Podľa NDS má nová cestná stavba po dokončení priniesť efektívnejšie napojenie Rajeckej doliny na diaľnicu D1 a zlepšiť plynulosť dopravy nielen v bezprostrednom okolí Žiliny, ale aj smerom na Kysuce, Martin či ďalej na Trenčín a Bratislavu.

Rajecký privádzač má prepojiť D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu

NDS uvádza, že rajecký privádzač je súčasťou širšieho dopravného riešenia v žilinskom regióne. Cieľom je vytvoriť plynulejšie prepojenie medzi diaľnicou D1, obchvatom Žiliny a Rajeckou dolinou, a zároveň zlepšiť dopravné napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.

Stavba má mať takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu v smere na Žilinu. Projekt počíta aj s výstavbou piatich mostov, ktoré majú spolu tvoriť približne kilometer, teda približne štvrtinu celej stavby.

Očakávaný vplyv: menej tranzitu v obciach a vyššia bezpečnosť na hlavných uliciach

Minister dopravy Jozef Ráž spája prínos privádzača aj s odľahčením obcí, ktorými dnes prechádza významná časť dopravy. „Vďaka privádzaču sa zároveň zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy v obciach, ktoré dnes musia strpieť významnú časť tranzitnej dopravy. Najmä hlavné ulice tak budú bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov,“ uviedol.

Podľa údajov citovaných v informácii NDS denne prejde obcou Porúbka približne 11-tisíc vozidiel a cez Lietavskú Lúčku približne 15-tisíc vozidiel. Časť tohto dopravného prúdu má po dokončení prejsť na nový privádzač.

Mosty a protihlukové steny: technické riešenie stavby

Projekt rajeckého privádzača zahŕňa aj opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov dopravy. NDS uvádza, že súčasťou stavby majú byť protihlukové steny s celkovou dĺžkou necelého kilometra.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček označil privádzač za menší projekt v porovnaní s ďalšími rozbehnutými stavbami v regióne, no s významným dopadom na dopravný systém. „Napriek tomu, že Rajecký privádzač je najmenší zo všetkých aktuálne odštartovaných stavieb v regióne, tvorí významnú súčasť komplexného dopravného riešenia nielen pre Žilinu. Zvýši komfort a bezpečnosť dopravy pre motoristov, ktorí pravidelne cestujú zo západu na východ a naopak,“ uviedol.

Verejné obstarávanie: víťazom je Doprastav, cena 52,7 milióna eur bez DPH

Verejné obstarávanie bolo podľa NDS vyhlásené koncom roka 2024. Víťazom tendra sa stala spoločnosť Doprastav. Predpokladaná hodnota zákazky bola 76,4 milióna eur, pričom vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH.

Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička výsledok komentoval aj z pohľadu ceny a prípravy projektu: „Výsledná cena tak predstavuje výraznú úsporu verejných prostriedkov. Prípravnú fázu projektu sa nám podarilo zvládnuť v mimoriadne krátkom čase. A aktuálne spúšťame výstavbu,“ uviedol.

Financovanie z Programu Slovensko

NDS informuje, že projekt má byť financovaný z eurofondov, konkrétne z Programu Slovensko. Odovzdanie staveniska prvej etapy znamená formálny začiatok realizačnej fázy, ktorá má podľa zverejnených informácií priniesť zmeny najmä v regionálnych dopravných väzbách medzi Rajeckou dolinou a Žilinou.

Rajecký privádzač má po dokončení doplniť diaľničnú a cestnú sieť v okolí Žiliny o priamejšie a kapacitnejšie napojenie, ktoré má zlepšiť plynulosť dopravy a znížiť tlak na prieťahy obcí v dotknutom území.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS odovzdala stavenisko rajeckého privádzača: Rajecká dolina má získať priamejšie napojenie na D1 pri Žiline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa rezortu má privádzač po dokončení priniesť úsporu času pri cestách z Rajeckej doliny do Žiliny a zároveň zlepšiť plynulosť dopravy smerom na Kysuce, Martin, ale aj na Trenčín a Bratislavu. Zámerom je tiež zlepšiť dostupnosť služieb a posilniť podmienky pre život a podnikanie v území.

