Prvá etapa modernizácie v úseku Kúty – štátna hranica SR/ČR je už dokončená. Aktuálne pokračujú práce najmä v úseku Devínska Nová Ves – Zohor a v železničnej stanici Zohor. Podľa informácií ŽSR majú byť stavebné práce v tomto úseku ukončené v júli 2027.

Devínske Jazero, Stupava a Zohor: prvé veľké termíny

Na zastávke Devínske Jazero sa predpokladá uvedenie mosta aj lávky pre peších do prevádzky v júli 2026. Cestný most Stupava – Vysoká pri Morave by mal byť predčasne užívaný koncom mája 2026.

V Zohore bude významnou zmenou uzatvorenie železničného priecestia, ktoré sa predpokladá 4. decembra 2026. Ešte predtým má byť vybudovaný obchvat obce Zohor pre motorové vozidlá a cyklistov. Zhotoviteľ zároveň hľadá riešenie dočasnej lávky pre peších. Podchod v železničnej stanici Zohor by mal byť dokončený v apríli 2027.

Práce sa presunú aj medzi Zohorom a Malackami

Modernizácia bude pokračovať aj v úseku Zohor – Malacky. Podľa ŽSR pôjde o obdobný typ prác, aké sú dnes viditeľné medzi Devínskou Novou Vsou a Zohorom. Pôvodná koľaj sa odstráni, vytrhne sa železničný zvršok a spodok približne do hĺbky dvoch metrov a následne sa vybuduje nový železničný spodok, zvršok, podvaly aj koľaje.

Tieto práce si vyžiadajú pokračovanie výluk a jednokoľajnú prevádzku medzi Zohorom a Malackami. Výluky majú byť riešené „zrkadlovo“ podobne ako v úseku Devínska Nová Ves – Zohor, teda striedavým vylučovaním jednej traťovej koľaje a časti stanice Malacky.

Malacky čaká veľká prestavba stanice aj priecestí

V železničnej stanici Malacky sa začiatok stavebných prác predpokladá približne v auguste 2026, v závislosti od vydania stavebných povolení. V stanici majú vzniknúť dve ostrovné nástupištia podobné novým nástupištiam v Zohore. Súčasťou modernizácie bude aj nový podchod pre cestujúcich ako bezpečný mimoúrovňový prístup k nástupištiam.

Práce na koľajniciach v Malackách sa podľa aktuálnych informácií predpokladajú od 20. júla 2026, zatiaľ bez obmedzenia železničných priecestí. Výraznejšie dopravné zmeny však prídu neskôr.

Priecestie na Radlinského ulici pri novej športovej hale by sa malo uzatvoriť 1. septembra 2026. Nahradiť ho má podchod pre peších a cyklistov. Súčasne sa plánuje dočasné priecestie pre peších približne 50 metrov smerom na Veľké Leváre. Ukončenie prác sa predpokladá v novembri 2027.

V rovnakom termíne, teda 1. septembra 2026, sa predpokladá aj uzatvorenie priecestia pri Gajdárovi, v blízkosti zdravotného strediska. Tu má vzniknúť podjazd pre motorové vozidlá, pričom práce by mali byť ukončené v novembri 2027.

Tretie veľké malacké priecestie, pri Tabaríne na Továrenskej ulici pri bývalých vojenských kasárňach, by sa malo uzatvoriť v novembri 2027. Nahradiť ho má obojsmerný cestný podjazd pre motorové vozidlá. Ukončenie sa predpokladá v októbri 2028.

Priecestia nahradia nadjazdy, podjazdy a podchody

Odstránenie úrovňových križovaní železnice s cestami je jednou z najdôležitejších častí modernizácie. Pri tratiach s rýchlosťou nad 140 km/h už nie je možné ponechať klasické priecestia, preto musia byť nahradené mimoúrovňovo – podjazdom, nadjazdom alebo podchodom, prípadne zrušené.

V úseku Zohor – Malacky sa počíta aj s nahradením poľného priecestia pri obci Láb nadjazdom a priecestia v Plaveckom Štvrtku podjazdom. V ďalšom úseku Malacky – Kúty projekt počíta so zvýšením traťovej rýchlosti až do 200 km/h, zavedením ETCS úrovne 2 a odstránením úrovňových križovaní.

Obmedzenia budú výrazné, výsledkom má byť bezpečnejší koridor

Ku každej uzávierke majú byť v spolupráci s Okresným dopravným inšpektorátom Malacky a Okresným úradom Malacky určené obchádzkové trasy. Presná organizácia dopravy bude známa až po potvrdení oficiálnych termínov.

Všetky uvedené termíny sú zatiaľ predbežné. Môžu sa meniť podľa povoľovacích konaní, postupu výstavby a požiadaviek ŽSR. Platí tiež, že v úseku Zohor – Malacky ešte prebiehajú územné a stavebné konania.

Modernizácia trate na Záhorí bude počas výstavby znamenať citeľné obmedzenia pre cestujúcich, vodičov aj obyvateľov dotknutých obcí. Po dokončení však prinesie bezpečnejšiu železnicu, rýchlejšie spojenie s Bratislavou a Českom a výrazne lepšie oddelenie železničnej, cestnej, pešej a cyklistickej dopravy v jednom z najvyťaženejších koridorov západného Slovenska.

Zdroje a foto: Železnice SR, OÚ Malacky, Bratislavský kraj, mesto Malacky

Článok Modernizácia železničnej trate na Záhorí pokračuje. Najväčšie obmedzenia čakajú Zohor a Malacky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Projekt rieši dlhodobo slabé napojenie smeru od Rohožníka a priľahlého územia na nadradenú cestnú sieť. Križovatka je navrhnutá v mieste, kde dnes cesta II/143 križuje diaľnicu D2 pri Malackách, v katastrálnych územiach Malacky, Riadok a Bažantnica. Technická správa pripomína, že práve po trase ciest II/143, II/590 a II/503 dnes smeruje doprava cez existujúce zberné komunikácie v Malackách, čo prináša zhoršovanie plynulosti premávky, riziko nehôd a kolízií, tranzit ťažkej dopravy cez obytné územie, okolie nemocnice aj priestor pri kaštieli a zámockom parku, spolu s negatívnymi environmentálnymi dopadmi a obmedzenou priepustnosťou existujúcich úrovňových križovatiek.

