Pri Jarovciach sa pripravuje nová križovatka na diaľnici D2. Má sprístupniť pozemky, ku ktorým dnes vedie len poľná cesta. Projekt zastrešuje Národná diaľničná spoločnosť, prípravu platí firma Hervex podnikateľa Gustáva Lacu, známeho z kauzy Voderady. Hoci nesie názov „Rozšírenie križovatky Jarovce D2/D4“, územný plán Bratislavy s novou križovatkou nepočíta. Dopravné problémy v okolí nevyrieši a navyše znemožní vybudovanie plánovanej križovatky s napojením na Panónsku cestu, vzdialenej len asi 600 metrov. Súkromné pozemky tak získajú prístup na diaľnicu, štátu zostane správa a údržba.
Zavádzajúci názov projektu: Čo sa pri Jarovciach skutočne pripravuje
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) predložila projekt „Rozšírenie križovatky Jarovce D2/D4“ 22. októbra 2026 ako oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. Ministerstvo životného prostredia teraz vedie zisťovacie konanie. Verejnosť môže posielať pripomienky do 27. novembra, ústne pojednávanie sa uskutoční 26. novembra. Účel stavby je v oznámení jasný: napojiť rozvojové územie pri odpočívadle na D2 na diaľničnú sieť.
Názov projektu je zavádzajúci. Pri odpočívadle Jarovce má vzniknúť nová polkrižovatka, vzdialená asi kilometer od existujúcej križovatky D2/D4. Tvoriť ju majú dve okružné križovatky, po jednej na každej strane diaľnice, a súbežné komunikácie pozdĺž D2, takzvané kolektory. Výkresy naznačujú aj budúce napojenie na Petržalku a rakúske Kittsee. V druhej etape sa kolektory pripoja k existujúcim vetvám križovatky D2/D4. Samotné vetvy vrátane ostrých slučiek zostanú bez zmeny.


Podľa oznámenia stavba zaberie asi 37 hektárov pozemkov v prvej etape a 65 hektárov v druhej, prevažne poľnohospodárskej pôdy.

Súkromné pozemky, štátna križovatka
Zámer predkladá NDS, dokumentáciu si však objednala súkromná firma Hervex s.r.o. Zaplatila všetky prílohy, výkresy aj dopravno-kapacitné posúdenie. Jeho autor, spoločnosť D-Phase, výslovne uvádza, že dokument je určený „výhradne pre použitie v súvislosti s projektom pre Hervex“.
Práve cez Hervex sa mal realizovať Metropolis, zábavné centrum s megakasínom za 1,5 miliardy eur. Developer TriGranit ho od roku 2009 plánoval na poliach medzi Petržalkou, Jarovcami a Kittsee. Projekt otvorene podporoval Ján Počiatek (Smer). Ako minister financií v roku 2009 presadil novelu zákona o kasínach, ktorá znížila odvody pre najväčšie kasína. Ako minister dopravy v roku 2014 oznámil, že vláda udelí projektu bez kasína štatút významnej investície.
Metropolis napokon nevznikol. TriGranit v roku 2015 predal svoje slovenské portfólio fondu TPG, pozemky však zostali v Hervexe. Jeho manažér Roman Mikulec neskôr hovoril o logistike, priemysle, bývaní aj o možnom predaji inému záujemcovi. Nový vlastník prišiel koncom roka 2024. Hervex vtedy celý prevzala Koruna Finance. Podľa Registra partnerov verejného sektora sú jej konečnými užívateľmi výhod Gustáv Laca a jeho dcéra Ema Lacová.
V júli 2026 uzavreli NDS a Hervex zmluvu o spolupráci na „rozšírení križovatky“. V Centrálnom registri zmlúv je zverejnená s hodnotou 0 eur. Za Hervex ju podpísal jeho konateľ Gustáv Laca. Firma v zmluve vystupuje ako stavebník a investor. Má na vlastné náklady pripraviť stavbu, zložiť bankovú záruku a hotovú križovatku bezodplatne odovzdať štátu. Zmluva označuje stavbu za „vyvolanú úpravu“, ktorú si vyžiadal investičný zámer Metropolis. Podmienky samotnej výstavby má určiť osobitná zmluva. Tá zatiaľ neexistuje a náklady na stavbu nie sú nikde uvedené.