Prepojenie D1, obchvatu Žiliny a Rajeckej doliny

Rajecký privádzač má byť podľa zverejnených informácií ďalším prvkom komplexného dopravného riešenia v okolí Žiliny. Spojením diaľnice D1, obchvatu Žiliny a Rajeckej doliny má doprava plynulejšie fungovať vo viacerých smeroch a zlepšiť sa má aj napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.

Očakávané dopady na obce: menej tranzitu, hluku a prachu

Minister dopravy Jozef Ráž uviedol, že presmerovanie časti dopravy na novú komunikáciu má znížiť negatívne vplyvy v obciach, ktoré dnes znášajú tranzit. „Vďaka privádzaču sa zároveň zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy v obciach, ktoré dnes musia strpieť významnú časť tranzitnej dopravy. Najmä hlavné ulice tak budú bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov,“ povedal.

Rezort zároveň zverejnil aj aktuálne intenzity dopravy: denne prejde obcou Porúbka približne 11-tisíc vozidiel a cez Lietavskú Lúčku približne 15-tisíc vozidiel. Významná časť tohto objemu má podľa ministerstva po dokončení prejsť na nový privádzač.

Parametre stavby: takmer 4 km, päť mostov a protihlukové steny

Nový privádzač má mať takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu smerom na Žilinu. Súčasťou stavby má byť päť nových mostov so súhrnnou dĺžkou približne jeden kilometer, čo predstavuje približne štvrtinu celej stavby. Projekt počíta aj s protihlukovými stenami v celkovej dĺžke necelého kilometra.

Verejné obstarávanie, cena a financovanie

Podľa informácií z tlačovej správy bolo verejné obstarávanie vyhlásené koncom roka 2024 a víťazom sa stala spoločnosť Doprastav. Predpokladaná hodnota zákazky bola 76,4 milióna eur, pričom vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček označil privádzač za dôležitú súčasť riešenia dopravnej situácie v regióne: „Napriek tomu, že Rajecký privádzač je najmenší zo všetkých aktuálne odštartovaných stavieb v regióne, tvorí významnú súčasť komplexného dopravného riešenia nielen pre Žilinu. Zvýši komfort a bezpečnosť dopravy pre motoristov, ktorí pravidelne cestujú zo západu na východ a naopak,“ uviedol.

Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička doplnil, že výsledná cena znamená úsporu oproti predpokladu: „Výsledná cena tak predstavuje výraznú úsporu verejných prostriedkov. Prípravnú fázu projektu sa nám podarilo zvládnuť v mimoriadne krátkom čase. A aktuálne spúšťame výstavbu,“ skonštatoval.

Projekt má byť financovaný z eurofondov, konkrétne z Programu Slovensko.

Čo bude nasledovať

Odovzdanie staveniska prvej etapy Lietavská Lúčka – Žilina podľa rezortu znamená prechod projektu do realizačnej fázy. Očakávaným prínosom má byť plynulejšie napojenie Rajeckej doliny na D1 a postupné zníženie dopravnej záťaže v obciach na dnešných tranzitných trasách.

Zdroj: mindop.sk

Článok Rajecký privádzač má prepojiť Rajecku dolinu s D1: odovzdali stavenisko prvej etapy Lietavská Lúčka – Žilina je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt zahŕňa nielen dodávku vozidiel, ale aj vybudovanie potrebnej nabíjacej infraštruktúry. Dopravca uviedol, že na nákup nízkopodlažných elektrobusov s príslušenstvom a na nabíjanie získal vďaka podpore mesta nenávratný finančný príspevok takmer 12 miliónov eur z Programu Slovensko.

Elektrifikácia autobusovej MHD ako krok k udržateľnej mobilite

Trnava zaraďuje elektrobusy do prevádzky v čase, keď samosprávy aj dopravcovia hľadajú spôsoby, ako znižovať lokálne emisie a hluk v uliciach. Primátor Trnavy Peter Bročka označil predstavenie vozidiel za súčasť modernizácie MHD: „Tento dôležitý krok v modernizácii našej mestskej hromadnej dopravy predstavuje významný míľnik v plnení našich cieľov v oblasti udržateľnej mobility a zvyšovania kvality života obyvateľov nášho mesta,“ uviedol.

Aké elektrobusy prichádzajú do Trnavy: kapacita, batérie a dojazd

Do trnavskej MHD majú byť nasadené nízkopodlažné mestské elektrobusy Iveco Streetway ELEC s dĺžkou 12 metrov. Vozidlá sú vybavené tromi dvojkrídlovými vstupnými dverami a podľa mesta odvezú až 90 cestujúcich. Plne nízkopodlažné vyhotovenie má zjednodušiť bezbariérový nástup a výstup, vrátane cestujúcich s kočíkmi a so zníženou pohyblivosťou.

