Približne 7,6 kilometra trasy vedie priamo po telese bývalej železničnej trate Piešťany – Vrbové. Stretli sme stovky ľudí. Deti, dospelých aj seniorov. Čísla hovoria samy za seba – za rok tadiaľto prešlo viac ako 120-tisíc cyklistov.

Železničná minulosť trasy stále nevymizla. Popri ceste stále nájdete množstvo pôvodných železničných artefaktov. Vo Vrbovom zostala zachovaná časť koľajiska, pozdĺž trasy stoja pôvodné kilometrovníky či trakčné stĺpy a zachovali sa aj staničné budovy. Počas jazdy navyše prechádzate po pôvodných železničných mostoch – šesť z nich bolo v rámci výstavby cyklotrasy zrekonštruovaných. Aj vďaka tomu máte počas celej jazdy pocit, že nejdete po obyčajnom cyklochodníku, ale stále po bývalej železnici.

Za projektom stojí Združenie obcí Zelená cesta, ktoré ho pripravovalo dlhé roky. Veľkú zásluhu na tom, že sa celý projekt podarilo dotiahnuť do konca, má výkonný riaditeľ Radoslav Mlynár, ktorý ho v úzkej koordinácii so starostom Trebatíc Jurajom Valom dotiahol do úspešného konca.

Článok Cyklotrasa Piešťany – Vrbové. Za rok prevádzky ňou prešlo viac ako 100 tisíc cyklistov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

A bola to výborná voľba. Trasa vedie nádhernou krajinou Oravy a poľského Podhalia, takmer neustále ponúka výhľady na Tatry a popri ceste dodnes pripomína časy, keď tadiaľto namiesto cyklistov prechádzali osobné aj nákladné vlaky.

História trate

Železnica z Trstenej do Suchej Hory bola otvorená 21. decembra 1899 ako pokračovanie Oravskej miestnej železnice z Kraľovian. Nebola však konečným riešením. O päť rokov neskôr, v roku 1904, bol dokončený aj úsek zo Suchej Hory cez Podczerwone do Noweho Targu. Orava tak získala priame železničné spojenie s poľským Podhalím.

V časoch Rakúsko-Uhorska išlo o vnútroštátnu železnicu, ktorá mala pre región praktický aj hospodársky význam. Vozilo sa po nej drevo, dobytok či rašelina, no predovšetkým ľudia. Obyvatelia okolitých obcí využívali vlaky pri cestách za prácou, obchodom alebo na trhy do Noweho Targu.

Po prvej svetovej vojne sa však pomery zásadne zmenili. Rozpadom Rakúsko-Uhorska vznikla nová štátna hranica a z dovtedy vnútroštátnej železnice sa stala medzinárodná trať. Suchá Hora sa zmenila na pohraničnú stanicu. Ďalšiu komplikovanú kapitolu priniesli územné zmeny na konci 30. rokov a následne druhá svetová vojna.

Vojnové udalosti poškodili aj samotnú železničnú infraštruktúru, predovšetkým mosty. Po roku 1945 sa už pravidelnú osobnú dopravu medzi slovenskou a poľskou stranou nepodarilo obnoviť.

Vlaky tu jazdili ešte desaťročia

Koniec cezhraničného spojenia však ešte neznamenal koniec železnice. Na slovenskej strane zostal v prevádzke úsek Trstená – Suchá Hora. Regionálne vlaky tadiaľ premávali ešte viac ako štvrťstoročie. Postupne však význam lokálnej trate klesal a dopravu preberali cesty a autobusy.

Posledný osobný vlak prešiel medzi Trstenou a Suchou Horou 22. septembra 1971. Definitívny administratívny koniec prišiel 1. januára 1975, keď bola trať oficiálne zrušená.

Koľajnice pritom nezmizli okamžite. Na opustenom telese zostávali ešte roky a železničný zvršok bol definitívne odstránený až koncom 80. rokov. Koľaje dnes končia v Trstenej, kam stále vedie železničná trať z Kraľovian.

Na poľskej strane mala železnica o niečo dlhší život. Úsek smerom z Noweho Targu do Podczerwoneho slúžil vnútroštátnej doprave a osobné vlaky tu jazdili až do roku 1981. Neskôr bola doprava zastavená a začiatkom 90. rokov zmizli aj koľajnice.

Zo železnice jedna z najkrajších cyklotrás

Po desaťročiach bez vlakov dostala stará trať nový život. V rokoch 2014 až 2015 bolo jej teleso prebudované na asfaltovú cyklotrasu, ktorá sa stala súčasťou medzinárodného projektu Historicko-prírodno-kultúrna cesta okolo Tatier.

