Projekt lávky vznikal niekoľko rokov a jeho príprava bola technicky aj administratívne mimoriadne náročná. Mesto naň získalo nenávratný finančný príspevok takmer 1,4 milióna eur z výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR .

Prepojenie, ktoré mestu chýbalo celé roky

Manínska tiesňava a Považský hrad sú vzdušnou čiarou blízko, no doteraz ich delila rieka Váh. V minulosti tu existovalo dočasné premostenie počas výstavby diaľnice, ktoré však muselo byť z bezpečnostných dôvodov odstránené. Obyvatelia aj turisti tak boli odkázaní na približne osemkilometrovú obchádzku.

Lávka má túto situáciu definitívne vyriešiť. Okrem turistov ju budú využívať aj cyklisti a miestni obyvatelia pri každodennom pohybe medzi mestskými časťami Považská Teplá a Považské Podhradie. Projekt je zároveň súčasťou širšieho zámeru prepojenia na regionálne cyklotrasy, ktoré vznikajú v spolupráci Trenčianskeho a Žilinského samosprávneho kraja.

Stavba v záplavovom území si vyžiadala špeciálne riešenia

Jednou z hlavných technických výziev bolo umiestnenie lávky v záplavovom území rieky Váh. Podľa požiadaviek vodohospodárov a správcov toku musí stavba odolať aj tzv. tisícročnej vode. To ovplyvnilo nielen návrh konštrukcie, ale aj rozmery a založenie pilierov.

Z tohto dôvodu bolo potrebné navrhnúť mimoriadne dlhé hlavné pole bez podpier v koryte rieky. Nosná konštrukcia má rozpätie približne 88 metrov, čo je v slovenských podmienkach nadštandardné riešenie pre lávky tejto kategórie. Oceľové diely boli vyrobené v dielni a na miesto dovezené vo veľkých celkoch, ktoré sa následne osádzali pomocou ťažkej zdvíhacej techniky.

Od betónových základov po osadenie konštrukcie

Stavebné práce sa začali v lete 2025. Najskôr prebehli zemné úpravy a betonáž základov a pilierov. Po technologickej prestávke na vyzretie betónu nasledovala montáž oceľovej konštrukcie. Mesto už na jeseň avizovalo, že hrubá stavba by mala byť dokončená do konca roka, pričom ďalšie práce sa presunú do zimného obdobia.

K 19. januáru 2026 je nosná konštrukcia lávky osadená. V nasledujúcich týždňoch bude pokračovať realizácia povrchov, zábradlí, osvetlenia a napojenia na existujúce komunikácie. Po dokončení technických prvkov bude nasledovať kolaudačné konanie.

Význam pre mesto aj región

Lávka nie je len turistickou atrakciou. Skráti dochádzkové vzdialenosti, zlepší dostupnosť územia a vytvorí nové pešie a cyklistické prepojenia v rámci mesta. Zároveň doplní sieť Vážskej cyklomagistrály a podporí udržateľné formy mobility.

Z hľadiska územného rozvoja ide o projekt, ktorý spája dopravnú infraštruktúru s rekreačnou funkciou krajiny. Prístup k Manínskej tiesňave a hradnému kopcu sa stane priamočiarejším a bezpečnejším, čo môže zvýšiť návštevnosť územia bez potreby individuálnej automobilovej dopravy.

Podľa harmonogramu by mali byť všetky dokončovacie práce ukončené na jar 2026. Následne sa počíta s kolaudáciou a sprístupnením lávky verejnosti. Ak nenastanú nepredvídané technické komplikácie alebo výrazné klimatické výkyvy, prvých návštevníkov by mohla privítať už počas začiatku hlavnej turistickej sezóny.

