Podľa NDS ide o dokumentáciu potrebnú pre ďalšie stupne prípravy stavby, ktoré majú vytvoriť podklady pre povoľovacie procesy aj majetkovoprávne vysporiadanie. Súbežne s obstarávaním pokračuje aj podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum územia.

Akú dokumentáciu NDS obstaráva

NDS uviedla, že hľadá zhotoviteľa prípravnej dokumentácie na viacero častí projektu. Ide o podklady potrebné na majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov, dokumentáciu mimotunelových častí a portálov, stavebný zámer pre úsek D4, dokumentáciu hĺbených častí tunelov a dokumentáciu na vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere.

Geologický a hydrogeologický prieskum má spresniť návrh tunela

Popri verejnom obstarávaní prebieha podľa NDS podrobný hydrogeologický a inžinierskogeologický prieskum. Jeho výsledky majú projektantom poskytnúť údaje o horninovom prostredí, geotechnických podmienkach a podzemných vodách v trase budúceho tunela.

NDS zdôraznila, že tieto informácie sú nevyhnutné pre správny návrh spôsobu razenia, konštrukcie tunela a opatrení na ochranu podzemných vôd.

Parametre úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica

Pripravovaný úsek D4 má mať približne 12,4 kilometra. Jeho dominantnou súčasťou má byť takmer 11,8 kilometra dlhý dvojrúrový tunel Karpaty.

Podľa NDS sa po vybudovaní stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. „Po vybudovaní sa stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Trasa bude pokračovaním existujúcej D4 od križovatky Rača a napojí sa na diaľnicu D2 pri Záhorskej Bystrici,“ uviedol Tomáš Mateička, člen predstavenstva a riaditeľ úseku prípravy.

Očakávaný dopad na dopravu v Bratislave a na tranzit

Dobudovanie úseku má podľa NDS uzavrieť chýbajúce severozápadné prepojenie diaľničného obchvatu hlavného mesta. Nový úsek má vytvoriť alternatívnu trasu pre dopravu medzi diaľnicami D1 a D2 a cestnými ťahmi smerujúcimi do Českej republiky, Rakúska a Maďarska.

NDS ako hlavný prínos projektu uvádza odklonenie tranzitnej, najmä nákladnej dopravy z územia Bratislavy. Podľa prepočtov spoločnosti by vďaka tunelu mohlo z vnútromestských diaľničných ťahov ubudnúť približne 40 % tranzitujúcich kamiónov, čo má prispieť k plynulosti a bezpečnosti dopravy a k zníženiu hlukovej a emisnej záťaže v zastavaných oblastiach.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Tunel Karpaty na D4: NDS spustila súťaž na projektovú dokumentáciu pre ďalšie stupne prípravy je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najvyťaženejším úsekom celého obchvatu je dnes D4 medzi križovatkou D4xR7 a Rovinkou, po ktorej prejde denne viac ako 40-tisíc vozidiel. Jediný výraznejší pokles vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7, čo naznačuje, že po postupnom otvorení križovatky D1/D4 sa časť dopravy presunula z vnútorného okraja Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Porovnanie vychádza zo súčtu všetkých motorových vozidiel za 24 hodín. Východiskové sčítanie uvádza pre jednotlivé úseky D4 hodnoty od 6 105 do 20 127 vozidiel a pre dva úseky R7 v Bratislavskom kraji 21 236 a 42 722 vozidiel denne.

Údaje za rok 2022 predstavujú ročný priemer, zatiaľ čo aktuálne čísla sú priemerom za jún 2026. Porovnanie preto ukazuje predovšetkým dlhodobý trend. Počty z jednotlivých úsekov zároveň nemožno sčítať, pretože jedno vozidlo môže prejsť viacerými časťami obchvatu.

D4 Jarovce – Rusovce: nárast o 84 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Jarovcami a Rusovcami priemerne 17 341 vozidiel denne. V júni 2026 to už bolo 31 845 vozidiel, teda o 14 504 viac. Intenzita premávky vzrástla približne o 84 percent.