Z Trstenej až do Noweho Targu je to približne 36 kilometrov, pričom slovenská časť má 15 kilometrov.

Práve železničný pôvod robí túto cyklotrasu výnimočne príjemnou. Vlaky totiž nedokážu prekonávať prudké stúpania, a preto boli železničné trate vedené krajinou s čo najmiernejším sklonom. A to, čo bolo kedysi nevyhnutnosťou pre parné a neskôr motorové vlaky, je dnes obrovskou výhodou pre cyklistov.

Stúpania a klesania sú väčšinou len pozvoľné. Trasa preto nie je určená iba pre športovcov. Bez problémov ju zvládnu rodiny s deťmi, rekreační cyklisti a na vhodných úsekoch aj korčuliari.

Železnicu tu stále cítiť

Koľaje už na trase nenájdete, ale stačí sa pozorne pozerať a jej minulosť objavujete prakticky na každom kilometri.

Cyklotrasa kopíruje pôvodné železničné násypy a zárezy. Zachovali sa staré priepusty, kamenné časti mostných objektov, bývalé stanice a ďalšie drobné technické pamiatky. Na viacerých miestach je stále veľmi dobre čitateľné, že dnešná asfaltová cesta nevznikla ako cyklotrasa, ale ako železnica.

Práve to ma na nej bavilo asi najviac. Človek nejde iba krásnou krajinou, ale zároveň doslova po stopách histórie. Kedysi tu bolo počuť parné rušne, rachot kolies a píšťalku výpravcu. Dnes tadiaľ prechádzajú bicykle. Aj korčuliari.

A tie výhľady…

Samostatnou kapitolou je krajina.

Trasa vedie cez otvorené lúky, popri lesoch a dedinách a postupne sa pred vami otvárajú panorámy Tatier. Čím bližšie ste k slovensko-poľskej hranici a Podhaliu, tým výraznejšie hory dominujú horizontu.

Je to jeden z tých výletov, pri ktorých sa oplatí nikam neponáhľať. Zastaviť sa pri starej stanici, pozrieť si niekdajší železničný priepust, prečítať informačnú tabuľu alebo jednoducho zosadnúť z bicykla a chvíľu sa pozerať na Tatry.

Sedemročný Riško trasu zvládal výborne a bolo vidieť, že ho baví nielen samotná jazda. Zaujímali ho mosty, bývalé zastávky a všetky pozostatky železnice, ktoré sme cestou objavovali. A presne pri takýchto výletoch sa dá história vysvetliť oveľa lepšie ako z knihy. Stojíte priamo na mieste a môžete si predstaviť, ako tadiaľ pred desiatkami rokov prichádzal vlak.

Hranica, ktorú dnes takmer nezbadáte

Zaujímavý je aj samotný prechod zo Slovenska do Poľska.

Miesto, ktoré kedysi oddeľovalo dve železničné správy a kde sa riešili hranice, kontroly a medzinárodná prevádzka, dnes na bicykli prejdete takmer bez povšimnutia. Nachádza sa tam odpočívadlo a hraničný kameň.

Aj to je krásny symbol toho, ako sa za jedno storočie dokáže zmeniť význam dopravnej stavby.

Železnica, ktorá vznikla ešte za Rakúsko-Uhorska, bola neskôr rozdelená štátnou hranicou, prežila dve svetové vojny, postupne stratila dopravu a napokon jej vytrhali koľajnice. O niekoľko desaťročí sa však jej trasa opäť spojila – tentoraz ako medzinárodná cesta pre cyklistov.

Stará železnica žije ďalej

Príbeh trate Trstená – Suchá Hora – Nowy Targ je pekným príkladom toho, ako možno dať zaniknutej dopravnej infraštruktúre nový zmysel.

Nemuselo sa budovať úplne nové teleso cez krajinu. Využil sa koridor, ktorý tu vytvorili naši predkovia pred viac ako sto rokmi. Vďaka tomu vznikla bezpečná, komfortná a krajinársky nádherná cyklotrasa spájajúca Slovensko s Poľskom.

Tam, kde kedysi cestovali ľudia vlakom za prácou či na trhy do Noweho Targu, dnes jazdia rodiny, výletníci a cykloturisti.

A hoci koľajnice dávno zmizli, stará železnica vlastne žije ďalej. Len v úplne inej podobe.

