Ide o chýbajúci severovýchodný úsek obchvatu na ceste I/66, dlhý približne 2,6 kilometra. Prvé dve etapy boli otvorené v rokoch 2017 a 2023 a podľa predchádzajúceho hodnotenia už dnes odkláňajú z centra Brezna približne 10-tisíc vozidiel denne. Tretia časť má prepojiť smer na Telgárt s cestou I/72 na Tisovec a dokončiť obchvat ako funkčný celok. Investičné náklady štátni analytici odhadli na približne 43 miliónov eur s DPH.

Práve táto posledná etapa sa v uplynulých týždňoch stala predmetom sporu medzi štátom a samosprávou. Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií vo svojom marcovom hodnotení odporučil projekt v aktuálnej podobe nerealizovať. Argumentoval tým, že nový úsek by mal obmedzený dopravný prínos, že by ho reálne využívalo skôr okolo 3-tisíc vozidiel denne namiesto pôvodne uvádzaných 5 až 6-tisíc a že ekonomické hodnotenie vychádza záporne. Podľa analytikov projekt neprináša dostatočný spoločenský efekt vzhľadom na svoje náklady.

Mesto Brezno s takýmto pohľadom nesúhlasilo od začiatku. Primátor Tomáš Abel ešte koncom marca tvrdil, že hodnotenie nezohľadňuje najdôležitejší miestny problém, teda zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou, ani víkendové dopravné špičky zo smeru Čertovica. Podľa neho nemožno tretiu etapu vnímať ako samostatnú stavbu, ale ako chýbajúci diel už rozostavaného dopravného riešenia. Rovnakú argumentáciu teraz samosprávy podľa STVR priniesli aj na ministerstvo dopravy.

Kľúčovým výsledkom rokovania je dohoda, že projektová príprava bude pokračovať, no už nie výlučne na účet štátu. Na spracovanie projektovej dokumentácie majú prispieť aj samosprávy. Podľa Tomáša Abela pôjde o sumu 800-tisíc eur a viac, pričom tieto peniaze majú smerovať práve na prípravu podkladov pre ďalší postup a verejné obstarávanie. Slovenská správa ciest už s prípravou podkladov počíta.

Rezort dopravy je však v otázke samotnej realizácie opatrný. Podľa stanoviska ministerstva bude projekt pripravený tak, aby mohol byť zaradený medzi zásobník stavieb, ak sa v budúcnosti nájdu zdroje na jeho financovanie. Inými slovami, štát dnes nepotvrdzuje výstavbu ako istú investíciu, ale nechce ani úplne zastaviť prípravu. To je dôležitý posun oproti marcovej situácii, keď sa reálne hovorilo aj o možnosti, že tretia etapa sa nebude pripravovať vôbec.

Z pohľadu Brezna je to kompromis, ktorý mestu dáva čas a priestor pokračovať v presviedčaní štátu. Samospráva dlhodobo tvrdí, že cieľom nie je len odkloniť ďalšiu časť dopravy, ale vytvoriť podmienky na väčšiu premenu centra mesta. Po dokončení obchvatu chce radnica počítať aj s jeho upokojením a so silnejším peším využitím. To je širší urbanistický rozmer projektu, ktorý sa v čisto ekonomických modeloch ťažšie zachytáva, ale pre miestnu politiku je zásadný.

Prípad obchvatu Brezna tak ukazuje širší problém slovenskej dopravnej politiky. Štát čoraz viac posudzuje stavby cez ekonomické modely a porovnanie s inými prioritami, zatiaľ čo mestá a kraje zdôrazňujú konkrétnu skúsenosť obyvateľov s dopravnou záťažou. V Brezne sa tieto dva pohľady zatiaľ nestretli v jednoznačnom závere. Aktuálne však platí, že tretia etapa obchvatu z prípravy nevypadla. Namiesto priameho stopu dostala ďalšiu šancu — za cenu toho, že časť nákladov na jej prípravu ponesú samotné samosprávy.

Článok Obchvat Brezna bude pokračovať v príprave. Po rokovaní na ministerstve prispejú na dokumentáciu aj mesto a kraj je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Balená voda v expresoch na osi Bratislava – Košice

Na Veľkonočný pondelok bude ZSSK podľa zverejnených informácií rozdávať balenú vodu VLAQUA vo všetkých expresoch na linke Bratislava – Košice a späť. Voda je určená cestujúcim s miestenkami v 1. aj 2. triede v povinne miestenkovej časti vlakov.

