Takéto nasvietenia dopravnej infraštruktúry sa v praxi využívajú najmä ako vizuálne pripomenutie celospoločenských tém. V tomto prípade ide o zvýšenie povedomia o epilepsii a o vyjadrenie solidarity s ľuďmi, ktorí s ochorením dlhodobo žijú.

Fialové nasvietenie estakády D1 v Považskej Bystrici

Podľa informácií zverejnených NDS sa estakáda na D1 v Považskej Bystrici rozsvieti na fialovo vo štvrtok 26. marca od 19:00 hod. Nasvietenie má trvať do ranných hodín.

Prečo sa k téme pripája aj správca diaľnic

NDS v texte pripomína, že epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi v dôsledku poruchy elektrickej aktivity v mozgu. Záchvaty môžu mať rôzny priebeh, od krátkych výpadkov vedomia až po výrazné kŕčové stavy, pričom intenzita sa u jednotlivých pacientov líši.

Cieľom zapojenia sa do kampane je podľa NDS pripomenúť výzvy, ktorým čelí viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete, a vyjadriť podporu pacientom a ich rodinám.

Význam pre verejný priestor a vnímanie infraštruktúry

Nasvietenie výrazného diaľničného objektu v meste, akým je estakáda na D1 v Považskej Bystrici, má najmä komunikačný a symbolický charakter. Zároveň ukazuje, že dopravná infraštruktúra môže v určitých momentoch plniť aj rolu verejného prvku, ktorý sprostredkuje dôležitý odkaz smerom k obyvateľom regiónu.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS nasvieti estakádu D1 v Považskej Bystrici na fialovo pri Svetovom dni epilepsie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výluky majú prebiehať najmä v úsekoch Bratislava – Rača – Leopoldov a Trnava – Cífer. IDS PLUS uvádza, že práve tieto obmedzenia vyvolali potrebu mimoriadnej úpravy grafikonu s dopadom na diaľkové aj regionálne vlaky.

Mimoriadne posuny časov na diaľkových a rýchlikových vlakoch

V rámci diaľkovej dopravy IDS PLUS spomína vlaky kategórie Ex (Expres) na trase Bratislava – Košice, konkrétne skupiny Ex 4x, 6xx TATRAN a Ex 5xx KRIVÁŇ. Pri vlaku Ex 652 má dôjsť k zmene taktovej polohy s odchodom z Vrútok o 5:10.

Výraznejšie zmeny sa týkajú rýchlikov R 107xx POVAŽAN na trase Bratislava – Trenčín / Púchov / Považská Bystrica / Žilina. Podľa zverejneného prehľadu sa menia časy v celej trase: odchod z Bratislavy hl. st. má byť po novom v polohe xx:20 (skôr o 35 minút), príchod do Púchova v polohe xx:23 (skôr o 26 minút) a príchod do Žiliny v polohe xx:54 (skôr o 25 minút). V opačnom smere má byť odchod zo Žiliny v polohe xx:02 (skôr o 35 minút) a príchod do Bratislavy hl. st. v polohe xx:40 (skôr o 25 minút).

Zmeny na regionálnych tratiach v Žilinskom a Trenčianskom kraji

Úpravy sa premietnu aj do regionálnych vlakov, ktoré sú súčasťou systému IDS PLUS. Na trati Žilina – Trenčín-Zlatovce (linka S1 IDS PLUS) má byť v smere z Trenčína odchod z Trenčína – Zlatoviec v polohe xx:42 (o 6 minút skôr) pri nezmenenom príchode do Žiliny v polohe xx:14. V smere zo Žiliny má byť odchod v polohe xx:37 (o 8 minút skôr) a príchod do Trenčína – Zlatoviec v polohe xx:13 (o 3 minúty neskôr).

Na trati Trenčianska Teplá – Horné Srnie IDS PLUS uvádza nové polohy osobných vlakov: v smere z Horného Srnia odchod xx:40 a príchod xx:50, v smere z Trenčianskej Teplej odchod xx:06 a príchod xx:16.

Samostatne je spomenutá aj ďalšia úprava: vlak Os 3405 má byť v úseku Liptovský Mikuláš (7:23) – Liptovský Hrádok (7:33) posunutý o 5 minút skôr.