Ide o dôležitú časť obchvatu, ktorá prepája D4 s diaľnicou D2 a s hraničnými smermi na Rakúsko a Maďarsko. Nákladná doprava tvorila v júni 2026 až 21 percent všetkých vozidiel, čo je najvyšší podiel na sledovaných úsekoch D4.

D4 Rusovce – Bratislava (juh): premávka sa zdvojnásobila

Medzi Rusovcami a Ketelcom jazdilo v roku 2022 priemerne 14 860 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo 29 854, teda približne dvojnásobok. Nárast dosiahol 101 percent.

Úsek sa stal dôležitou tranzitnou spojnicou medzi D2, južnou časťou D4 a križovatkou s R7. Kamióny tvorili približne 19 percent premávky.

D4 Bratislava (juh) – Rovinka: najzaťaženejší úsek obchvatu

Najviac vozidiel dnes jazdí medzi Ketelcom a Rovinkou. Kým v roku 2022 tu bolo evidovaných 20 127 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 40 339.

Premávka sa zvýšila o 20 212 vozidiel, teda približne o 100 percent. Tento úsek je dnes najvyťaženejšou časťou D4 aj R7. Podiel kamiónov dosahuje 17 percent.

D4 Rovinka – Vrakuňa: viac než dvojnásobok

Na úseku medzi Rovinkou a Vrakuňou vzrástla intenzita zo 16 817 vozidiel denne v roku 2022 na 36 261 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 19 444 vozidiel, čiže o približne 116 percent. D4 tu preberá významnú časť dopravy smerujúcej medzi juhovýchodným zázemím Bratislavy, R7 a diaľnicou D1. Nákladné vozidlá tvorili 17 percent premávky.

D4 Vrakuňa – Ivanka pri Dunaji: nárast o 130 percent

V roku 2022 využívalo úsek medzi Vrakuňou a Ivankou pri Dunaji 12 084 vozidiel denne. V júni 2026 ich bolo už 27 852.

Premávka sa zvýšila o 15 768 vozidiel, teda približne o 130 percent. Úsek dnes umožňuje obísť juhovýchodnú časť Bratislavy a dostať sa z R7 a južnej D4 ku križovatke s D1. Kamióny predstavovali približne 19 percent premávky.

D4 Ivanka pri Dunaji – Bratislava (východ): rast o 56 percent

Medzi križovatkami Ivanka pri Dunaji a D1xD4 Bratislava (východ) jazdilo v roku 2022 priemerne 10 633 vozidiel denne. V júni 2026 to bolo 16 626 vozidiel, čo predstavuje nárast o 5 993 vozidiel alebo približne o 56 percent.

V porovnaní s ostatnými úsekmi D4 ide o miernejší rast. Doprava sa tu rozdeľuje medzi jednotlivé vetvy križovatky D1/D4 a severnú a južnú časť obchvatu. Podiel kamiónov dosahoval 16 percent.

D4 Bratislava (východ) – Čierna Voda: viac než trojnásobok

Najväčší relatívny nárast na celej D4 zaznamenal úsek medzi križovatkou D1xD4 a Čiernou Vodou. V roku 2022 tadiaľ jazdilo iba 6 245 vozidiel denne, v júni 2026 už 19 391 vozidiel.

Počet vozidiel vzrástol o 13 146, teda približne o 211 percent. Premávka je dnes viac než trojnásobná. Prudký rast súvisí s postupným sprejazdňovaním križovatky D1/D4, vďaka ktorému získali Čierna Voda, Chorvátsky Grob a Vajnory kvalitné spojenie s D1 a ostatnými časťami obchvatu.

Kamióny tvorili približne osem percent dopravy.

D4 Čierna Voda – Rača: viac než dvojnásobok

Na severnom úseku medzi Čiernou Vodou a Račou vzrástla premávka zo 6 105 vozidiel denne v roku 2022 na 12 805 vozidiel v júni 2026.

Ide o nárast o 6 700 vozidiel, teda približne o 110 percent. D4 tu čoraz viac plní funkciu obchvatu Rače a Vajnor a ponúka alternatívu vodičom prichádzajúcim od Pezinka, Svätého Jura, Chorvátskeho Grobu a Čiernej Vody.

