priniesť ani tu. V prvom rade dnes nie je možné sa z verejných zdrojov dopátrať ku všetkým číslam. 

Graf: rozpad nákladov na stavbu úseku s tunelom Višňové v mil. eur bez DPH. Zdroj: Centrálny register zmlúv

K problému treba pristúpiť maximálne systematicky. To znamená vybrať všetky verejne dostupné zmluvy podľa Centrálneho registra zmlúv. Aby to nebolo príliš pre občana jednoduché a kontrola bola čo najťažšia, niektoré smluvy sú uvádzané s DPH a niektoré bez DPH. DPH treba vždy odčítať (pri takýchto projektoch nehrá úlohu), aspoň pre najväčšie položky.

Dnešným výsledkom tak je 667 miliónov eur bez DPH, ak sa zameriame len na stavebné práce bez nákladov na pozemky, dokumentácie a právne služby. Výrazne viac ako pôvodne zazmluvnených 410 miliónov v roku 2014. Všetko bez dodatočného zahrnutia inflácie, ktorá je od roku 2014 výrazná.

Najväčšími položkami sú podľa očakávaní zmluva so Skanskou na 255 miliónov a vyplatenie odídenému stavbárovi Salini – Dúha za 187 miliónov, teda podľa tvrdení NDS. Tu si treba ešte počkať na právne vyrovnania, pri ktorých je riziko navýšenia o desiatky miliónov.

Prekvapivými sú však desiatky zdanlivo malých dodatkov a pokynov na zmenu, ktoré si dokopy vyžiadali až 153 miliónov eur navyše. To je hodnota v podobnej výške ako samotné prerazenie celého tunela.

Preštudovať si všetky zmluvy a vyvodiť z nich poučenia do budúcnosti je nadľudská práca aj pre najvýkonnejšiu verziu ChatGPT. Verme, že sa tomu ešte niekedy povenuje príslušný ľudský orgán, ideálne Najvyšší kontrolný úrad.

Už dnes je ale jasné, že toto všetko je náklad za odchod zhotoviteľa a nutnosť prebrať prácu novým vo veľkej neistote. A tiež celkové omeškanie, do ktorého zasiahol covid, inflácia a energetická kríza kvôli vojne na Ukrajine. Celé to mohlo byť oveľa lacnejšie, keby bola bývala vôľa dohodnúť sa.

Poučenie pre budúcnosť z tohto pôvodne 5-ročného, ale nakoniec až 12-ročného projektu je jasné a jednoduché. Po prvé, nevyhadzovať najlepšieho a zároveň najlacnejšieho zhotoviteľa. Po druhé, ak už sa vyberie horší, nehádzať mu polená pod nohy, aby len tak neodišiel a nemusel sa hľadať nový.

Článok Graf týždňa: koľko stálo Višňové? Pohľad na dostupné zmluvy a dodatky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Prvý zásah na novom úseku mal prísť už ráno nasledujúceho dňa po sprejazdnení, keď sa motoristovi pokazilo auto pred vstupom do tunela. Diaľničná patrola v takýchto situáciách zabezpečuje najmä bezpečný zákryt a asistenciu pri riešení udalosti.

Zásahy po sprejazdnení: poruchy aj prekážky na vozovke

NDS uvádza, že na úseku pri Žiline riešila Diaľničná patrola okrem porúch osobných áut aj pokazený kamión či autobus. Posádka podľa spoločnosti zasahovala aj pri odstraňovaní kusu polystyrénu, ktorý mal na vozovke tvoriť potenciálnu prekážku.

Pomoc bola podľa NDS poskytnutá aj počas posledného dňa minulého roka, keď sa v tuneli pokazilo auto zahraničnému motoristovi.