Foto: Michal Feik

Článok Po stopách zaniknutej železnice z Trstenej do Noweho Targu. Dnes po nej vedie nádherná cyklotrasa je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Aktuálne prebiehajú záverečné práce na predposlednom úseku Vážskej cyklomagistrály. Aj napriek vysokým letným teplotám pokračujú robotníci v spevňovaní krajníc, osádzaní obrubníkov, terénnych úpravách a pokládke finálnej vrstvy asfaltu. Súčasťou prác je aj čistenie a zametanie trasy, aby bola po odstránení zvyškov stavebného materiálu pripravená na bezpečné využívanie. Do užívania verejnosti bude odovzdaná začiatkom októbra.

Trenčiansky samosprávny kraj buduje Vážsku cyklomagistrálu postupne od roku 2018. Jednotlivé úseky vytvárajú súvislé cyklistické prepojenie popri Váhu a každoročne ich využívajú státisíce cyklistov. Po dokončení aktuálneho úseku bude do užívania verejnosti odovzdaných už 90 zo 100km Vážskej cyklomagistrály. Cyklisti sa tak po tejto zelenej spojnici budú môcť previezť od Hornej Stredy cez krajské mesto Trenčín, až po Nosickú priehradu pri Púchove.

Zdroj a foto: Trenčiansky samosprávny kraj

Článok Finišujú práce na predposlednom úseku Vážskej cyklomagistrály je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Trasa nadväzuje na 13-kilometrový úsek otvorený začiatkom tohto roka medzi Trenčínom a Dubnicou nad Váhom a výrazne približuje dokončenie celej Vážskej cyklomagistrály.

Takmer 87 kilometrov zo sto je už hotových

Po otvorení novej etapy je verejnosti k dispozícii už takmer 87 kilometrov zo stokilometrovej Vážskej cyklomagistrály. Posledný približne trojkilometrový úsek do Ladiec chce Trenčiansky samosprávny kraj dokončiť začiatkom októbra.

„Pred niekoľkými mesiacmi sme odovzdali do užívania 13-kilometrový úsek z Trenčína smerom na Dubnicu nad Váhom, na ktorý nadväzujeme ďalšími 11,6 kilometrami tiahnucimi sa až po obec Košeca. Verejnosti tak slúži už takmer 87 zo 100 kilometrov Vážskej cyklomagistrály. Tie posledné tri kilometre do Ladiec chceme odovzdať začiatkom októbra. To, čo sme sľúbili, že v priebehu tohto roka odovzdáme 90 zo 100 kilometrov Vážskej cyklomagistrály, sa stáva realitou,“ povedal predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška.

Výstavba nového úseku si vyžiadala investíciu takmer 7,9 milióna eur, pričom viac ako 5,7 milióna eur pochádza z Plánu obnovy a odolnosti SR. Po dokončení poslednej etapy dosiahne celková investícia približne 8,7 milióna eur.

Takmer tri kilometre po gabiónovom múre

Najväčšou technickou zaujímavosťou novej cyklotrasy sú gabiónové múry s celkovou dĺžkou takmer 2,8 kilometra. Vedú po korune derivačného kanála a ponúkajú netradičné výhľady na široké údolie Váhu.

Pri ich výstavbe bolo použitých približne 30-tisíc kubických metrov kameniva, zhotoviteľ zároveň zabudoval takmer 9 500 ton asfaltových zmesí a osadil 3,8 kilometra zvodidiel a zábradlí.

„S prácami sme spokojní nadmieru. Tento novootvorený úsek v dĺžke presahujúcej 11 kilometrov sa nám podarilo zrealizovať za rekordne krátky čas. Najnáročnejšou časťou bolo zakladanie gabiónových múrov počas zimných mesiacov, keď sme museli riešiť odčerpávanie spodnej vody či upravovať podložie. Potom už práce napredovali veľmi rýchlo,“ uviedol Jozef Rambala, zástupca zhotoviteľa spoločnosti Strabag.

Trasa vedie aj cez Prejtské jazerá

Ďalším lákadlom novej cyklotrasy je úsek vedúci cez Prejtské jazerá, ktorý patrí medzi vizuálne najatraktívnejšie miesta celej Vážskej cyklomagistrály.

Súčasťou projektu je aj nové odpočívadlo s mobiliárom a moderné riešenie križovatky pri ilavskom moste známom ako Malé Apollo.

Cyklotrasa slúži nielen turistom, ale aj každodenným dochádzajúcim

Vážska cyklomagistrála nie je určená len rekreačným cyklistom. Projekt vzniká ako bezpečné spojenie miest a obcí na Považí, ktoré umožní každodenné dochádzanie do práce, školy či za službami mimo frekventovaných ciest.

