Lávka nevznikla ako samostatná mestská investícia, ale z takzvaných vyvolaných nákladov pri realizácii veľkých infraštruktúrnych projektov iných stavebníkov. Práve tento model ukazuje, že aj rozsiahle železničné stavby môžu priniesť konkrétny prínos pre každodenný pohyb v meste, ak sa ich súčasťou stanú aj doplnkové objekty pre nemotorovú dopravu.

Premostenie dopĺňa sieť pohybu popri Váhu

Celková dĺžka lávky dosahuje približne 125 metrov, pričom samotné premostenie má 107 metrov. Trasa je prispôsobená na bezpečný pohyb chodcov aj cyklistov a súčasťou vybavenia je aj osvetlenie.

Na južnej strane sa lávka napája na existujúci úsek Vážskej cyklomagistrály a na miestnu komunikáciu vedúcu k podchodu na Bratislavskej ulici. Na budatínskej strane smeruje pohyb chodcov a cyklistov k parku pri Budatínskom hrade, pričom peším sprístupňuje aj priestor pri brehu Váhu v mieste sútoku s Kysucou.

Z dopravného hľadiska nejde len o nový mostný objekt, ale o doplnenie chýbajúceho článku v území, kde sa stretáva mestská mobilita, rekreačný pohyb aj turistické ciele. Budatínsky hrad, priľahlý park a nábrežné trasy tak získavajú kvalitnejšie napojenie na cyklistickú infraštruktúru pozdĺž Váhu.

Lávka nadväzuje na širšie plány smerom na Kysuce

Význam novej lávky rastie aj v kontexte ďalších pripravovaných prepojení. Žilina spolupracuje so Združením obcí Cyklotrasa Ochodnica – Žilina Budatín na príprave pokračovania Kysuckej cyklomagistrály z Budatína smerom do Brodna a ďalej na sever.

To znamená, že nový objekt nemožno vnímať izolovane. Už dnes zlepšuje miestnu dostupnosť, no zároveň sa môže stať súčasťou širšej severojužnej osi, ktorá prepojí mestské cyklotrasy v Žiline s územím Kysúc. Práve takéto prepojenia rozhodujú o tom, či cyklistická infraštruktúra funguje ako súbor samostatných úsekov, alebo ako súvislá sieť použiteľná pre každodenné dochádzanie aj voľnočasový pohyb.

Nová lávka v Budatíne tak predstavuje menšiu stavbu s väčším územným významom. V priestore pri Váhu neotvára len nový priechod cez rieku, ale posilňuje väzby medzi mestom, rekreačnými trasami a budúcim pokračovaním cyklistických spojení severným smerom.

Zdroj: mesto Žilina

Článok Nová lávka v Budatíne prepája Vážsku cyklomagistrálu s hradným areálom aj severom Žiliny je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cyklotrasa Brezno – Valaská patrí medzi najväčšie dopravné investície mesta Brezno v oblasti cyklistickej infraštruktúry za posledné roky. Projekt reaguje na každodenné dopravné potreby regiónu, kde veľká časť obyvateľov dochádza za prácou, školou alebo službami medzi Breznom, Valaskou a Podbrezovou.

Trasa má vytvoriť bezpečné a súvislé spojenie medzi centrom okresného mesta, železničnou a autobusovou stanicou, obytnými časťami a významným priemyselným zamestnávateľom v regióne – Železiarňami Podbrezová. Zároveň má ponúknuť alternatívu k individuálnej automobilovej doprave na frekventovanom dopravnom koridore.

„Hlavným cieľom projektu je podpora cyklistickej dopravy ako bezpečnej, ekologickej a každodenne využiteľnej alternatívy k individuálnej automobilovej doprave. Projekt reaguje najmä na potreby obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou, školou či službami,“ uviedol primátor mesto Brezno Tomáš Abel.

Projekt nadväzuje na už vybudované mestské úseky

Výstavba cyklotrasy prebieha postupne už niekoľko rokov. Prvé úseky vznikli v rokoch 2020 až 2022, keď mesto vybudovalo cyklistické pruhy, spoločné chodníky pre cyklistov a peších, upravilo priechody a napojenia na existujúce komunikácie.

Tieto časti dnes prepájajú centrum mesta so železničnou stanicou a vytvárajú základnú kostru mestskej cyklistickej infraštruktúry. Zároveň pripravili podmienky pre pokračovanie trasy smerom na Valaskú, kde je situácia z dopravného aj priestorového hľadiska výrazne komplikovanejšia.