Najdlhší diaľničný tunel a dohľad kamerového systému

NDS v súvislosti s tunelom Višňové zdôrazňuje technologické vybavenie a dohľad nad premávkou. Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa uviedol: „Naši kolegovia z Diaľničnej patroly NDS sú vždy pripravení poskytnúť pomocnú ruku motoristom. Samozrejme, výnimkou nie je ani úsek s najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku, dokonca aj v rámci krajín V4. V tuneli Višňové máme zároveň aj najmodernejší kamerový systém, takže operátori majú dianie v tuneli absolútne pod dohľadom.“

Nonstop služba a kontakt pre motoristov

Diaľničná patrola NDS je podľa spoločnosti k dispozícii nepretržite, sedem dní v týždni. Motoristi na diaľničných úsekoch v správe NDS môžu službu kontaktovať cez bezplatné telefónne číslo 0800 100 007.

NDS pripomína disciplínu v tuneli: rýchlosť, odstup a premenné značenie

NDS zároveň pripomína, že krízovým situáciám v tuneli sa dá predchádzať disciplinovanou jazdou. Spoločnosť upozorňuje na dodržiavanie aktuálnej predpísanej rýchlosti zobrazenej na premennom dopravnom značení a na udržiavanie predpísanej vzdialenosti od vozidla pred sebou.

Rastislav Droppa doplnil: „V tuneli máme aj premenné dopravné značenie, ktoré práve na tieto prehrešky upozorňuje motoristov počas jazdy.“ Podľa jeho vysvetlenia systém pri krátkej vzdialenosti medzi vozidlami zvýrazní výzvu na dodržiavanie odstupu a pri prekročení rýchlosti môže značenie s maximálnou povolenou rýchlosťou pulzovať.

Z pohľadu prevádzky tunela majú podľa NDS podobné zásahy a preventívne opatrenia význam najmä pre udržanie plynulosti dopravy a zníženie rizika kolíznych situácií v prostredí, kde sú možnosti vyhýbania a zásahu z princípu obmedzené.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Diaľničná patrola NDS zasahovala v tuneli Višňové už 30-krát. Pripomína pravidlá bezpečnej jazdy v najdlhšom tuneli na Slovensku je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najviac výjazdov tvorili prekážky na ceste a dopravné nehody

NDS uvádza, že medzi základné úlohy Diaľničnej patroly patrí pomoc pri dopravných nehodách vytvorením tzv. bezpečného zákrytu a odstraňovanie prekážok na ceste. V roku 2025 zasiahli posádky v takmer 18 000 prípadoch pri odstránení prekážok alebo nebezpečných predmetov na vozovke, čo bolo zároveň najčastejším dôvodom výjazdov.

Druhou najčastejšou aktivitou bola pomoc motoristom v núdzi. Za rok 2025 eviduje NDS viac ako 2 000 takýchto zásahov, pričom najčastejšie išlo o nehody osobných vozidiel a hromadné nehody.

Najvyššia intenzita dopravy sa odráža aj v počte zásahov

Najčastejšie k incidentom posádky vyrážali zo stredísk v Bratislave a Trnave. NDS to spája s tým, že práve na tomto úseku diaľnice je najvyššia intenzita dopravy, čo zvyšuje pravdepodobnosť kolíznych situácií aj výskytu prekážok na komunikácii.

Prvé zásahy aj na novootvorenom úseku D1 s tunelom Višňové

Diaľničná patrola podľa NDS zasahovala aj na novom úseku D1 s tunelom Višňové, a to už na druhý deň po odovzdaní úseku motoristom do prevádzky. Prvý zásah na tomto úseku sa týkal motoristu, ktorému sa pokazilo auto ešte pred vjazdom do tunela Višňové.

Služba je nonstop a bezplatná, NDS uvádza aj kontaktné číslo

Patrola je pre motoristov k dispozícii nonstop a bezplatne na úsekoch v správe NDS. V prípade núdze na diaľnici alebo rýchlostnej ceste je podľa NDS dostupné telefónne číslo 0800 100 007.