Po otvorení nového úseku môžu obyvatelia aj návštevníci regiónu využívať už 113 kilometrov cyklotrás, ktoré vybudoval Trenčiansky samosprávny kraj. Od roku 2018 ich využilo viac ako 4,6 milióna cyklistov, pričom len počas tohto roka počet prejazdov prekročil 850-tisíc.

„Chodím po celom Slovensku a musím povedať, že práve Považie je zatiaľ najlepším regiónom z pohľadu súvislej cyklistickej infraštruktúry. Vzniká tu bezpečný priestor pre rodiny s deťmi, seniorov či športovcov. Takéto cyklotrasy majú veľký význam aj pre mladých cyklistov, ktorí môžu trénovať mimo frekventovaných ciest,“ povedal prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara.

Význam novej infraštruktúry ocenil aj slovenský paralympionik Jakub Krako.

„Som veľmi vďačný Trenčianskemu samosprávnemu kraju, že sa pustil do takého veľkého projektu. Teší ma, že čoraz viac ľudí so zdravotným znevýhodnením športuje a má vytvorené podmienky na aktívny život,“ uviedol Krako.

Po dokončení posledného úseku pri Ladcoch vznikne na Považí súvislá približne 90-kilometrová cyklistická trasa, ktorá bude patriť medzi najvýznamnejšie cyklistické koridory na Slovensku a vytvorí bezpečné spojenie pozdĺž rieky Váh pre každodennú dopravu aj rekreačnú cyklistiku.

Zdroj: Trenčiansky samosprávny kraj
Foto: Michal Feik

Článok Vážska cyklomagistrála má nový atraktívny úsek z Nemšovej do Košece. Cyklisti sa prevezú cez jazerá aj po takmer trojkilometrovom gabiónovom múre je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výsledky kampane sú dôležité najmä v kontexte dopravného zaťaženia miest, kvality ovzdušia a rozvoja bezpečnej infraštruktúry pre cyklistov a chodcov. Zároveň ukazujú, že časť dochádzania je možné presunúť na aktívne formy mobility alebo na verejnú dopravu bez zásadného zníženia dostupnosti práce.

Rekordná účasť a úspora emisií CO2

Do kampane sa podľa rezortu dopravy zapojilo 15 226 súťažiacich, 1 256 zamestnávateľov a 4 464 tímov. Účastníci spolu prešli takmer 3 milióny kilometrov na bicykli, pešo alebo verejnou osobnou dopravou a deklarovaná úspora dosiahla 671 ton CO2.

Najaktívnejšie samosprávy, zamestnávatelia a kraje

V kategórii Aktívna samospráva sa na prvom mieste umiestnilo mesto Dolný Kubín, druhé skončilo Sládkovičovo a tretí bol Trenčín.

Medzi zamestnávateľmi s počtom zamestnancov nad 250 zvíťazila spoločnosť Vaillant Industrial Slovakia s.r.o., nasledovali Bekaert Hlohovec, a.s. a na treťom mieste sa umiestnilo mesto Trnava.

V kategórii zamestnávateľov s počtom zamestnancov do 249 zvíťazila Základná škola J. G. Tajovského v Senci, druhé miesto získala spoločnosť GGB Slovakia s.r.o. a tretie miesto obsadila obec Beluša.

Ocenenie v kategórii Víťazný samosprávny kraj získal Trenčiansky samosprávny kraj, na druhom mieste sa umiestnil Bratislavský samosprávny kraj a tretí skončil Žilinský samosprávny kraj.

Prepojenie cyklodopravy a verejnej dopravy

Národný cyklokoordinátor Peter Klučka v súvislosti s výsledkami poukázal aj na širší kontext investícií do cyklistickej infraštruktúry. „Kampaň Do práce na bicykli prináša svoje ovocie. Mnohé samosprávy si v poslednom období vybudovali prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti bezpečnú cyklodopravnú infraštruktúru a umožnili tak svojim obyvateľom a zamestnancom sídliacim na ich území využívať bicykel, prípadne spojiť cestu aj s verejnou osobnou, predovšetkým železničnou dopravou,“ uviedol.

Čo výsledky kampane naznačujú

Rekordná účasť v kampani Do práce na bicykli podľa zverejnených údajov naznačuje rastúci záujem o aktívnu mobilitu a kombinovanie bicykla s verejnou dopravou. Pre samosprávy a zamestnávateľov ide zároveň o signál, že opatrenia ako bezpečné cyklotrasy, stojany pri pracoviskách či lepšie nadväznosti na verejnú dopravu môžu mať merateľný dopad na každodenné dopravné správanie.