Najnáročnejším úsekom je práve cyklolávka vedená popri ceste I/66, ktorá má zabezpečiť bezpečné pokračovanie trasy až k obci Valaská a k priemyselnému areálu v Podbrezovej.

Cyklolávka vedie nad cestou I/66

Dominantným prvkom projektu je približne 650 metrov dlhá cyklolávka, ktorá je navrhnutá na sústave pilierov nad úrovňou frekventovanej cesty I/66. Riešenie oddeľuje cyklistov od automobilovej dopravy a umožňuje viesť trasu v území, kde by klasický cyklochodník popri ceste nebol z bezpečnostného ani priestorového hľadiska možný.

Konštrukciu tvorí systém prefabrikovaných mostoviek z vysokopevnostného betónu, ktoré sa postupne ukladajú na jednotlivé podpery. Po dokončení bude lávka široká približne 3,2 metra, čo umožní bezpečnú obojsmernú premávku cyklistov.

Doteraz sa podarilo osadiť prvé segmenty mostnej konštrukcie a postupne pribúdajú ďalšie časti lávky. Stavba si zároveň vyžaduje aj čiastočné dopravné obmedzenia na ceste I/66.

„Zhotoviteľ pracuje v dvojzmennej prevádzke, často aj počas víkendov a v nepriaznivom počasí. Všetky technologické postupy sú dodržané a v období priaznivého počasia realizujeme najnáročnejšie práce, najmä betonáže,“ uviedol primátor Brezna.

Trasa vzniká aj kvôli obmedzeniam v území

Vedenie cyklolávky nad cestou je výsledkom viacerých územných obmedzení. Alternatíva vedenia trasy popri rieke Hron sa ukázala ako komplikovaná najmä kvôli ochranným pásmam železnice a vodného toku, ako aj z dôvodu majetkoprávnych vzťahov.

Riešenie na pilieroch umožnilo skrátiť povoľovacie procesy a zároveň vytvoriť súvislú trasu bez kolízií s automobilovou dopravou.

Projekt tak predstavuje na slovenské pomery pomerne nezvyčajný typ cyklistickej infraštruktúry. V porovnaní s rekreačnými cyklotrasami je navrhnutý predovšetkým pre každodenné využitie – najmä pre dochádzanie do práce a do školy.

Jedna z najdlhších cyklolávok na Slovensku

Po dokončení bude mať cyklolávka približne 650 metrov a bude stáť na viac ako šiestich desiatkach podpier. Spolu s napájacími úsekmi vytvorí súčasť takmer deväťkilometrovej cyklotrasy medzi Breznom a Valaskou.

Projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR prostredníctvom európskeho programu NextGenerationEU. Celkové oprávnené výdavky dosahujú takmer štyri milióny eur.

Realizácia samotnej cyklolávky sa začala v lete 2025 a jej dokončenie je plánované na jar 2026. Po dokončení vznikne v údolí Hrona nový typ dopravného spojenia, ktoré doplní existujúcu cestnú a železničnú infraštruktúru. V regióne, kde je cyklistická doprava zatiaľ využívaná najmä rekreačne, môže projekt prispieť k jej širšiemu využívaniu aj pri každodenných cestách medzi mestami a pracovnými centrami.

Foto: Tomáš Abel – primátor Brezna

Článok V Brezne vyrastá cyklotrasa na pilieroch nad cestou I/66 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Lávka je riešená ako výrazná oceľová priehradová konštrukcia v červenom vyhotovení, uložená na masívnych betónových oporách. Mostovka je dimenzovaná pre spoločný pohyb cyklistov a chodcov, čo potvrdzuje aj dopravné značenie na nájazde. Súčasťou riešenia sú aj vysoké bočné výplne a zábradlia – na viacerých úsekoch v kombinácii s dreveným obkladom – ktoré zvyšujú bezpečnosť a komfort pri prechode nad diaľnicou.

Záťažové skúšky prebiehali formou kontrolovaného zaťaženia mostovky. Na lávke boli pristavené vozidlá hasičského zboru a ako prídavné závažie boli použité veľkoobjemové nádrže s vodou (IBC kontajnery), ktoré umožňujú presne definovať hmotnosť a rozloženie zaťaženia v jednotlivých polohách. Takýto postup je štandardom pri overovaní správania konštrukcie pred uvedením do prevádzky – sleduje sa najmä priehyb, stabilita a reakcia konštrukcie na sústredené aj rozložené zaťaženie.