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa k dostupnosti služby uviedol: „S pomocou kolegov z Diaľničnej patroly môžete rátať na ktoromkoľvek úseku diaľnice. Naše hliadky sa nachádzajú totiž na všetkých strediskách správy a údržby diaľnic naprieč celým Slovenskom.“

Význam pre bezpečnosť a plynulosť dopravy

Údaje NDS naznačujú, že najväčší podiel práce Diaľničnej patroly tvorí rýchle riešenie prekážok na vozovke, ktoré môžu viesť k nehodám alebo sekundárnym kolíziám. Zároveň ide o službu, ktorá dopĺňa dopravné riadenie a údržbu na najvyťaženejších úsekoch, kde aj krátkodobé obmedzenia môžu mať výrazný vplyv na plynulosť dopravy.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Diaľničná patrola NDS v roku 2025 zasahovala vyše 20-tisíckrát, výjazdy pribudli aj na D1 pri tuneli Višňové je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS zároveň zverejnila aj priebežné údaje o spotrebe posypového materiálu a pripravenosti techniky. Od začiatku októbra do začiatku tohto týždňa, konkrétne do 10. januára, spoločnosť na údržbu ciest po celom Slovensku minula viac ako 22 000 ton chemického posypového materiálu.

Spotreba posypu a pripravenosť techniky na zvyšok zimy

Vyššia spotreba posypu súvisí podľa NDS s častým výdatným snežením na väčšine územia a potrebou opakovaného pluhovania vozovky, aby zostala zjazdná v bezpečnom stave. Spoločnosť uvádza, že v skladoch má ešte dostatočné množstvo materiálu na zvládnutie zvyšku zimy.

V prípade potreby je do terénu pripravených vyraziť 298 mechanizmov, pričom NDS spomína aj 20 nových sypačov. V praxi ide o kľúčový predpoklad pre udržanie zjazdnosti najmä počas intenzívnych zrážok a pri rýchlych zmenách teplôt, keď sa na vozovke môže striedať sneh, kaša a ľad.

Protisnehové opatrenia a situácie s nulovou viditeľnosťou

Silný vietor v kombinácii so snežením zvyšuje riziko tvorby snehových jazykov a závejov. NDS uvádza, že po Slovensku má rozostavených 65,3 kilometra protisnehových zábran.

Osobitnou situáciou je tzv. „biela tma“, teda stav s nulovou viditeľnosťou počas hustého sneženia. NDS informuje, že bezpečnostný prvok „Biela tma“ aktivovala už 20-krát, pričom ide o stav, keď môžu vznikať nebezpečné až život ohrozujúce situácie.

Nižšie rýchlosti pri údržbe a usmerňovanie vodičov v tuneloch

V súvislosti so zimnou údržbou NDS uvádza, že z dôvodu zvyšovania bezpečnosti v tuneloch a na vybraných úsekoch znižuje pri výkone údržby maximálnu povolenú rýchlosť. Vodičov zároveň usmerňuje prostredníctvom premenného dopravného značenia.

Spoločnosť zároveň apeluje na dodržiavanie pravidiel jazdy na zasneženej a chemicky ošetrenej vozovke a na rešpektovanie označení na vozidlách zimnej údržby, aby sa predišlo rizikovým manévrom pri ich obchádzaní.

Neštandardné uzavretie tunela Višňové: dôvodom boli psy

NDS počas tejto zimy zaznamenala aj neštandardný dôvod na uzavretie tunela Višňové. Podľa zverejnenej informácie do tunela vošli dvaja „nezvyčajní návštevníci“ – psy, ktoré museli pracovníci odchytiť a previesť do bezpečia.

