HomeŽelezniceOdchod zo stanice ako slabé miesto železnice. Na riziko sa poukazovalo už...

Odchod zo stanice ako slabé miesto železnice. Na riziko sa poukazovalo už dávnejšie, nehoda v Prahe ho opäť pripomenula

Utorková zrážka dvoch vlakov pri pražskom hlavnom nádraží 17. 11. 2026 sa udiala po rokoch upozornení, že odchod zo stanice je najslabším miestom železnice. Drážna inšpekcia na to opakovane poukazovala, no podstatné opatrenia sa nezaviedli. Rušňovodič, ktorého identitu redakcia Zdopravy.cz pozná, napísal do diskusie: „Odchod vlaku je najkritickejší okamih z celej jeho jazdy. Pri vlaku osobnej dopravy obzvlášť, pretože sa rušňovodič popri sledovaní návestidiel a rozjazde vlaku venuje ešte situácii okolo vlaku.“

Štatistiky to potvrdzujú. Pri žiadnom inom type návestidla nebolo za posledných desať rokov toľko prejdení ako pri odchodovom. Len vlani ich bolo 70 a druhý najvyšší počet, 40, pripadol na zriaďovacie návestidlá. „Dlhodobo najčastejšie dochádza k nedovoleným jazdám pri odchodových návestidlách (598 prípadov za desať rokov),“ uvádza Drážna inšpekcia.

Z odchodu vlaku zmizli výpravcovia a s nimi aj ďalšia kontrola

Dôvody treba hľadať v úsporách. Pri vlakoch najprv zmizli výpravcovia a podľa platných predpisov sa vlak vypraví, keď má postavenú vlakovú cestu. Ďalšia kontrola zmizla, keď sa táto činnosť zrušila aj u vlakového personálu. „Keď bola na rušňovodiča prenesená všetka zodpovednosť, ako z vlakového personálu, tak zo staničného personálu, zaznel tento argument vrátane upozornenia na riziko prejdenia návestidla nespočetnekrát. Úradníci, ktorí to uviedli do života, toto dobre vedeli, ale pretože nenesú žiadnu zodpovednosť, pokojne si to zobrali na triko,“ pokračuje rušňovodič.

Už v roku 2013 upozornila Drážna inšpekcia pri nedovolenej jazde v stanici Kunovice – Loučka, že koniec prítomnosti výpravcov na nástupištiach znižuje bezpečnosť. Problém oslabenej kontroly možných chýb rušňovodiča konštatovala opakovane, naposledy pri tragickej nehode s podnapitým rušňovodičom Pendolina v Bohumíne. Okrem urýchlenia inštalácie zabezpečovača ETCS vydala aj bezpečnostné odporúčanie zmeniť vyhlášku tak, aby mal vlakový personál povinnosť dať rušňovodičovi návesť „Súhlas na odchod“ pohľadom na odchodové návestidlo alebo opýtaním sa rušňovodiča. „Bude vytvorená bezpečnostná poistka, ktorá zníži riziko chyby (omylu) rušňovodiča,“ vysvetlila inšpekcia. Odporúčanie smerovalo na Drážny úrad, ktorý mal zabezpečiť jeho zavedenie u dopravcov a prevádzkovateľa dráhy. Nestalo sa nič, hoci riaditeľ úradu Jiří Kolář od tých čias poskytol viacero rozhovorov, v ktorých zopakoval, aká dôležitá je pre neho bezpečnosť na železnici.

Priebeh nehody a následky pre cestujúcich

V utorok 17. 11. 2026 krátko po siedmej ráno sa na mostnej konštrukcii nad Seifertovou ulicou pri križovatke U Bulhara čelne zrazili dva prímestské vlaky plné cestujúcich. Jeden mieril z Prahy do Milovíc, druhý prichádzal z Mladej Boleslavi. Zranených bolo 46 ľudí. Podľa hovorcu pražských záchranárov Karla Kirsa boli štyria v prvej priorite, teda potenciálne ohrození na živote, ďalších 12 malo zranenia, ktoré ich bezprostredne neohrozovali, a zvyšných 30 pacientov nebolo zranených vôbec alebo len minimálne. Medzi vážne zranenými sú aj obaja rušňovodiči. „Evidujeme niekoľko ťažko zranených, u ktorých hrozilo zlyhanie základných životných funkcií,“ povedal Kirs, keď záchranné práce ešte prebiehali.