Riaditeľ úseku obchodu ZSSK René Kubiš tento krok vysvetľuje snahou spríjemniť sviatočné cestovanie: „Veľká noc je pre mnohých ľudí najmä o návratoch domov a spoločnom čase s blízkymi. Aj takouto malou pozornosťou chceme cestujúcim ukázať, že si vážime, ak si na sviatočné cesty vyberú vlak, a že nám záleží na tom, aby sa počas cesty cítili čo najpríjemnejšie.“

Posilnenie diaľkových spojov pridaním vozňov

ZSSK zároveň informuje, že počas veľkonočného týždňa posilňuje vybrané diaľkové spoje medzi západom a východom Slovenska. Na linke Bratislava – Košice a späť má ísť spolu o 17 diaľkových expresných vlakov, ku ktorým dopravca pridáva ďalšie vozne.

Okrem toho majú byť vedené aj tri posilové spoje na linke Bratislava – Zvolen (Banská Bystrica). ZSSK odkazuje na zverejnený zoznam posilnených vlakov vo svojich aktualitách.

Obsadenosť a odporúčanie kupovať lístky vopred

Podľa údajov ZSSK k 2. aprílu 2026 dosahuje aktuálna priemerná obsadenosť najvyťaženejších diaľkových vlakov 77 %. Dopravca odporúča kúpu cestovných lístkov s miestenkami vopred cez e-shop ZSSK alebo aplikáciu IDeme vlakom. K dispozícii sú aj pokladnice ZSSK a pobočky pôšt, kde sa účtuje poplatok za servis.

Pripomenutie kampane #slusnevlakom

ZSSK v súvislosti so sviatočným cestovaním pripomína aj kampaň #slusnevlakom, ktorá zdôrazňuje ohľaduplnosť a základné pravidlá správania vo vlaku. Dopravca uvádza najmä potrebu cestovať s platným lístkom, neobsadzovať sedadlá batožinou, odpad odkladať do koša a v prípade potreby sa obrátiť na vlakový personál.

Čo je pre cestujúcich podstatné

Zverejnené opatrenia smerujú najmä k zvládnutiu špičiek v diaľkovej doprave počas sviatkov, keď sa zvyšuje počet ciest za rodinou a medzi krajskými mestami. Kľúčové je najmä posilnenie kapacity pridaním vozňov a včasná kúpa miesteniek na vyťažených expresoch na hlavnej trase Bratislava – Košice.

Zdroj: zssk.sk

Článok Veľká noc vo vlakoch ZSSK: v expresoch Bratislava – Košice rozdajú vodu a posilnia vybrané spoje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 kilometra

NDS uvádza, že krivánsky most je dlhý takmer 4,5 kilometra a pozostáva z troch častí. Estakáda je prezentovaná ako najdlhšia na Slovensku a zároveň ako technicky výnimočný objekt aj v európskom kontexte.

Tri technológie výstavby na jednom moste

Za špecifikum stavby NDS označuje spôsob realizácie, pri ktorom sa použili tri rôzne technológie: výsuvná skruž, letmá betonáž a vysúvanie mosta. Spoločnosť zároveň poukazuje aj na krajinný kontext krivánskeho údolia, ktorý je z estakády výrazne vnímateľný.

NDS: po otvorení prešlo na R2 približne 94 % ťažkej nákladnej dopravy

Keďže úsek R2 Kriváň – Mýtna plynulo nadväzuje na existujúce ťahy z oboch smerov, podľa NDS si naň nákladní dopravcovia rýchlo zvykli. Spoločnosť tvrdí, že po otvorení prešla na rýchlostnú cestu „drvivá väčšina“ ťažkej nákladnej dopravy, konkrétne približne 94 % nákladných vozidiel, ktoré tak už nezaťažujú cestu I/16.

Vyjadrenie investičného riaditeľa NDS

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik v tejto súvislosti zdôraznil kombináciu technických parametrov a vnímania stavby v území: „Prirodzene, pri každej infraštruktúrnej stavbe je najdôležitejšia jej funkčnosť a technické parametre. Niet však pochýb, že krivánska estakáda patrí medzi výnimočné cestné objekty, a to nie len v Slovenskom, ale aj v stredoeurópskom meradle…“

V súťaži je aj košický obchvat, ktorý prepojil R4 a D1

NDS zároveň informuje, že o titul Stavba roka sa uchádza aj ďalší nedávno sprejazdnený úsek rýchlostnej cesty pri Košiciach. Košický obchvat podľa spoločnosti prepojil ťahy R4 a D1 a umožnil obísť Košice po juhovýchodnej strane, pričom má význam najmä pre tranzit v smere na Maďarsko a späť.