Čo bude rozhodovať v ďalších týždňoch

Vývoj zimnej údržby na diaľniciach bude podľa zverejnených informácií NDS závisieť najmä od počasia, intenzity sneženia a veterných podmienok, ktoré v niektorých oblastiach zvyšujú riziko rýchleho zanášania vozoviek. NDS deklaruje, že má k dispozícii dostatok posypového materiálu aj techniky na pokračovanie zimnej sezóny.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS hlási náročnú zimu na diaľniciach: od októbra spotrebovala vyše 22-tisíc ton posypu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Som tunelár a o Višňovom viem svoje“

Takto začína svoj blog Ján Kušnír, ktorý vyštudoval podzemné stavby a geotechniku na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v odbore pracuje od roku 1998. V texte vysvetľuje, že v čase jeho nástupu do praxe bola na Slovensku tunelárska komunita veľmi malá. „Na Slovensku dlhodobo obľúbená profesia, no tých pravých tunelárov je nás v skutočnosti len zopár. A poznáme sa všetci,“ píše Kušnír.

Práve v tomto období sa začali pripravovať prvé veľké tunelové projekty na diaľničnej sieti, vrátane Višňového. Autor opisuje, že už na začiatku svojej kariéry sa dostal k projektom ako Sitina, Horelica či Bôrik – a tiež k Višňovému.

TBM verzus klasické razenie

Jednou z prvých veľkých otázok bola voľba technológie razenia. Kušnír spomína, že dostal úlohu navrhnúť alternatívu razenia pomocou plne mechanizovaného raziaceho stroja TBM, ktorá mala konkurovať klasickej Novej rakúskej tunelovacej metóde (NRTM).

„Tým, že tunel Višňové mal byť prerazený v dĺžke viac ako 7 km, alternatíva razenia pomocou TBM sa javila na základe skúseností zo západného sveta ako vhodná,“ vysvetľuje. Podľa neho však vtedajšie slovenské prostredie takémuto riešeniu neprialo. Domáce firmy TBM technológiou nedisponovali a významnú úlohu zohrával aj záujem zamestnať bývalých baníkov.

Prieskumná štôlňa: kľúčový zdroj informácií

Za zásadný moment označuje autor razenie prieskumnej štôlne, ktoré sa začalo v roku 1998. Západná časť bola razená klasicky, východná pomocou malopriemerového TBM.

Kušnír opisuje extrémne podmienky, najmä na východnom portáli, kde sa objavili silné prítoky podzemnej vody. Spomína aj osobnú skúsenosť z návštevy raziaceho čela. „Plazili sme sa cez otvor 50 × 50 cm cez reznú hlavu do priestoru, kde raziči stáli po kolená vo vode. Voda striekala z puklín, všade bolo vlhko, tma, zima a neskutočný hluk,“ píše. Tieto poznatky mali zásadný vplyv na projektovanie hlavného tunela, najmä z hľadiska hydrogeológie.

Projekt, ktorý sa neustále menil

V blogu autor podrobne opisuje, že Višňové bolo od začiatku projektom, ktorý sa neustále prispôsoboval politickým, ekonomickým a finančným realitám.

„Nešťastím takýchto veľkých stavieb je, že ich realizácia presahuje viaceré volebné obdobia a mnohokrát sa so zmenou vlády mení kontinuita myslenia,“ konštatuje. Menili sa nielen zdroje financovania – od PPP modelov po eurofondy – ale aj technické parametre. Riešili sa rôzne varianty vetrania, bezpečnostné koncepcie a využitie prieskumnej štôlne.

Po podpise zmluvy s konzorciom Salini Impregilo a Dúha v roku 2014 sa začalo raziť metódou ADECO-RS, ktorá sa na Slovensku dovtedy nepoužívala. „Ako ukázala prax a čas, táto metóda nebola vhodne zvolená pre geológiu masívu tunela Višňové,“ píše Kušnír. Výsledkom boli nadvýlomy, vyššie náklady, pomalší postup a zhoršená kvalita. V roku 2019 bola zmluva ukončená a stavba zastavená.

Rozdelenie na stavebnú a technologickú časť

Po výbere nového zhotoviteľa v rokoch 2020 – 2021 sa projekt rozdelil na stavebnú časť a technologickú časť, čo autor považuje za problematické. „Stavebná časť s technológiou úzko súvisí a je potrebné ich riešiť v kooperácii,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza rozdielne profily tunela zo západu a východu, ktoré sú dôsledkom zmeny koncepcie vetrania počas výstavby.