Z pohľadu širších dopravných väzieb má nová križovatka odľahčiť nielen vnútromestské komunikácie v Malackách, ale aj existujúcu mimoúrovňovú križovatku Malacky. Dokumentácia uvádza, že priame napojenie II/143 na D2 má priniesť odklon tranzitnej dopravy zo zberných komunikácií mesta, skrátenie trás a časových strát v smere od Rohožníka, lepšie podmienky pre nákladnú dopravu smerujúcu do priemyselných aktivít v Rohožníku a okolí, odľahčenie ulíc v obytnej zóne a pri nemocnici, ako aj zlepšenie plynulosti a bezpečnosti premávky. Navrhované riešenie zároveň umožní rozdeliť dopravu na dve, výhľadovo tri diaľničné križovatky v tomto priestore.

Samotné technické riešenie vychádza z variantu, ktorý bol v štúdii vybraný ako prstencovitá mimoúrovňová križovatka. Na diaľnici D2 bude križovatka umiestnená približne v km 27,746, pričom v km 27,751 D2 križuje existujúcu cestu II/143. Navrhnuté je priame napojenie vetiev pomocou prídavných pruhov na diaľnicu a napojenie na II/143 prostredníctvom okružnej križovatky a jej dvoch vetiev. MÚK bude mať dve výjazdové a dve vjazdové vetvy. Výjazdové vetvy A a C sú stavebne navrhnuté ako dvojpruhové, hoci vodorovným značením budú v prvej fáze vedené ako jednopruhové, aby zostala rezerva pre budúce kapacitnejšie riešenie. Vjazdová vetva B je navrhnutá ako jednopruhová a vetva D ako dvojpruhová.

V porovnaní s druhým posudzovaným variantom, teda kombináciou deltovitej a kosodĺžnikovej križovatky, mala prstencovitá križovatka výraznú výhodu aj z pohľadu organizácie výstavby. Pri prvom variante by bolo počas stavby mosta na II/143 nutné cestu úplne uzavrieť a viesť dopravu v smere Rohožník – Malacky a späť po obchádzkovej trase cez II/501 a II/503 v dĺžke približne 35 kilometrov. Vybraný variant tak obmedzenia zmierňuje a lepšie zapadá do miestnych pomerov medzi existujúcou zástavbou na západnej strane D2 a plánovaným rozvojom na východnej strane.

Rozsah stavby je pomerne široký a nejde len o „jednu križovatku“. Súčasťou sú úpravy diaľnice D2 v úseku približne km 27,041 až 28,450, kde vzniknú odbočovacie a pripájacie pruhy, úpravy krajnice, priekop a stredného deliaceho pásu, samotná križovatka a úprava cesty II/143, dva nové mosty ponad diaľnicu, oporné a zárubné múry, protihlukové steny, oplotenie, kanalizácia, preložky vodovodu, VN a NN vedení, trafostanice a telekomunikačných káblov, verejné osvetlenie, úpravy informačného systému diaľnice, dočasná obchádzka na ceste II/143 aj následná obnova živičných krytov na dotknutých komunikáciách.

Kľúčovým bodom stavby budú práve mostné objekty. Dokumentácia počíta s tým, že okružná križovatka bude vedená ponad diaľnicu pomocou dvoch nových mostov, pričom mostný objekt 202-00 má zabezpečiť prevedenie okružnej križovatky ponad D2. Technická správa zároveň počíta s tým, že počas výstavby bude potrebné zbúrať existujúci most na ceste II/143 a nahradiť ho novými objektmi. Z tohto dôvodu je navrhnutá aj dočasná obchádzka SO 801-00, ktorá má zabezpečiť sprejazdnenie II/143 počas prechodnej fázy. Bude jednopruhová, obojsmerná a premávka na nej má byť riadená dočasnou svetelnou signalizáciou.

Aj organizácia výstavby naznačuje, že pôjde o technicky citlivú akciu. Podklady hovoria, že nové mosty nad diaľnicou sa budú budovať za prevádzky D2, kým pri demolácii existujúceho mostného objektu bude musieť byť doprava z diaľnice presmerovaná na priľahlú cestnú sieť. Ešte pred samotným rozbehom hlavných prác budú musieť prebehnúť preložky inžinierskych sietí a zhotoviteľ si bude musieť zabezpečiť plochy pre stavebné dvory, skládky a medzidepónie. Po skončení stavby sa má obnoviť aj povrch na II/143 a na miestnych komunikáciách poškodených stavebnou dopravou.

Zo zmluvy vyplýva, že lehota výstavby je 1000 kalendárnych dní od dátumu začatia prác do vydania preberacieho protokolu pre dielo. Zhotoviteľ však nebude len stavať. Podľa zmluvy musí stavbu vyprojektovať, vyhotoviť, dokončiť a zabezpečiť inžiniersku činnosť vedúcu ku kolaudácii. Dátum začatia prác nie je v zmluve určený pevne kalendárne, ale má byť oznámený po nadobudnutí účinnosti zmluvy. Zmluva zároveň počíta s 365-dňovou lehotou na oznámenie vád a so záručnou dobou, ktorá sa viaže na preberanie diela.

Zaujímavý je aj systém míľnikov. Do 180 dní od účinnosti zmluvy má byť odovzdaný projekt na stavebné povolenie. Do 90 dní od vyhodnotenia prvého míľnika má nasledovať právoplatné stavebné povolenie a zabezpečenie ďalších plánov. Následne do 450 dní od právoplatnosti stavebného povolenia má byť sprejazdnený jeden z mostov križovatky ešte pred demoláciou existujúceho mosta, pričom musí byť zachovaná nepretržitá premávka na ceste II. triedy. Do 670 dní má byť sprejazdnená samotná križovatka a jej vetvy. Už z tejto štruktúry je vidieť, že investor kladie dôraz na čo najskoršie uvedenie kľúčových častí do prevádzky ešte pred úplným zmluvným dokončením diela.