Pražské zdravotníctvo vyhlásilo traumaplán a záchranná služba vyslala na miesto desať posádok, štyri lekárske tímy, inšpektora prevádzky aj evakuačný špeciál. Pacientov rozviezli do všetkých pražských nemocníc, aby sa nezahltila jediná, najbližšia. Na Vinohradoch skončil jeden z ťažko zranených rušňovodičov a desať ľudí s ľahšími zraneniami, Bulovka prijala deväť stredne až ľahko zranených. Podľa policajného hovorcu Jana Daňka bolo medzi ošetrenými aj 16 cudzincov, konkrétne ľudia zo Slovenska, Ukrajiny, Ruska, Nigérie a Bulharska. Hovorca pražských hasičov Miroslav Řezáč zdôraznil, že „nejde o deštruktívnu nehodu“. Nikoho nebolo treba vyslobodzovať, no niektorým cestujúcim museli pomôcť vlak opustiť. Psychickú podporu zasiahnutým poskytol tím posttraumatickej starostlivosti.

Podľa prvých zistení jeden z vlakov prešiel návestidlo zakazujúce jazdu, pravdepodobne išlo o elektrickú jednotku CityElefant mieriacu do Milovíc. Dychové skúšky u oboch rušňovodičov boli negatívne. Okolnosti vyšetrujú kriminalisti spolu s inšpektormi Drážnej inšpekcie. Minister dopravy Ivan Bednárik za SPD nechcel predbiehať, či išlo o technickú poruchu alebo ľudský faktor. „Zatiaľ to vyzerá tak, že jeden vlak prešiel červené návestidlo,“ povedal. Generálny inšpektor Jan Kučera potvrdil, že presná príčina je predmetom vyšetrovania, a odhadol, že priama hmotná škoda presiahne 16 miliónov korún. Je to však zatiaľ len prvý odhad. České dráhy sľúbili, že cestujúcich odškodnia za zranenia aj za majetkovú ujmu.

Centrálne dispečerské pracovisko v Prahe aktivovalo takzvaný generálny stop. Je to funkcia traťového rádiového systému, ktorá dokáže na diaľku zastaviť všetky vlaky v ohrozenom úseku. Brzdy sa tak spustili plošne vo všetkých vlakoch v sledovanej oblasti, zrážke to však nezabránilo, vlaky sa len spomalili. „Mohlo to dopadnúť horšie,“ ocenil minister, že sa ich aspoň podarilo spomaliť. Prevádzka sa po dvoch hodinách čiastočne obnovila a okolo jednej popoludní fungovala na hlavnej stanici opäť v plnom rozsahu, po oddelení a odtiahnutí poškodených súprav. Zrážka navyše postihla dopravcu, ktorý už aj tak zápasí s nedostatkom prevádzkyschopných jednotiek tohto typu. České dráhy museli nedávno kvôli tomu skracovať prímestské vlaky na najvyťaženejších prívozoch do Prahy a po nehode majú k dispozícii o jedného „elefanta“ menej.

Vlakový zabezpečovač ETCS na stanici Hlavní nádraží zatiaľ chýba

Na pražskej hlavnej stanici chýbala aj ďalšia poistka. Niektoré stanice majú zariadenie s názvom Výstraha proti nedovolenému prejdeniu návestidla, tu však chýba, okrem iného preto, že nie sú nainštalované počítače náprav, bez ktorých nefunguje. Najúčinnejšia poistka, európsky zabezpečovač ETCS, by pritom takmer určite zrážke zabránil. Podľa hovorkyne Správy železníc Nely Friebovej sa jeho inštalácia plánuje v rámci cyklickej obnovy stanice na roky 2028 až 2029 a termín tento rok v lete odsúhlasila Centrálna komisia ministerstva dopravy. Nadväzuje na prebiehajúcu prestavbu Masarykovho nádražia, bez ktorej dokončenia sa na hlavnom nádraží stavať nedá, pretože obmedziť dopravu na oboch staniciach naraz by znamenalo obrovské komplikácie. „Nutné je v tejto súvislosti dodať, že funkčnosť ETCS je podmienená aj vybavením vozidiel palubnými jednotkami. Napríklad jeden z vlakov, ktorý včera havaroval, palubnou jednotkou vybavený nebol,“ povedala Friebová. Prípadné urýchlenie preto nie je jednoduché rozhodnutie, keďže svoju časť systému musia do vozidiel nainštalovať všetci dopravcovia na danom úseku.