Čo bude nasledovať

V prípade krivánskej estakády ide v tejto chvíli o súťažné hodnotenie už sprevádzkovaného diela. NDS odkazuje, že hlasovanie verejnosti prebieha v rámci ankety Stavba roka na stránke ASB.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Krivánska estakáda na R2 sa uchádza o titul Stavba roka, po otvorení odľahčila cestu I/16 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Teoreticky by to mala byť radostná správa. Národná diaľničná konečne stavia úseky v dlhodobo zanedbaných regiónoch, kde sa diaľnica sľubuje už desaťročia.

Lenže prakticky ide o katastrofu, ktorá je v priamom rozpore s deklarovanou konsolidáciou, o ktorú sa vláda pokúša. Rovnako tak s hocijakým zmysluplným plánom na dostavbu diaľničnej siete. Ide prakticky bezdôvodné o vyhadzovanei bankoviek von oknom.

Je pekné, že ďaľnice sa na juhu stavajú. Ide o ďalšie úseky, kde je cena bezdôvodne nielen 2x, ale dokonca 3x vyššia, ako by mala byť. Za tú istú čiastku sa teda malo postaviť nie 15, ale 45 kilometrov. Bavíme sa tu o mierne zvlnenom teréne, žiadne tunely ani estakády. Lacnejšie sa už prakticky stavať nedá.

Na jednoduchú ilustráciu premštenej ceny si možno spomenúť, že dva 4-pruhové úseky na Kysuckej D3 v dĺžke 22 kilometrov, ktoré boli zazmluvnené presne pred polrokom, stáli dokopy 660 mil. eur, alebo presne 30 mil. eur/km. Viac pruhov, oveľa zložitejší terén, ten istý minister dopravy, a len o trochu vyššia cena podobná cena.

Tiež sa ponúka viac priamočiare porovnanie. Slovenská správa ciest ako chudobná sestra NDS, ktorá nemá príjmy z mýta, takisto stavia nové cesty a je ich schopná postaviť práve za tretinové ceny.

A potom je tu separátna kategória, a to diaľnice v Česku. Náhodný prierez v regiónoch s podobným geografickým profilom ako južné Slovensko ukazuje, že Ředitelství silnic a dálnic, obdoba NDS, stavia dokonca štvorpruhové cesty za polovičnú cenu oproti našej R2 (systematický prehľad českých diaľnic prinesieme na týchto stránkach v blízkej budúcnosti). Keby sa teda chcelo, mohli by sme mať dvakrát viac kilometrov v plnom profile.

Graf: porovnanie ceny R2 Zacharovce-Figa a vybraných úsekov Slovenskej správy ciest a českých diaľnic (bez DPH). Zdroj: ÚHP a spracovanie autora. Ceny sú upravené o infláciu na cenovú úroveň roku 2026 [doplnené 1.4.].

Už dávno to bolo jasné

Aj tento úsek v zmysle zákona tradične posudzoval Útvar hodnoty za peniaze, a to ešte z roku 2022. Hodnotenie poukázalo na vtedy už 50-percentné predraženie voči iným podobným stavbám. Odporúčanie bolo za týchto podmienok jasné – nepokračovať v projekte. Odvtedy sa nič nezmenilo, len cena narástla o 30%. Samotné ministerstvo dopravy vtedy plánovalo spustiť výstavbu týchto úsekov až po roku 2032, pretože v ním odsúhlasenej prioritizácii boli mimoriadne hlboko.

Fakt, že práve tento úsek je vo vysokom štádiu pripravenosti a zrelý na obstarávanie, pôsobí, ako by NDS “nemala do čoho pichnúť” a z klobúka vytiahla to jediné, čo má ako-tak pripravené, a nie to, čo krajina potrebuje.

Minister tvrdí, že rozostaval Slovensko. Rozostavané to síce bude, ale predovšetkým z hľadiska výdavkov, rozhodne nie výsledných kilometrov. Tých totiž bude trikrát menej, ako by malo byť.

O čom to celé svedčí? V prvom rade o nekultúre vo vzťahu k peniazom a neschopnosti dlhé roky dodávať to, za čo si občan zaplatil. Táto súťaž je tiež vztýčeným prostredníkom všetkým občanom, ktorí čakajú napríklad na neexistujúcu R4 na severovýchode alebo D1 na východ od Košíc, alebo ktorí každý deň jazdia do práce po cestách a mostoch v havarijnom stave.