Projekt D2 – križovatka Rohožník tak vstupuje do ďalšej, už realizačnej fázy. Po rokoch prípravy má priniesť nové priame napojenie smeru od Rohožníka na diaľnicu, odkloniť časť tranzitu z Malaciek a rozložiť dopravné zaťaženie v priestore, kde dnes doprava naráža na limity existujúcej siete. To, ako rýchlo sa tieto prínosy premietnu do reality, bude závisieť najmä od rýchlosti povoľovania, koordinácie preložiek sietí a od toho, ako sa zhotoviteľ vyrovná s výstavbou pri zachovaní dopravy na D2 aj na II/143.

Zdroj a vizualizácie: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Pri Malackách vznikne nová diaľničná križovatka. Má odkloniť tranzit z mesta aj zlepšiť napojenie Rohožníka je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS pôjde počas sezóny o zlepšenie stavu niekoľkých desiatok kľúčových diaľničných mostov; časť z nich má prejsť komplexnou opravou. Tento typ zásahu sa zvyčajne spája s dlhším trvaním prác, často v rozsahu mesiacov.

Tri mosty s nadregionálnym významom: Sekule, Hybica a Východná

V druhej polovici apríla NDS plánuje začať s komplexnými opravami mosta Sekule na diaľnici D2 pri Malackách, mosta Hybica na diaľnici D1 pri Liptovskom Mikuláši a mosta Východná na diaľnici D1 pri Važci. NDS ich označuje za mostné objekty s nadregionálnym dopravným významom.

Čo znamená „komplexná oprava“ v praxi

NDS vysvetľuje, že pri komplexných opravách sa často odstraňujú vrchné časti mosta až na nosnú konštrukciu. Následne má dôjsť k výmene izolácie a mostných záverov, k položeniu nového asfaltového koberca a k obnove prvkov ako rímsy, zvodidlá či zábradlie. Takéto zásahy majú podľa diaľničiarov zásadne predĺžiť životnosť mostných objektov.

NDS: údržba mostov je kľúčová úloha správcu diaľnic

Prevádzkový riaditeľ a podpredseda predstavenstva NDS Rastislav Droppa poukázal na význam komplexných opráv najmä na diaľnici D1. „Práve komplexné opravy zásadným spôsobom predlžujú životnosť mostných objektov, ktoré neraz hrajú významnú dopravnú úlohu v nadregionálnom význame. Príkladom je most Hybica, ktorý je súčasťou D1, teda kľúčovej cestnej tepny medzi západom a východom krajiny,“ uviedol.

Podľa jeho slov je údržba mostnej infraštruktúry jednou z najdôležitejších úloh NDS. Spoločnosť deklaruje, že na mostoch v jej správe prebiehajú systematické kontroly technického stavu, ich vyhodnocovanie a následné opravy.

Takmer 1300 mostov v správe NDS, nové pribudli aj v roku 2025

NDS uvádza, že v súčasnosti spravuje takmer 1300 mostných objektov. V roku 2025 jej podľa zverejnených informácií pribudlo do správy ďalších 44 mostov na nových diaľničných úsekoch. „Vďaka fungujúcemu kontrolnému systému sú všetky mosty v našej správe prevádzkyschopné. Prevažne v bezchybnom až uspokojivom technickom stave,“ doplnil Droppa.

Kontinuita opráv: príklady z rokov 2024 a 2025

NDS pripomína, že do opráv mostnej infraštruktúry každoročne investuje milióny eur. Ako príklady z roku 2025 uvádza komplexnú opravu mosta Horná Streda na D1 pri Trnave, zlepšenie stavu na šiestich mostoch na D1 pri Važci na Liptove a opravu dreveného ekoduktu ponad D1 pri Mengusovciach. V roku 2024 sa podľa NDS opravovali aj strategicky významné mosty pri Zvolene, Váhovciach, Lehote, Hlohovci, v križovatke Trnava a v Podbanskom.

Čo bude nasledovať

Opravy mostov na diaľniciach D1 a D2 majú podľa NDS zlepšiť technický stav a predĺžiť životnosť objektov, ktoré sú dôležité pre plynulosť a bezpečnosť dopravy na hlavných ťahoch. Keďže komplexné opravy zvyknú trvať mesiace, rozsah a organizácia prác budú mať v dotknutých úsekoch významný vplyv na prevádzku počas stavebnej sezóny.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS po Veľkej noci rozbehne hĺbkové opravy kľúčových mostov na D1 a D2 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Lávka je navrhnutá ako výrazná oceľová priehradová konštrukcia v červenom vyhotovení, uložená na betónových oporách po oboch stranách diaľnice. Jej nosná časť s dĺžkou 46 metrov a hmotnosťou približne 80 ton bola osadená pomocou 800-tonového žeriavu počas technologicky náročnej operácie, ktorá si vyžiadala nočnú uzáveru úseku diaľnice D2 medzi Kútmi a Malackami. Primátor Malaciek Juraj Říha vtedy priebeh montáže opísal stručne, ale výstižne: „Úplná precíznosť a presnosť. Išlo sa na skutočné centimetre, paráda.“

Odvtedy sa stavba posunula z technickej montáže do podoby takmer hotového dopravného diela. Mostovka je dokončená, vrátane finálnych povrchov, bočných výplní a zábradlí. Lávka je plynulo napojená na prístupové rampy na oboch stranách a na novovybudovanú cyklotrasu, ktorá je vedená v červenom asfalte s jasným vodorovným značením. Chodníková časť je oddelená dlažbou, čo zvyšuje bezpečnosť aj čitateľnosť priestoru.

Dôležité je, že nejde len o samostatné premostenie diaľnice, ale o súčasť širšieho dopravného riešenia. Projekt je naviazaný na cyklotrasu Duklianskych hrdinov – Na majeri a zároveň na úpravy v jej okolí, vrátane rekonštrukcie Rakárenskej ulice. Práve tu sa ukazuje význam mimoúrovňového riešenia pre nemotorovú dopravu. Diaľnica D2 totiž v tejto časti mesta dlhodobo rozdeľovala územie a nútila peších aj cyklistov voliť nepriame a menej bezpečné trasy. Nová lávka tento problém odstraňuje a vytvára priame, zrozumiteľné a bezpečné spojenie.