Pohon zabezpečuje trakčný elektromotor VOITH s maximálnym výkonom 310 kW. Napájanie je riešené lítium-iónovými batériami typu NMC s celkovou inštalovanou kapacitou 345 kWh; podľa zverejnených parametrov má modulárna koncepcia batérií podporiť spoľahlivý dojazd a optimalizované nabíjanie pre potreby mestskej dopravy.

Asistenčné systémy ADAS a bezpečnosť v mestskom prostredí

Vozidlá sú vybavené asistenčnými systémami vodiča ADAS, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť jazdy najmä v hustej mestskej premávke. Kombinácia predného radaru a kamery za čelným sklom umožňuje detekciu zraniteľných účastníkov cestnej premávky a rozpoznávanie dopravného značenia.

Súčasťou výbavy sú aj funkcie BSIS (informovanie o mŕtvom uhle), MOIS (asistent rozjazdu), ISA (inteligentný asistent rýchlosti) a DDAW (upozornenie na únavu vodiča), ako aj automatické prepínanie predných svetlometov podľa svetelných podmienok.

Komfort pre cestujúcich a termín nasadenia do premávky

Štandardná výbava zahŕňa klimatizáciu pre cestujúcich aj vodiča, informačný systém s vnútornými a vonkajšími LED panelmi, kamerový systém, USB nabíjacie porty a vyhradený priestor pre invalidný vozík a detské kočíky. Vozidlá sú dodané v trnavskej modro-zlatej farebnej kombinácii.

ARRIVA uviedla, že nové elektrobusy budú do plnej prevádzky v sieti MHD nasadzované postupne od februára 2026. Riaditeľka pre obchod a komunikáciu spoločností ARRIVA na Slovensku Petra Helecz doplnila, že zmena má byť súčasťou dlhodobejšieho smerovania dopravcu: „Technologická inovácia, ktorú sme dnes predstavili obyvateľom Trnavy, nie je cieľ, ale cesta, ako zvyšovať udržateľnosť a kvalitu života v našich mestách,“ uviedla.

Čo znamená polovica bezemisnej flotily pre mesto

Ak sa deklarovaný podiel elektrobusov v trnavskom vozidlovom parku naplní, pôjde o výraznú zmenu v každodennej autobusovej prevádzke. V praxi to môže ovplyvniť najmä lokálne emisie a hluk na trasách MHD, pričom dôležitou súčasťou projektu je aj nabíjacia infraštruktúra, bez ktorej nie je možné elektrické vozidlá stabilne prevádzkovať.

Zdroj: trnava.sk

Článok Trnava nasadí do MHD 17 elektrobusov: ARRIVA spúšťa bezemisnú polovicu vozidlového parku od februára 2026 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

ŽSR informovali, že modernizačné aktivity sa opierali o kombináciu európskych a národných zdrojov a v roku 2025 priniesli aj ukončenie viacerých dlhodobých výluk, ktoré v minulosti obmedzovali prevádzku na železnici.

GSM-R na koridore Varín – Košice – Čierna nad Tisou

Za jeden z kľúčových pilierov zvyšovania bezpečnosti označili ŽSR implementáciu systému GSM-R na úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou. Podľa správcu infraštruktúry ide o krok, ktorým sa jeden z hlavných železničných koridorov na Slovensku priblížil štandardu vyspelých európskych železničných sietí.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v tejto súvislosti uviedol: „Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky. Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku.“

ETCS: viac ako 220 km v prevádzke, ďalšie úseky v príprave

Rovnaký dôraz na bezpečnosť ŽSR spájajú so zavádzaním ETCS (European Train Control System). Podľa zverejnených údajov je ETCS v prevádzke na viac ako 220 kilometroch tratí, pričom ďalších približne 210 kilometrov je v rôznych fázach realizácie alebo prípravy.

ŽSR vysvetľujú, že ETCS umožňuje nepretržitý dohľad nad pohybom vlakov a automatické zásahy pri prekročení rýchlosti, čím má výrazne znižovať riziko ľudskej chyby. Implementácia prebieha postupne na najvyťaženejších úsekoch siete a je previazaná s modernizáciou tratí a obnovou zabezpečovacích zariadení. Cieľom je interoperabilné a jednotné prostredie v rámci Európskej únie.