Článok Graf týždňa: za každý nový kilometer R2 by sme reálne mali dostať tri je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa, spolu v dĺžke 14,6 kilometra. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať v polovičnom profile.

Južná R2 ako alternatíva k severnej trase

NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek R2 Kriváň – Mýtna.

Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol.

Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek

Prvý obstarávaný úsek R2 Zacharovce – Bátka má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne 241,729 milióna eur bez DPH. Súčasťou výstavby má byť deväť mostov a dve mimoúrovňové križovatky.

Nadväzujúci úsek R2 Bátka – Figa má mať dĺžku 6,3 kilometra a predpokladanú hodnotu 152,592 milióna eur bez DPH. V rámci stavby sa má vybudovať šesť mostov.

NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu 394,321 milióna eur bez DPH.

Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu,“ povedal.

Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou,“ doplnil.

Čo bude nasledovať

Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Z dopravného hľadiska ide o dôležitý krok najmä preto, že R2 sa na južnom Slovensku buduje po častiach a práve pripravované úseky majú pokračovať v dopĺňaní súvislejšieho koridoru v priestore, kde dnes tranzit aj regionálna doprava stále vo veľkej miere využívajú cestu I/16. Tá je v mnohých častiach južného ťahu kapacitne aj bezpečnostne slabšia než severná diaľničná alternatíva, čo sa dlhodobo premieta do kvality spojenia regiónu s ostatnými časťami krajiny. Tento širší význam projektu zdôrazňujú aj podklady NDS, ktoré oba úseky rámcujú ako súčasť napojenia na európsky ťah E58 a ako prvok na zvýšenie kapacity a dopravnej funkcie južného smeru.

Prvý z dvojice úsekov, Zacharovce – Bátka, má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa zverejnených údajov sa na ňom počíta s deviatimi mostami a dvoma mimoúrovňovými križovatkami. Druhý úsek, Bátka – Figa, bude dlhý 6,3 kilometra a jeho súčasťou má byť šesť mostov. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že oba úseky sa budú realizovať v polovičnom profile a spolu na nich vznikne aj jedno odpočívadlo.

Predpokladaná hodnota oboch zákaziek dosahuje spolu približne 394,3 milióna eur bez DPH. Z toho úsek Zacharovce – Bátka je odhadovaný na 241,7 až 242 miliónov eur bez DPH a Bátka – Figa na 152,5 až 152,6 milióna eur bez DPH. Stavebné práce sú pri oboch častiach plánované na 911 dní. Zároveň platí, že oba úseky už majú stavebné povolenia, čo ich zaraďuje medzi projekty vo vysokom stupni pripravenosti.

Práve pripravenosť je v tomto prípade podstatná. V slovenskom diaľničnom prostredí sa často stáva, že politicky komunikované projekty narážajú na slabú projektovú pripravenosť, neukončené povoľovanie alebo majetkové vzťahy. Pri úsekoch Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa už však NDS hovorí o stave, ktorý umožňuje prejsť do súťaže na zhotoviteľa. Minister dopravy Jozef Ráž to pomenoval priamo: „Máme to vo vysokom štádiu pripravenosti a je to možné začať obstarávať.“ Zároveň dodal, že ide o dobrú správu pre južné Slovensko v súvislosti s investíciami a zrýchlením prepravy.

Rezort dopravy pritom projekt rámcuje aj politicky, ako reakciu na dlhodobé zaostávanie juhu krajiny v kvalite dopravnej infraštruktúry. „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol minister Ráž. Takéto vyjadrenie síce patrí do politickej roviny, no zároveň presne pomenúva kontext, v ktorom sa R2 na juhu Slovenska dlhodobo vníma — ako koridor, ktorý sa pripravuje a realizuje pomalšie než severné diaľničné smery.

Macháček zároveň naznačil, že cieľom NDS je vysúťažiť oba úseky naraz a v ideálnom prípade ich aj súbežne stavať. „Radi by sme ich stavali naraz, aby sme v danom regióne pôsobili v jednom čase a neviazali tieto úseky po sebe,“ uviedol. Z pohľadu organizácie výstavby je to logický zámer. Pri nadväzujúcich úsekoch sa tak môže obmedziť obdobie rozostavanosti, lepšie koordinovať postup prác a zároveň vytvoriť predpoklad, že nové časti budú mať po dokončení okamžite aj reálny dopravný efekt.

