Nový cyklochodník vznikol v meste, ktoré už v predchádzajúcich rokoch postupne budovalo cyklistickú infraštruktúru najmä popri rieke Nitra, na Námestí SNP, na Ulici generála Svobodu či popri ceste I/64. Aktuálne otvorená trasa má iný význam než len doplnenie ďalšieho samostatného úseku. Spája totiž viaceré už existujúce časti do súvislejšieho celku a zlepšuje pohyb medzi centrálnou časťou mesta a priestorom pri riekach a hrádzach, kde sa cyklodoprava v Partizánskom koncentruje už dlhšie.

Trasa vedie od Parku M. R. Štefánika súbežne so železničnou traťou, pokračuje poza bytové domy na Ulici generála Svobodu, cez Malú a Veľkú okružnú až smerom k rieke Nitrica. Tú prekonáva novou drevenou lávkou a následne sa po približne 300 metroch napája na už vybudovaný úsek Hornonitrianskej cyklomagistrály. Práve toto prepojenie je jedným z hlavných prínosov projektu. Nový cyklochodník totiž neslúži len na lokálny pohyb v rámci mesta, ale zároveň zapája Partizánske do širšieho regionálneho koridoru.

Z technického hľadiska ide o obojsmerný cyklochodník s konštantnou šírkou 2,5 metra. Časť trasy v dĺžke približne 900 metrov využíva existujúcu komunikáciu, zvyšné dva kilometre vedú po novom telese s asfaltovým povrchom. Súčasťou stavby je aj 24 metrov dlhá drevená cyklolávka s prestrešením, 65 stĺpových LED svietidiel a 38 zapustených vodiacich LED svetiel. Projekt doplnili aj nové priechody cez cestu s varovnými a vodiacimi prvkami, ktoré zlepšujú bezpečnosť aj prístupnosť priestoru.

Praktický význam novej trasy spočíva najmä v tom, že cyklistov nevedie len po okraji mesta alebo po rekreačných úsekoch, ale prepája dôležité mestské body. Cyklochodník spája park, obytné súbory, okružné komunikácie a hrádzu do jedného logického smeru. V mestách podobnej veľkosti je práve takáto kontinuita kľúčová. Samotná existencia niekoľkých oddelených cykloúsekov ešte neznamená, že sa bicykel stane reálnou alternatívou každodennej dopravy. Rozhodujúce je, či sa po meste dá prejsť súvisle a bezpečne bez zbytočných prerušení.

Primátor Jozef Božik pri otvorení zdôraznil, že nová trasa je súčasťou širšieho rozvoja cyklistickej dopravy v meste. „Viac ako tri kilometre nového cyklochodníka sú tak súčasťou dnes už viac ako desiatich kilometrov cyklistických chodníkov na území mesta,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že ďalšie kilometre majú v najbližšom období pribudnúť smerom na Chalmovú. To naznačuje, že mesto nevníma aktuálny projekt ako uzavretú investíciu, ale ako súčasť pokračujúcej siete.

Význam projektu potvrdzuje aj jeho prepojenie na Hornonitriansku cyklomagistrálu, ktorú buduje Trenčiansky samosprávny kraj. Prvá etapa spojila mestské časti Malé Bielice a Štrkovec a druhá etapa pokračuje z Partizánskeho smerom na Chalmovú v okrese Prievidza. Mestský cyklochodník tak nevznikol izolovane, ale ako mestský článok širšej regionálnej infraštruktúry. Práve v tom je jeho väčší dopravný význam. Zlepšuje totiž nielen vnútromestský pohyb, ale aj väzbu medzi mestom a širším územím Hornej Nitry.

Primátor zároveň pri otvorení ocenil aj realizáciu stavby. „So spoločnosťou STRABAG máme skutočne veľmi dobré skúsenosti. Chcem sa poďakovať pánovi inžinierovi Bundovi a bodaj by STRABAG mal viac takých inžinierov, pretože vďaka nim máte tú kvalitu, ktorú máte. My sme veľmi spokojní,“ uviedol.

Projekt za viac ako milión eur nepriniesol len novú trasu, ale aj konkrétnu zmenu v usporiadaní mestského priestoru. Partizánske tak ukazuje prístup, ktorý je pri rozvoji cyklodopravy čoraz dôležitejší. Nestačí budovať jednotlivé úseky na okrajoch miest alebo len popri riekach. Kľúčové je prepájať centrum, sídliská, parky, školy či nadväzujúce regionálne trasy do jednej čitateľnej siete. Ak sa mestu podarí pokračovať v tomto smere aj pri ďalších etapách, bicykel sa môže stať nielen voľnočasovým, ale aj každodenným dopravným prostriedkom. A práve to býva najpresvedčivejší dôkaz, že cyklistická infraštruktúra má v meste reálny význam.