Česko je v zavádzaní ETCS pred ostatnými európskymi krajinami. Systém funguje na 1 450 kilometroch tratí, z toho 670 kilometrov je vo výhradnej prevádzke, o niekoľko týždňov pribudne ďalších 180 kilometrov z Prahy do Českých Budějovíc a do roku 2033 má ETCS pokryť približne 2 800 kilometrov vrátane celej siete medzinárodných tratí TEN-T, na ktorej sa odohráva zhruba 90 percent výkonov českej železnice.

Odborník Petr Nachtigall z Dopravnej fakulty Jana Pernera Univerzity Pardubice upozorňuje, že o bezpečnosti na hlavnom nádraží rozhoduje predovšetkým ekonomika, teda koľko zabezpečovač stojí a akým škodám dokáže zabrániť. Najvyššia verzia ETCS sa tam podľa neho nevypláca. „Pražský železničný uzol a špecificky Hlavní nádraží je miesto, kde vlaky chodia pomaly. To znamená, že v prípade zrážky je škoda hlavne materiálna. A tá nebýva natoľko vysoká, aby tam bolo zavedené ETCS Level 2. Pretože to by stálo kopu peňazí,“ povedal Ekonomickému denníku. Komplikáciou sú aj tunely po oboch stranách stanice, v ktorých nie je celkom jednoduché zabezpečiť prenos signálu. Prichádza teda do úvahy skôr Level 1, s ktorým by sa vlak proti návesti Stoj síce rozbehol rovnako ako včera, no len po najbližšiu návesť, kde by sa automaticky zapla záchranná brzda. Vlaky by sa tak zrazili pri nižšej rýchlosti alebo vôbec. Level 2 by pritom vlaku vyjsť proti návesti Stoj nepovolil vôbec. „Tri štvrtiny švajčiarskej železničnej siete tiež idú na ETCS Level 1, pretože tam majú zložité pomery z hľadiska mostov, tunelov, zárezov a podobne. Hlavné nádražie je z tohto hľadiska tiež veľmi nevhodné. Pri počte vlakov, ktoré tam prejdú za 24 hodín alebo 365 dní, je takáto nehoda znesiteľným rizikom oproti inštalácii zložitého a drahého technického zariadenia,“ dodal Nachtigall.

Zdroje

  1. zdopravy.cz Odjezd jako kritická chvíle. Statistiky to dlouhodobě potvrzují, inspekce na to roky marně upozorňuje
  2. prazsky.denik.cz Desítky zraněných při střetu v centru Prahy: strojvedoucí zřejmě jel na červenou
  3. VIDEO: V Prahe sa čelne zrazili dva vlaky. Medzi 46 zranenými sú aj dvaja Slováci






SÚVISIACE ČLÁNKY

Eurofondy podporia križovatku D2 Rohožník aj privádzač D1 Lietavská Lúčka – Žilina

NDS podpísala zmluvy na financovanie križovatky D2 Rohožník a prvej etapy privádzača D1 Lietavská Lúčka – Žilina z Programu Slovensko. Stavby majú odkloniť tranzit z Malaciek a skrátiť cestovanie z Rajeckej doliny do Žiliny. Križovatku Rohožník odovzdali zhotoviteľovi v apríli 2026.

Nesto sa rozširuje na sever. Pribudnúť má vyše 400 bytov a nová cesta k diaľnici

Petržalská štvrť Nesto pri rakúskej hranici sa posúva do ďalšej fázy. Developer Lucron pripravuje rozsiahle rozšírenie severnej časti územia. Koncom októbra k nemu získal...

Bratislavské vozidlá MHD zaznamenali vlani vyše tisíctristo škodových udalostí

Dopravný podnik Bratislava evidoval vlani 1348 nehôd a škodových udalostí na svojich vozidlách. Vozidlá pritom najazdili viac ako 40 miliónov kilometrov. Takže jedna udalosť...
RELATED ARTICLES

NAJNOVŠIE