Dôležitý je aj širší systémový význam južnej R2. Podľa člena predstavenstva NDS a riaditeľa úseku prípravy Tomáša Mateičku „pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou“. Táto veta dobre vystihuje logiku celej stavby. Nejde len o zlepšenie jedného regionálneho úseku pri Rimavskej Sobote, ale o postupné vytváranie alternatívneho vnútroštátneho ťahu, ktorý má doplniť severnú diaľničnú os a posilniť dopravnú obsluhu území mimo hlavného severného koridoru.

To však nemení nič na tom, že rozhodujúce budú až výsledky súťaží a následne tempo výstavby. Predpokladané náklady sú vysoké aj vzhľadom na rozsah oboch stavieb a veľký počet mostných objektov. Skutočný význam tendrov sa preto ukáže až vtedy, keď budú známe súťažné ceny, podpísané zmluvy a reálne termíny začiatku prác. V tejto chvíli však platí, že juh stredného Slovenska sa po dlhšom období prípravy dočkal konkrétneho kroku, ktorý môže v nasledujúcich rokoch zmeniť podobu cestného spojenia v širšom regióne Rimavskej Soboty.

Zdroj a grafika: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Diaľničiari rozbiehajú tendre na ďalšie úseky južnej R2. Medzi Zacharovcami a Figou má pribudnúť 14,6 kilometra je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zásah sa týka frekventovaného úseku, kde stav mostných prvkov ovplyvňuje nielen komfort, ale najmä bezpečnosť prevádzky. NDS uvádza, že práce by mali trvať necelý mesiac a počas celej doby realizácie má zostať úsek prejazdný.

Sanácia ríms bude prebiehať po etapách

Oprava je naplánovaná postupne tak, aby sa minimalizoval vplyv na premávku. Najskôr sa má pracovať na pravej strane mosta a následne na ľavej strane. Predmetom prác je sanácia ríms, teda častí mosta, ktoré chránia konštrukciu a zároveň odvádzajú vodu a nečistoty mimo nosných prvkov.

Dôvodom je opotrebovanie z dopravy a počasia

NDS zdôvodňuje opravu postupným opotrebovaním mostných ríms, ktoré je spôsobené intenzívnou dopravou aj vplyvom počasia. Cieľom zásahu je predísť vážnejším poškodeniam mosta a udržať bezpečnú a plynulú premávku na R1.

Premávka má zostať zachovaná počas celej opravy

Správca komunikácie deklaruje, že počas realizácie prác má byť úsek naďalej prejazdný. Pri podobných zásahoch však vodiči spravidla musia počítať s lokálnymi obmedzeniami v mieste stavby, najmä v závislosti od organizácie prác na jednotlivých stranách mosta.

Údržba mostov ako prevencia väčších zásahov

Sanácie mostných prvkov patria medzi kľúčové údržbové práce na diaľničnej a rýchlostnej sieti, pretože včasné opravy môžu predĺžiť životnosť konštrukcií a znížiť riziko rozsiahlejších rekonštrukcií s výraznejšími dopadmi na dopravu. V prípade mosta na vetve križovatky Hronská Dúbrava má byť výsledkom najmä stabilizácia technického stavu ríms a udržanie bezpečnej prevádzky na R1.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS opravuje mostné rímsy na vetve križovatky Hronská Dúbrava na R1, doprava má zostať zachovaná je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Posudzovaný projekt predstavuje tretiu časť obchvatu Brezna. Prvé dve časti sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa hodnotenia už dnes odkláňajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Nový úsek s dĺžkou približne 2,6 kilometra má doplniť východnú časť obchvatu, prepojiť cestu I/66 v smere na Telgárt s cestou I/72 v smere na Tisovec a stavebne sa pripravuje s výhľadom realizácie v rokoch 2030 až 2034. Celkové investičné náklady sa odhadujú na približne 43 miliónov eur s DPH.

Štát hovorí o nízkom prínose, mesto o nedokončenom riešení

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je ďalšia časť obchvatu nevyhnutná, pretože hlavné dopravné problémy mesta už vyriešili hotové úseky. Hodnotenie zároveň spochybňuje dopravné prognózy predloženej štúdie a tvrdí, že namiesto pôvodne odhadovaných 5 až 6-tisíc vozidiel denne by nový úsek reálne využívalo skôr približne 3-tisíc vozidiel denne. ÚHP preto konštatuje, že projekt nerieši výrazný dopravný problém, nepatrí medzi hlavné investičné priority a jeho ekonomická analýza vychádza záporne, s pomerom prínosov a nákladov na úrovni mínus 0,13.

Ministerskí analytici zároveň upozorňujú, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami môže zvýšiť prevádzkové náklady vozidiel, environmentálne záťaže aj náklady na nehodovosť. Problém vidia aj v tom, že obchvat začína a končí v intraviláne, čím podľa nich neprináša taký efekt ako prvé dve etapy.

