Po dokončení by vysokorýchlostné vlaky medzi Maďarskom a Českom mali zastavovať na Hlavnej stanici aj v Bratislave-Západ, pričom štúdia predpokladá aj presmerovanie časti vlakov z relácie Viedeň – Břeclav/Brno cez Slovensko.

Deklarovaný výsledok pre reláciu Budapešť – Brno je približne 20 minút časovej úspory oproti jazde po modernizovanej trati na Záhorí rýchlosťou 200 km/h (pričom časť úspory vzniká aj na českej strane).

Hodnotenie ÚHP: „uzol je nutnosť“, ale kľúč je v poradí a podmienkach

ÚHP v hodnotení z marca 2026 potvrdzuje, že modernizácia uzla Bratislava je nevyhnutná – zvýšenie kapacity tratí v uzle vrátane novej trate do Zohoru má odstrániť dnešné kapacitné problémy a zrýchliť prejazd uzlom o 6 minút. Súčasne však upozorňuje, že pred rozsiahlymi investíciami treba dopracovať najmä dve slabé miesta: riešenie odstavnej stanice a nákladnú dopravu.

Pri odstavnej stanici je problémom navrhovaná vzdialenosť: poloha približne 16 km od Hlavnej stanice podľa ÚHP prevyšuje zahraničnú prax a môže vytvárať vysoké prevádzkové náklady spojené s presunmi vlakov. Ako možnú inšpiráciu uvádza pražské riešenie, kde sa technologické zázemie sústreďuje v odstavnom uzle a konečné stanice môžu byť bližšie k centru; z toho vyplýva, že stanica Bratislava-Západ nemusí nevyhnutne niesť plnohodnotnú odstavnú funkciu v navrhnutom rozsahu a technické riešenie má vychádzať zo samostatnej analýzy nákladov a priestorových možností.

Druhá zásadná výhrada sa týka nákladnej dopravy. ÚHP konštatuje, že plnohodnotná prevádzka cez uzol Bratislava vyžaduje aj jej riešenie; štúdia síce navrhla určité opatrenia, no bez vyčíslenia investičných nákladov a s odporúčaním riešiť to osobitnou štúdiou. Hodnotenie zároveň pripomína, že minimálne požiadavky TEN-T na priepustnosť pre nákladné vlaky sú vyššie, než s čím sa v niektorých podkladoch pracovalo, a že nákladná doprava nebola vyriešená ani v staršej štúdii modernizácie uzla.

Kde vzniká časová úspora: prečo ÚHP tlačí na Sekule – Rakvice

Najsilnejší argument ÚHP je rozdelenie prínosu v čase. Podľa hodnotenia až 80 % celkovej časovej úspory projektu (v praxi často citované ako „16 z 20 minút“) vzniká na cezhraničnom úseku Sekule – Rakvice (CZ), ktorý tvorí železničný obchvat Kútov a Břeclavi. Slovenská časť tohto úseku je odhadovaná na približne 0,4 mld. eur.

ÚHP zároveň ukazuje, že niektoré časti projektu dávajú ekonomický zmysel aj samostatne. V odhade pomeru prínosov a nákladov (B/C) vychádza úsek Sekule – Rakvice veľmi vysoko (okolo 2,93 – 3,08), podobne aj úsek Lamač – Zohor (okolo 1,99), zatiaľ čo úsek Marchegg – Bratislava Západ – Sekule je bez „rakúskych vlakov“ nízky (okolo 0,45) a výrazne rastie až pri scenári presmerovania vlakov cez Slovensko (okolo 2,50).

Inými slovami: pre Slovensko je „najistejší“ prínos v tých častiach, ktoré riešia kapacitu uzla a prinášajú obchvatové zrýchlenia (Lamač – Zohor, Sekule – Rakvice). Naopak, veľká investícia do novej VRT pozdĺž D2 so stanicou Bratislava-Západ smer Sekule je podľa ÚHP spoločensky návratná najmä vtedy, ak sa podarí presunúť časť medzinárodných výkonov Rakúsko – Česko cez Slovensko.

Mapa preferovaného riešenia vysokorýchlostného prepojenia krajín V4 a návrh úpravy etapizácie projektu podľa ÚHP:

Navrhované riešenia: čo by sa malo zmeniť v príprave

ÚHP odporúča upraviť postup prípravy a etapizáciu projektu tak, aby Slovensko najprv investovalo do krokov s najvyššou istotou prínosu a zároveň si neuzamklo drahé technické riešenia bez vyriešenia bratislavských „bottleneckov“. Konkrétne odporúčania sú tri:

1. Doriešiť uzol Bratislava pred veľkými investíciami – nájsť najvhodnejšie umiestnenie a technické riešenie pre odstavnú stanicu a pre nákladnú dopravu a zosúladiť ďalšie kroky s inými projektmi v uzle.
2. Po dohode s Českom prioritne vybudovať Sekule – Rakvice – vrátane napojenia pri Sekuliach na modernizovanú trať do Bratislavy (200 km/h), čo zároveň znižuje závislosť prínosov od dofinancovania zvyšku etapy 2.
3. Zvyšok VRT popri D2 realizovať len po dohode s Rakúskom a Českom o presmerovaní ich vlakov cez Slovensko a o spoločnom financovaní, prípadne s využitím účelovo viazaných európskych zdrojov (napr. CEF), aby projekt neodčerpal peniaze z iných priorít.