Dokončené projekty a financovanie z Programu Slovensko, Plánu obnovy a CEF

ŽSR označili rok 2025 za „historicky silný“ aj z pohľadu dokončených investičných projektov. Medzi ukončenými aktivitami uvádzajú modernizácie tratí, elektrifikáciu, obnovu železničného zvršku a opatrenia na zvýšenie priepustnosti hlavných koridorov.

Podľa ŽSR boli projekty financované z viacerých zdrojov Európskej únie (EÚ), najmä z Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti SR a nástroja Connecting Europe Facility (CEF), doplnených o príspevky zo štátneho rozpočtu. Medzi menované stavby patria napríklad dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia koridoru na úseku štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (3. etapa), elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou (2. fáza) či komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg).

Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková uviedla: „Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy. Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy.“

Čo z toho vyplýva pre ďalší rozvoj siete

ŽSR zároveň uviedli, že realizované investície vytvorili základ pre ďalší rozvoj železničnej siete na Slovensku. Správca infraštruktúry pripomenul, že podľa zákona zabezpečuje prevádzku železničnej dráhy na území Slovenska a v správe má trate rôznych rozchodov, trakčné vedenia, tunely, mosty, priecestia aj železničné stanice.

Zdroj: zsr.sk

Článok Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) oficiálne odovzdalo stavenisko prvého z trojice úsekov kysuckej diaľnice D3. Základný kameň bol slávnostne poklepaný na úseku D3 Oščadnica – Čadca, Bukov, II. polprofil, čím sa podľa rezortu môže výstavba úseku s druhou rúrou tunela Horelica oficiálne začať.

Minister dopravy SR Jozef Ráž pri tejto príležitosti uviedol, že po úvodných prípravných prácach majú stavenisko prevziať stavebné mechanizmy a rozbehnúť práce priamo v teréne.

Parametre úseku a hlavné objekty

Podľa NDS pôjde zo stavebného hľadiska o najkomplikovanejší z troch úsekov, keďže súčasťou je razenie novej tunelovej rúry. Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička spresnil, že úsek má mať 5,3 kilometra v polovičnom profile. Súčasťou majú byť aj odpočívadlo, nové stredisko správy a údržby, 21 mostov a migračný koridor pre zver.

Celá D3 na Kysuciach a očakávané dopady

NDS zároveň avizovala, že odovzdávanie stavenísk pri zvyšných dvoch úsekoch plánuje v dohľadnej dobe. Celá kysucká D3 má mať 26 kilometrov a zahŕňať výstavbu takmer 60 mostov, troch križovatiek a 40 kilometrov protihlukových stien.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že diaľničný ťah má odlákať časť osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I. triedy, pričom úbytok kamiónov má pocítiť najmä okolie obcí Oškerda, Radoľa, Povina a Kysucký Lieskovec.

Cena a financovanie

Zazmluvnená cena úseku s druhou rúrou tunela Horelica je podľa zverejnených informácií 230,4 milióna eur bez DPH. Vysúťažená suma za všetky tri úseky má predstavovať 890 miliónov eur bez DPH, pričom dominantná časť má byť uhradená z eurofondov v rámci Programu Slovensko.

Zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Radim Dvořák označil investíciu za súčasť siete TEN-T s cieľom zlepšiť prepojenie Slovenska s Českom a Poľskom a prispieť k bezpečnosti a rozvoju regiónu.

Odhady zníženia dopravy na I/11

Rezort dopravy uvádza, že podľa dostupných analýz je pri obci Oškerda po dobudovaní kysuckej D3 možné očakávať až o 12 000 menej osobných a o 6 000 menej nákladných áut na ceste I/11 za 24 hodín. Pri ďalších uvedených obciach sa má úbytok pohybovať približne okolo 7 000 vozidiel v osobnej doprave a okolo 5 000 v nákladnej doprave za 24 hodín. Zároveň má D3 podľa zverejnených informácií priniesť úsporu cestovného času najmä počas rannej a popoludňajšej špičky.

Zdroj: mindop.sk

Článok Najsevernejší úsek D3 na Kysuciach odovzdali zhotoviteľovi, štartuje výstavba s druhou rúrou tunela Horelica je zobrazený ako prvý na Doprava.org.