Vedenie Brezna však takýto pohľad odmieta. Primátor Tomáš Abel reagoval, že mesto so závermi ÚHP nesúhlasí a považuje ich za odtrhnuté od reality každodenného života v meste. „To najdôležitejšie, prečo sa obchvat staval, ÚHP vôbec nebral do úvahy, a to zaťaženie ťažkou dopravou v centre mesta a aj v jeho okolí,“ uviedol. Podľa neho materiál neberie dostatočne do úvahy ani reálne zaťaženie mesta, budov a obyvateľov nákladnou dopravou, ani špičkové víkendové dopravné toky zo smeru Čertovica.

Spor o to, čo má byť hlavným kritériom

Práve v tomto bode sa ukazuje rozdiel medzi štátnym a mestským pohľadom na projekt. Hodnotenie ÚHP stojí na celoštátnom dopravnom modeli, ekonomickej analýze a porovnávaní s inými investičnými prioritami. Samospráva naopak zdôrazňuje miestnu skúsenosť, najmä dlhodobé zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou a presvedčenie, že obchvat má zmysel len ako funkčný celok.

Primátor to pomenoval jednoznačne: „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať.“ V tejto vete je obsiahnutá hlavná výhrada mesta. Kým štát posudzuje tretí úsek ako samostatný projekt s obmedzeným efektom, Brezno ho vníma ako nedokončenú časť dlhšieho dopravného riešenia, ktoré nemožno rozumne hodnotiť oddelene od už postavených etáp.

To je aj širší problém podobných investícií. Časť infraštruktúry môže mať ako samostatná stavba slabší ekonomický výsledok, no v sieti alebo v ucelenom dopravnom systéme môže plniť inú funkciu. Na druhej strane práve preto štát čoraz častejšie tlačí na to, aby sa aj takéto projekty dali obhájiť konkrétnymi dátami, a nie len predpokladom, že „celok“ bude automaticky fungovať lepšie.

Vysoké náklady zostávajú slabým miestom projektu

Aj po doplnení miestneho stanoviska zostáva slabým miestom projektu jeho cena. ÚHP upozorňuje, že jednotkové stavebné náklady presahujú 15 miliónov eur s DPH na kilometer, čo je približne o tretinu viac než priemer porovnateľných obchvatov ciest I. triedy. Dôvodom je členitý terén, potreba mostných objektov nad Hronom a železničnou traťou aj celkovo náročnejšie technické riešenie. Podľa hodnotenia by ani prípadná optimalizácia projektu pravdepodobne nestačila na to, aby sa jeho ekonomický výsledok preklopil do kladných hodnôt.

Mesto však zjavne nechce nechať projekt padnúť na tomto stupni hodnotenia. Primátor oznámil, že Brezno bude žiadať ministra dopravy o stretnutie a prerokovanie stanoviska, pričom cieľom má byť jeho prehodnotenie. Z jeho reakcie je zrejmé, že mesto nevníma hodnotenie ako definitívne uzavretie projektu, ale skôr ako začiatok ďalšieho politického a odborného sporu o jeho zmysel.

Obchvat ako test vzťahu medzi dátami a miestnou skúsenosťou

Prípad Brezna ukazuje napätie, ktoré sa pri dopravných investíciách objavuje čoraz častejšie. Štát sa snaží rozhodovať podľa ekonomických analýz, dopravných modelov a priorít v celoštátnom meradle. Mestá a regióny naopak upozorňujú na konkrétne miestne problémy, ktoré sa nie vždy dajú presne zachytiť v modeloch, no obyvatelia ich denne zažívajú v uliciach.

V najbližšom období preto nebude rozhodujúce len to, či má projekt platné environmentálne posúdenie a pripravenú dokumentáciu, ale aj to, či sa podarí presvedčivo zodpovedať základnú otázku: má byť tretia časť obchvatu Brezna chápaná ako samostatná investícia s pochybným prínosom, alebo ako chýbajúci diel dopravného riešenia, ktoré bez nej ostáva nedokončené. Práve od tejto odpovede bude závisieť, či sa obchvat posunie z územnej rezervy k reálnej výstavbe.