Prestupy v Bytči: úpravy nadväzností medzi vlakmi a autobusmi

Zmeny vo vlakovej doprave platné od 1. februára 2026 si podľa IDS PLUS vyžiadali aj úpravu cestovných poriadkov na trati KCP 120. Upravené majú byť časy odchodov osobných vlakov na trati S1 (vlaky Os 33XX), čo má ovplyvniť nadväznosti regionálnych autobusov v oblasti Bytče.

IDS PLUS uvádza úpravy spojov pre autobusovú linku 050159 na trase Bytča, aut. st. – Bytča, Hrabové, žel. st.. Pri príchodoch autobusov na zastávku Bytča, Hrabové, žel. st. má byť príchod v polohe xx:49 s nadväznosťou na odchody vlakov smer Žilina v polohe xx:57 a smer Trenčín v polohe xx:55. V opačnom smere majú autobusy zo zastávky odchádzať v polohe xx:15, pričom príchody vlakov majú byť smer Žilina xx:55 a smer Trenčín xx:57.

Overenie spojov pred cestou

IDS PLUS zmenu zdôvodňuje snahou zachovať funkčné prestupy medzi druhmi verejnej dopravy a odporúča cestujúcim overiť si aktuálne časy spojov vo vyhľadávačoch spojení alebo v cestovných poriadkoch zverejnených na webe IDS PLUS.

Pre regióny, ktorých sa výlukové zmeny týkajú, bude kľúčové najmä sledovanie posunov taktových polôh na hlavných tratiach a nadväzností v uzloch, ako je Bytča. Pri pravidelnom dochádzaní môže aj posun o niekoľko minút rozhodovať o stihnutí prestupu a celkovej spoľahlivosti cesty.

Zdroj: idsplus.sk

Článok Výluky od 1. februára 2026 menia grafikon vlakov aj prestupy v IDS PLUS, dotknú sa tratí pri Bratislave aj v Považí je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt lávky vznikal niekoľko rokov a jeho príprava bola technicky aj administratívne mimoriadne náročná. Mesto naň získalo nenávratný finančný príspevok takmer 1,4 milióna eur z výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR .

Prepojenie, ktoré mestu chýbalo celé roky

Manínska tiesňava a Považský hrad sú vzdušnou čiarou blízko, no doteraz ich delila rieka Váh. V minulosti tu existovalo dočasné premostenie počas výstavby diaľnice, ktoré však muselo byť z bezpečnostných dôvodov odstránené. Obyvatelia aj turisti tak boli odkázaní na približne osemkilometrovú obchádzku.

Lávka má túto situáciu definitívne vyriešiť. Okrem turistov ju budú využívať aj cyklisti a miestni obyvatelia pri každodennom pohybe medzi mestskými časťami Považská Teplá a Považské Podhradie. Projekt je zároveň súčasťou širšieho zámeru prepojenia na regionálne cyklotrasy, ktoré vznikajú v spolupráci Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja.

Stavba v záplavovom území si vyžiadala špeciálne riešenia

Jednou z hlavných technických výziev bolo umiestnenie lávky v záplavovom území rieky Váh. Podľa požiadaviek vodohospodárov a správcov toku musí stavba odolať aj tzv. tisícročnej vode. To ovplyvnilo nielen návrh konštrukcie, ale aj rozmery a založenie pilierov.

Z tohto dôvodu bolo potrebné navrhnúť mimoriadne dlhé hlavné pole bez podpier v koryte rieky. Nosná konštrukcia má rozpätie približne 88 metrov, čo je v slovenských podmienkach nadštandardné riešenie pre lávky tejto kategórie. Oceľové diely boli vyrobené v dielni a na miesto dovezené vo veľkých celkoch, ktoré sa následne osádzali pomocou ťažkej zdvíhacej techniky.

Od betónových základov po osadenie konštrukcie

Stavebné práce sa začali v lete 2025. Najskôr prebehli zemné úpravy a betonáž základov a pilierov. Po technologickej prestávke na vyzretie betónu nasledovala montáž oceľovej konštrukcie. Mesto už na jeseň avizovalo, že hrubá stavba by mala byť dokončená do konca roka, pričom ďalšie práce sa presunú do zimného obdobia.