Čo z toho vyplýva pre cestujúcich na Slovensku

Hodnotenie zároveň pomenúva dôležitú nuansu: úsek Bratislava-Západ – Sekule má priniesť časovú úsporu najmä pre cestujúcich medzi Rakúskom a Českom; pre Slovensko má byť jeho prínos skôr v vyššej ponuke spojov a v spoľahlivosti prevádzky, nie v dodatočnom skrátení jazdy, keďže zastavenie v Bratislave-Západ vie dodatočnú časovú úsporu „vynulovať“. Aj preto má byť táto časť projektu viazaná na medzinárodnú dohodu o trasovaní a financovaní.

Z pohľadu verejnej diskusie to posúva jadro sporu z otázky „či VRT áno/nie“ na otázku „v akom poradí a za akých podmienok“. Ak sa má z investície stať infraštruktúra, ktorá posilní kapacitu bratislavského uzla a zároveň prinesie merateľné zrýchlenia v cezhraničnej doprave, ÚHP navrhuje začať tam, kde sú minúty aj ekonomika najsilnejšie – na úseku Sekule – Rakvice – a až potom riešiť najdrahšie časti, ktoré bez spolupráce so susedmi nedávajú zmysel.

Vysokorýchlostné prepojenie krajín V4 Budapešť – Bratislava – Praha – Varšava (Hodnota za peniaze projektu):

Zdroj: Útvar hodnoty za peniaze

Článok Vysokorýchlostná trať na Záhorí: ÚHP navrhuje poprehadzovať prioritné úseky je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje, že sa dlhodobo venuje téme nočnej železničnej dopravy. Nočné vlaky majú na Slovensku tradíciu, stabilný dopyt a význam najmä pri diaľkovom a medzinárodnom cestovaní. Zároveň ide o technicky aj ekonomicky náročný segment, ktorý si vyžaduje zodpovedné rozhodovanie štátu aj národného dopravcu.

Starnúca flotila lôžkových vozňov

Prvým krokom ZSSK bolo zmapovanie reálneho technického stavu lôžkových vozňov. Dopravca má k dispozícii 30 lôžkových vozňov, z ktorých väčšina bola vyrobená v 80. rokoch minulého storočia. Časť z nich nie je klimatizovaná a viaceré sú na konci technickej životnosti. Bez ich postupnej náhrady by podľa ZSSK nebola nočná doprava dlhodobo udržateľná.

Verejné obstarávanie na modernizované vozne

Na základe zisteného stavu vyhlásila ZSSK začiatkom roka 2025 otvorené verejné obstarávanie na dodávku desiatich modernizovaných lôžkových vozňov s možnosťou opcie. Súťaž bola zverejnená v slovenskom aj európskom vestníku a bola prístupná všetkým dodávateľom v EÚ, ktorí spĺňali technické, bezpečnostné a certifikačné požiadavky.

Predmetom obstarávania nebol nákup konkrétnych starších vozňov, ale dodanie výsledného produktu – modernizovaného lôžkového vozňa podľa presnej technickej špecifikácie vrátane desaťročného servisu. Po vyhodnotení ponuky boli v novembri 2025 podpísané zmluvy, ktoré obsahujú odkladaciu podmienku a nadobudnú účinnosť až po zabezpečení financovania. ZSSK deklaruje, že projekt bude pokračovať až po odbornom posúdení.

Hodnotenie ÚHP ako kľúčový podklad

Súčasťou procesu bolo predloženie projektu Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). ZSSK od začiatku komunikovala, že na jeho hodnotenie čaká a bude ho brať ako jeden z kľúčových podkladov pre ďalší postup. Aktualizované hodnotenie ÚHP dopravca berie na vedomie a analyzuje ho v kontexte širšieho rozhodovania o budúcnosti nočnej dopravy.

Hodnotenie potvrdzuje, že nočné vlaky vrátane lôžkových vozňov nie sú ekonomicky ziskovou službou a sú dotované vo všetkých krajinách, kde fungujú. Podľa ZSSK ide o štandard v Európe. Nočná doprava je vnímaná ako verejná služba, ktorej prínosy presahujú finančné ukazovatele – zlepšuje dostupnosť územia, šetrí dennú kapacitu tratí a umožňuje ekologický presun cestujúcich z áut, autobusov a lietadiel na železnicu.

Hľadanie udržateľného modelu

ZSSK uvádza, že verejnosť aj štát dlhodobo deklarujú záujem o zachovanie nočných vlakov. Dopravca preto pripravuje varianty, ako túto službu zabezpečiť udržateľným spôsobom a zároveň zvýšiť jej kvalitu.

Aktuálne ZSSK vyhodnocuje odporúčania ÚHP. Posudzovať sa bude rozsah projektu, kombinácia ležadlových a lôžkových vozňov, model financovania aj časový harmonogram. Zároveň pokračuje príprava modernizácie ležadlových vozňov, ktoré predstavujú dostupnejší segment nočnej dopravy, pričom lôžkové vozne tvoria jej prémiovú časť.

Postupné a odborné rozhodovanie

Podľa ZSSK nie je cieľom rozhodovať skratkovito, ale postupne a na základe odborných podkladov. Nočná doprava má mať na Slovensku svoje miesto, avšak jej budúca podoba musí zodpovedať reálnym možnostiam verejných financií aj očakávaniam cestujúcich. Hodnotenie ÚHP dopravca vníma ako dôležitý krok v prebiehajúcom procese rozhodovania, nie ako jeho koniec.

Zdroj: zssk.sk

Článok ZSSK chystá obnovu nočných vlakov, čaká na vyhodnotenie projektu a rozhodnutie o financovaní je zobrazený ako prvý na Doprava.org.