Zdroje:

1. Útvar hodnoty za peniaze – Hodnotenie projektu I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 2. úsek
2. Mesto Brezno – stanovisko primátora Tomáša Abela

Článok Obchvat Brezna má podľa štátneho hodnotenia ÚHP slabé prínosy. Mesto závery odmieta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Najväčší záujem dopravca očakáva na trase Bratislava – Žilina – Košice, kde ZSSK od decembra 2024 prevádzkuje expresné vlaky v hodinovom takte. Podľa ZSSK je na tejto trase denne k dispozícii viac ako 17,5-tisíc miest a počas sviatkov ide o jednu z najvyťaženejších častí siete.

Posilnenie expresov pridaním vozňov počas veľkonočného týždňa

ZSSK oznámila, že počas veľkonočného týždňa posilní 17 diaľkových expresných vlakov pridaním ďalších vozňov. Ide o spoje, ktoré bývajú posilované aj počas roka (najmä v piatky a nedele) a sú zapracované v cestovnom poriadku.

V stredu 1. 4. 2026 majú byť posilnené expresy Ex 45 TATRAN, Ex 525 KRIVÁŇ a Ex 627 TATRAN na trase z Bratislavy do Košíc, každý o jeden vozeň.

Vo štvrtok 2. 4. 2026 ZSSK plánuje posilniť viacero spojov v oboch smeroch medzi Košicami a Bratislavou. Medzi nimi sú Ex 44 TATRAN, Ex 45 TATRAN, Ex 502 KRIVÁŇ, Ex 604 TATRAN, Ex 619 TATRAN, Ex 621 TATRAN, Ex 627 TATRAN a Ex 629 TATRAN, pričom Ex 525 KRIVÁŇ má byť posilnený o dva vozne.

V piatok 3. 4. 2026 má byť posilnený Ex 604 TATRAN (Košice – Bratislava) o jeden vozeň. V pondelok 6. 4. 2026 majú byť posilnené spoje Ex 618 TATRAN a Ex 620 TATRAN o jeden vozeň a Ex 622 TATRAN a Ex 624 TATRAN o dva vozne.

Posilové vlaky aj na linke Bratislava – Zvolen (Banská Bystrica)

Okrem posilnenia expresov ZSSK avizuje aj posilové spoje na linke Bratislava – Zvolen (Banská Bystrica). Vo štvrtok 2. 4. 2026 má ísť o R 15843 URPÍN (Bratislava hl. st. 16:51 – Zvolen os. st. 20:03). V pondelok 6. 4. 2026 má byť vedený R 17840 URPÍN (Zvolen os. st. 15:43 – Bratislava hl. st. 19:08) a v utorok 7. 4. 2026 R 11831 URPÍN (Bratislava hl. st. 3:52 – Banská Bystrica 7:28).

Predaj lístkov a miesteniek: dopravca odporúča nákup vopred

ZSSK odporúča nenechávať kúpu cestovného lístka na poslednú chvíľu a pri vyťažených spojoch si vopred zabezpečiť aj miestenku, ktorá garantuje konkrétne miesto na sedenie. Podľa dopravcu sú lístky s miestenkami dostupné cez e-shop ZSSK a aplikáciu IDeme vlakom; kúpa je možná aj v pokladniciach ZSSK a na pobočkách pôšt, kde sa účtuje servisný poplatok.

Na jednorazové vnútroštátne lístky do 2. triedy je podľa ZSSK možné využiť aj aplikáciu FAIRTIQ. Dopravca zároveň uvádza, že cez FAIRTIQ aktuálne nie je možné kúpiť doplnkové služby a osobitné druhy cestovných dokladov, ako sú miestenky, lôžkové a ležadlové lístky, preprava bicykla, batožiny alebo psa, skupinové cestovné či lístky so 100 % zľavou z cestovného.

Vyťaženosť a presnosť: ZSSK zverejnila prevádzkové údaje

ZSSK uvádza, že priemerne denne vypraví takmer 1 800 vlakov a prepraví vyše 200-tisíc ľudí, pričom ročne jej služby využije približne 70 miliónov cestujúcich. Dopravca zároveň deklaruje vysokú presnosť spojov: v prípadoch, ktoré vie ovplyvniť, má jazdiť načas 99,31 % spojov; po započítaní vonkajších vplyvov, ako sú výluky, počasie či poruchy infraštruktúry, uvádza celkovú presnosť 94,26 %.

Čo má posilnenie spojov priniesť počas sviatkov

Posilnenie vybraných diaľkových vlakov má podľa oznámenia ZSSK reagovať na nárast dopytu počas sviatkov a znížiť riziko preplnenia najvyťaženejších spojov. Kľúčovou osou zostáva koridor Bratislava – Žilina – Košice, kde hodinový takt expresov od decembra 2024 zvyšuje počet možností odchodov a uľahčuje plánovanie ciest medzi západom a východom Slovenska.