Tunel Višňové bol otvorený 22. decembra 2025. Autor opisuje kontrast medzi novým tunelom a staršou Sitinou, ktorú nazýva „deduško“ v porovnaní s Višňovým. „Tunel Višňové sme si my odborníci užili a vychutnali, pretože sme v jeho výstavbe videli veľa – dobrého aj nepodareného, no následne napraveného,“ píše.

Višňové ako odborná lekcia

Kušnír uzatvára blog konštatovaním, že Slovensko dnes dokáže projektovať a realizovať tunely na vysokej úrovni, no Višňové ukazuje, aké dôležité sú stabilné rozhodnutia, kontinuita a zodpovednosť. „Tunely sú zložité diela, no na Slovensku ich vieme projektovať aj realizovať. Dovolím si povedať, že na vysokej úrovni,“ uvádza.

Jeho blog tak neponúka len osobnú spomienku, ale aj cenné svedectvo o tom, ako vznikajú veľké dopravné stavby – a prečo ich nemožno hodnotiť len podľa dátumu otvorenia.

Zdroj: Ján Kušnír: Som tunelár a o Višňovom viem svoje

Článok Tunel Višňové očami tunelára: Ján Kušnír opísal zákulisie projektu, ktorý sa pripravoval takmer 30 rokov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Tému bezpečnosti v tuneli Višňové riešili predstavitelia Policajného zboru SR, Hasičského a záchranného zboru a NDS na koordinačnom stretnutí 8. januára na pôde NDS. NDS uvádza, že januárové počasie preverilo nielen technológie tunela, ale aj spoluprácu diaľničiarov, polície, hasičov a záchranárov pri zabezpečení bezpečnej dopravy.

Zimné počasie preverilo technológiu aj koordináciu zložiek

NDS hodnotí fungovanie technológií tunela pozitívne. Podľa zverejnených informácií fungovali premenné dopravné značenia, kontrolné mechanizmy a vybavenie tunela bez zásadných problémov. Zároveň sa podľa NDS potvrdila efektivita spolupráce zložiek pri riešení situácií v úseku s vysokou intenzitou dopravy.

Najčastejšia chyba: nedodržiavanie rýchlosti a dočasných obmedzení

Za prvý opakujúci sa problém NDS označuje nerešpektovanie maximálnej povolenej rýchlosti alebo dočasne zníženej rýchlosti. Podľa NDS sa v praxi objavili prípady, keď vodiči rýchlosť nedodržiavali, čím dochádzalo k ohrozeniu ostatných účastníkov premávky v tuneli.

Druhý problém: nedodržiavanie povinných odstupov medzi vozidlami

Ďalším častým nedostatkom je nedodržiavanie povinných vzdialeností medzi vozidlami. NDS pripomína, že aj v tuneli Višňové platia odstupy určené dopravnými značkami, ktoré majú znižovať riziko reťazových nehôd a zlepšiť zvládanie mimoriadnych udalostí v uzavretom priestore tunela.

Tretia situácia: prejazd vozidiel zimnej údržby a zákaz predbiehania

Komplikácie podľa NDS vznikali aj pri prejazdoch vozidiel zimnej údržby. Pri prejazde ťažkých mechanizmov sú vodiči povinní riadiť sa signalizáciou na údržbových vozidlách. NDS uvádza, že ak je vozidlo označené svetelným „X“, je zakázané ho predbiehať. Ak je vozidlo označené svetelnou šípkou, predchádzanie je možné v smere svetelnej šípky.