Prepojenie dvoch častí mesta

Projekt cyklolávky je naviazaný na úpravy v jej okolí. Na prístupových ramenách vidno nové spevnené plochy, obrubníky a dlažbu pre peších, ako aj čerstvé asfaltové vrstvy na napojeniach. „Cieľom je, aby lávka fungovala ako logická súčasť uceleného koridoru – s bezpečnými nájazdmi, plynulým vedením trás a jasným oddelením priestorov pre chôdzu a cyklistiku tam, kde je to potrebné,“ vysvetlil primátor Malaciek Juraj Říha.

Nové premostenie zároveň zapadá do širšieho zámeru rozvoja cyklistickej infraštruktúry v Malackách a okolí. D2 v tejto časti mesta dlhodobo rozdeľuje územie, a preto je mimoúrovňové riešenie pre nemotorovú dopravu jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zvýšiť bezpečnosť aj každodennú využiteľnosť cyklodopravy.

Po úspešných skúškach budú nasledovať dokončovacie práce – finalizácia povrchov, detailov zábradlí a výplní, dopravné značenie a úpravy bezprostredných napojení tak, aby bol prechod plynulý a bez kolíznych miest. Následne môže mesto pristúpiť k príprave sprevádzkovania lávky pre verejnosť.

Cyklolávka nad D2 je viditeľný a technicky významný krok: nielen nová dominanta v území, ale najmä funkčné spojenie, ktoré má potenciál zmeniť každodenné trasy ľudí medzi Rádkom a Na majeri – bezpečnejšie, priamočiarejšie a bez kontaktu s intenzívnou automobilovou dopravou.

„Rozvoj cyklodopravy si vyžaduje trpezlivosť a dlhodobý pohľad, no verím, že časom sa stane prirodzenou a dôležitou súčasťou dopravy v Malackách,“ uzavrela Lucia Vidanová, mestská a župná poslankyňa z Malaciek.

Zdroj: mesto Malacky

Článok Cyklolávka v Malackách prešla záťažovými skúškami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Úplná precíznosť a presnosť. Išlo sa na skutočné centimetre, paráda,“ okomentoval technickú realizáciu primátor Malaciek Juraj Říha.

Osádzanie nosnej konštrukcie prebehlo za pomoci 800-tonového žeriavu. Oceľová lávka s dĺžkou 46 metrov a hmotnosťou približne 80 ton bola zdvihnutá z priestoru pri Rohožníku, otočená ponad diaľnicu a presne uložená na pripravené opory. Operácia si vyžiadala dočasnú uzáveru úseku diaľnice D2 medzi Kútmi a Malackami, pričom doprava bola vedená po obchádzkovej trase cez Sekule, Moravský Svätý Ján a Veľké Leváre.

Podľa informácií mestskej polície bola doprava na obchádzkach síce zhustená, no bez výraznejších problémov či kolapsov. Samotná montáž prebehla technicky hladko, bez nepredvídaných zdržaní.

Foto: mesto Malacky

Technické riešenie bez kompromisov

Lávka je navrhnutá ako oceľová konštrukcia z valcovaných profilov, predmontovaných mimo staveniska. Hoci ide z pohľadu odborníkov o štandardné rozpätie a hmotnosť, osadenie ponad frekventovanú diaľnicu si vyžadovalo precíznu prípravu, koordináciu a nasadenie ťažkej zdvíhacej techniky. Práve predmontáž umožnila skrátiť čas uzávery diaľnice na nevyhnutné minimum.

Na oboch stranách premostenia boli v uplynulých týždňoch dokončené opory vrátane debnenia a armovania, čo umožnilo plynulý priebeh samotného osádzania.

Súčasť širšej cyklistickej infraštruktúry

Nová lávka je dôležitým článkom cyklotrasy Duklianskych hrdinov – Na majeri. Diaľnica D2 v tomto úseku dlhodobo predstavovala výraznú bariéru pre peších a cyklistov. Po dokončení lávky vznikne bezpečné a priame prepojenie dvoch častí mesta bez nutnosti obchádzania po frekventovaných komunikáciách.

Projekt zároveň počíta s budúcim napojením na cyklotrasu smerom z Rohožníka, ktorú pripravuje Bratislavský samosprávny kraj. Obe trasy sa majú stretnúť práve v lokalite Na majeri, čím sa vytvorí ucelený cyklistický koridor v severnej časti Malaciek.