Zdroj: zssk.sk

Článok Veľká noc 2026: ZSSK pridá vozne na expresoch Bratislava – Žilina – Košice a vypraví posilové vlaky na trase do Zvolena je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zhotoviteľom bolo Združenie „SKANSKA – ŽST Levice, ŽST Veľké Kozmálovce“. Celková hodnota zákazky podľa ŽSR dosiahla 40 059 677,06 eura bez DPH a projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Rozsah modernizácie: výhybky, zabezpečovacie zariadenia a diaľkové ovládanie

ŽSR uviedli, že modernizácia zahŕňala obnovu výhybiek, staničných zabezpečovacích zariadení a zavedenie diaľkového ovládania. Súčasťou prác boli aj ďalšie technologické a stavebné zásahy, ktoré majú zvyšovať prevádzkovú spoľahlivosť a znižovať riziká pri riadení dopravy v staniciach a priľahlých úsekoch.

Projekt bol rozdelený na dve samostatné časti – Stavbu A (Levice) a Stavbu B (Veľké Kozmálovce a súvisiace traťové úseky), pričom každá časť sa zameriavala na konkrétne technologické celky železničnej infraštruktúry.

ŽST Levice: ohrev výhybiek, nové zabezpečenie a informačný systém na priecestiach

V ŽST Levice prebehla podľa ŽSR komplexná rekonštrukcia zameraná na bezpečnosť a spoľahlivosť. Práce zahŕňali obnovu výhybiek so zvýšenou únosnosťou železničného spodku a vybudovanie elektrického ohrevu výhybiek, ktorý má zlepšiť prevádzku v zimných podmienkach.

Modernizované bolo trakčné vedenie a vonkajšie osvetlenie. ŽSR zároveň uviedli úpravy elektroinštalácií v priestoroch dotknutých rekonštrukciou zabezpečovacieho zariadenia. Súčasťou projektu bolo vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia a zriadenie nových priecestných konštrukcií s vizuálnym informačným systémom HAVIS.

Na stanici bolo vybudované elektronické zabezpečovacie zariadenie a tiež elektrický zabezpečovací systém (EZS) na ochranu objektov pred neoprávneným vniknutím. Úpravy transformovne mali podľa ŽSR zabezpečiť vyšší výkon potrebný pre nové technológie.

ŽST Veľké Kozmálovce: nové ostrovné nástupište a úpravy na zastávkach Tlmače a Hronské Kľačany

V ŽST Veľké Kozmálovce sa modernizovalo staničné a traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie vrátane priecestných zariadení. ŽSR uviedli aj obnovu železničného zvršku a spodku vrátane koľají a výhybiek, čo má zvýšiť odolnosť a spoľahlivosť trate.

Pre cestujúcich bolo vybudované nové ostrovné nástupište s výškou nástupnej hrany 550 mm. Modernizácia zahŕňala aj úpravy trakčného vedenia, stavebné úpravy výpravnej budovy, rekonštrukciu vonkajšieho osvetlenia v stanici a na zastávkach Tlmače a Hronské Kľačany, ako aj modernizáciu transformačnej stanice pre spoľahlivé napájanie nových zariadení.

Normové parametre trate a termíny uvedenia do užívania

Podľa ŽSR realizované práce umožnili dosiahnuť normové parametre trate a odstrániť nevyhovujúci stav železničného zvršku a spodku. Deklarovaným výsledkom je efektívnejšia údržba a zníženie prevádzkových nákladov.

Stavba A (Levice) bola uvedená do predčasného užívania 12. septembra 2025 a Stavba B (Veľké Kozmálovce) 9. decembra 2025. ŽSR uviedli, že celý projekt bol oficiálne ukončený 30. decembra 2025.

Význam pre regionálnu železničnú dopravu

Modernizácia staníc Levice a Veľké Kozmálovce patrí medzi zásahy, ktoré majú v praxi priniesť vyššiu prevádzkovú stabilitu a bezpečnosť na regionálnej železničnej sieti. Z pohľadu cestujúcich je kľúčovým prínosom najmä nové nástupište vo Veľkých Kozmálovciach a technické úpravy, ktoré majú zlepšiť fungovanie staníc aj v náročnejších prevádzkových a poveternostných podmienkach.

Zdroj: zsr.sk

Článok ŽSR dokončili modernizáciu staníc Levice a Veľké Kozmálovce: nové zabezpečovacie zariadenia a nástupište za 40 miliónov eur je zobrazený ako prvý na Doprava.org.