Riziko pri výjazde: rozdielny stav vozovky v tuneli a mimo neho

Podľa NDS vodiči často nerešpektujú, že stav vozovky v tuneli a pri výjazde z tunela nemusí byť rovnaký. Kým v tuneli môže byť vozovka suchá, pri výjazde už zodpovedá aktuálnemu počasiu. NDS preto zdôrazňuje potrebu prispôsobiť jazdu podmienkam najmä pri prechode z tunela na otvorený úsek.

Význam tunela Višňové a bezpečnosť prevádzky

NDS pripomína, že tunel Višňové je najdlhším tunelom na Slovensku a zároveň najdlhším diaľničným tunelom v krajinách V4. Aj preto je podľa spoločnosti nevyhnutné intenzívne sledovať fungovanie tunela a súčasne zvyšovať dôraz na dodržiavanie dopravných predpisov, ktoré majú priamy vplyv na bezpečnosť a plynulosť dopravy v tomto kľúčovom úseku.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS upozorňuje na chyby vodičov v tuneli Višňové: rýchlosť, odstupy a prejazd zimnej údržby je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné poklesy tranzitu v Tvrdošíne a Košiciach

NDS pripomína, že v lete uplynulého roka bol sprejazdnený obchvat Tvrdošína. Vďaka novej rýchlostnej ceste malo z mesta ubudnúť približne 1 000 kamiónov denne a intenzita tranzitnej nákladnej dopravy podľa spoločnosti medziročne klesla o 71 %.

Ďalším prírastkom bol obchvat Košíc, ktorý podľa NDS uľavil mestským komunikáciám bezprostredne po otvorení. Spoločnosť uvádza odklon až 3 000 kamiónov denne, pričom medziročný pokles tranzitnej nákladnej dopravy má dosahovať až 90 % v smeroch Miskolc – Prešov a Miskolc – Michalovce.

R2 Kriváň – Mýtna: presun nákladnej dopravy z cesty I/16

V novembri uplynulého roka pribudol do diaľničnej siete úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý nadviazal na pokračujúci ťah R2 v oboch smeroch. NDS s odvolaním sa na údaje z mýtneho systému uvádza, že krátko po otvorení prešlo na rýchlostnú cestu až 94 % nákladnej dopravy, teda takmer 1 700 kamiónov denne, ktoré dovtedy jazdili po ceste I/16. K situácii sa v materiáli vyjadruje aj riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Žilina a bratislavský región: tunel Višňové a vetvy D1/D4

Tesne pred sviatkami bol podľa NDS sprejazdnený aj obchvat Žiliny vrátane tunela Višňové. Spoločnosť uvádza, že merania intenzít dopravy plánuje uskutočniť čoskoro, pričom na základe doterajších údajov z mýtneho systému predpokladá využívanie tunela približne 3 700 nákladnými vozidlami denne.

NDS zároveň informuje o prácach na zlepšovaní dopravy v bratislavskom regióne. Vďaka otvoreniu niekoľkých dôležitých vetiev budúcej križovatky D1 a D4 sa podľa spoločnosti mohlo pristúpiť k odkláňaniu tranzitnej nákladnej dopravy z Prístavného mosta, čo malo odbremeniť mesto o viac než 2 300 kamiónov denne.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Nové obchvaty odklonili z miest tisíce kamiónov denne, uvádza NDS je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe uvádza, že v roku 2025 otvorilo štyri nové diaľničné úseky. Za najvýraznejší úspech označuje dokončenie tunela Višňové, ktoré podľa ministra dopravy Jozefa Ráža „zahojilo jednu veľkú dopravnú jazvu“ a zároveň dalo zmysel aj úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V priebehu roka sa otvorili aj dva úseky R2 (Kriváň – Mýtna a Košice, Šaca – Košické Oľšany) a nový úsek na R3 – obchvat Tvrdošína. Rezort zároveň uvádza, že vďaka novým úsekom sa z centier Košíc a Tvrdošína presmerovalo na nové cesty viac ako 90 % tranzitu.