„Rozvoj cyklodopravy si vyžaduje trpezlivosť a dlhodobý pohľad, no verím, že časom sa stane prirodzenou a dôležitou súčasťou dopravy v Malackách,“ uviedla Lucia Vidanová, mestská a župná poslankyňa z Malaciek.

Nadväzujúce práce pokračujú

Na cyklolávku sa napája aj Rakárenská ulica, ktorá prechádza komplexnou rekonštrukciou. Prvá vrstva asfaltu je už hotová a po zmiernení zimných podmienok pokračujú práce na chodníkoch a ďalších prvkoch verejného priestoru. Cieľom je, aby nová lávka, cyklotrasa aj priľahlé komunikácie fungovali ako jeden prepojený a bezpečný celok.

Mesto Malacky poďakovalo za spoluprácu zhotoviteľom zo spoločností INGSTEEL a COLAS Slovakia, ako aj všetkým zložkám, ktoré sa podieľali na organizácii dopravy počas nočnej uzávery.

Po technickom osadení lávky bude nasledovať dokončenie povrchov, zábradlí a napojení na cyklotrasu. Jej sprístupnenie pre verejnosť sa očakáva v najbližších týždňoch.

Zdroj, foto a video: mesto Malacky

Článok Cyklolávka ponad diaľnicu D2 v Malackách je osadená. Prepojí Rádek a Na majeri je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt lávky vznikal niekoľko rokov a jeho príprava bola technicky aj administratívne mimoriadne náročná. Mesto naň získalo nenávratný finančný príspevok takmer 1,4 milióna eur z výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR .

Prepojenie, ktoré mestu chýbalo celé roky

Manínska tiesňava a Považský hrad sú vzdušnou čiarou blízko, no doteraz ich delila rieka Váh. V minulosti tu existovalo dočasné premostenie počas výstavby diaľnice, ktoré však muselo byť z bezpečnostných dôvodov odstránené. Obyvatelia aj turisti tak boli odkázaní na približne osemkilometrovú obchádzku.

Lávka má túto situáciu definitívne vyriešiť. Okrem turistov ju budú využívať aj cyklisti a miestni obyvatelia pri každodennom pohybe medzi mestskými časťami Považská Teplá a Považské Podhradie. Projekt je zároveň súčasťou širšieho zámeru prepojenia na regionálne cyklotrasy, ktoré vznikajú v spolupráci Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja.

Stavba v záplavovom území si vyžiadala špeciálne riešenia

Jednou z hlavných technických výziev bolo umiestnenie lávky v záplavovom území rieky Váh. Podľa požiadaviek vodohospodárov a správcov toku musí stavba odolať aj tzv. tisícročnej vode. To ovplyvnilo nielen návrh konštrukcie, ale aj rozmery a založenie pilierov.

Z tohto dôvodu bolo potrebné navrhnúť mimoriadne dlhé hlavné pole bez podpier v koryte rieky. Nosná konštrukcia má rozpätie približne 88 metrov, čo je v slovenských podmienkach nadštandardné riešenie pre lávky tejto kategórie. Oceľové diely boli vyrobené v dielni a na miesto dovezené vo veľkých celkoch, ktoré sa následne osádzali pomocou ťažkej zdvíhacej techniky.

Od betónových základov po osadenie konštrukcie

Stavebné práce sa začali v lete 2025. Najskôr prebehli zemné úpravy a betonáž základov a pilierov. Po technologickej prestávke na vyzretie betónu nasledovala montáž oceľovej konštrukcie. Mesto už na jeseň avizovalo, že hrubá stavba by mala byť dokončená do konca roka, pričom ďalšie práce sa presunú do zimného obdobia.

K 19. januáru 2026 je nosná konštrukcia lávky osadená. V nasledujúcich týždňoch bude pokračovať realizácia povrchov, zábradlí, osvetlenia a napojenia na existujúce komunikácie. Po dokončení technických prvkov bude nasledovať kolaudačné konanie.

Význam pre mesto aj región

Lávka nie je len turistickou atrakciou. Skráti dochádzkové vzdialenosti, zlepší dostupnosť územia a vytvorí nové pešie a cyklistické prepojenia v rámci mesta. Zároveň doplní sieť Vážskej cyklomagistrály a podporí udržateľné formy mobility.

Z hľadiska územného rozvoja ide o projekt, ktorý spája dopravnú infraštruktúru s rekreačnou funkciou krajiny. Prístup k Manínskej tiesňave a hradnému kopcu sa stane priamočiarejším a bezpečnejším, čo môže zvýšiť návštevnosť územia bez potreby individuálnej automobilovej dopravy.

