Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa, spolu v dĺžke 14,6 kilometra. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať v polovičnom profile.

Južná R2 ako alternatíva k severnej trase

NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek R2 Kriváň – Mýtna.

Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol.

Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek

Prvý obstarávaný úsek R2 Zacharovce – Bátka má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne 241,729 milióna eur bez DPH. Súčasťou výstavby má byť deväť mostov a dve mimoúrovňové križovatky.

Nadväzujúci úsek R2 Bátka – Figa má mať dĺžku 6,3 kilometra a predpokladanú hodnotu 152,592 milióna eur bez DPH. V rámci stavby sa má vybudovať šesť mostov.

NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu 394,321 milióna eur bez DPH.

Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu,“ povedal.

Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou,“ doplnil.

Čo bude nasledovať

Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Som tunelár a o Višňovom viem svoje“

Takto začína svoj blog Ján Kušnír, ktorý vyštudoval podzemné stavby a geotechniku na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v odbore pracuje od roku 1998. V texte vysvetľuje, že v čase jeho nástupu do praxe bola na Slovensku tunelárska komunita veľmi malá. „Na Slovensku dlhodobo obľúbená profesia, no tých pravých tunelárov je nás v skutočnosti len zopár. A poznáme sa všetci,“ píše Kušnír.

Práve v tomto období sa začali pripravovať prvé veľké tunelové projekty na diaľničnej sieti, vrátane Višňového. Autor opisuje, že už na začiatku svojej kariéry sa dostal k projektom ako Sitina, Horelica či Bôrik – a tiež k Višňovému.

TBM verzus klasické razenie

Jednou z prvých veľkých otázok bola voľba technológie razenia. Kušnír spomína, že dostal úlohu navrhnúť alternatívu razenia pomocou plne mechanizovaného raziaceho stroja TBM, ktorá mala konkurovať klasickej Novej rakúskej tunelovacej metóde (NRTM).

„Tým, že tunel Višňové mal byť prerazený v dĺžke viac ako 7 km, alternatíva razenia pomocou TBM sa javila na základe skúseností zo západného sveta ako vhodná,“ vysvetľuje. Podľa neho však vtedajšie slovenské prostredie takémuto riešeniu neprialo. Domáce firmy TBM technológiou nedisponovali a významnú úlohu zohrával aj záujem zamestnať bývalých baníkov.

Prieskumná štôlňa: kľúčový zdroj informácií

Za zásadný moment označuje autor razenie prieskumnej štôlne, ktoré sa začalo v roku 1998. Západná časť bola razená klasicky, východná pomocou malopriemerového TBM.

Kušnír opisuje extrémne podmienky, najmä na východnom portáli, kde sa objavili silné prítoky podzemnej vody. Spomína aj osobnú skúsenosť z návštevy raziaceho čela. „Plazili sme sa cez otvor 50 × 50 cm cez reznú hlavu do priestoru, kde raziči stáli po kolená vo vode. Voda striekala z puklín, všade bolo vlhko, tma, zima a neskutočný hluk,“ píše. Tieto poznatky mali zásadný vplyv na projektovanie hlavného tunela, najmä z hľadiska hydrogeológie.

Projekt, ktorý sa neustále menil

V blogu autor podrobne opisuje, že Višňové bolo od začiatku projektom, ktorý sa neustále prispôsoboval politickým, ekonomickým a finančným realitám.

„Nešťastím takýchto veľkých stavieb je, že ich realizácia presahuje viaceré volebné obdobia a mnohokrát sa so zmenou vlády mení kontinuita myslenia,“ konštatuje. Menili sa nielen zdroje financovania – od PPP modelov po eurofondy – ale aj technické parametre. Riešili sa rôzne varianty vetrania, bezpečnostné koncepcie a využitie prieskumnej štôlne.

Po podpise zmluvy s konzorciom Salini Impregilo a Dúha v roku 2014 sa začalo raziť metódou ADECO-RS, ktorá sa na Slovensku dovtedy nepoužívala. „Ako ukázala prax a čas, táto metóda nebola vhodne zvolená pre geológiu masívu tunela Višňové,“ píše Kušnír. Výsledkom boli nadvýlomy, vyššie náklady, pomalší postup a zhoršená kvalita. V roku 2019 bola zmluva ukončená a stavba zastavená.