Zdroj a foto: mesto Považská Bystrica

Článok Nová lávka cez Váh je osadená. Čoskoro prepojí Manínsku tiesňavu s Považským hradom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dôvodom sú najmä technické a environmentálne okolnosti, ktoré sa naplno prejavili až po začatí stavebných prác. Po odstránení pôvodných koľajníc sa ukázalo, že statický stav časti nosných konštrukcií je horší, než predpokladali pôvodné prieskumy, čo si vyžiadalo zmenu technológie a dodatočné zásahy. Práce zároveň prebiehajú nad vodným tokom Váhu, kde platia prísne environmentálne pravidlá. Realizáciu dočasne ovplyvnilo aj hniezdenie lastovičiek pod mostnou konštrukciou.

Mesto preto počíta s dokončením projektu až v priebehu jesene 2026. Most zostane počas výstavby úplne uzavretý. Zhotoviteľom stavby je spoločnosť Adifex a celková hodnota stavebných prác dosahuje približne 10,5 milióna eur s DPH. Projekt je financovaný z nenávratného finančného príspevku v rámci Programu Slovensko, pričom mesto sa na oprávnených výdavkoch podieľa osempercentným spolufinancovaním.

Projekt: z dopravnej stavby mestský verejný priestor

Fiesta most predstavuje ambicióznu premenu bývalej dopravnej infraštruktúry na plnohodnotný mestský verejný priestor. Starý železničný most, ktorý po preložení trate slúžil už len chodcom a cyklistom, má po rekonštrukcii získať úplne novú funkciu – stať sa miestom stretávania, oddychu, kultúry a aktívneho trávenia voľného času.

Projekt počíta s promenádnym charakterom mosta, jeho zastrešením a viacúrovňovým využitím. Súčasťou majú byť gastronomické prevádzky, ako kaviareň či bistro, komunitné priestory a zázemie pre kultúrne podujatia vrátane letného kina. Verejný priestor vznikne nielen na úrovni hlavnej lávky, ale aj na strešnej konštrukcii, kde sa uvažuje s oddychovými zónami, športovými aktivitami a mestskými hrami, napríklad šachom či petangom.

Význam Fiesta mosta presahuje samotnú architektúru. Projekt má rozšíriť centrum mesta smerom k Váhu a prepojiť oba brehy rieky do jedného funkčného celku. Zároveň vytvorí dôležité pešie a cyklistické prepojenie medzi dvoma nadregionálnymi trasami – Vážskou cyklomagistrálou a cyklotrasou Po stopách histórie. Po dokončení by sa most mal stať jedným z nových symbolov Trenčína a výraznou pridanou hodnotou pre mestský život aj cestovný ruch.

Zdroj a foto: mesto Trenčín a Adifex

Článok Fiesta most v Trenčíne: Rekonštrukcia bývalého železničného mosta pokračuje, dokončená však bude neskôr je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Koniec provizória

Doteraz mohli cyklisti pri prechode medzi Nemšovou a Horným Srním využívať iba dočasnú lávku, ktorú pred rokmi z vlastných síl postavili miestni nadšenci. Konštrukcia však nespĺňala technické ani bezpečnostné parametre a po povodniach rieky bola vážne poškodená. Vďaka investícii vo výške 828 tisíc eur, prevažne z Plánu obnovy, vzniká nové, plnohodnotné riešenie. Most dlhý 26,7 metra váži približne 22 ton a postupne dostáva svoju definitívnu podobu.

„Konečne bude mať cyklotrasa, ktorá spája Moravu s Trenčínom, kvalitný most podľa všetkých noriem. Verím, že už onedlho si ho verejnosť naplno užije,” zdôraznil primátor Nemšovej Miloš Mojto.

Stavebné práce napredujú podľa plánu

Oceľové diely priviezli do obce v troch nadrozmerných transportoch. Pre prevoz bolo potrebné dočasne uzavrieť jednu z ulíc. Po zmontovaní konštrukcie ju žeriav umiestnil na brehy rieky.

