Rada hlavného mesta Prahy ešte 7. septembra schválila zadanie verejnej zákazky na štúdiu realizovateľnosti piatej linky pražského metra, pracovne označovanej ako metro E. Nová čiastočne okružná trasa by mala merať približne 22 kilometrov. Má prepojiť kľúčové obvody mimo centra metropoly a môže rozšíriť pražskú sieť podzemnej dráhy o takmer 30 percent. Odhadované investičné náklady pre variant klasického ťažkého metra vedeného plne v tuneloch dosahujú 220 miliárd korún.
Analytickú časť podkladu, ktorá mapuje potenciálne trasy a uzly v obvodoch Smíchov, Praha 4, Bohdalec, Vysočany a Letňany, dokončil Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy (IPR). Ten bude koordinovať a čiastočne aj spracovávať samotnú štúdiu realizovateľnosti, ktorej vypracovanie má trvať rok a pol. Analytická časť má byť hotová do konca roka 2026, zadanie štúdie realizovateľnosti potom v polovici roka 2027.
Právny rámec získal projekt k 1. septembru 2026, kedy nadobudol účinnosť nový Metropolitný plán Prahy. V ňom je pre novú linku vymedzený koridor územnej rezervy pre kapacitnú koľajovú dopravu. „Od 1. septembra 2026 je účinný nový územný plán Prahy, teda Metropolitný plán, kde je ako koridor územnej rezervy vymedzená nová linka metra, resp. kapacitnej koľajovej dopravy, čím na rozdiel od predchádzajúcich rokov dostala právny rámec. Mesto bude musieť vyhodnotiť, či rezervu podrží alebo vypustí,“ komentoval to viceprimátor pre územný a strategický rozvoj Petr Hlaváček.
História siaha do 80. rokov
Zámer okružnej tangenciálnej trasy pražského metra nie je vec posledných rokov. Prvýkrát sa objavil koncom 80. rokov 20. storočia v koncepčných plánoch Metrostavu ako možnosť pre vzdialený časový horizont. V dobovej štúdii z roku 1987 mala okružná trasa označenie E a tmavomodrú identifikačnú farbu. Podľa vtedajších plánov mala pritom väčšina trasy stáť už dnes, kompletné dokončenie sa predpokladalo na rok 2025. V rovnakom čase mala byť podľa tejto koncepcie v prevádzke aj linka D.
Pôvodné trasovanie okruhu vyzeralo výrazne inak než dnešné návrhy. Trasa mala vychádzať z Chmelnice, kde bolo naplánované kríženie s linkou D, a pokračovať cez Palmovku (× B), Dělnickú, Vltavskú (× C), Letenské námestie, Hradčanskú (× A), Pohořelec, vtedy ešte Moskevskú (dnes Anděl) a Smíchovské nádraží so súbehom s linkou B, ďalej cez Kavčie hory na vtedajšiu Mládežnickú, dnes Pankrác (× C a D), Strašnickú (× A) a odtiaľ späť na Chmelnicu.
Na začiatku 21. storočia sa o okružnej trase opäť nezáväzne hovorilo, tentoraz v súvislosti s návrhmi Prahy na hostenie letných olympijských hier. Do konkrétnej prípravnej podoby sa však projekt nedostal. Súčasné vedenie mesta myšlienku okruhu oprášilo vo februári 2022, kedy bola predstavená s pracovným označením O. V okruhu s podobným zámerom pritom prevádzkujú metro aj niektoré porovnateľné európske metropoly, napríklad Oslo, Kodaň alebo výrazne väčšia Moskva. Od úplného obkolesenia centra však Praha napokon ustúpila a projekt sa vrátil k historickému označeniu E, tentoraz už v podobe tangenciálnej, nie plne okružnej trasy.
Trasovanie ešte nie je konečné
Prezentované mapy a výkresy predstavujú len predbežný návrh trasovania. Podľa aktuálnych plánov má linka viesť od Anděla na západe cez Smíchovské nádražie, Budějovickú a Pankrác na juhu, ďalej pozdĺž Edenu a Bohdalca a potom na sever cez Vysočany a severovýchodnú terasu na sever na Prosek až k budúcemu terminálu Sever, kde sa napojí na plánovanú vysokorýchlostnú železnicu. Podľa Hlaváčka má tento uzol potenciál porovnateľný s berlínskym Ostbahnhofom.
Konečná podoba trasy vzíde až zo samotnej štúdie realizovateľnosti. „Musíme nájsť riešenie, kde pomôžu vlaky a kde metro. Primárne ide o úsek Anděl Smíchov – Terminál Sever. Nie je však jasné, či uzly budú na Pankráci alebo na Budějovickej a na Želivského alebo na Ohrade,“ uviedol radný pre dopravu Jaromír Beránek (Piráti).