Rozdelenie na stavebnú a technologickú časť

Po výbere nového zhotoviteľa v rokoch 2020 – 2021 sa projekt rozdelil na stavebnú časť a technologickú časť, čo autor považuje za problematické. „Stavebná časť s technológiou úzko súvisí a je potrebné ich riešiť v kooperácii,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza rozdielne profily tunela zo západu a východu, ktoré sú dôsledkom zmeny koncepcie vetrania počas výstavby.

Tunel Višňové bol otvorený 22. decembra 2025. Autor opisuje kontrast medzi novým tunelom a staršou Sitinou, ktorú nazýva „deduško“ v porovnaní s Višňovým. „Tunel Višňové sme si my odborníci užili a vychutnali, pretože sme v jeho výstavbe videli veľa – dobrého aj nepodareného, no následne napraveného,“ píše.

Višňové ako odborná lekcia

Kušnír uzatvára blog konštatovaním, že Slovensko dnes dokáže projektovať a realizovať tunely na vysokej úrovni, no Višňové ukazuje, aké dôležité sú stabilné rozhodnutia, kontinuita a zodpovednosť. „Tunely sú zložité diela, no na Slovensku ich vieme projektovať aj realizovať. Dovolím si povedať, že na vysokej úrovni,“ uvádza.

Jeho blog tak neponúka len osobnú spomienku, ale aj cenné svedectvo o tom, ako vznikajú veľké dopravné stavby – a prečo ich nemožno hodnotiť len podľa dátumu otvorenia.

Zdroj: Ján Kušnír: Som tunelár a o Višňovom viem svoje

Článok Tunel Višňové očami tunelára: Ján Kušnír opísal zákulisie projektu, ktorý sa pripravoval takmer 30 rokov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rýchlostný obchvat Košíc spojil D1 a R4

Najdlhším novootvoreným úsekom je rýchlostný obchvat Košíc s dĺžkou 14,3 kilometra. Podľa NDS ide o najvýznamnejší dopravný impulz v regióne od čias otvorenia úseku miestnej rýchlostnej cesty R4 a ťahu diaľnice D1. Nový rýchlostný ťah tieto dve komunikácie prepojil a umožnil plnohodnotné obídenie mesta z juhovýchodnej strany.

D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala a tunel Višňové

Za najočakávanejší úsek roka označuje NDS diaľnicu D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou vrátane tunela Višňové. Žilinčania podľa spoločnosti pocítili benefity dlhoročného obchvatu mesta okamžite po jeho sprejazdnení. Do prevádzky zároveň pribudol aj nový najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra, čo zvýšilo nároky na bezpečnostné opatrenia. Tunel úspešne prešiel všetkými skúškami a zamestnanci stredísk dohliadajú na maximálnu bezpečnosť prevádzky.

Kriváň – Mýtna a estakáda v korunách stromov

Medzi novými úsekmi je aj 9,1-kilometrový ťah rýchlostnej cesty medzi Kriváňom a Mýtnou. Dopĺňa ďalšiu chýbajúcu časť spojenia medzi západom a východom Slovenska po južnej trase. V rámci tohto úseku vznikla aj takmer 4,4 kilometra dlhá estakáda v korunách stromov, ktorú NDS radí medzi jedinečné infraštruktúrne stavby v rámci celej strednej Európy.

Obchvat Tvrdošína pomáha regiónu aj tranzitu z Poľska

Do diaľničnej siete pribudol aj 5,6-kilometrový rýchlostný obchvat Tvrdošína. Podľa NDS významne pomáha nielen samotnému mestu, ale aj tranzitnej nákladnej doprave smerujúcej z Poľska na juh Slovenska a opačne.

Nové vetvy pri Bratislave a pokračujúca výstavba

NDS zároveň pripomína, že výstavba viacerých diaľničných úsekov pokračuje. Medzi nimi je aj rozšírenie ťahu D1 Bratislava – Triblavina, ktorého súčasťou je aj očakávaná križovatka diaľnic D1 a D4. V rámci tejto križovatky už bolo motoristom odovzdaných 2,5 kilometra dôležitých križovatkových vetiev, ktoré už teraz výrazne pomáhajú odľahčiť dopravu v hlavnom meste.