Juraj Říha v tejto súvislosti zdôraznil, že cieľom nebolo postaviť len samotný most, ale funkčný celok. „Cieľom je, aby lávka fungovala ako logická súčasť uceleného koridoru – s bezpečnými nájazdmi, plynulým vedením trás a jasným oddelením priestorov pre chôdzu a cyklistiku tam, kde je to potrebné,“ uviedol po záťažových skúškach. Práve tie patrili medzi dôležité overenia pred uvedením stavby do prevádzky. Na mostovke boli pristavené vozidlá hasičského zboru a ako presne definované závažie poslúžili vodné nádrže, na ktorých sa sledoval priehyb, stabilita a správanie konštrukcie pri sústredenom aj rozloženom zaťažení.

Nová lávka zároveň pôsobí aj ako výrazná dominanta v krajine. Je prepojená s okolitým územím, novými spevnenými plochami, prístupovými trasami aj rozvojovými plochami v okolí. Červená oceľová konštrukcia vytvára jasne identifikovateľný bod v severnej časti Malaciek, no jej význam nie je len vizuálny. V praxi má zásadne zmeniť každodenné trasy ľudí medzi dvoma časťami mesta.

Mestská a župná poslankyňa Lucia Vidanová vníma projekt práve v tomto širšom rozmere. „Je to presne ten typ projektu, pri ktorom si človek naplno uvedomí, že aj náročné a roky pripravované veci majú zmysel. To, čo bolo dlho len plánom na papieri, je dnes realitou – krásne, odvážne a mimoriadne dôležité pre Malacky. Táto lávka nie je len novou stavbou. Je to bezpečné a moderné prepojenie medzi časťami Rádek a Na majeri. Je to most, ktorý odstraňuje bariéry a robí naše mesto prístupnejším pre cyklistov aj chodcov. A práve to považujem za nesmierne dôležité. Cyklodoprava v Malackách nie je žiadny módny doplnok. Je to investícia do nášho zdravia, do zdravšieho pohybu, do zdravšieho životného štýlu, ale aj do čistejšieho vzduchu v našom meste. Každá cesta na bicykli namiesto auta má význam – pre nás samých aj pre prostredie, v ktorom žijeme.“

Vo svojom vyjadrení zároveň pripomenula aj technickú a organizačnú náročnosť celej realizácie. „O to viac si vážim, že sa podarilo dotiahnuť projekt, ktorý bol technicky mimoriadne náročný. Osadiť takúto konštrukciu ponad diaľnicu, zvládnuť všetky povoľovacie, stavebné aj realizačné fázy a doviesť dielo až sem, si vyžadovalo veľa odbornosti, trpezlivosti a odhodlania. Aj preto dnes cítim veľkú hrdosť. Úprimne ďakujem primátorovi Jurajovi Říhovi a viceprimátorovi Milanovi Ondrovičovi za to, že tomuto projektu verili a tlačili ho dopredu. Veľké poďakovanie patrí aj zhotoviteľom, spoločnostiam INGSTEEL a COLAS Slovakia, ako aj všetkým, ktorí sa na realizácii podieľali. Za týmto výsledkom je obrovské množstvo práce, ktorú dnes možno vidieť na vlastné oči,“ doplnila.

Po úspešných skúškach a dokončení hlavných stavebných prvkov zostávajú už len posledné úpravy bezprostredného okolia a administratívne kroky pred sprístupnením verejnosti. Cyklolávka nad D2 v Malackách tak už dnes nepredstavuje len sľub do budúcnosti, ale takmer hotové riešenie, ktoré môže zásadne zlepšiť každodennú mobilitu v meste. V území, kde doteraz dominovala bariéra rýchlostnej automobilovej dopravy, vzniká infraštruktúra, ktorá dáva väčší priestor bezpečnému a priamemu pohybu peších a cyklistov.

Foto: Lucia Vidanová

Článok Cyklolávka ponad D2 v Malackách. Po skúškach sa blíži k otvoreniu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cestujúci sa dnes búria a komunikujú jasnú myšlienku: vo verejnom záujme je stanicu využívať, ponechať jej kapacity a nezahadzovať investíciu, ktorá do nej išla. To však nie je nutne pravda. Paradoxne, menej autobusov v centre môže znamenať lepšiu dopravu.

Dnes sme v situácii, keď mesto ani kraj nemajú právne páky, ako developera prinútiť ďalšiu redukciu zastaviť, a ten stanicu čoraz viac vníma len ako nevyhnutnú službu v podzemí nákupného centra. Kým kraj avizuje ďalšie obmedzovanie spojov, developer odmieta obnoviť kapacitu či znížiť poplatky a chce sa prispôsobiť trhu. Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna.

2 milióny ročne za stanicu. Dáva to ešte zmysel?

Poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich v podzemnej autobusovej stanici dnes predstavuje 20,74 € za autobus. Bratislavský samosprávny kraj do nej počas pracovných dní posiela približne 320 spojov regionálnej dopravy denne, cez víkend zhruba polovicu. Celkovo tak každý týždeň zaplatí developerovi stanice približne 40 000 €, čo ročne predstavuje asi 2 milióny eur len za jej využívanie. Pre porovnanie, ročná tržba na všetkých linkách regionálnej dopravy predstavuje dokopy 9 miliónov eur.

Takéto množstvo peňazí by vedelo byť efektívnejšie využité v rozvoji dopravy v regióne, napríklad v rokoch 2022 – 2023 využil Dopravný podnik Bratislava eurofondovú výzvu vo výške približne 2 miliónov eur na rekonštrukciu alebo vybudovanie nových prístreškov na 105 zastávkach v meste. Mnohé zastávky, na ktorých dnes zastavuje regionálna doprava, sú pritom v zlom a zanedbanom stave. Ak by kraj vedel prostriedky, ktoré dnes vynakladá na využívanie stanice, presmerovať do modernizácie existujúcej infraštruktúry, návratnosť takejto investície by sa pohybovala v horizonte niekoľkých rokov.