Zdroj: mindop.sk

Článok Kampaň Do práce na bicykli 2026: rekordných 15-tisíc účastníkov a takmer 3 milióny kilometrov bez auta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Kampaň je zameraná na podporu udržateľnej mobility pri dochádzaní do práce. Nehodnotí len bicykel, ale aj chôdzu a využívanie verejnej dopravy, čím sa dotýka aj každodennej dopravnej praxe veľkých zamestnávateľov a ich vplyvu na dopravné zaťaženie miest.

Rekordný počet účastníkov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi

ZSSK uviedla, že v roku 2024 sa do kampane zapojilo 273 zamestnancov a v roku 2025 ich bolo 478. V roku 2026 dopravca túto účasť nielen udržal, ale zvýšil na 482 zapojených zamestnancov.

Koordinátor kampane v ZSSK Dalibor Holúbek k účasti zamestnancov uviedol: „Železničiari prirodzene patria medzi najväčších používateľov verejnej dopravy, keďže väčšina našich kolegov dochádza každodenne do práce práve vlakom. O to viac ma teší ich rekordná účasť v kampani.“

Takmer 15-tisíc ciest bez auta a viac ako 316-tisíc kilometrov

Zamestnanci zapojení do kampane počas júna 2026 absolvovali spolu 14 802 ciest, ktoré realizovali verejnou dopravou, pešo alebo na bicykli. Spolu prekonali viac ako 316-tisíc kilometrov a podľa údajov ZSSK ušetrili 56 822,98 kilogramu emisií CO₂.

Najväčšiu časť jázd tvorila verejná doprava: 7 059 ciest a viac ako 276-tisíc kilometrov, pričom v tejto kategórii ZSSK obsadila prvé miesto. Chôdzou zamestnanci absolvovali 3 662 ciest a viac ako 6-tisíc kilometrov; v absolútnom počte ciest aj kilometrov išlo podľa ZSSK o najvyšší výkon spomedzi zapojených organizácií a v kategórii chôdza získala tretie miesto.

Na bicykli bolo zaznamenaných 4 081 ciest a takmer 34-tisíc kilometrov. ZSSK uviedla, že išlo o najvyšší počet cyklistických jázd a tretí najvyšší počet kilometrov spomedzi všetkých organizácií, pričom v tejto kategórii sa umiestnila na 33. mieste.

Zmena metodiky hodnotenia ovplyvnila poradie

ZSSK upozornila, že celkové poradie zamestnávateľov sa v roku 2026 neurčovalo iba podľa počtu jázd a kilometrov. Organizátori do hodnotiaceho vzorca pridali aj počet účastníkov, ktorí počas júna absolvovali najmenej 20 jázd, čo mohlo spôsobiť rozdiel medzi absolútnymi výkonmi a konečným umiestnením v rebríčku.

Výsledky kampane boli podľa ZSSK oficiálne vyhlásené vo štvrtok 23. júla 2026 v historickej budove Slovenskej pošty v Bratislave.

Celoslovenský kontext a podpora zo strany národného dopravcu

Kampaň Do práce na bicykli je celoslovenskou iniciatívou zameranou na zmenu dopravného správania pri každodennom dochádzaní. V 13. ročníku sa podľa údajov uvedených ZSSK zapojilo 15 226 ľudí v 4 464 tímoch zo 100 samospráv a 1 256 zamestnávateľov. Účastníci absolvovali 347 080 jázd, na bicykli a pešo prekonali takmer tri milióny a spoločne ušetrili viac ako 671-tisíc kilogramov emisií CO₂.

ZSSK zároveň informovala, že podporila aj celonárodné odmeňovanie účastníkov, do ktorého poskytla päť týždenných celosieťových cestovných lístkov SLOVAK spolu s lístkami na prepravu bicykla a päť ročných zákazníckych kariet KLASIK.

Význam pre udržateľnú mobilitu a dochádzanie do práce

Rekordná účasť zamestnancov ZSSK v kampani poukazuje na to, že kombinácia verejnej dopravy, chôdze a cyklistiky má pri veľkých zamestnávateľoch potenciál znižovať závislosť od individuálnej automobilovej dopravy. V prípade dopravcu, ktorého zamestnanci často dochádzajú vlakom, sa zároveň zvýrazňuje význam verejnej dopravy ako nosného prvku udržateľného dochádzania.