Čo znamená zmluva za 0 eur? Prípravu aj výstavbu má financovať Hervex, štát za ne podľa zmluvy neplatí. Samo osebe by to mohlo byť prínosom. Štát sa však zaväzuje pripraviť stavbu, ktorá ide proti jeho vlastným plánom a záujmom. Územný plán s križovatkou nepočíta, jej riešenie potrebuje výnimku z normy a znemožní plánované napojenie na Panónsku cestu. Štátu navyše zostane údržba. Investor za cenu výstavby získa priame napojenie pozemkov na diaľnicu. V povoľovacom procese pritom ako žiadateľ vystupuje NDS. Hodnotu pozemkov tak zvýši rozhodnutie štátu, nie investícia do mestskej cestnej siete, s ktorou počíta územný plán.
Dôležité je aj poradie udalostí. Hervex vlastní pozemky v území už roky. Lacova skupina firmu prevzala koncom roka 2024. Na prelome rokov 2025 a 2026 si Hervex dal vypracovať projekt križovatky a ministerstvo dopravy schválilo jej technické riešenie. Až potom Gustáv Laca dokúpil ďalší, 21-hektárový pozemok, ku ktorému vedie len poľná cesta. Kúpil ho ešte pred zverejnením zmluvy s NDS v registri zmlúv. Ako konateľ Hervexu teda o pripravovanom napojení na diaľnicu vedel skôr než verejnosť.
Niekedy po júli 2026 pribudla na Lacov pozemok plomba ďalšej kúpnej zmluvy, presný dátum podania z listu vlastníctva nevidno.

Kto je Gustáv Laca
Gustáv Laca je realitný investor a majiteľ skupiny Koruna. Verejnosť ho pozná z kauzy Voderady. Jeho firma Koruna Finance kúpila areál skrachovaného outletu a v roku 2020 ho za 5 miliónov eur previedla na ďalšiu Lacovu spoločnosť, Voderady Property. Kópiu tejto zmluvy zverejnila poslankyňa Veronika Remišová. Voderady Property tento rok predala areál štátu za 16,9 milióna eur pre Národné inovačné a technologické centrum. Nákup presadil vtedajší vicepremiér Peter Kmec (Hlas). Ema Lacová ho označila za „slayádu“. K nákupu pozemkov pôvodne určených pre projekt Metropolis sa Gustáv Laca pre denník SME vyjadriť nechcel.
Čo hovorí územný plán
Platný územný plán Bratislavy s novou križovatkou na D2 pri odpočívadle nepočíta. Územie medzi diaľnicou D2 a cestou I/2 má byť napojené cez mestskú cestnú sieť v troch bodoch. Rovnaké riešenie predpokladá aj Územný generel dopravy z roku 2015:
- Z Jaroviec cez cestu III/1020, ktorá je mimoúrovňovo napojená na I/2 v blízkosti križovatky s D4.
- Na severe cez mimoúrovňovú križovatku s Panónskou cestou, odkiaľ má do územia viesť zberná komunikácia.
- Pri Slnečniciach cez mimoúrovňové napojenie na preložku cesty I/2.
Pri odpočívadle Jarovce územný plán žiadne napojenie na diaľnicu nekreslí. Jediné nové kríženie D2 v tomto úseku je cesta bez vetiev.


Preložka cesty I/2 je v územnom pláne vedená ako verejnoprospešná stavba D16. Pri susednom projekte Južné mesto tento rok overovacia štúdia preverila aj priestor vyhradený na jej výstavbu. Preložka však zatiaľ nemá investora, rozpočet ani termín realizácie.
S napojením na mestskú cestnú sieť počíta aj samotný Hervex. Jeho dopravné posúdenie pre rok 2047 predpokladá „prepojenie posudzovaného projektu s mestskou časťou Petržalka cestnou komunikáciou v súlade s územným plánom“. Toto prepojenie má znížiť zaťaženie križovatky. Investor teda vie, že územie možno dopravne obslúžiť aj bez novej križovatky. Priame napojenie na D2 je pre neho len rýchlejšou a lacnejšou cestou.