Približne osem percent premávky tvorili nákladné vozidlá.

R7 Prievoz – Bratislava (juh): o 27 percent menej vozidiel

Odlišný vývoj vidieť na R7 medzi Prievozom a križovatkou D4xR7. V roku 2022 tu bolo evidovaných 42 722 vozidiel denne, v júni 2026 ich bolo 31 094.

Premávka klesla o 11 628 vozidiel, teda približne o 27 percent. Ide o jediný zo sledovaných úsekov, na ktorom je aktuálna intenzita nižšia než v roku 2022.

Pokles naznačuje, že po otvorení ďalších vetiev križovatky D1/D4 sa časť dopravy rozdelila medzi D4, D1 a ďalšie úseky obchvatu a už nemusí pokračovať smerom k Prievozu. Na presné určenie dôvodov by však bolo potrebné porovnať aj intenzity na D1, Prístavnom moste a priľahlých komunikáciách. Kamióny tvorili na tomto úseku približne štyri percentá premávky.

R7 Bratislava (juh) – Dunajská Lužná: nárast o 66 percent

Medzi Ketelcom a Dunajskou Lužnou vzrástla premávka z 21 236 vozidiel denne v roku 2022 na 35 289 vozidiel v júni 2026.

Ide o zvýšenie o 14 053 vozidiel, teda približne o 66 percent. Úsek čoraz viac využívajú obyvatelia rýchlo rastúcich obcí v okolí Dunajskej Lužnej, Rovinky a Šamorína, ako aj vodiči pokračujúci na D4. Nákladná doprava tvorila približne sedem percent.

R7 Dunajská Lužná – Šamorín: v júni viac než 20-tisíc vozidiel

Úsek medzi Dunajskou Lužnou a Šamorínom využívalo v júni 2026 priemerne 20 643 vozidiel denne. Kamióny tvorili približne 13 percent premávky.

V dodanom sčítaní Bratislavského kraja nie je pre tento úsek samostatná hodnota z roku 2022, keďže časť trasy sa nachádza už v Trnavskom kraji. Priame porovnanie rokov 2022 a 2026 preto nemožno urobiť korektne.

Vývoj posledného obdobia je však výrazný. V apríli 2025 tadiaľ jazdilo 13 295 vozidiel denne, takže do júna 2026 sa premávka zvýšila približne o 55 percent.

R7 Šamorín – Holice: viac než trojnásobok oproti aprílu 2025

Na koncovom úseku R7 medzi Šamorínom a Holicami bolo v júni 2026 evidovaných 16 096 vozidiel denne. Až 18 percent z nich tvorili kamióny.

Ani tento úsek sa nenachádza v dodanom sčítaní Bratislavského kraja, preto nie je k dispozícii priamo porovnateľná hodnota z roku 2022. Rast v posledných mesiacoch je však mimoriadne výrazný. V apríli 2025 ho využívalo iba 4 962 vozidiel denne. Do júna 2026 sa intenzita zvýšila o viac než 224 percent, teda na viac než trojnásobok.

Úsek využíva osobná doprava smerujúca z oblasti Dunajskej Stredy a zároveň významný počet nákladných vozidiel z logistických a priemyselných areálov na Žitnom ostrove.

Obchvat sa stal hlavnou dopravnou tepnou regiónu

Porovnanie ukazuje, že D4 a R7 už nie sú iba doplnkovou alternatívou k pôvodným cestám. Na väčšine D4 dnes jazdí približne dvojnásobok vozidiel oproti roku 2022. Najväčší rast zaznamenala severná časť medzi Ivankou, Čiernou Vodou a Račou, ktorá bola dovtedy obmedzená chýbajúcim plnohodnotným prepojením s D1.

Zároveň sa mení rozloženie dopravy. Kým na R7 pri Prievoze počet vozidiel klesol, na D4 pri Rovinke, Podunajských Biskupiciach a Ivanke prudko vzrástol. Ťažisko dopravy sa tak postupne presúva z vnútorných komunikácií Bratislavy na vonkajší diaľničný okruh.