Na moste prebieha osádzanie oceľových podlahových panelov, zábradlí a mostných uzáverov. Následne budú dokončené nájazdy s asfaltovým povrchom. Nasledovať má zaťažkávacia skúška a oficiálne otvorenie.

Stavebný dozor i mesto predpokladajú uvedenie mosta do prevádzky v predstihu: už koncom marca.

Cyklotrasa BEVLAVA: prepojenie dvoch riek medzi Českom a Slovenskom

Nový most je jednou z kľúčových častí väčšieho projektu – Cyklotrasy Bečva – Vlára – Váh, skrátene BEVLAVA. Ide o významnú cezhraničnú cyklodopravnú os, ktorá spája turisticky atraktívne regióny, kultúrne pamiatky a prírodné lokality.

Trasa meria približne 62 kilometrov. Jej začiatok leží v Újezde pri Vsetíne, kde sa napája na známy český cyklokoridor pri rieke Bečva. Pokračovaním cez Vlársky priesmyk, Horné Srnie a Nemšovú sa dostáva až k rieke Váh, ktorá otvára ďalšie možnosti napojenia na slovenskú sieť EuroVelo.

Prehľad hlavných úsekov

1. Újezd pri Vsetíně – Brumov-Bylnice
   Rovinatý, veľmi frekventovaný rekreačný úsek, vhodný aj pre rodiny s deťmi.
2. Brumov-Bylnice – Horné Srnie (Vlársky priesmyk)
   Atraktívne cezhraničné spojenie s výhľadmi na Bielokarpatské kopce.
3. Horné Srnie – Nemšová
   Obnovovaný slovenský úsek popri rieke Vlára – po novom s bezpečným mostom.
4. Nemšová – Trenčín
   Napojenie na Váh a sieť cyklotrás v celej Považskej nížine.

Zaujímavosti cyklotrasy BEVLAVA

• Kopíruje historické migračné a obchodné spojnice medzi Moravou a Slovenskom.
• Ponúka kombináciu rovinatých úsekov a miernych stúpaní, vďaka čomu je atraktívna pre rekreantov aj športovcov.
• Je vhodná aj pre in-line korčuliarov – najmä medzi Nemšovou a Horným Srním.
• Je súčasťou širšieho konceptu pohraničných cykloturistických okruhov s cieľom podporiť lokálny cestovný ruch.

Zdroj a foto: Mesto Nemšová

Článok Nová lávka cez Vláru na cyklotrase BEVLAVA je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Slávnostným poklepaním základného kameňa oficiálne začala výstavba cyklistickej komunikácie na trase Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce, ktorá je predposledným budovaným úsekom Vážskej cyklomagistrály. „Výstavba tohto približne 15 km dlhého úseku zabezpečí spojenie predchádzajúcich vybudovaných úsekov, ktoré vytvoria súvislé cyklistické prepojenie Považského podolia od Hornej Stredy až po Nosickú priehradu za Púchovom. Z celkových 100 kilometrov Vážskej cyklomagistrály tak bude v budúcom roku odovzdaných do užívania verejnosti už 90 kilometrov,” povedal župan Jaroslav Baška a doplnil, že na dobudovanie Vážskej cyklomagistrály zostane už len posledný 10-kilometrový úsek, trasovaný od Nosickej priehrady do Považskej Bystrice, kde momentálne prebieha majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov.

„Na úsek Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce získala župa financie z Plánu obnovy a odolnosti SR vo výške viac ako 5,7 mil. eur, pričom investícia celkovo presahuje 8,1 mil. eur,“ povedal trenčiansky župan. Táto nová zelená spojnica umožní bezpečné cyklistické spojenie troch miest a viacerých okolitých obcí, čím podporí nemotorovú dopravu za prácou, službami aj voľnočasovými aktivitami, zároveň zabezpečí lepšie napojenie priemyselných a obchodných centier s obytnými zónami.