Čo hovoria dáta
Najväčšie dopravné zdržanie v oblasti dnes vzniká na ceste I/2, nie na križovatke D2/D4. Porovnali sme ho pomocou historických údajov TomTom pre typické utorkové ráno od 5:00 do 10:00. Výsledky sme overili aj v Google Maps.
| Úsek (smer) | Dĺžka | Bez dopravy | Typicky v špičke | Zdržanie |
|---|---|---|---|---|
| I/2 Rusovce → Petržalka (Azúrová) | 4,5 km | 4,7 min | 7,7 min o 7:30 | +3,0 min (+64 %) |
| D4 Lužný most → D2 smer Česko, so 4 km nábehom | 7,3 km | 3,9 min | 4,8 min o 8:00 | +0,8 min |
| D4 Lužný most → D2 smer Česko | 2,7 km | 1,6 min | 2,1 min o 8:00 | +0,5 min |
| D2 od Česka → D4 Lužný most | 3,2 km | 2,4 min | 2,5 min | +0,1 min |
Slučka na smere Česko → Lužný most pritom spomaľuje aj bez dopravy: auto ide v priemere asi 80 km/h, v opačnom smere asi 100 km/h.

Dôležité je aj to, akú premávku bude križovatka zvládať v budúcnosti. Podľa dopravného modelu Útvaru hodnoty za peniaze (AMDY, december 2025) prejde v roku 2050 medzi D2 v smere na Česko a D4 v smere na Lužný most približne 9 000 vozidiel denne, spolu v oboch smeroch. Toto prepojenie bude najvyťaženejšie v celej križovatke. Využije ho približne polovica vozidiel prechádzajúcich z D4 na D2 a tri štvrtiny vozidiel prechádzajúcich z D2 na D4. Nákladná doprava na cestách má pritom do roku 2050 vzrásť o 74 %.
Slabé miesta dopravného posúdenia
- Dopravné posúdenie sa venovalo len kilometrovému úseku hlavnej trasy D2. Technické podmienky ministerstva (TP 73 6101) pritom vyžadujú posúdiť všetky časti mimoúrovňovej križovatky: vetvy, pripojenia, súbežné komunikácie, úseky, kde sa dopravné prúdy križujú pri zmene jazdných pruhov, aj okružné križovatky.
- Analýza pre Hervex počíta s tunelom Karpaty. Ten má odviesť časť tranzitnej dopravy z Česka mimo križovatky D2/D4. Podľa posúdenia by tak podiel nákladných áut v roku 2047 klesol z dnešných 12 – 18 % na 4 %. Tunel s odhadovanou cenou 2 miliardy eur však dovtedy pravdepodobne nebude hotový. Nepočíta s ním ani štátny dopravný model. Križovatku D2/D4 tak bude zaťažovať viac vozidiel, než predpokladá analýza, a nová križovatka k nim pridá ďalšie.
- Objem dopravy z logistického centra vypočítal samotný investor. Tento údaj teda nevychádza z nezávislého dopravného modelu.
Čo projekt zhorší
Projekt nezlepší najvyťaženejšie prepojenie križovatky. Navyše privedie ďalšie autá do smeru, v ktorom sa premávka už dnes spomaľuje.
- Autá z Lužného mosta smerujúce na Česko sa budú miešať s dopravou z novej križovatky. V druhej etape sa existujúca vetva z D4 napojí na novú súbežnú komunikáciu pozdĺž D2. Vodiči z Lužného mosta tu budú pred vjazdom na diaľnicu meniť jazdné pruhy a križovať dráhu áut z novej križovatky. Práve v tomto smere už dnes TomTom aj Google ukazujú ranné spomalenie. Dopravné posúdenie tento takzvaný prieplet nehodnotí.
- Autá od Česka na Lužný most budú naďalej prechádzať ostrou slučkou. Aj v roku 2050 ju využijú tri štvrtiny vozidiel prechádzajúcich z D2 na D4. Vodiči tak budú musieť naďalej absolvovať otočenie o 270 stupňov.
- Nová križovatka potrebuje výnimku z normy. Ministerstvo dopravy povolilo Hervexu riešenie odlišné od normy STN 73 6101 pre projektovanie diaľnic. Čo presne výnimka povoľuje, nie je verejne známe. Súhlas vydala tá istá sekcia ministerstva, ktorá vydáva aj technické podmienky k norme. Nová križovatka má byť vzdialená menej ako kilometer od vetiev D2/D4 a len asi 600 metrov od plánovanej križovatky s napojením na Panónsku cestu. Tá by po výstavbe novej križovatky už nespĺňala požiadavky normy na vzájomnú vzdialenosť.
- Údržbu bude platiť verejnosť. Po kolaudácii stavbu pravdepodobne prevezme do správy NDS. Okružné križovatky a miestne napojenia môžu podľa zmluvy prejsť na „tretie osoby“, teda aj na samosprávu.