Cieľom prímestskej dopravy nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Väčšina veľkých európskych miest dnes upúšťa od modelu jednej centrálnej autobusovej stanice v centre. Regionálne autobusy smerujú na okrajové prestupné terminály napojené na kapacitnú mestskú dopravu – železnicu, metro, električky či nosné autobusové linky. Napríklad v Prahe končia mnohé prímestské linky na staniciach metra ako Černý Most, Zličín či Letňany, v Brne zohrávajú podobnú úlohu terminály pri hlavných železničných uzloch a električkových tratiach a vo Viedni sú kľúčové prestupné body ako Wien Hütteldorf, Leopoldau či Siebenhirten. Cestujúci tak neputujú zbytočne do centra, ale prestupujú na okraji mesta na rýchle a časté spojenia do rôznych smerov, čo znižuje dopravné zaťaženie centra a zvyšuje efektivitu celého systému.

Takýto model zároveň obmedzuje vznik paralelnej dopravy, keď regionálne autobusy nejdú zbytočne súbežne s električkami či vlakmi až do centra. Namiesto toho sa skracujú na prestupné body, čím dokážu v rovnakom čase absolvovať viac obratov medzi mestom a regiónom a ponúknuť vyššiu frekvenciu spojov. Podmienkou však je úzka spolupráca s mestom, ktoré musí zabezpečiť dostatočne kapacitnú a spoľahlivú mestskú dopravu, schopnú prevziať veľké objemy cestujúcich z týchto terminálov a rozviesť ich ďalej do mesta.

Typ dopravy určuje katastrálna hranica

Bratislava má dnes štyri hlavné smery regionálnej dopravy (Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín), pričom tri z nich stále vedú väčšinu spojov až na centrálnu autobusovú stanicu a len časť končí na okrajových termináloch. Výnimkou je smer Pezinok, kde od marca už nejde ani jeden spoj na AS – autobusy obsluhujú terminál na Bajkalskej a končia na Prievozskej ulici. Zároveň však platí, že linky zo všetkých radiál už dnes prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body v meste, ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická, odkiaľ je výborná dostupnosť a vysoká frekvencia MHD do ďalších častí Bratislavy. Na autobusovú stanicu dnes cestuje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.

Sťahovanie obyvateľov na perifériu zároveň vytvorilo zaujímavý paradox: viaceré mestské časti s nízkou hustotou zástavby a prevažne rodinnými domami (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Marianka, Vajnory, časť Devínskej Novej Vsi či Devín) sú obsluhované mestskou dopravou s vyššou frekvenciou a decentralizovaným systémom. Potreby ich obyvateľov pritom nie sú zásadne odlišné od potrieb ľudí v obciach ako Bernolákovo, Most pri Bratislave či Svätý Jur – rozdiel spočíva najmä v tom, že typ obsluhy dnes určuje katastrálna hranica, nie reálne dopravné potreby.

Čo sa stane, ak spoje skrátime?

Len malá časť cestujúcich z regiónov dnes smeruje priamo na autobusovú stanicu. Väčšina dochádza za prácou či do škôl do rôznych častí mesta. Cieľom regionálnej dopravy by preto malo byť priviezť ich na miesto v Bratislave, odkiaľ sa s jedným pohodlným prestupom dostanú do svojej cieľovej destinácie. Priame spojenia do centra majú opodstatnenie najmä v špičke, keď existuje dostatočný dopyt aj po cestách do okolia stanice a zároveň pomáhajú zmierniť zaťaženie mestskej dopravy.

Ak by sme väčšinu spojov ukončili na mestských termináloch, ušetrený čas z jazdy do centra a obratu na stanici by sa dal využiť na zvýšenie frekvencie v regióne. Namiesto paralelnej jazdy s električkami či trolejbusmi cez mesto by sa autobusy rýchlejšie otáčali späť do obcí mimo Bratislavy a dokázali by absolvovať viac jázd. V praxi by to pri niektorých linkách mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 %.

Argumentom proti takémuto riešeniu môže byť vyššia rýchlosť prímestskej dopravy, ktorá v meste vynecháva viaceré zastávky, zatiaľ čo MHD obsluhuje všetky po trase. Pri porovnaní jazdných časov MHD a prímestských autobusov medzi navrhovanými terminálmi a AS Nivy však vychádza, že rozdiely sú len minimálne. Keď navyše zohľadníme aj peší presun z podzemnej stanice na povrch výťahom či eskalátorom, môže byť prestup priamo na hrane terminálu pre cestujúceho prekvapivo dokonca rýchlejší.

Druhým benefitom skrátenia spojov sú ušetrené prostriedky na poplatkoch za využívanie autobusovej stanice. Ako sme spomínali vyššie, tieto financie by sa dali efektívnejšie využiť na zlepšenie stavu zastávok a terminálov, skvalitnenie prestupov „na hrane“ a celkové zvýšenie komfortu pre cestujúcich. Investície by mohli smerovať aj do väčších a kvalitnejších prístreškov, prípadne menších presklených čakární, ktoré by poskytli ochranu pred nepriaznivým počasím a výrazne zlepšili podmienky čakania najmä v zimných mesiacoch.

Začnime investovať do vlastnej infraštruktúry

Ak sa pozrieme do zásobníka pripravovaných projektov, zistíme, že mesto má viaceré z nich už pripravené a čaká iba na financovanie. Napríklad na Zlatých pieskoch je spracovaný projekt úpravy konečnej električiek tak, aby cestujúci nemuseli prestupovať cez nekrytý nadchod ponad výpadovku, ale mohli prejsť „suchou nohou“ priamo z električky do autobusu.

Pred pár týždňami boli zverejnené aj vizualizácie budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov pri konečnej zastávke Astronomická. Terminál umožní pohodlný prestup medzi regionálnymi autobusmi v smeroch Tomášov a Zlaté Klasy, električkou č. 9, autobusmi 67, 78 a 39, vlakmi liniek S8 a S70 a potenciálne aj predĺženou trolejbusovou linkou 47. Ide o ukážkový príklad toho, ako by mali byť moderné okrajové terminály navrhnuté.