K 19. januáru 2026 je nosná konštrukcia lávky osadená. V nasledujúcich týždňoch bude pokračovať realizácia povrchov, zábradlí, osvetlenia a napojenia na existujúce komunikácie. Po dokončení technických prvkov bude nasledovať kolaudačné konanie.

Význam pre mesto aj región

Lávka nie je len turistickou atrakciou. Skráti dochádzkové vzdialenosti, zlepší dostupnosť územia a vytvorí nové pešie a cyklistické prepojenia v rámci mesta. Zároveň doplní sieť Vážskej cyklomagistrály a podporí udržateľné formy mobility.

Z hľadiska územného rozvoja ide o projekt, ktorý spája dopravnú infraštruktúru s rekreačnou funkciou krajiny. Prístup k Manínskej tiesňave a hradnému kopcu sa stane priamočiarejším a bezpečnejším, čo môže zvýšiť návštevnosť územia bez potreby individuálnej automobilovej dopravy.

Podľa harmonogramu by mali byť všetky dokončovacie práce ukončené na jar 2026. Následne sa počíta s kolaudáciou a sprístupnením lávky verejnosti. Ak nenastanú nepredvídané technické komplikácie alebo výrazné klimatické výkyvy, prvých návštevníkov by mohla privítať už počas začiatku hlavnej turistickej sezóny.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Nová lávka cez Váh je osadená. Čoskoro prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Prvé diely sú na mieste, montáž sa blíži

Primátor Považskej Bystrice Karol Janas informoval, že prvé časti konštrukcie budúcej lávky boli prevezené na breh Váhu zo strany Považského Podhradia za asistencie polície. Zhotoviteľ plánuje v priebehu niekoľkých dní zmontovať všetky diely do finálnej podoby, aby mohlo dôjsť k ich osadeniu pomocou špeciálneho žeriavu.

„Do konca týždňa by chcel zhotoviteľ zmontovať všetky diely. Verím, že sa nič závažné nestane a budúci týždeň si spoločne pozrieme osadenie celej lávky za pomoci špeciálneho žeriavu,“ uviedol Janas.

Samotné osadzovanie má byť verejne komunikované prostredníctvom mestských informačných kanálov.

Prepojenie dvoch území, nielen atrakcií

Lávka nebude slúžiť len ako turistická atrakcia, ale aj ako funkčné spojenie dvoch častí mesta – Podhradia a Považskej Teplej. Zároveň sa napojí na plánovanú cyklotrasu, ktorú pripravuje Trenčiansky samosprávny kraj v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom.

Z pohľadu regionálnej mobility ide o dôležitý prvok: vytvára sa nová pešia a cyklistická trasa ponad rieku, ktorá doteraz tvorila výraznú bariéru v území. Takéto prepojenia majú v mestách často väčší praktický význam než samotné diaľkové cyklotrasy – skracujú každodenné presuny a zvyšujú dostupnosť rekreačných oblastí.

Takmer desať rokov príprav

Projekt má za sebou dlhú a komplikovanú prípravu. Podľa mesta trvala takmer desať rokov. Viaceré návrhy museli byť prepracované alebo úplne zrušené z technických dôvodov.

Kľúčovou výzvou boli podmienky Povodia Váhu, ktoré požadovalo, aby lávka odolala tisícročnej vode. To si vyžiadalo nadštandardné rozmery nosných pilierov a ich umiestnenie mimo koryta rieky. Projekt zároveň musel rešpektovať ochranné pásma diaľnice.

Tieto obmedzenia mali vplyv aj na konečný rozpočet. Mesto sa preto o financovanie uchádzalo prostredníctvom eurofondov v partnerstve s okolitými obcami okresu. Projekt bol podporený ako prioritný a získal takmer jeden milión eur.

Unikátne rozpätie hlavného poľa

Technicky najnáročnejším prvkom lávky je hlavné pole s dĺžkou 88 metrov. Ide o parameter, ktorý je v slovenských pomeroch výnimočný, najmä pri lávkach pre peších a cyklistov.