Zmluvný termín na dokončenie prác je 10 mesiacov, avšak zhotoviteľ sa bude snažiť ukončiť práce skôr, aby sa nová cyklotrasa mohla začať využívať už v letných mesiacoch. „Stavba tejto cyklotrasy bude v prevažnej miere zahŕňať násypy a oporné múry v dĺžke približne 2,8 km, z čoho 70 m budú betónové múry, zvyšok predstavujú gabiónové múry. Stavba si tiež vyžiada preložky inžinierskych sietí a zhotovenie objektov drobného mobiliáru a samotného odpočívadla,” vysvetlil Jozef Rambala, zástupca zhotoviteľa. Aj na tejto cyklotrase bude zabudovaný automatický sčítač cyklistov. Vďaka tejto technike vieme, že od roku 2018, kedy sa verejnosti odovzdal prvý úsek Vážskej cyklomagistrály, sa po cyklotrasách vybudovaných Trenčianskym samosprávnym krajom, zahŕňajúcim aj časti Hornonitrianskej cyklomagistrály, odviezlo viac ako 3,5 mil. cyklistov, pričom v tomto roku ich počet dosiahol takmer 835-tisíc.

Zdroj: Trenčiansky samosprávny kraj

Článok Vážska cyklomagistrála sa blíži do finále. Začali práce na úseku medzi Nemšovou a Ladcami je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vážska cyklomagistrála je bezpochyby najambicióznejší cyklistický projekt na Slovensku. Je považovaná za najstaršiu a jednu z najlepších súvislých cyklotrás, ktoré na Slovensku máme. Začína sa v Žiline a končí až v Komárne. Prechádza až štyrmi krajmi a má dĺžku bezmála 250 kilometrov. Množstvo úsekov je už vybudovaných a vedie bezpečnými a segregovanými cyklochodníkmi. Očarí vás prírodou, ale aj historickými a technickými pamiatkami. Na území Trenčianskeho kraja je už vybudovaných 60 zo 100 kilometrov.

Trasovanie

Táto cyklotrasa spája obec Ladce s mestom Púchov. Samostatným úsekom v dĺžke 505 metrov je tiež prepojená na obec Lednické Rovne. S výstavbou sa začalo vo februári 2023 a posledné stavebné práce boli ukončené v novembri 2023. Oficiálne otvorená bola v júni 2024. Jej dĺžka je bezmála 13 km.

Začiatok úseku je situovaný na okraji obce Ladce, na konci Kukučínovej ulice. Úsek sa po pracovné staničenie km 4,0 tiahne po ľavom brehu Kočkovského kanála.

Popod diaľničný most vedie k vodnej elektrárni Ladce, ktorá je najstaršou prevádzkovanou vodnou elektrárňou na Váhu – je v prevádzke už od roku 1936. Bola budovaná v dobe, keď elektrifikácia ešte len začínala a nároky na dodávku elektriny boli nízke. Očarí vás svojou krásnou architektúrou.

Od elektrárne vedie pätou ochrannej hrádze a po existujúcom moste nad Kočkovským kanálom. Na tomto mieste sa dostávate bezpochyby k najzaujímavejšiemu dielu tohto projektu – cyklomostu cez rieku Váh.

Pozrite si video:

Impozatný cyklomost cez Váh

Novovybudovaná lávka s dĺžkou 91,45 m premosťuje pôvodné koryto Váhu. Určený je pre cyklistov aj peších a doslova vás ožiari. Jej povrch sa totiž pri dopadajúcich slnečných lučoch leskne akoby bol posiaty malými drahokamami. Pri moste sa nachádza odpočívadlo, odkiaľ si môžete vychudnávať pohľad na toto impozantné inžinierske dielo.

Za mostom sa cyklotrasa rozdeľuje. Samostatný úsek s dĺžkou 500 metrov vedie do obce Lednické rovne. Hlavná vetva pokračuje smerom na mesto Púchov.