Skutočný účinok úplne sprejazdnenej križovatky D1/D4 však ukážu až údaje z jesene 2026. Júnové čísla totiž zachytávajú jej plnú prevádzku len počas poslednej časti mesiaca.

Foto: Michal Feik

Článok Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 výrazne ožili. Na viacerých úsekoch jazdí dvojnásobok áut oproti roku 2022 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vďaka novej križovatke sa motoristi plynule dostanú napríklad od bratislavských Zlatých Pieskov do Jaroviec a Rače. Rovnako jednoducho sa dostanú aj z Jaroviec či Rače po pripojení na hlavný ťah D1 do centra mesta alebo do iných mestských častí ako Ružinov či Petržalka.

Motoristi sa vedia takisto napojiť na D1 v smere na Trnavu okrem hlavného ťahu aj rovno z vonkajšieho obchvatu D4, čo v praxi znamená, že tranzit idúci z Maďarska či Rakúska môže mesto pohodlne obísť a vyhnúť sa mestským ťahom v intraviláne. Na Trnavu sa tiež dá napojiť aj z mestskej časti Rača.

Čo sa týka smeru od Trnavy na Bratislavu, motoristi sa vedia napojiť na D4 buď na Raču alebo na Jarovce (teda priamo na vonkajší obchvat mesta).

Práve vďaka križovatke diaľnic D1/D4 sa zvyšuje význam aj samotného vonkajšieho obchvatu mesta D4R7. Bezplatné úseky v bratislavskom regióne významne podporujú úbytok áut z mestských ťahov, čo prispieva k zvýšeniu komfortu obyvateľov mesta.

Diaľničiari pripomínajú, že diaľnica D1 v bratislavskom regióne je spoplatnená až od križovatky D1/D4 v smere na Senec a tiež v opačnom smere (od Senca po križovatku D1/D4). Takže diaľnica D1 od križovatky Bratislava – Pečňa pri Petržalke až po D1/D4 je pre osobné motorové vozidlá bezplatná. Avšak v tejto lokalite je už spoplatnený úsek za vetvami vedúcimi z diaľnice D4 od Ivanky pri Dunaji a od Rače na D1 v smere na Triblavinu. Ak sa motoristi chystajú napojiť na D1 v smere na Triblavinu (resp. na Senec), musia mať platnú diaľničnú známku.

Diaľnica D4 od Rače je bezplatná až po križovatku s diaľnicou D2 pri Jarovciach. Po tú istú križovatku pri Jarovciach je pre osobné autá bezplatný aj ťah D2, a to počnúc križovatkou Stupava. Zhruba dvojkilometrový úsek D4 pri hraničnom priechode s Rakúskom Jarovce/Kittsee je už ale spoplatnený. Rovnako potrebujú motoristi diaľničnú známku aj na niekoľkých kilometroch D2 medzi hraničným priechodom s Maďarskom Čunovo/Rajka a križovatkou D2/D4 pri Jarovciach.

Motoristi môžu zadarmo jazdiť aj po časti R7 od križovatky Bratislava – Nivy až po križovatku s diaľnicou D4 (križovatka Bratislava – juh). Odtiaľto ďalej na Šamorín je ťah R7 už spoplatnený.

Konkrétne úseky spoplatnenia vo vizuálnej podobe si môžu motoristi pozrieť tu:
https://eznamka.sk/sk/spoplatnene-useky/siet

Zdroj a mapa: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Celý vonkajší bratislavský obchvat D4 môžu osobné autá využívať bezplatne. Od Jaroviec až po Raču je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa zverejnených informácií je cieľom križovatky presunúť časť tranzitnej dopravy na obchvat Bratislavy po diaľnici D4 a znížiť tlak na vnútromestské úseky, najmä na Prístavný most. Zároveň má nové usporiadanie umožniť, aby sa doprava rozptýlila ešte pred vstupom do hlavného mesta, čo sa týka aj smerov, ktoré doteraz končili v lokalite Zlaté piesky.