Podobné projekty je možné rozvíjať aj na ďalších termináloch. Napríklad Patrónka či Cintorín Vrakuňa sa nachádzajú v blízkosti železničných tratí a zároveň ponúkajú dostatok priestoru na rozšírenie nástupných hrán aj zlepšenie komfortu pre cestujúcich. Popri väčších investíciách existuje aj množstvo menších opatrení, ktoré by vedel kraj realizovať už v krátkom čase z ušetrených prostriedkov – a následne sa systematicky sústrediť na dlhodobejšie riešenia, ako je výstavba plnohodnotných integrovaných terminálov.

Cieľom autobusov nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Z vyššie uvedeného vyplýva, že presun ťažiska prímestskej dopravy z jednej centrálnej stanice na sieť okrajových terminálov dáva z dopravného aj ekonomického pohľadu zmysel. Prináša vyššiu efektivitu, keď autobusy netrávia čas jazdou cez mesto a obratmi na stanici, ale vedia ho využiť na častejšie spojenia do regiónu. Zároveň sa znižuje duplicita s mestskou dopravou, lepšie sa využíva existujúca infraštruktúra a ušetrené prostriedky môžu smerovať do zlepšenia zastávok, terminálov a celkového komfortu cestovania. Výsledkom môže byť systém s menším počtom prestupov, kratšími časmi a vyššou spoľahlivosťou.

Nevýhodou takéhoto riešenia je najmä potreba kvalitnej koordinácie s mestom a dostatočnej kapacity MHD, ktorá musí zvládnuť väčšie objemy cestujúcich z terminálov. Pre časť cestujúcich môže byť nevýhodou aj nutnosť prestupu navyše, najmä mimo špičky alebo pri horšej nadväznosti spojov. Ide teda o zmenu, ktorá si vyžaduje dobré plánovanie, investície a dôraz na kvalitu prestupov.

Ak sa však tento model podarí správne nastaviť, výsledkom môže byť situácia, z ktorej budú profitovať všetky strany. Cestujúci získajú častejšie spoje, lepšie prestupy a vyšší komfort, kraj efektívnejšie využije verejné zdroje a developer si môže naďalej ponechať segment diaľkovej dopravy. Zároveň preňho strata časti príjmov z prímestskej dopravy a sprievodných služieb môže byť dôležitou lekciou, že pri infraštruktúre verejného významu by mal stáť verejný záujem na prvom mieste.

Autor článku je obyvateľom Mostu pri Bratislave a denne cestuje práve do oblasti Nív.

Článok Nivy ukazujú, prečo centralizovaná doprava nefunguje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zmena začne platiť od pondelka 23. marca 2026 a týka sa 15 vlakov regionálnej osobnej dopravy na trase Kúty – Bratislava a v opačnom smere. Podľa ŽSR bude 10 vlakov v smere Kúty – Bratislava jazdiť približne o 20 minút rýchlejšie; úprava časových polôh sa dotkne aj 5 vlakov v smere Bratislava – Kúty.

Dočasná dvojkoľajná prevádzka medzi Devínskou Novou Vsou a Zohorom

ŽSR uviedli, že zrýchlenie umožnila úprava technologického postupu prác dohodnutá so zhotoviteľom. V aktuálnej fáze modernizácie to podľa správcu infraštruktúry umožnilo dočasne zaviesť dvojkoľajnú prevádzku v úseku Devínska Nová Ves – Zohor. Dôvodom je dokončenie väčšej časti prác na jednej traťovej koľaji a presun stavebných aktivít na druhú, čo vytvorilo priestor na optimalizáciu organizácie dopravy.

ŽSR zároveň poukázali na to, že počas presunu technológií, úprav kabeláže a riadiacich systémov bolo možné nastaviť postup tak, aby sa trať dočasne využívala vo väčšom rozsahu. Rozhodnutie má podľa oznámenia zohľadňovať aj vysokú vyťaženosť trate osobnou aj nákladnou dopravou.

Modernizácia pokračuje, práce sa presúvajú mimo hlavných koľají

Správca infraštruktúry deklaruje, že modernizácia pokračuje bez prerušenia. V období od 23. marca do 20. mája 2026 majú práce prebiehať najmä mimo hlavných traťových koľají, napríklad na výstavbe cestných nadjazdov pri Devínskom Jazere, na ceste medzi Stupavou a Vysokou pri Morave a v železničnej stanici Zohor. Súčasne majú pokračovať technologické a softvérové práce a presuny špecializovaných mechanizmov na nové pozície.

Nové ostrovné nástupište v Zohore a dotknuté spoje

Súčasťou zmien je aj sprevádzkovanie nového ostrovného nástupišťa v Zohore, ktoré má podľa ŽSR zvýšiť komfort a bezpečnosť cestujúcich. ŽSR zároveň uviedli, že modernizácia trate aktuálne napreduje podľa harmonogramu.

ŽSR v oznámení uviedli, že dotknuté vlaky sú: 2002, 2020, 2022, 2024, 2028, 2005, 2029, 2013, 2015, 2017, 2021, 2025, 2029, 2031, 2033. Cestujúcim odporúčajú overiť si aktuálne cestovné poriadky na webovej stránke alebo v mobilnej aplikácii ZSSK.

Význam pre dochádzanie na Záhorí

Úprava grafikonu má priniesť najmä praktický efekt v podobe kratšej jazdnej doby medzi Kútmi a Bratislavou, čo je kľúčové pre pravidelné dochádzanie za prácou a do škôl. Z pohľadu prevádzky ide o príklad, keď zmena organizácie výstavby umožní dočasne zvýšiť kapacitu trate aj počas pokračujúcich stavebných a technologických prác.

Zdroj: zsr.sk

Článok Vlaky medzi Kútmi a Bratislavou budú od 23. marca 2026 rýchlejšie: ŽSR dočasne obnovujú dvojkoľajnú prevádzku pri Zohore je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa zverejnených informácií má ísť o ďalší krok v rozvoji Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK), kde sa dôraz kladie na zjednodušenie prestupov a vyššiu predvídateľnosť cestovania. Téma je aktuálna najmä pre obce v zázemí Bratislavy, kde je regionálna autobusová doprava kľúčová pre dochádzanie do práce, škôl a na železnicu.