Zdroj: zssk.sk

Článok ZSSK vytvorila rekord v kampani Do práce na bicykli: zapojilo sa 482 zamestnancov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) 17. júla 2026 informovala, že presmerovanie cyklotrasy je dokončené a cyklisti môžu trasu opäť využívať v plnom rozsahu. Podľa NDS je cyklotrasa po rekonštrukcii vrátená na pôvodné miesto a k dispozícii je aj v pôvodnej šírke.

Dočasné presmerovanie súviselo so stavbou križovatky D1/D4

NDS uviedla, že cyklotrasu Jurava bolo potrebné krátkodobo obmedziť a presmerovať mimo pôvodnú trasu pre stavebné práce a zaistenie bezpečnosti v blízkosti diaľnice D1. Po ukončení potrebných zásahov je trasa odovzdaná cyklistickej verejnosti na plnohodnotné užívanie.

NDS: dopravná stavba má dopady aj na cyklistov a peších

Podľa investičného riaditeľa NDS Júliusa Mihálika sa prínosy križovatky netýkajú len motoristov: „Križovatka D1/D4 tak neprináša výhody výlučne motoristickej verejnosti, ale má aj sekundárne dosahy na cyklistov či peších. V úseku v blízkosti diaľnice D1 bola cyklotrasa presmerovaná a vynovená,“ uviedol.

Kontext: križovatka D1/D4 bola odovzdaná motoristom 21. júna

NDS zároveň pripomenula, že križovatka D1/D4 bola definitívne odovzdaná do užívania motoristom 21. júna. Pred východným vstupom do Bratislavy podľa spoločnosti pribudlo osem nových diaľničných vetiev, ktoré majú rozptyľovať dopravné intenzity ešte pred vstupom do hlavného mesta.

Súbežne s postupným odovzdávaním vetiev mala byť Bratislava podľa NDS odbremenená od viac ako dvoch tisíc nákladných áut denne, ktoré predtým prechádzali Prístavným mostom.

Čo zmena znamená pre územie medzi Vajnorami a Ivankou pri Dunaji

Opätovné sprejazdnenie cyklotrasy Jurava v pôvodnom vedení a šírke znamená návrat k štandardnému cyklistickému spojeniu v priestore, kde sa stretáva intenzívna cestná doprava s rekreačnými a dochádzkovými trasami. Podľa informácií NDS ide o ukončenie dočasného režimu, ktorý bol vyvolaný výstavbou križovatky D1/D4.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Cyklotrasa Jurava pri D1 je po presmerovaní opäť v pôvodnej trase. NDS ju odovzdala cyklistom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cyklotrasa bola vybudovaná v rámci Komponentu 3 – Udržateľná doprava z Plánu obnovy a odolnosti SR. Celkové oprávnené výdavky dosiahli viac ako 1,65 milióna eur. Zhotoviteľom stavby bola spoločnosť Metrostav DS.

Nový úsek je súčasťou pripravovanej Vinohradníckej cyklotrasy s nadregionálnym významom. Tá má v budúcnosti vytvoriť súvislé cyklistické prepojenie medzi Bratislavou, Svätým Jurom, Pezinkom, Vinosadmi, Modrou, Dubovou, Častou a Doľanmi s pokračovaním do Trnavského kraja.

Význam cyklotrasy nespočíva len v podpore rekreačnej cyklistiky. Trasa vytvára podmienky pre každodenné využívanie bicykla ako dopravného prostriedku pri cestách do zamestnania, škôl alebo za službami. Bezpečná a komfortná infraštruktúra je jedným z predpokladov na zvyšovanie podielu cyklistickej dopravy a znižovanie závislosti od individuálnej automobilovej dopravy.

Na nové prepojenie majú v budúcnosti nadviazať ďalšie pripravované úseky. V štádiu prípravy je cyklotrasa Svätý Jur – Pezinok, pri ktorej sa počíta so žiadosťou o financovanie z Programu Slovensko. Súčasne pokračujú povoľovacie procesy pre úsek Pezinok – Vinosady. Po ich dokončení vznikne súvislá cyklotrasa spájajúca Bratislavu s Modrou a Dubovou.

Súčasťou projektu boli aj krajinárske úpravy. Popri trase bolo vysadených viac ako 100 stromov vrátane 14 solitérnych drevín a viac ako 450 kusov vtáčieho zobu vo forme živého plota. Použité boli asfaltové aj mlatové povrchy, pričom riešenie bolo navrhnuté s ohľadom na charakter okolitej krajiny.

Nová cyklotrasa predstavuje ďalší krok v budovaní regionálnej siete cyklistickej infraštruktúry v Malokarpatskom regióne a zároveň rozširuje možnosti bezpečného pohybu medzi jednotlivými obcami okresu Pezinok.