Zdroj: nds.sk

Článok Na slovenské cesty pribudlo 43 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Kľúčové úseky odľahčili Košice, Žilinu, Tvrdošín aj Bratislavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) slávnostne otvorili nový úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorého dominantou je tunel Višňové. Podľa informácií NDS sa tým symbolicky uzatvára dlhý príbeh výstavby jedného z najsledovanejších diaľničných projektov na Slovensku.

Význam pre Žilinu a celé Slovensko

Predseda vlády SR Robert Fico pri otvorení zdôraznil, že ide o investíciu, ktorá ovplyvní celé Slovensko, keďže Žilina patrí medzi kľúčové priemyselné a dopravné uzly na ťahu sever – juh a západ – východ. Prognózy počítajú s priemernou intenzitou približne 20-tisíc vozidiel denne, z čoho asi štvrtinu má tvoriť nákladná doprava. Práve tá dnes výrazne zaťažuje cestu I/18 popod Strečno.

Nový diaľničný ťah má priniesť podstatné zvýšenie bezpečnosti a komfortu jazdy a zároveň výrazné zrýchlenie dopravy, najmä v smere západ – východ. Spolu so susedným úsekom od Hričovského Podhradia môže motoristom ušetriť desiatky minút, v špičkách pred sviatkami či prázdninami až približne hodinu cestovania.

Odľahčenie Žiliny a okolitých obcí

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozornil, že v intraviláne mesta Žilina sa vďaka novému úseku D1 zvýši priepustnosť frekventovanej svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná. Z križovatky sa totiž vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov, čo by malo obmedziť tvorbu dlhých kolón pri dopravných špičkách alebo pri komplikáciách na ceste popod Strečno.

Odklon významnej časti osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/18 zároveň zlepší možnosti napojenia priľahlých obcí, ako sú Stráňavy, Strečno či Mojšova Lúčka, ako aj priľahlých logistických areálov.

Náročná výstavba a úloha zhotoviteľa

Minister dopravy Jozef Ráž pripomenul, že posledné mesiace na stavbe boli mimoriadne hektické a cieľom všetkých zúčastnených strán bolo pustiť tunel aj priľahlý úsek do prevádzky čo najskôr. Rezort dopravy podľa jeho slov stavbu intenzívne monitoroval, pričom za posledné dva roky prebiehali kontrolné návštevy prakticky každý týždeň.

Generálny riaditeľ spoločnosti Skanska SK Miroslav Potoč vyzdvihol technickú náročnosť projektu a zdôraznil, že dokončenie stavby bolo výsledkom profesionality a úsilia zamestnancov zhotoviteľa.

Rozsah stavby a technické vybavenie

Nový úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13,5 kilometra, pričom viac ako polovicu tvorí tunel Višňové. Súčasťou úseku je deväť mostov, desať múrov, jedna križovatka, približne 4,3 kilometra protihlukových stien a dve predportálové budovy. V tuneli je nainštalované najmodernejšie technologické vybavenie, ktoré má prispieť k bezpečnej a plynulej prevádzke.

Silná podpora z fondov Európskej únie

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pripomenulo, že viac ako 90 % nákladov projektu v hodnote vyše 250 miliónov eur bolo financovaných z európskych zdrojov. Podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Petra Stana je tunel Višňové významným míľnikom nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku dopravnú sieť.

Projekt má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich, úspore času a zároveň k odbremeneniu dopravy v Strečnianskej tiesňave s prihliadnutím na environmentálne potreby územia. Európska únia tak podľa vyjadrenia EK potvrdzuje svoju úlohu kľúčového partnera pri modernizácii dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

Zdroj: nds.sk

Článok Tunel Višňové a nový úsek D1 otvorený: kľúčová diaľničná spojka pri Žiline v prevádzke je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

História výstavby tunela Višňové pri Žiline sa začala písať už v roku 1998, keď sa pod masívom Hoblíka začala raziť prieskumná štôlňa, ktorej cieľom bolo overiť geologické podmienky jedného z najnáročnejších úsekov budúcej diaľnice D1. Od tohto momentu po otvorenie tunela v pondelok 22. decembra 2025 uplynie 27 rokov.

Samotná výstavba diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala sa rozbehla výrazne neskôr, a to tiež na tri pokusy. Nasledovali roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov.