Po km 4,6 je trasa situovaná severne popri brehu pravom pôvodného koryta rieky Váh. Ďalej ide až k ČOV, ktorá sa nachádza pred obcou Streženice. Tu sa nachádza najväčšie prevýšenie na celom úseku. Ak idete smerom do Púchova, musíte poriadne šliapnuť do pedálov. Z opačnej strany zase poriadne stláčať brzdy.

V km 6,8 – 7,9 ide trasa medzi cestou druhej triedy II/507 a areálom ČOV. Následne je vedená ochrannou hrádzou až po mesto Púchov. Ponad rieku Biela voda je na prechod využitý existujúci mostný objekt. Pri kruhovo objazde sa stáča doprava a cez km 9,7 až 9,9 sa tiahne po ochrannej hrádzi. Prechádza popri rybárskom parku Odhánky.

Odtiaľ ide popri päte hrádze a od km 11,3 až po koniec úseku v km 12,4 znovu po hrádzi. Tu sa napája na existujúci úsek Púchov – Nosická priehrada.

Vybudovaná cyklotrasa je alternatívou k jestvujúcej automobilovej doprave. Pomáha tak zabezpečiť alternatívnu a pohodlnú dopravu do zamestnania a zabezpečuje efektívne a udržateľné dopravné riešenia v oblasti. Úsek cyklotrasy Ladce – Púchov bol vybudovaný z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) 2014 – 2020 a tiež z financií Trenčianskeho samosprávneho kraja. Celkové náklady na projekt boli vyše 10 miliónov eur.

Úseky vážskej cyklomagistrály v Trenčianskom kraji

Na území Trenčianskeho kraja by mala mať cyklomagistrála dĺžku viac ako 100 km, ktorá bude v čo najväčšej miere segregovaná od motorovej dopravy. Aktuálne je vybudovaných približne 60 kilometrov. Projekt Vážskej cyklomagistrály vedie naprieč Trenčianskym krajom s cieľom prepojenia Trnavského so Žilinským krajom, zároveň prinesie možnosť prepojenia významných zamestnávateľov v kraji s ťažiskami osídlenia. Vážska cyklotrasa poskytne obyvateľom Trenčianskeho kraja sa budú môcť bicyklovať pohodlnejšie, bezpečnejšie a kvalitnejšie.

• Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom (13,4 km) – vybudovaná 2018
• Nové Mesto nad Váhom – Trenčín (21,2 km) – vybudovaná 2020
• Trenčín – Nemšová (11,4 km) – vybudovaná 2019 (oficiálne nie je súčasťou projektu cyklomagistrály)
• Trenčín – Dubnica nad Váhom, priemyselný park (13,4 km) – v príprave
• Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce (15,2 km) – v príprave
• Ladce – Púchov (12,9 km) – vybudovaná 2023
• Púchov – Nosická priehrada (4,1 km) – vybudovaná 2018
• Nosická priehrada – Považská Bystrica, žel. stanica (10,1 km) – v príprave
• Považská Bystrica – hranica ŽSK (10,4 km) – vybudovaná 2023

Myšlienka vybudovania cyklomagistrály pozdĺž údolia rieky Váh bola oficiálne podporená prostredníctvom štúdie realizovateľnosti. Týmto dokumentom sa pomerne presne zadefinovalo jej smerové vedenie. Výsledkom štúdie boli variantné trasy, ktoré zohľadňovali náročnosť budovania z pohľadu ekonomickej náročnosti, majetkovoprávnych pomerov, bezpečnosti, možnosti trasovania ako aj mieru využitia cyklotrasy obyvateľstvom, resp. možnosť prepojenia ťažísk osídlenia s významnými zamestnávateľmi v kraji. Projekt Vážskej cyklomagistrály bol podporený aj dvomi uzneseniami Vlády Slovenskej republiky a to z roku 2013 a z roku 2015.

Článok Cyklotrasa Ladce – Púchov. Impozantný most cez Váh a malebné povodie rieky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.