V Bratislave sa po otvorení viacerých vetiev na križovatke D1/D4 podľa ministerstva podarilo zakázať prejazd kamiónov po Prístavnom moste, pričom z mesta malo ubudnúť viac ako 20-tisíc kamiónov mesačne, ktoré využívajú obchvat D4.

Nové stavby a PPP opravy mostov

Rezort medzi novými cestnými projektmi vyzdvihuje kysuckú D3, ktorej výstavba sa oficiálne začala v polovici decembra. Na jeseň sa podľa správy začala aj ďalšia etapa obchvatu Prievidze.

Ministerstvo zároveň informuje o riešení zlého stavu mostov na cestách I. triedy, ktoré odsúhlasila vláda. V rámci PPP projektu sa má opraviť takmer 600 mostov, pričom stavebné práce aj následnú 30-ročnú údržbu má zabezpečovať koncesionár, ktorého chce rezort začať hľadať začiatkom roka 2026.

Železnice: elektrifikácie, modernizácie a ďalšie úseky

Na železniciach sa v roku 2025 podľa ministerstva skončilo viacero zásadných projektov. Medzi najdôležitejšie patria tri veľké elektrifikácie a komplexné modernizácie tratí Devínska Nová Ves – Marchegg, Moldava nad Bodvou – Haniska a Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Rezort uvádza aj dokončenie modernizácie trate z Čadce do Česka a úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom. Podľa ministra majú projekty priniesť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu.

Letecké spojenie Bratislava – Košice a financie z CEF

Krátko pred koncom roka sa po takmer siedmich rokoch obnovila letecká linka medzi Bratislavou a Košicami. Dopravca Wizz Air má s podporou štátu ponúkať 9 letov týždenne v oboch smeroch a letenky majú byť dostupné od 20 eur. Ministerstvo uvádza vysoký záujem a takmer vypredané lety, pričom spustenie linky malo podporiť aj zriadenie bázy dopravcu na bratislavskom letisku.

Rezort informuje aj o výsledku rokovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kde Slovensko získalo 135 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať najmä na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy, modernizáciu tratí na východnom Slovensku a inštaláciu ETCS do vlakov ZSSK a ZSSK CARGO.

Súhrn uvádzaných úspechov za rok 2025

• Otvorenie tunela Višňové
• Spustenie výstavby D3
• Obnovenie leteckej linky Bratislava – Košice
• PPP projekt na opravu mostov
• Otvorenie dvoch úsekov R2 (Kriváň – Mýtna; Košice, Šaca – Košické Oľšany)
• Dokončenie elektrifikácie a modernizácie tratí (DNV – Marchegg; Moldava nad Bodvou – Haniska; Bánovce nad Ondavou – Humenné)
• Otvorenie R3 Tvrdošín – Nižná
• Spustenie výstavby obchvatu Prievidze
• Odklonenie tranzitu z Bratislavy
• Získanie 135 miliónov eur z CEF

Zdroj: mindop.sk

Článok Rezort dopravy bilancuje rok 2025: otvorené Višňové, nové úseky R2 a R3 aj návrat leteckej linky Bratislava – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rýchlostný obchvat Košíc spojil D1 a R4

Najdlhším novootvoreným úsekom je rýchlostný obchvat Košíc s dĺžkou 14,3 kilometra. Podľa NDS ide o najvýznamnejší dopravný impulz v regióne od čias otvorenia úseku miestnej rýchlostnej cesty R4 a ťahu diaľnice D1. Nový rýchlostný ťah tieto dve komunikácie prepojil a umožnil plnohodnotné obídenie mesta z juhovýchodnej strany.

D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala a tunel Višňové

Za najočakávanejší úsek roka označuje NDS diaľnicu D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou vrátane tunela Višňové. Žilinčania podľa spoločnosti pocítili benefity dlhoročného obchvatu mesta okamžite po jeho sprejazdnení. Do prevádzky zároveň pribudol aj nový najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra, čo zvýšilo nároky na bezpečnostné opatrenia. Tunel úspešne prešiel všetkými skúškami a zamestnanci stredísk dohliadajú na maximálnu bezpečnosť prevádzky.