Tunel Višňové sa stal symbolom toho, aké zložité dokáže byť budovanie veľkej dopravnej infraštruktúry v náročnom geologickom prostredí. Zároveň je však aj odstrašujúcim príkladom nepodarených verejných obstarávaní a sporov, ktoré výstavbu o dlhé roky predĺžili aj predražili.

Prvý pokus – PPP projekt

Prvýkrát bol základný kameň tunela Višňové slávnostne poklepaný 16. októbra 2009. Projekt mal byť realizovaný v rámci prvého balíka PPP projektov, pri ktorých by výstavbu financoval súkromný koncesionár a štát by mu ju následne splácal počas 30 rokov – spolu s nákladmi na údržbu a primeraným ziskom. Po zmene vlády v roku 2010 však boli PPP projekty ukončené, keďže vybraný koncesionár nedokázal zabezpečiť financovanie stavby ani po šesťnásobnom predĺžení termínov.

Druhý pokus a odstúpenie od zmluvy

Po nevydarenom pokuse s PPP projektom trvalo ďalšie štyri roky, kým sa výstavba tunela opäť rozbehla. Zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové sa stalo konzorcium vedené spoločnosťou Salini Impregilo v spolupráci s firmou Dúha, ktoré stavbu prevzalo po položení základného kameňa v roku 2014.

Už v priebehu prvých rokov sa však ukázalo, že projekt bol výrazne podcenený – najmä z hľadiska geológie, náročnosti razenia tunela, harmonogramu aj financií. Stavba sa dostala do výrazného sklzu, tempo prác bolo pomalé, objavili sa spory so štátom a zhotoviteľ opakovane žiadal o navýšenie ceny aj predĺženie termínov.

V roku 2019 Národná diaľničná spoločnosť od zmluvy odstúpila, keďže bolo zrejmé, že pôvodný zhotoviteľ nie je schopný dielo dokončiť. Nasledovalo niekoľkoročné obdobie stagnácie, nové verejné obstarávanie a technický audit rozostavanej stavby.

Do tretice všetko dobré

Až v roku 2021 prevzalo projekt firma Skanska, ktorá musela najskôr odstrániť chyby po predchádzajúcom zhotoviteľovi, dopracovať technické riešenia a následne stavbu znovu „rozbehnúť“.

Zhotoviteľ nastúpil do rozostavanej a technicky mimoriadne náročnej stavby, ktorú komplikovali zložité geologické pomery masívu Malej Fatry, vysoké prítoky podzemných vôd aj potreba zosúladiť razenie tunela s už existujúcou prieskumnou štôlňou.

Práce prebiehali za prísnej prevádzkovej a bezpečnostnej kontroly, často v nepretržitom režime, s dôrazom na stabilizáciu horninového prostredia, dodatočné zabezpečenie výrubu a úpravy projektovej dokumentácie podľa reálnych geologických zistení. Práve tento etapový, technicky opatrný a výrazne konzervatívnejší postup bol nevyhnutný na to, aby sa tunel po rokoch prerušení a zmenách v spôsobe financovania podarilo bezpečne dokončiť.

Roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov. (zdroj: NDS)

Najdlhší slovenský tunel v zložitom geologickom prostredí

Trasa diaľnice nadväzuje na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, kde sa cez križovatku Lietavská Lúčka napája na Žilinu a cestu I/64. Odtiaľ pokračuje smerom na východ cez katastre obcí Porúbka, Rosina a Višňové, aby sa následne ponorila do dvojrúrového tunela Višňové. Ten vedie popod vrch Hoblík a po 7 445 metroch vyúsťuje v križovatke Dubná Skala pri Vrútkach, kde sa napája na ďalšie pokračovanie diaľnice D1. Celý úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13 510 metrov.

Po otvorení sa tunel Višňové stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Navrhnutý je pre maximálnu rýchlosť 100 km/h, s kompletným bezpečnostným vybavením, únikovými prepojeniami medzi rúrami a modernými riadiacimi a monitorovacími systémami. Pre motoristov to znamená úsporu približne 30 minút jazdy, výrazné odľahčenie centra Žiliny od tranzitnej dopravy a bezpečnejšie prepojenie západu a východu krajiny.