Posledné tri vetvy doplnia už fungujúce prepojenia

NDS uviedla, že po sprejazdnení zvyšných vetiev bude križovatka D1/D4 funkčná v plnom rozsahu. Motoristi majú dostať k dispozícii vetvy Bratislava – Rača, Rača – Bratislava a Jarovce – Bratislava. Doteraz bolo v prevádzke päť vetiev, ktoré postupne otvárali prepojenia medzi D1 a D4 v rôznych smeroch.

Minister dopravy Jozef Ráž v súvislosti s prínosmi pre Bratislavu uviedol: „Tranzitná doprava je presmerovaná cez obchvat, čo významným spôsobom odbremeňuje lokalitu Prístavného mosta. Pre ilustráciu, hneď po prepojení D1 a D4 sa Prístavnému mostu vyhlo cez 2 100 kamiónov denne.“ Doplnil, že zákaz tranzitu ťažkých nákladných vozidiel cez Prístavný most podľa jeho slov pravidelne kontroluje polícia.

Odľahčenie Zlatých pieskov a nárast intenzít na obchvate

NDS očakáva, že po plnom sprejazdnení križovatky sa časť dopravy smerujúcej do Bratislavy alebo z Bratislavy presunie tak, aby sa vyhla úseku pri Zlatých pieskoch. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček pripomenul, že v minulosti sa v tejto lokalite sústreďovala doprava z D1 aj zo Starej seneckej cesty: „Na Zlatých Pieskoch tak vznikal prirodzený lievik. Stretávala sa tu celá doprava nielen z D1, ale aj z takzvanej Starej Seneckej cesty.“

Spoločnosť zároveň poukázala na rast využívania obchvatu Bratislavy. Podľa NDS za dva roky stúplo využívanie obchvatu „rádovo v desiatkach percent“ a v marci 2026 bol evidovaný nárast dopravy na obchvate o 60 až 100 % v porovnaní s marcom 2024, teda pred prepojením prvých vetiev medzi D1 a D4.

Stavba odštartovala koncom roka 2022, zahŕňa aj rekonštrukciu D1

Práce na križovatke D1/D4 a na rekonštrukcii diaľnice D1 pri Bratislave podľa NDS odštartovali koncom roka 2022. V úvodnej fáze prebiehalo projektovanie, výruby, prípravné práce a archeologický prieskum. Plnohodnotné nasadenie stavebných mechanizmov NDS datuje na rok 2024.

Od začiatku realizácie podľa NDS vzniklo viac ako 160 stavebných objektov, osem nových diaľničných prepojení a zrekonštruovalo sa takmer päť kilometrov pôvodnej diaľnice D1. Postupné sprejazdňovanie vetiev prebiehalo od novembra 2024 (prepojenie D4 s D1 vetvou na Trnavu a následne vetva z Trnavy na Raču), cez začiatok roka 2025 (obchádzkové trasy a začatie prác na hlavnom ťahu D1) až po jún 2025, keď bola otvorená vetva z D1 na D4 v smere z Trnavy na Jarovce, ktorá podľa NDS umožnila zaviesť zákaz tranzitu cez Prístavný most. V máji 2026 pribudla vetva Rača – Trnava.

Návrat sochy Kontakty mieru do lokality Zlaté piesky

Súčasťou odovzdania križovatky je podľa NDS aj návrat ikonickej sochy Kontakty mieru. NDS uviedla, že 16-metrové umelecké dielo bolo zreštaurované pod vedením akademického sochára a osadené na nové miesto v lokalite Zlaté piesky, kde má opäť vítať návštevníkov Bratislavy.