Ako napojiť pozemky a zároveň zmierniť kolóny
Územie pri odpočívadle sa dá sprístupniť aj cestami, s ktorými počíta územný plán. Pomohli by nielen vlastníkom pozemkov, ale aj vodičom, ktorí dnes stoja v najväčšej kolóne v okolí.
- Vybudovať preložku cesty I/2. Cez mestskú cestnú sieť by napojila tie isté pozemky na Panónsku cestu, I/2 aj križovatku s D4. Odbremenila by Jarovce a zmiernila ranné zdržanie na I/2, ktoré je štyrikrát väčšie ako na D2/D4. Na výstavbe by sa mohli spoločne podieľať Hervex aj ďalší developeri v území.
- Postaviť plánovanú križovatku s napojením na Panónsku cestu. Územný plán ju umiestňuje asi 600 metrov od navrhovanej križovatky pri odpočívadle. Nadväzujúca cesta by viedla priamo do rozvojového územia a napojila ho na diaľnicu aj na mesto. Nová križovatka pri odpočívadle by však bola príliš blízko a jej výstavbu by znemožnila.
- Prestavať križovatku D2/D4 na takzvaný dvojlístok. Autá od Česka na Lužný most by namiesto ostrej slučky prechádzali plynulejšou vetvou s dvoma mostmi. Opačný smer, z Lužného mosta na Česko, by sa narovnal. Slučky by zostali len pre menej využívané smery. Návrh počíta aj s možnou súbežnou komunikáciou pozdĺž diaľnice. Prestavba by stála rádovo desiatky miliónov eur, riešila by však budúcu premávku, ktorú predpokladá štátny dopravný model.
- Dokončiť prípravu križovatky Čunovo na D2. Má odbremeniť Rusovce, Jarovce a Čunovo. NDS však projekt zatiaľ len pripomienkuje.

Spolupráca štátu s developerom môže byť výhodná pre obe strany. Platí to vtedy, keď investor zaplatí cestu či križovatku, ktorú potrebuje aj verejnosť a s ktorou počíta územný plán. Pri Jarovciach je však situácia opačná. Navrhovaná križovatka nevyrieši žiadny skutočný dopravný problém na D2 ani D4 a územný plán s ňou nepočíta. Súkromné pozemky získajú priame napojenie na diaľnicu, kým NDS zostane správa a údržba stavby. Verejnosť z nej úžitok mať nebude. O tom, čo sa postaví, by mali rozhodovať predovšetkým potreby verejnosti, nie záujem developera.
Čo môže urobiť verejnosť
Pripomienky k zámeru môže poslať ktokoľvek, a to do 27. novembra 2026. Adresovať ich treba Ministerstvu životného prostredia, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie, s uvedením čísla konania 85325/2026. Verejnosť sa môže zúčastniť aj na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutoční 26. novembra o 10:30 na ministerstve.
Zdroje
- MŽP SR – Rozšírenie križovatky Jarovce (D2/D4), oznámenie o zmene, č. 85325/2026
- MŽP SR – rozoslanie oznámenia (PDF)
- Prílohy k oznámeniu: výkresy I. a II. etapy, Dopravno-kapacitné posúdenie (D-Phase pre Hervex, 12/2025)
- CRZ – Zmluva o spolupráci NDS – HERVEX, ZM/2026/0329
- Kataster nehnuteľností: LV 624 (k. ú. Jarovce), LV 3074 (k. ú. Petržalka), výpisy z 15. 11. 2026
- Útvar hodnoty za peniaze – Analytický model dopravnej prognózy (AMDY), 12/2025
- Územný plán hl. m. SR Bratislavy, rok 2007, v znení zmien a doplnkov (MIB, mapa data.bratislava.sk); Územný generel dopravy hl. m. SR Bratislavy (2015)
- Záväzné stanovisko hl. mesta MAGS OUIC 54717/2026 (Južné mesto – Cesta C0), 2. 7. 2026
- TP 73 6101 Projektovanie diaľnic, MD SR, účinnosť od 1. 4. 2024
- TomTom Routing API (historická doprava, typický utorok), Google Maps typická premávka
- Spectator – Metropolis, osvedčenie významnej investície (2014)
- CIJ Europe – Revetas predáva Metropolis skupine Koruna (12/2024)
- SME – Voderady neboli prvé
- Seznam Zprávy – Voderady
- Hlavný denník – Laca a Turčan
- FinStat – KORUNA Reality a.s.