Podľa harmonogramu by mali byť všetky dokončovacie práce ukončené na jar 2026. Následne sa počíta s kolaudáciou a sprístupnením lávky verejnosti. Ak nenastanú nepredvídané technické komplikácie alebo výrazné klimatické výkyvy, prvých návštevníkov by mohla privítať už počas začiatku hlavnej turistickej sezóny.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Nová lávka cez Váh je osadená. Čoskoro prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Prvé diely sú na mieste, montáž sa blíži

Primátor Považskej Bystrice Karol Janas informoval, že prvé časti konštrukcie budúcej lávky boli prevezené na breh Váhu zo strany Považského Podhradia za asistencie polície. Zhotoviteľ plánuje v priebehu niekoľkých dní zmontovať všetky diely do finálnej podoby, aby mohlo dôjsť k ich osadeniu pomocou špeciálneho žeriavu.

„Do konca týždňa by chcel zhotoviteľ zmontovať všetky diely. Verím, že sa nič závažné nestane a budúci týždeň si spoločne pozrieme osadenie celej lávky za pomoci špeciálneho žeriavu,“ uviedol Janas.

Samotné osadzovanie má byť verejne komunikované prostredníctvom mestských informačných kanálov.

Prepojenie dvoch území, nielen atrakcií

Lávka nebude slúžiť len ako turistická atrakcia, ale aj ako funkčné spojenie dvoch častí mesta – Podhradia a Považskej Teplej. Zároveň sa napojí na plánovanú cyklotrasu, ktorú pripravuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom.

Z pohľadu regionálnej mobility ide o dôležitý prvok: vytvára sa nová pešia a cyklistická trasa ponad rieku, ktorá doteraz tvorila výraznú bariéru v území. Takéto prepojenia majú v mestách často väčší praktický význam než samotné diaľkové cyklotrasy – skracujú každodenné presuny a zvyšujú dostupnosť rekreačných oblastí.

Takmer desať rokov príprav

Projekt má za sebou dlhú a komplikovanú prípravu. Podľa mesta trvala takmer desať rokov. Viaceré návrhy museli byť prepracované alebo úplne zrušené z technických dôvodov.

Kľúčovou výzvou boli podmienky Povodia Váhu, ktoré požadovalo, aby lávka odolala tisícročnej vode. To si vyžiadalo nadštandardné rozmery nosných pilierov a ich umiestnenie mimo koryta rieky. Projekt zároveň musel rešpektovať ochranné pásma diaľnice.

Tieto obmedzenia mali vplyv aj na konečný rozpočet. Mesto sa preto o financovanie uchádzalo prostredníctvom eurofondov v partnerstve s okolitými obcami okresu. Projekt bol podporený ako prioritný a získal takmer jeden milión eur.

Unikátne rozpätie hlavného poľa

Technicky najnáročnejším prvkom lávky je hlavné pole s dĺžkou 88 metrov. Ide o parameter, ktorý je v slovenských pomeroch výnimočný, najmä pri lávkach pre peších a cyklistov.

„Najväčším orieškom bude postaviť hlavné pole, ktorého dĺžka dosahuje osemdesiatosem metrov, čo je aj na slovenské pomery unikát,“ uviedol zhotoviteľ stavby Milan Čuraj zo spoločnosti M-Silnice SK.

Konštrukcia je navrhnutá ako oceľová, z valcovaných profilov. Jednotlivé časti boli predmontované v dielni a na miesto dopravené vo veľkých celkoch. Montáž si vyžiada použitie veľkorozmerných žeriavov, ktoré patria medzi najväčšie dostupné v strednej Európe.

Priorita: peší a cyklisti

Lávka nebude prístupná pre automobilovú dopravu. Od začiatku bola koncipovaná ako infraštruktúra pre peších a cyklistov.

„Od samého začiatku sme sa rozhodli ísť smerom podpory turizmu a cyklistiky, takže vôbec sme nepočítali s tým, že by tam boli autá,“ vysvetlil primátor Janas.

Šírka lávky bude dva metre, čo je dostatočné pre obojsmerný pohyb chodcov aj cyklistov. Pôvodne zvažované pylónové riešenie bolo opustené pre obmedzenia zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.

Dokončenie do konca roka

Osadenie oceľovej konštrukcie sa plánuje na jeseň, v závislosti od počasia a výšky hladiny Váhu. Kompletné dokončenie stavby je naplánované do konca roka 2025.