Reálne odchody z GPS a informácie z dispečingu

Nové tabule majú zobrazovať odchody na základe skutočnej polohy autobusov. Systém vychádza z GPS údajov získavaných z palubných jednotiek vo vozidlách a priebežne prepočítava predpokladaný čas príchodu a odchodu. Zároveň má umožniť zobrazovanie informácií z dispečingu pri meškaniach, výlukách alebo mimoriadnych situáciách.

Predseda BSK Juraj Droba k zámeru uviedol: „Moderná verejná doprava sa nezaobíde bez kvalitných a presných informácií. Našou ambíciou je, aby verejná doprava bola spoľahlivou a prirodzenou voľbou pre čo najviac ľudí. Chceme, aby cestujúci vedeli, kedy im spoj reálne príde, nielen kedy má prísť podľa cestovného poriadku. Aj preto investujeme do moderných technológií, ktoré zvýšia komfort a spoľahlivosť dopravy v celom kraji,“ uviedol.

Tabule v 37 obciach a mestách, spolu 133 zariadení

Projekt sa má týkať celého Bratislavského kraja. Elektronické informačné tabule majú byť osadené v 37 obciach a mestách: Báhoň, Bernolákovo, Borinka, Budmerice, Častá, Dunajská Lužná, Gajary, Hamuliakovo, Chorvátsky Grob, Ivanka pri Dunaji, Jablonové, Kostolná pri Dunaji, Kráľová pri Senci, Kuchyňa, Lozorno, Malacky, Malinovo, Miloslavov, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Pernek, Pezinok, Píla, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Rovinka, Senec, Slovenský Grob, Sološnica, Stupava, Svätý Jur, Tomášov, Tureň, Veľké Leváre, Veľký Biel, Vysoká pri Morave a Zohor.

Celkovo má byť v rámci Bratislavského kraja osadených 133 elektronických informačných tabúľ.

Výmena existujúcich tabúľ aj príklad z Malaciek

Súčasťou projektu má byť aj výmena už existujúcich tabúľ, napríklad na železničnej stanici v Malackách. Podľa zverejneného popisu ich majú nahradiť modernejšie zariadenia: jedna tabuľa terminálového typu má zobrazovať minimálne deväť najbližších odchodov zo všetkých nástupíšť a druhá minimálne tri najbližšie odchody z nástupišťa A.

Do budúcna aj tabule s regionálnymi odchodmi v Bratislave

BSK zároveň uvádza, že do budúcna sa počíta aj so zobrazovaním reálnych odchodov regionálnych spojov na informačných tabuliach priamo v Bratislave. Konkrétne majú byť spomenuté dve lokality: jedna tabuľa pri budove BSK na Sabinovskej ulici a jedna pri budove BID.

Význam pre integrovanú dopravu v regióne

Elektronické tabule s reálnymi odchodmi majú z pohľadu IDS BK znížiť neistotu pri čakaní na spoj a zlepšiť orientáciu pri prestupoch, najmä v situáciách, keď sa doprava odchyľuje od cestovného poriadku. Podľa informácií z kraja má projekt podporiť modernizáciu verejnej dopravy a posilnenie integrovanej dopravy v celom regióne.

Zdroj: bratislavskykraj.sk

Článok Bratislavský kraj nasadí 133 elektronických tabúľ s reálnymi odchodmi regionálnych autobusov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Lávka je riešená ako výrazná oceľová priehradová konštrukcia v červenom vyhotovení, uložená na masívnych betónových oporách. Mostovka je dimenzovaná pre spoločný pohyb cyklistov a chodcov, čo potvrdzuje aj dopravné značenie na nájazde. Súčasťou riešenia sú aj vysoké bočné výplne a zábradlia – na viacerých úsekoch v kombinácii s dreveným obkladom – ktoré zvyšujú bezpečnosť a komfort pri prechode nad diaľnicou.

Záťažové skúšky prebiehali formou kontrolovaného zaťaženia mostovky. Na lávke boli pristavené vozidlá hasičského zboru a ako prídavné závažie boli použité veľkoobjemové nádrže s vodou (IBC kontajnery), ktoré umožňujú presne definovať hmotnosť a rozloženie zaťaženia v jednotlivých polohách. Takýto postup je štandardom pri overovaní správania konštrukcie pred uvedením do prevádzky – sleduje sa najmä priehyb, stabilita a reakcia konštrukcie na sústredené aj rozložené zaťaženie.

Prepojenie dvoch častí mesta

Projekt cyklolávky je naviazaný na úpravy v jej okolí. Na prístupových ramenách vidno nové spevnené plochy, obrubníky a dlažbu pre peších, ako aj čerstvé asfaltové vrstvy na napojeniach. „Cieľom je, aby lávka fungovala ako logická súčasť uceleného koridoru – s bezpečnými nájazdmi, plynulým vedením trás a jasným oddelením priestorov pre chôdzu a cyklistiku tam, kde je to potrebné,“ vysvetlil primátor Malaciek Juraj Říha.

Nové premostenie zároveň zapadá do širšieho zámeru rozvoja cyklistickej infraštruktúry v Malackách a okolí. D2 v tejto časti mesta dlhodobo rozdeľuje územie, a preto je mimoúrovňové riešenie pre nemotorovú dopravu jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zvýšiť bezpečnosť aj každodennú využiteľnosť cyklodopravy.

Po úspešných skúškach budú nasledovať dokončovacie práce – finalizácia povrchov, detailov zábradlí a výplní, dopravné značenie a úpravy bezprostredných napojení tak, aby bol prechod plynulý a bez kolíznych miest. Následne môže mesto pristúpiť k príprave sprevádzkovania lávky pre verejnosť.