„Najväčším orieškom bude postaviť hlavné pole, ktorého dĺžka dosahuje osemdesiatosem metrov, čo je aj na slovenské pomery unikát,“ uviedol zhotoviteľ stavby Milan Čuraj zo spoločnosti M-Silnice SK.

Konštrukcia je navrhnutá ako oceľová, z valcovaných profilov. Jednotlivé časti boli predmontované v dielni a na miesto dopravené vo veľkých celkoch. Montáž si vyžiada použitie veľkorozmerných žeriavov, ktoré patria medzi najväčšie dostupné v strednej Európe.

Priorita: peší a cyklisti

Lávka nebude prístupná pre automobilovú dopravu. Od začiatku bola koncipovaná ako infraštruktúra pre peších a cyklistov.

„Od samého začiatku sme sa rozhodli ísť smerom podpory turizmu a cyklistiky, takže vôbec sme nepočítali s tým, že by tam boli autá,“ vysvetlil primátor Janas.

Šírka lávky bude dva metre, čo je dostatočné pre obojsmerný pohyb chodcov aj cyklistov. Pôvodne zvažované pylónové riešenie bolo opustené pre obmedzenia zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti.

Dokončenie do konca roka

Osadenie oceľovej konštrukcie sa plánuje na jeseň, v závislosti od počasia a výšky hladiny Váhu. Kompletné dokončenie stavby je naplánované do konca roka 2025.

Pre mesto ide o strategický projekt z pohľadu rozvoja cestovného ruchu aj lokálnej mobility. Vytvára sa nový prechod cez rieku, ktorý rozširuje sieť nemotorovej dopravy a spája doteraz oddelené územia.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Prvé diely budúcej lávky sú už na brehu Váhu. Považská Bystrica sa približuje k prepojeniu dvoch turistických lokalít je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Slávnostným poklepaním základného kameňa oficiálne začala výstavba cyklistickej komunikácie na trase Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce, ktorá je predposledným budovaným úsekom Vážskej cyklomagistrály. „Výstavba tohto približne 15 km dlhého úseku zabezpečí spojenie predchádzajúcich vybudovaných úsekov, ktoré vytvoria súvislé cyklistické prepojenie Považského podolia od Hornej Stredy až po Nosickú priehradu za Púchovom. Z celkových 100 kilometrov Vážskej cyklomagistrály tak bude v budúcom roku odovzdaných do užívania verejnosti už 90 kilometrov,” povedal župan Jaroslav Baška a doplnil, že na dobudovanie Vážskej cyklomagistrály zostane už len posledný 10-kilometrový úsek, trasovaný od Nosickej priehrady do Považskej Bystrice, kde momentálne prebieha majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov.

„Na úsek Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce získala župa financie z Plánu obnovy a odolnosti SR vo výške viac ako 5,7 mil. eur, pričom investícia celkovo presahuje 8,1 mil. eur,“ povedal trenčiansky župan. Táto nová zelená spojnica umožní bezpečné cyklistické spojenie troch miest a viacerých okolitých obcí, čím podporí nemotorovú dopravu za prácou, službami aj voľnočasovými aktivitami, zároveň zabezpečí lepšie napojenie priemyselných a obchodných centier s obytnými zónami.

Zmluvný termín na dokončenie prác je 10 mesiacov, avšak zhotoviteľ sa bude snažiť ukončiť práce skôr, aby sa nová cyklotrasa mohla začať využívať už v letných mesiacoch. „Stavba tejto cyklotrasy bude v prevažnej miere zahŕňať násypy a oporné múry v dĺžke približne 2,8 km, z čoho 70 m budú betónové múry, zvyšok predstavujú gabiónové múry. Stavba si tiež vyžiada preložky inžinierskych sietí a zhotovenie objektov drobného mobiliáru a samotného odpočívadla,” vysvetlil Jozef Rambala, zástupca zhotoviteľa. Aj na tejto cyklotrase bude zabudovaný automatický sčítač cyklistov. Vďaka tejto technike vieme, že od roku 2018, kedy sa verejnosti odovzdal prvý úsek Vážskej cyklomagistrály, sa po cyklotrasách vybudovaných Trenčianskym samosprávnym krajom, zahŕňajúcim aj časti Hornonitrianskej cyklomagistrály, odviezlo viac ako 3,5 mil. cyklistov, pričom v tomto roku ich počet dosiahol takmer 835-tisíc.