Čo má kompletizácia uzla znamenať pre dopravu v regióne

Podľa NDS má plne funkčná križovatka D1/D4 priniesť vyššiu plynulosť a bezpečnosť dopravy a zároveň presmerovať časť tranzitu mimo Bratislavy. Význam uzla zdôraznil aj zástupca zhotoviteľa, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Budimex SA Artur Popko: „Ide o úsporu času, vyššiu plynulosť dopravy a zvýšenie bezpečnosti…“ NDS zároveň pripomenula, že výstavba prebiehala pri zachovaní prevádzky na kľúčových ťahoch.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Križovatka D1/D4 pri Bratislave je kompletne sprejazdnená: otvorili posledné tri vetvy a doprava sa má rozptýliť pred mestom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS uvádza, že cieľom uzávery je dokončenie trvalého vodorovného a zvislého dopravného značenia, ktoré je nevyhnutné pre bezpečné a jednoznačné vedenie dopravy v križovatke.

Uzávera vetvy z D4 na D1 smer Trnava

Uzávera vetvy z D4 od Jaroviec na D1 v smere na Trnavu je naplánovaná od štvrtkovej polnoci 18. júna 2026 do nedeľných poobedných hodín. Počas tohto času majú prebehnúť dokončovacie práce na trvalom dopravnom značení.

Obmedzenie zasiahne aj starú Seneckú cestu

V súvislosti s prácami sa podľa NDS uzatvorí aj výjazd zo starej Seneckej cesty od Ivanky pri Dunaji na diaľnicu D4. Ide o doplnkové obmedzenie, ktoré súvisí s organizáciou prác a bezpečnosťou v dotknutom úseku.

Význam pre fungovanie uzla D1/D4

Križovatka D1/D4 je jedným z kľúčových dopravných uzlov v bratislavskom regióne, keďže prepája hlavný diaľničný ťah D1 so severojužným obchvatom D4. Dokončenie trvalého značenia má podľa zverejnených informácií uzavrieť poslednú fázu prác pred tým, aby motoristi mohli križovatku využívať v plnom rozsahu.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Križovatka D1/D4 pri Bratislave sa pred spustením dočká poslednej uzávery: dokončia značenie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné poklesy tranzitu v Tvrdošíne a Košiciach

NDS pripomína, že v lete uplynulého roka bol sprejazdnený obchvat Tvrdošína. Vďaka novej rýchlostnej ceste malo z mesta ubudnúť približne 1 000 kamiónov denne a intenzita tranzitnej nákladnej dopravy podľa spoločnosti medziročne klesla o 71 %.

Ďalším prírastkom bol obchvat Košíc, ktorý podľa NDS uľavil mestským komunikáciám bezprostredne po otvorení. Spoločnosť uvádza odklon až 3 000 kamiónov denne, pričom medziročný pokles tranzitnej nákladnej dopravy má dosahovať až 90 % v smeroch Miskolc – Prešov a Miskolc – Michalovce.

R2 Kriváň – Mýtna: presun nákladnej dopravy z cesty I/16

V novembri uplynulého roka pribudol do diaľničnej siete úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý nadviazal na pokračujúci ťah R2 v oboch smeroch. NDS s odvolaním sa na údaje z mýtneho systému uvádza, že krátko po otvorení prešlo na rýchlostnú cestu až 94 % nákladnej dopravy, teda takmer 1 700 kamiónov denne, ktoré dovtedy jazdili po ceste I/16. K situácii sa v materiáli vyjadruje aj riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Žilina a bratislavský región: tunel Višňové a vetvy D1/D4

Tesne pred sviatkami bol podľa NDS sprejazdnený aj obchvat Žiliny vrátane tunela Višňové. Spoločnosť uvádza, že merania intenzít dopravy plánuje uskutočniť čoskoro, pričom na základe doterajších údajov z mýtneho systému predpokladá využívanie tunela približne 3 700 nákladnými vozidlami denne.

NDS zároveň informuje o prácach na zlepšovaní dopravy v bratislavskom regióne. Vďaka otvoreniu niekoľkých dôležitých vetiev budúcej križovatky D1 a D4 sa podľa spoločnosti mohlo pristúpiť k odkláňaniu tranzitnej nákladnej dopravy z Prístavného mosta, čo malo odbremeniť mesto o viac než 2 300 kamiónov denne.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Nové obchvaty odklonili z miest tisíce kamiónov denne, uvádza NDS je zobrazený ako prvý na Doprava.org.