Foto: Michal Feik a Monika Kováčová / Bratislavský samosprávny kraj
Zdroj: Mesto Modra

Článok V Modre otvorili prvú etapu cyklotrasy Vinosady – Modra – Dubová je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt vznikol ako reakcia na dlhodobú potrebu bezpečného spojenia medzi sídlami Horehronia. Cesta I/66 patrí medzi najvyťaženejšie komunikácie v regióne a každodenný pohyb cyklistov či peších popri intenzívnej automobilovej doprave bol dlhodobo problematický. Nová infraštruktúra preto nemá slúžiť len rekreačným cyklistom, ale predovšetkým ľuďom dochádzajúcim za prácou, vzdelaním alebo službami.

Primátor Brezna Tomáš Abel pri otvorení v ppondelok 8. júna 2026 zdôraznil, že ide o projekt s výrazným dopravným aj spoločenským prínosom. „Nová cyklolávka znamená bezpečnejšie a pohodlnejšie spojenie medzi Breznom, Valaskou a Podbrezovou pre všetkých, ktorí dochádzajú do práce, školy či za službami na bicykli alebo pešo. Tento projekt nie je len o novej stavbe. Je o kvalite života, bezpečnosti a o tom, aby sme ľuďom vytvárali podmienky na zdravší a ekologickejší spôsob pohybu,“ uviedol.

Od mestských cyklotrás k regionálnemu spojeniu

Výstavba cyklistickej infraštruktúry v Brezne prebieha postupne už od roku 2020. V prvých etapách vznikli cyklistické pruhy, spoločné chodníky pre peších a cyklistov či nové napojenia na železničnú a autobusovú stanicu. Tieto úseky vytvorili základ budúceho dopravného koridoru smerujúceho na Valaskú.

Najnáročnejšou časťou projektu bola výstavba samotnej cyklolávky. Jej trasa vedie súbežne s cestou I/66 a pomocou sústavy desiatok podpier prekonáva územie, kde by klasická cyklotrasa narážala na priestorové a majetkové obmedzenia. Vďaka vedeniu nad úrovňou komunikácie sa podarilo oddeliť cyklistov od intenzívnej automobilovej dopravy a vytvoriť bezpečný koridor pre každodenné využívanie.

Významná investícia podporená z Plánu obnovy

Celková dĺžka cyklotrasy dosahuje 8,74 kilometra. Samotná lávka má približne 650 metrov a šírku 3,2 metra, čo umožňuje komfortnú obojsmernú prevádzku. Stavba je založená na prefabrikovaných mostných dielcoch z vysokopevnostného betónu a podopiera ju sústava 63 podpier vrátane nábehových častí.

Projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky prostredníctvom programu NextGenerationEU. Celkové oprávnené výdavky dosiahli takmer štyri milióny eur.

Nové možnosti pre každodennú dopravu aj cestovný ruch

Horehronie patrí medzi regióny s rastúcim významom cykloturistiky. Nová cyklotrasa však nie je orientovaná iba na návštevníkov. Vytvára predovšetkým každodenné dopravné spojenie medzi Breznom, Valaskou a Podbrezovou, kde sa nachádza významný priemyselný areál a veľký počet pracovných príležitostí.

Otvorením cyklolávky sa završuje jedna z najväčších cyklistických investícií v regióne. Projekt zároveň ukazuje, že cyklistická doprava môže plniť nielen rekreačnú, ale aj reálnu dopravnú funkciu pri každodennom pohybe obyvateľov medzi mestami a obcami.

Nové spojenie tak rozširuje možnosti udržateľnej mobility na Horehroní a vytvára základ pre ďalšie rozvíjanie regionálnej siete cyklotrás v budúcnosti.

Foto a video: Michal Feik

Článok Najdlhšia cyklolávka na Slovensku je otvorená. Brezno získalo nové spojenie s Valaskou a Podbrezovou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zároveň je však California stále miestom optimisticky hľadiacim do budúcnosti a lákajúcim ambicióznych vizionárov. Aj v developmente je tu jedna svetlá výnimka, ktorá je inšpiráciou pre celý svet.

Vo východnej časti okresu Solano, približne 100 kilometrov severovýchodne od San Francisca a Bay Area ako svetového centra technológií, sa rozľahlé pastviny stávajú dejiskom jedného z najambicióznejších a tiež najrozporuplnejších návrhov mestského plánovania v moderných amerických dejinách. Projekt nesie pracovný názov California Forever (Kalifornia navždy) a jeho tvorcovia chcú premeniť približne 25 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na úplne nové, pešo priechodné mesto pre až 400 tisíc obyvateľov. Teda takmer celú Bratislavu.