Zdroj: Trenčiansky samosprávny kraj

Článok Vážska cyklomagistrála sa blíži do finále. Začali práce na úseku medzi Nemšovou a Ladcami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) uvádza, že otvorenie úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové znamená novú kapitolu dopravy v regióne. Ide o technicky najzložitejší úsek D1, čo kladie zvýšené nároky na jeho prevádzku a údržbu. Špecifikom je, že o úsek sa starajú dve strediská – Martin a Považská Bystrica, ktoré musia fungovať v úzkej spolupráci a v nepretržitej komunikácii.

Stredisko Martin: zjazdnosť diaľnice až po Turany

Podľa NDS stredisko Martin zabezpečuje zimnú aj letnú údržbu samotnej diaľnice. Po zaradení nového úseku mu pribudlo približne 13 kilometrov zimnej údržby a po novom sa stará o diaľnicu od Lietavskej Lúčky až po Turany. Keďže diaľnica v smere na Košice nadväzuje na cestu I/18, udržanie zjazdnosti je podmienené možnosťou otáčania vozidiel na križovatke Turany v zúženom výjazde z D1.

NDS zdôrazňuje, že pri prejazde údržbových vozidiel je kľúčová spolupráca s políciou a záchrannými zložkami, ktoré pomáhajú pri prejazde cez obmedzené miesta. Dôležité je aj vytváranie „záchranárskej uličky“, aby údržba mohla prebiehať plynulo.

Špecifické poveternostné podmienky v okolí tunela spôsobujú, že na východnej a západnej strane môže panovať odlišné počasie. Aj preto je komunikácia rozšírená na dispečerov zimnej služby v Považskej Bystrici a na operátorov tunela, čo umožňuje lepšiu koordináciu sypačov na spoločnom úseku. Zásahy sa plánujú vopred, no často je potrebné operatívne rozhodovanie v reálnom čase. S rozšírením úseku NDS posilnila personálne aj technické kapacity strediska.

Stredisko Považská Bystrica: nepretržitý dohľad nad tunelom Višňové

Za prevádzku a technickú údržbu tunela Višňové zodpovedá stredisko Považská Bystrica. NDS pripomína, že ide o najdlhší tunel na Slovensku, čo si vyžaduje nepretržitý dohľad a špecializovaný personál.

Priamo pri tuneli pracuje 10 operátorov, ktorí sa venujú výlučne jeho prevádzke. Na stredisku v Považskej Bystrici pôsobí ďalších 11 operátorov, ktorí majú na starosti tri ďalšie tunely v okolí. Súčasťou prevádzky je neustála komunikácia medzi operátormi pri tuneli, strediskom Martin, políciou a ďalšími zložkami.

Na rýchlu reakciu pri mimoriadnych udalostiach, zmenách počasia alebo dopravných obmedzeniach sa využíva systém vysielačiek. Informácie sa následne dostávajú k vodičom prostredníctvom premenného dopravného značenia a prívesných signalizačných vozíkov, aby si mohli včas zvoliť vhodnú trasu a vyhnúť sa zdržaniam.

Koordinácia ako základ bezpečnej a plynulej dopravy

NDS konštatuje, že prevádzka a údržba nového úseku si vyžaduje precíznu koordináciu, dôsledné plánovanie a schopnosť okamžite reagovať na meniace sa podmienky. Rovnako dôležitá je aj spolupráca s ďalšími zložkami, aby v čase údržby nebola uzavretá obchádzková trasa alebo neprebiehala rekonštrukcia priľahlých ciest.

Cieľom Národnej diaľničnej spoločnosti je zabezpečiť bezpečnú, plynulú a spoľahlivú prevádzku tohto významného úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.

Zdroj: nds.sk

Článok Nový úsek D1 s tunelom Višňové: prevádzku si delia strediská Martin a Považská Bystrica je zobrazený ako prvý na Doprava.org.