Cyklolávka nad D2 je viditeľný a technicky významný krok: nielen nová dominanta v území, ale najmä funkčné spojenie, ktoré má potenciál zmeniť každodenné trasy ľudí medzi Rádkom a Na majeri – bezpečnejšie, priamočiarejšie a bez kontaktu s intenzívnou automobilovou dopravou.

„Rozvoj cyklodopravy si vyžaduje trpezlivosť a dlhodobý pohľad, no verím, že časom sa stane prirodzenou a dôležitou súčasťou dopravy v Malackách,“ uzavrela Lucia Vidanová, mestská a župná poslankyňa z Malaciek.

Zdroj: mesto Malacky

Článok Cyklolávka v Malackách prešla záťažovými skúškami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Úplná precíznosť a presnosť. Išlo sa na skutočné centimetre, paráda,“ okomentoval technickú realizáciu primátor Malaciek Juraj Říha.

Osádzanie nosnej konštrukcie prebehlo za pomoci 800-tonového žeriavu. Oceľová lávka s dĺžkou 46 metrov a hmotnosťou približne 80 ton bola zdvihnutá z priestoru pri Rohožníku, otočená ponad diaľnicu a presne uložená na pripravené opory. Operácia si vyžiadala dočasnú uzáveru úseku diaľnice D2 medzi Kútmi a Malackami, pričom doprava bola vedená po obchádzkovej trase cez Sekule, Moravský Svätý Ján a Veľké Leváre.

Podľa informácií mestskej polície bola doprava na obchádzkach síce zhustená, no bez výraznejších problémov či kolapsov. Samotná montáž prebehla technicky hladko, bez nepredvídaných zdržaní.

Foto: mesto Malacky

Technické riešenie bez kompromisov

Lávka je navrhnutá ako oceľová konštrukcia z valcovaných profilov, predmontovaných mimo staveniska. Hoci ide z pohľadu odborníkov o štandardné rozpätie a hmotnosť, osadenie ponad frekventovanú diaľnicu si vyžadovalo precíznu prípravu, koordináciu a nasadenie ťažkej zdvíhacej techniky. Práve predmontáž umožnila skrátiť čas uzávery diaľnice na nevyhnutné minimum.

Na oboch stranách premostenia boli v uplynulých týždňoch dokončené opory vrátane debnenia a armovania, čo umožnilo plynulý priebeh samotného osádzania.

Súčasť širšej cyklistickej infraštruktúry

Nová lávka je dôležitým článkom cyklotrasy Duklianskych hrdinov – Na majeri. Diaľnica D2 v tomto úseku dlhodobo predstavovala výraznú bariéru pre peších a cyklistov. Po dokončení lávky vznikne bezpečné a priame prepojenie dvoch častí mesta bez nutnosti obchádzania po frekventovaných komunikáciách.

Projekt zároveň počíta s budúcim napojením na cyklotrasu smerom z Rohožníka, ktorú pripravuje Bratislavský samosprávny kraj. Obe trasy sa majú stretnúť práve v lokalite Na majeri, čím sa vytvorí ucelený cyklistický koridor v severnej časti Malaciek.

„Rozvoj cyklodopravy si vyžaduje trpezlivosť a dlhodobý pohľad, no verím, že časom sa stane prirodzenou a dôležitou súčasťou dopravy v Malackách,“ uviedla Lucia Vidanová, mestská a župná poslankyňa z Malaciek.

Nadväzujúce práce pokračujú

Na cyklolávku sa napája aj Rakárenská ulica, ktorá prechádza komplexnou rekonštrukciou. Prvá vrstva asfaltu je už hotová a po zmiernení zimných podmienok pokračujú práce na chodníkoch a ďalších prvkoch verejného priestoru. Cieľom je, aby nová lávka, cyklotrasa aj priľahlé komunikácie fungovali ako jeden prepojený a bezpečný celok.

Mesto Malacky poďakovalo za spoluprácu zhotoviteľom zo spoločností INGSTEEL a COLAS Slovakia, ako aj všetkým zložkám, ktoré sa podieľali na organizácii dopravy počas nočnej uzávery.

Po technickom osadení lávky bude nasledovať dokončenie povrchov, zábradlí a napojení na cyklotrasu. Jej sprístupnenie pre verejnosť sa očakáva v najbližších týždňoch.

Zdroj, foto a video: mesto Malacky

Článok Cyklolávka ponad diaľnicu D2 v Malackách je osadená. Prepojí Rádek a Na majeri je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Uzávera je podľa NDS potrebná z bezpečnostných dôvodov, aby bolo možné práce vykonať bez ohrozenia pracovníkov aj motoristov. Ide o krátkodobé, časovo ohraničené obmedzenie, ktoré má umožniť technicky náročnú manipuláciu pri osádzaní konštrukcie lávky.

Termín a rozsah obmedzenia na D2

Obmedzenie sa má začať v sobotu 31. januára o 22:00. Realizátor projektu podľa NDS predpokladá ukončenie prác v nedeľu 1. februára do 6:00 ráno. Počas tohto času má byť diaľnica D2 v danom úseku uzavretá v oboch smeroch.

Obchádzková trasa cez Sekule, Moravský Svätý Ján a Veľké Leváre

Počas uzávery bude doprava vedená po starej ceste. NDS uvádza obchádzkovú trasu cez obce Sekule, Moravský Svätý Ján a Veľké Leváre, čo môže dočasne zvýšiť dopravnú záťaž na miestnych komunikáciách v okolí Malaciek.

Lávka pre peších a cyklistov ako súčasť zlepšenia miestnych väzieb

Osádzanie lávky pre peších a cyklistov predstavuje zásah, ktorý má zlepšiť bezpečné prepojenie území oddelených diaľnicou D2. NDS v oznámení odkazuje na doplňujúce informácie zverejnené mestom Malacky k projektu lávky.

Čo bude nasledovať

Ak sa práce podarí ukončiť v predpokladanom čase, diaľnica D2 by mala byť opäť prejazdná v nedeľu 1. februára ráno. NDS upozorňuje, že uzávera je nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti počas realizácie prác.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Diaľnica D2 medzi Kútmi a Malackami bude v noci uzavretá: dôvodom je osádzanie lávky pre peších a cyklistov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.