Kriváň – Mýtna a estakáda v korunách stromov

Medzi novými úsekmi je aj 9,1-kilometrový ťah rýchlostnej cesty medzi Kriváňom a Mýtnou. Dopĺňa ďalšiu chýbajúcu časť spojenia medzi západom a východom Slovenska po južnej trase. V rámci tohto úseku vznikla aj takmer 4,4 kilometra dlhá estakáda v korunách stromov, ktorú NDS radí medzi jedinečné infraštruktúrne stavby v rámci celej strednej Európy.

Obchvat Tvrdošína pomáha regiónu aj tranzitu z Poľska

Do diaľničnej siete pribudol aj 5,6-kilometrový rýchlostný obchvat Tvrdošína. Podľa NDS významne pomáha nielen samotnému mestu, ale aj tranzitnej nákladnej doprave smerujúcej z Poľska na juh Slovenska a opačne.

Nové vetvy pri Bratislave a pokračujúca výstavba

NDS zároveň pripomína, že výstavba viacerých diaľničných úsekov pokračuje. Medzi nimi je aj rozšírenie ťahu D1 Bratislava – Triblavina, ktorého súčasťou je aj očakávaná križovatka diaľnic D1 a D4. V rámci tejto križovatky už bolo motoristom odovzdaných 2,5 kilometra dôležitých križovatkových vetiev, ktoré už teraz výrazne pomáhajú odľahčiť dopravu v hlavnom meste.

Zdroj: nds.sk

Článok Na slovenské cesty pribudlo 43 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Kľúčové úseky odľahčili Košice, Žilinu, Tvrdošín aj Bratislavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť upozorňuje na zvýšené riziko nehôd počas sviatkov a po nich a žiada motoristov, aby sa plne venovali vedeniu vozidla. Osobitne varuje pred nebezpečným správaním v novootvorených úsekoch, vrátane tunela Višňové, kde zaznamenala prípady fotografovania a natáčania počas jazdy.

Apel NDS počas sviatočného obdobia

Národná diaľničná spoločnosť informuje, že vianočné sviatky a obdobie po nich patria každoročne medzi najnáročnejšie na slovenských cestách. K zvýšenému riziku prispievajú vyššie dopravné intenzity, zhoršené poveternostné podmienky a aj skutočnosť, že na cesty vyrážajú vodiči, ktorí používajú auto len zriedkavo, najmä počas sviatkov.

Nezodpovedné správanie v tuneli Višňové

Podľa NDS boli v tuneli Višňové zaznamenané prípady, keď sa niektorí motoristi počas jazdy venovali fotografovaniu a natáčaniu tunela. Takéto správanie predstavuje vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky.

Výzva na plnú pozornosť za volantom

NDS vyzýva motoristov, aby najmä v týchto týždňoch jazdili zodpovedne a s maximálnou opatrnosťou. Zdôrazňuje potrebu plnohodnotne sa venovať vedeniu vozidla a nerozptyľovať sa mobilným telefónom, fotografovaním či natáčaním okolia. Dvojnásobná obozretnosť je podľa spoločnosti nevyhnutná na novootvorených úsekoch diaľnic, kde vodiči ešte nemusia mať dostatočnú skúsenosť s trasou.

Bezpečnosť ako spoločná zodpovednosť

Národná diaľničná spoločnosť pripomína, že dodržiavanie pravidiel, prispôsobenie rýchlosti podmienkam a sústredená jazda sú kľúčové pre bezpečný priebeh sviatočného cestovania. Motoristi by nemali riskovať zdravie svoje ani ostatných účastníkov cestnej premávky.

Zdroj: nds.sk

Článok NDS vyzýva vodičov na maximálnu opatrnosť, najmä v tuneli Višňové a na nových úsekoch diaľnic je zobrazený ako prvý na Doprava.org.