Prínos novej linky ilustruje modelový príklad. Kým dnes trvá cesta z Bohdalca na Nákladové nádražie Žižkov s prestupmi zhruba 25 minút, novou linkou by zabrala iba 3,5 minúty. V miestach na budúcej trase bude podľa Beránka v budúcnosti bývať alebo pracovať takmer 900 tisíc ľudí.
Prepojenie s existujúcou sieťou
Linka E by mala nadviazať na všetky existujúce trasy pražského metra. Prestup na linku A je plánovaný na Želivského, na linku B na Smíchove a Vysočanskej, na linku C na Budějovickej a v Letňanoch a na budovanú linku D na Pankráci. Štúdia zároveň preverí, či bude linka D zakončená na Námestí Republiky, alebo bude pokračovať ďalej na Žižkov, kde by sa priamo prepojila práve s okružnou linkou.
„Historicky nám chýba S-Bahn. Metrom S (Železničný uzol Praha) aj metrom E by sme ho získali,“ dodal Hlaváček s odkazom na paralelu s nemeckými prímestskými systémami.
Technológia zostáva otvorená
Kľúčovou otázkou štúdie bude výber technológie. Popri klasickom podzemnom metre sa počíta aj s alternatívami v podobe rýchloelektričky, metra na pneumatikách po vzore Paríža alebo hybridných riešení. Alternatívne technológie sa preverujú aj kvôli náročnému úseku medzi Vysočanmi a Letňanmi, kde trať len na 450 metroch prekonáva stúpanie takmer 24 percent. Klasické ťažké metro by tu malo vážne problémy.
Linka pritom nemusí byť vedená celá pod zemou, čo úzko súvisí s celkovou nákladovosťou projektu. Práve tú bude štúdia rovnako podrobne preverovať. „Náklady musia byť také, aby ich mesto bolo schopné zaplatiť,“ uviedol k tomu predseda klubu zastupiteľov Spolu Tomáš Portlík.
Foto: viewfromprague.com
Foto: railwaynews.com
Foto: Matthew Black from St Louis
Financovanie a časový výhľad
Odhadované náklady pre variant s klasickým ťažkým metrom sa pohybujú okolo 220 miliárd korún alebo 9 miliárd eur. Jedným z návrhov na financovanie výstavby je, že by mohlo prebiehať formou príspevku zo strany štátu ako protihodnoty za to, že Praha odvádza DPH, z ktorého podľa jeho slov vidí veľmi málo. Do úvahy prichádza aj úver od Európskej investičnej banky.
Vedenie mesta zdôrazňuje, že prioritou pre výstavbu v najbližších rokoch zostáva dokončenie trasy D a cestného mestského okruhu. Príprava štúdie metra E má však zabezpečiť včasnú koordináciu s rozvojom metropoly na ďalšie desaťročia. Časový výhľad počíta so začiatkom realizácie v druhej polovici tridsiatych rokov.
Súbežne so zadaním štúdie uložila rada Dopravnému podniku hl. m. Prahy (DPP) a Pražskej developerskej spoločnosti (PDS) spracovať analytický materiál a manuál pre rozvoj pozemkov v okolí existujúcich aj budúcich staníc metra.
Nadstavbou celého projektu je budovaná linka D, ktorej prvý úsek medzi Pankrácom a Novými Dvormi má byť sprístupnený v druhej polovici roka 2032. Celá trasa D by mala byť dokončená v roku 2036.
Zdroje:
- Zdopravy.cz. Metro E: Rychlotramvaj, hybrid na gumách, nebo klasika. Začíná hledání uzlů a technologie pro okružní linku. Zdopravy.cz
- Ekonomický deník. Praha kreslí mapu páté linky metra: Trasa za 220 miliard má propojit Eden a Letňany. Ekonomický deník
- VTM.cz. Praha zvažuje okružní linku metra okolo centra. Nové spojení má ulevit přetíženým trasám a propojit okrajové části.
- Centrum.cz. V Praze se chystá linka metra E. Podívejte se, kudy povede. centrum.cz
- Pražská integrovaná doprava. Rozvoj linek PID v Praze 2022-2032. pid.cz
- Pražský deník. Praha zahájí studii proveditelnosti linky metra E. Trasa propojí okrajové části.
- iDNES.cz. Vždyť vede centrem a zas vynechává sever města, zlobí se Pražané na nové metro E. iDNES.cz