• 118 stavebných objektov
• 7,5 km dlhý tunel Višňové
• 8 mostov (2 najdlhšie majú 947 m a 585 m)
• 1 dočasné premostenie
• 5 zárubných a 4 oporné múry
• 2 protihlukové steny

Aj napriek zlým manažérskym rozhodnutiam a zbabraným verejným obstarávaniam patrí veľká poklona všetkým stavbárom, projektantom, geológom, technikom, tunelárom, statikom, bezpečnostným špecialistom, dispečerom, pracovníkom dozoru, ministerským úradníkom, diaľničiarom ako aj všetkým ostatným, ktorí sa v priebehu rokov podieľali na tom, aby sa tunel a celý diaľničný úsek napokon podarilo dokončiť. Práve ich odbornosť, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy v náročných podmienkach rozhodli o tom, že z nekonečnej stavby je dnes hotové dielo.

Tunel Višňové je dnes viac než len dopravná stavba. Je výsledkom takmer troch desaťročí prieskumov, plánovania, prerušení aj návratov k práci. Príbeh, ktorý sa v pondelok 22. decembra uzatvára – a zároveň otvára novú kapitolu cestovania na severe Slovenska.

Článok Tunel Višňové. Symbol stavbárskeho umenia, ale aj zlých manažérskych rozhodnutí je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Termín a rozsah prác

Počas uzávierky sa budú realizovať práce na osadení a následnej demontáži dočasného dopravného značenia. Podľa informácií NDS budú práce prebiehať od sobotného rána 20. decembra do pondelňajšej noci 22. decembra.

Organizácia dopravy v smere Bratislava – Žilina

V smere z Bratislavy do Žiliny bude doprava z diaľnice D1 odklonená na diaľnicu D3 v križovatke Žilina. Uzavretý úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka vrátane tunelov nebude v tomto období prejazdný.

Organizácia dopravy v smere Žilina – Bratislava

V opačnom smere, zo Žiliny do Bratislavy, bude doprava odklonená z diaľnice D1 na diaľnicu D3 v križovatke uzol Žilina. Zároveň dôjde k uzavretiu prístupu z tejto križovatky do tunela Ovčiarsko. Všetka doprava v smere Žilina – Bratislava bude počas uzávierky presmerovaná na cestu I/64.

Odporúčanie pre motoristov

Informácia NDS upozorňuje vodičov na potrebu počítať s obmedzeniami, presmerovaním dopravy a možným zdržaním v dotknutej oblasti počas trvania mimoriadnej uzávierky. Motoristi by mali venovať zvýšenú pozornosť dočasnému dopravnému značeniu a riadiť sa pokynmi na trase.

Zdroj: nds.sk

Článok Mimoriadna uzávierka tunelov Žilina a Ovčiarsko kvôli napojeniu nového úseku D1 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) uvádza, že otvorenie úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové znamená novú kapitolu dopravy v regióne. Ide o technicky najzložitejší úsek D1, čo kladie zvýšené nároky na jeho prevádzku a údržbu. Špecifikom je, že o úsek sa starajú dve strediská – Martin a Považská Bystrica, ktoré musia fungovať v úzkej spolupráci a v nepretržitej komunikácii.

Stredisko Martin: zjazdnosť diaľnice až po Turany

Podľa NDS stredisko Martin zabezpečuje zimnú aj letnú údržbu samotnej diaľnice. Po zaradení nového úseku mu pribudlo približne 13 kilometrov zimnej údržby a po novom sa stará o diaľnicu od Lietavskej Lúčky až po Turany. Keďže diaľnica v smere na Košice nadväzuje na cestu I/18, udržanie zjazdnosti je podmienené možnosťou otáčania vozidiel na križovatke Turany v zúženom výjazde z D1.

NDS zdôrazňuje, že pri prejazde údržbových vozidiel je kľúčová spolupráca s políciou a záchrannými zložkami, ktoré pomáhajú pri prejazde cez obmedzené miesta. Dôležité je aj vytváranie „záchranárskej uličky“, aby údržba mohla prebiehať plynulo.

Špecifické poveternostné podmienky v okolí tunela spôsobujú, že na východnej a západnej strane môže panovať odlišné počasie. Aj preto je komunikácia rozšírená na dispečerov zimnej služby v Považskej Bystrici a na operátorov tunela, čo umožňuje lepšiu koordináciu sypačov na spoločnom úseku. Zásahy sa plánujú vopred, no často je potrebné operatívne rozhodovanie v reálnom čase. S rozšírením úseku NDS posilnila personálne aj technické kapacity strediska.