Pre mesto ide o strategický projekt z pohľadu rozvoja cestovného ruchu aj lokálnej mobility. Vytvára sa nový prechod cez rieku, ktorý rozširuje sieť nemotorovej dopravy a spája doteraz oddelené územia.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Prvé diely budúcej lávky sú už na brehu Váhu. Považská Bystrica sa približuje k prepojeniu dvoch turistických lokalít je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Hlavným cieľom projektu je podpora cyklistickej dopravy ako bezpečnej, ekologickej a každodenne využiteľnej alternatívy k individuálnej automobilovej doprave. Projekt reaguje najmä na potreby obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou, školou či službami, a zároveň prispieva k znižovaniu dopravnej záťaže, hluku a znečistenia ovzdušia v meste,“ vysvetľuje mesto Brezno v projektovom zámere.

Cyklotrasa je navrhnutá ako ucelený dopravný systém, ktorý prepája centrum Brezna, železničnú a autobusovú stanicu, mestské časti, obec Valaská a areál Železiarní Podbrezová. Jej dominantou je cyklolávka vedená súbežne s cestou I/66, ktorá oddeľuje cyklistov od hustej automobilovej dopravy a výrazne zvyšuje bezpečnosť.

Prvé úseky sa začali stavať v roku 2020

Prvé časti cyklotrasy boli realizované v rokoch 2020 – 2022. V tomto období vznikli nové úseky cyklistických pruhov, spoločné chodníky pre peších a cyklistov, upravené priechody a napojenia na existujúce komunikácie. Vybudované úseky dnes tvoria základ modernej mestskej cyklistickej infraštruktúry a prepájajú centrum mesta so železničnou stanicou.

Tieto etapy zároveň vytvorili predpoklady pre realizáciu najnáročnejšej časti projektu – cyklolávky smerom na Valaskú, ktorá má zabezpečiť bezpečné pokračovanie trasy až k významnému hospodárskemu uzlu regiónu.

Cyklolávka rastie nad cestou I/66

V súčasnosti prebieha výstavba cyklolávky, ktorá je technicky aj organizačne najzložitejšou časťou celého projektu. Práce prebiehajú v náročných podmienkach. „Zhotoviteľ pracuje v dvojzmennej prevádzke, často aj počas víkendov a v nepriaznivom počasí. Všetky technologické postupy sú dodržané a v období priaznivého počasia realizujeme najnáročnejšie práce, najmä betonáže,“ uviedol primátor Brezna Tomáš Abel.

Doteraz sa podarilo osadiť prvé prefabrikované mostovky z vysokopevnostného betónu, ktoré postupne vytvárajú nosnú konštrukciu lávky. Stavba si dočasne vyžaduje aj dopravné obmedzenia na ceste I/66. „Uvedomujeme si, že stavba zasahuje do dopravy, preto vodičov žiadame o trpezlivosť. Počas sviatkov a v období s nižšou intenzitou dopravy sa snažíme obmedzenia minimalizovať,“ doplnil primátor.

Zaujímavosti o projekte

• Cyklolávka je navrhnutá tak, aby viedla nad cestou I/66, nie popri rieke Hron. Dôvodom sú ochranné pásma železníc a rieky, majetkoprávne vzťahy a snaha skrátiť povoľovacie procesy.
• Šírka lávky umožní bezpečnú obojsmernú premávku cyklistov, čím sa predchádza kolíznym situáciám.
• Cyklotrasa slúži nielen rekreačným cyklistom, ale najmä denným dochádzajúcim do práce, čo je na Slovensku stále výnimočné riešenie.
• Po dokončení pôjde o jednu z najdlhších cyklolávok na Slovensku.

Technické informácie

• Celková dĺžka cyklotrasy: 8,74 km
• Dĺžka cyklolávky: približne 650 m
• Šírka cyklolávky: 3,2 m
• Počet podpier: 63 (vrátane dvoch nábehov)
• Konštrukcia: prefabrikované mostovky z vysokopevnostného betónu
• Realizácia cyklolávky: 07/2025 – 04/2026
• Celkové oprávnené výdavky: 3 971 672,99 €
• Financovanie: Plán obnovy a odolnosti SR / NextGenerationEU

Zdroje a foto: mesto Brezno, TA3, Denník SME

Článok Brezno a Valaskú spojí unikátna cyklotrasa na pilieroch je zobrazený ako prvý na Doprava.org.