Iniciatívu vedie Jan Šrámek, rodák z moravského Přerova. Týmto podnikom v Amerike presadzuje myšlienku, že husté, dobre naplánované mestá môžu riešiť nedostatok bývania a zároveň byť udržateľné, ekonomicky aj ekologicky. Od roku 2017 projekt získaval počiatočné financovanie presviedčaním titánov zo Silicon Valley, že Kalifornia potrebuje stavať niečo hmatateľnejšie ako len softvér. Počas nasledujúcich šiestich rokov už potichu skupoval pozemky po celom okrese a minul viac ako 900 miliónov dolárov na zabezpečenie územia dvakrát väčšieho ako San Francisco.

Plán nového mesta sa dostal do povedomia verejnosti v roku 2023 pod značkou California Forever. Navrhoval nielen mesto so 170 000 bytovkami, ale aj najväčší nový výrobný park v Spojených štátoch s prístavom. Podľa developerov by iniciatíva mala za 40 rokov priniesť 215 miliárd dolárov v súkromných investíciách a vytvoriť 530 tisíc pracovných miest, pričom by ročne prispievala viac ako 16 miliardami dolárov na daniach.

Nie každý zdieľa nadšenie. Projekt vyvolal odpor širokej koalície: farmárov, klimatických aktivistov, Sierra Clubu, Greenbelt Alliance, a dokonca aj Republikánskej strany okresu Solano. Podľa “starých dobrých” šablón kritici argumentujú, že výstavba ohrozuje vzácne ekosystémy vrátane sezónnych jazier a pôvodných trávnatých porastov a spôsobila by zhoršenie kvality ovzdušia a dopravné problémy. Environmentálne organizácie upozorňujú, že približne 20 percent navrhovanej lokality sa nachádza v záplavovej zóne a 4000 hektárov spadá do oblasti s vysokým rizikom požiarov.

Aj politická cesta je kľukatá. Caliornia Forever pôvodne presadzovala referendovú iniciatívu v roku 2024 na zmenu územného plánu, ale stiahli ju, pretože im chýbal ekvivalent americkej správy EIA. Spoločnosť signalizovala plány znovu predložiť hlasovanie po dokončení hodnotenia. V súčasnosti sa snaží získať schválenie prostredníctvom pripojenia k neďalekému mestu Suisun City, ktoré má v približne 30 000 obyvateľov, čo znamená, že nová výstavba by svoju hostiteľskú obec mnohonásobne prevýšila.

Urbanisti však projekt podporili. Steve Mouzon ocenil uličnú sieť a pešiu dostupnosť projektu ako ojedinelý reálny príklad princípov nového urbanizmu a označil ho za najdôveryhodnejší návrh nového mesta, aký v Spojených štátoch videl. Vedci Chris Elmendorf a Ed Glaeser naznačili, že by mohol slúžiť ako celonárodný vzor pre zefektívnenie mestského rozvoja.

Z verejných vyjadrení aj vizualizácii je jasné, že toto nebude typické californské mesto so širokými diaľnicami a riedkou nízkou zástavbou. Práve naopak, ide o európsky štandard: hustá bytová zástavba, veľkomestské ulice a dôraz na pešiu a verejnú dopravu. Hlavnými bodmi sú minimálna hustota zástavby, špeciálne rýchle pruhy pre MHD a automobily uskladnené primárne v parkovacích domoch. V Európe takmer kultúrny štandard, pre súčasnú Ameriku a obzvlášť Californiu však šoková terapia.

Postaviť si dobré mesto na život

Od pádu železnej opony sa k nám z Californie cez technológie aj kultúru dostalo mnoho dobrých vecí, no rovnako tak mnoho pochybných až škodlivých konceptov. V rámci dopravy a urbanizmu ide jednoznačne o suburbanizáciu, alebo riedku zástavbu nízkych domov ďaleko od centra vyžadujúcu vlastníctvo auta a následne nekonečné sedenie za volantom pri ceste prakticky za každou aktivitou. Takáto premena sa už desaťročia deje v priamom prenose aj v okolí najväčších slovenských miest. California Forefer je šanca zvrátiť tento trend nielen fakticky na území “zlatého štátu”, ale prostredníctvom kultúrneho výtlaku aj naprieč kontinentami.

Článok California Forever: odvážny plán vybudovať novú „Bratislavu“ kúsok od San Francisca je zobrazený ako prvý na Doprava.org.