Stredisko Považská Bystrica: nepretržitý dohľad nad tunelom Višňové

Za prevádzku a technickú údržbu tunela Višňové zodpovedá stredisko Považská Bystrica. NDS pripomína, že ide o najdlhší tunel na Slovensku, čo si vyžaduje nepretržitý dohľad a špecializovaný personál.

Priamo pri tuneli pracuje 10 operátorov, ktorí sa venujú výlučne jeho prevádzke. Na stredisku v Považskej Bystrici pôsobí ďalších 11 operátorov, ktorí majú na starosti tri ďalšie tunely v okolí. Súčasťou prevádzky je neustála komunikácia medzi operátormi pri tuneli, strediskom Martin, políciou a ďalšími zložkami.

Na rýchlu reakciu pri mimoriadnych udalostiach, zmenách počasia alebo dopravných obmedzeniach sa využíva systém vysielačiek. Informácie sa následne dostávajú k vodičom prostredníctvom premenného dopravného značenia a prívesných signalizačných vozíkov, aby si mohli včas zvoliť vhodnú trasu a vyhnúť sa zdržaniam.

Koordinácia ako základ bezpečnej a plynulej dopravy

NDS konštatuje, že prevádzka a údržba nového úseku si vyžaduje precíznu koordináciu, dôsledné plánovanie a schopnosť okamžite reagovať na meniace sa podmienky. Rovnako dôležitá je aj spolupráca s ďalšími zložkami, aby v čase údržby nebola uzavretá obchádzková trasa alebo neprebiehala rekonštrukcia priľahlých ciest.

Cieľom Národnej diaľničnej spoločnosti je zabezpečiť bezpečnú, plynulú a spoľahlivú prevádzku tohto významného úseku diaľnice D1 s tunelom Višňové.

Zdroj: nds.sk

Článok Nový úsek D1 s tunelom Višňové: prevádzku si delia strediská Martin a Považská Bystrica je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné skrátenie cestovného času

Nový diaľničný ťah pri Žiline má podľa NDS výrazne pomôcť plynulosti dopravy a odbremeniť frekventovanú cestu pod Strečnom. Najväčší prínos pocítia motoristi smerujúci zo západu na východ Slovenska, kde spolu so susedným úsekom od Hričovského Podhradia prinesie úsporu desiatok minút. Počas popoludňajších špičiek pred sviatkami či prázdninami môže ísť podľa diaľničiarov až o približne hodinu ušetreného času.

Alternatíva k ceste pod Strečnom

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik zdôraznil regionálny význam stavby: podľa neho úsek pomôže najmä Žiline a okolitým obciam, keďže sprejazdnenie tunela vytvorí reálnu dopravnú alternatívu voči Strečnu. Motoristi smerujúci zo Žiliny do Vrútok sa tak budú môcť vyhnúť ceste pri Strečne. NDS porovnávala obe trasy – majú približne 25 kilometrov, avšak diaľničná alternatíva cez tunel Višňové bude rýchlejšia.

Bezpečnosť a skúšky tunela Višňové

Pred otvorením tunela prebehli podľa NDS funkčné skúšky všetkých technických a požiarnotechnických zariadení v tuneli aj v súvisiacich objektoch. Kontrolovala sa vhodnosť zabudovaných stavebných výrobkov a ich súlad s pokynmi výrobcov a s požiadavkami predpisov ochrany pred požiarmi.

Prezídium Hasičského a záchranného zboru uviedlo, že bola preverovaná funkčnosť technických a požiarnotechnických zariadení jednotlivo aj v očakávanom režime spolupôsobenia. Žiadne z kritérií protipožiarnej bezpečnosti ustanovených v príslušných predpisoch nebolo opomenuté ani zmiernené. Pri kontrole mali príslušníci na zreteli, že ide o jeden z najdlhších tunelov v strednej Európe.

Ďalšie informácie od NDS

Národná diaľničná spoločnosť odkazuje aj na svoj ďalší materiál venovaný tejto stavbe, v ktorom bližšie rozoberá dopravné zmeny v okolí Žiliny po sprevádzkovaní tunela Višňové.

Zdroj: nds.sk

Článok Tunel Višňové odľahčí Strečno a skráti cestu o desiatky minút je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť informuje, že úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalom spolu s tunelom Višňové bude otvorený v pondelok 22. decembra 2025. Ide o jednu z najvýznamnejších dopravných stavieb v histórii slovenskej infraštruktúry, ktorá zásadne zmení dopravu na severnom ťahu a v okolí Žiliny.

Celý úsek má 13,5 km, z toho samotný tunel Višňové 7,5 km. Po jeho sprevádzkovaní už motoristi nebudú musieť prechádzať popod Strečno, čo výrazne uľahčí a zrýchli cestu severom Slovenska.

Technické parametre tunela Višňové

Tunel prechádza masívom, kde je miestami až 280 metrov horniny nad vozovkou. Západný portál je osadený o viac ako 140 metrov vyššie ako východný. Po vstupe do tunela od Lietavskej Lúčky vodiči najskôr približne 700 metrov stúpajú v 2 % sklone, následne zhruba 6,8 km klesajú v sklone 2,5 %.

Podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa NDS Filipa Macháčka tunel vznikal v geologicky veľmi náročnom prostredí a nesie si so sebou množstvo úskalí. NDS chce týmto otvorením uzavrieť náročnú etapu výstavby a zaradiť úsek do diaľničnej siete, pričom si uvedomuje aj veľké výzvy v oblasti prevádzky a údržby najdlhšieho tunela na Slovensku.

Unikátny odvodňovací systém a práca s vodou

Voda zohrala pri výstavbe tunela kľúčovú úlohu. V masíve si vytvárala vlastné cesty a vyžiadala si mimoriadne riešenia. Prieskumná štôlňa sa po rokoch zmenila na odvodňovaciu a stala sa najdôležitejšou časťou celého systému. Dnes ňou pretečie až 200 litrov vody za sekundu. V tuneli sú zabudované desiatky kilometrov potrubí a osobitná odvodňovacia štôlňa, bez ktorých by takéto množstvo vody nebolo možné zvládnuť.

NDS zároveň zdôrazňuje, že voda sa na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala využíva aj v prospech krajiny. Pod mostami sú vybudované detenčno-retenčné nádrže, ktoré zachytávajú a sekundárne čistia dažďovú vodu z diaľnice. Po prechode odlučovačmi ropných látok sa voda ďalej čistí koreňovým systémom vysadených rastlín a až následne sa vracia späť do krajiny. Hlavný stavebný dozor Matej Blaško označuje tento prvok za riešenie, ktoré myslí aj na budúce desaťročia.

Bezpečnosť pod kontrolou modernej techniky

Bezpečnosť v tuneli zabezpečuje rozsiahly technologický systém. Na prevádzku a dohľad slúži 353 kamier a desiatky senzorov, ktoré monitorujú dym, viditeľnosť či prúdenie vzduchu. V prípade udalosti tunel komunikuje s vodičmi prostredníctvom tunelového rozhlasu alebo priamo cez autorádiá.

Medzi tunelovými rúrami je 29 priečnych prepojení, z ktorých viaceré sú prejazdné. Tieto prepojenia predstavujú dôležité únikové a zásahové cesty medzi rúrami, ktoré môžu v krízových situáciách zachrániť životy.

Hasičská stanica priamo pri tuneli

Pri západnom portáli tunela Višňové vznikla nová hasičská stanica určená na zásahy v tuneloch, ktoré patria medzi najnáročnejšie. Dvanásť profesionálnych hasičov sa bude striedať v nepretržitej službe, aby vedeli zasiahnuť v rozhodujúcich minútach.

Nová kapitola pre sever Slovenska

Národná diaľničná spoločnosť zdôrazňuje, že každý meter úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, vrátane tunela Višňové, vznikol v extrémnych podmienkach. Otvorenie tohto úseku neznamená len sprevádzkovanie novej cesty, ale aj začiatok novej kapitoly, ktorá posunie sever Slovenska bližšie k svetu a výrazne zlepší dopravné prepojenie regiónu.

Zdroj: nds.sk

Článok Tunel Višňové a nový úsek D1 pri Žiline sa otvárajú: sever Slovenska sa zásadne mení je zobrazený ako prvý na Doprava.org.