Zdroj: mesto Partizánske
Foto: STRABAG Slovensko

Článok Partizánske otvorilo prvý mestský cyklochodník. Nová trasa prepája centrum s Hornonitrianskou cyklomagistrálou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS pôjde počas sezóny o zlepšenie stavu niekoľkých desiatok kľúčových diaľničných mostov; časť z nich má prejsť komplexnou opravou. Tento typ zásahu sa zvyčajne spája s dlhším trvaním prác, často v rozsahu mesiacov.

Tri mosty s nadregionálnym významom: Sekule, Hybica a Východná

V druhej polovici apríla NDS plánuje začať s komplexnými opravami mosta Sekule na diaľnici D2 pri Malackách, mosta Hybica na diaľnici D1 pri Liptovskom Mikuláši a mosta Východná na diaľnici D1 pri Važci. NDS ich označuje za mostné objekty s nadregionálnym dopravným významom.

Čo znamená „komplexná oprava“ v praxi

NDS vysvetľuje, že pri komplexných opravách sa často odstraňujú vrchné časti mosta až na nosnú konštrukciu. Následne má dôjsť k výmene izolácie a mostných záverov, k položeniu nového asfaltového koberca a k obnove prvkov ako rímsy, zvodidlá či zábradlie. Takéto zásahy majú podľa diaľničiarov zásadne predĺžiť životnosť mostných objektov.

NDS: údržba mostov je kľúčová úloha správcu diaľnic

Prevádzkový riaditeľ a podpredseda predstavenstva NDS Rastislav Droppa poukázal na význam komplexných opráv najmä na diaľnici D1. „Práve komplexné opravy zásadným spôsobom predlžujú životnosť mostných objektov, ktoré neraz hrajú významnú dopravnú úlohu v nadregionálnom význame. Príkladom je most Hybica, ktorý je súčasťou D1, teda kľúčovej cestnej tepny medzi západom a východom krajiny,“ uviedol.

Podľa jeho slov je údržba mostnej infraštruktúry jednou z najdôležitejších úloh NDS. Spoločnosť deklaruje, že na mostoch v jej správe prebiehajú systematické kontroly technického stavu, ich vyhodnocovanie a následné opravy.

Takmer 1300 mostov v správe NDS, nové pribudli aj v roku 2025

NDS uvádza, že v súčasnosti spravuje takmer 1300 mostných objektov. V roku 2025 jej podľa zverejnených informácií pribudlo do správy ďalších 44 mostov na nových diaľničných úsekoch. „Vďaka fungujúcemu kontrolnému systému sú všetky mosty v našej správe prevádzkyschopné. Prevažne v bezchybnom až uspokojivom technickom stave,“ doplnil Droppa.

Kontinuita opráv: príklady z rokov 2024 a 2025

NDS pripomína, že do opráv mostnej infraštruktúry každoročne investuje milióny eur. Ako príklady z roku 2025 uvádza komplexnú opravu mosta Horná Streda na D1 pri Trnave, zlepšenie stavu na šiestich mostoch na D1 pri Važci na Liptove a opravu dreveného ekoduktu ponad D1 pri Mengusovciach. V roku 2024 sa podľa NDS opravovali aj strategicky významné mosty pri Zvolene, Váhovciach, Lehote, Hlohovci, v križovatke Trnava a v Podbanskom.

Čo bude nasledovať

Opravy mostov na diaľniciach D1 a D2 majú podľa NDS zlepšiť technický stav a predĺžiť životnosť objektov, ktoré sú dôležité pre plynulosť a bezpečnosť dopravy na hlavných ťahoch. Keďže komplexné opravy zvyknú trvať mesiace, rozsah a organizácia prác budú mať v dotknutých úsekoch významný vplyv na prevádzku počas stavebnej sezóny.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS po Veľkej noci rozbehne hĺbkové opravy kľúčových mostov na D1 a D2 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Mesto Prievidza uvádza, že cieľom je postupne vytvoriť dôstojnú vstupnú zónu do mesta v bezprostrednom kontakte so železničnou dopravou a nadväzujúcimi pešími trasami.

Odstránenie stánkov po majetkovo-právnom vysporiadaní

V uplynulom období došlo k odstráneniu predajných stánkov, ktoré dlhodobo ovplyvňovali vzhľad predstaničného priestoru. Podľa mesta tento krok predchádzalo viac ako rok a pol trvajúce majetkovo-právne vysporiadanie a následná dohoda so ŽSR o ukončovaní nájomných zmlúv.

Viceprimátor Prievidze Michal Dobiaš k tomu uviedol: „V uplynulom období došlo k odstráneniu predajných stánkov, ktoré dlhodobo narúšali vizuálny charakter priestoru. Tento krok nasledoval po viac ako rok a pol trvajúcom majetkovo-právnom vysporiadaní. Na základe dohody so ŽSR boli nájomcom postupne ukončené zmluvy a stánky boli odstránené bez finančných nákladov pre mesto.“

ŽSR opravili fasádu budovy stanice

Súčasťou doterajších zmien je aj oprava fasády budovy železničnej stanice, ktorú podľa informácií mesta zabezpečili ŽSR. Oprava má prispieť k zlepšeniu celkového vzhľadu územia v okolí stanice.

Pripravovaná revitalizácia: spevnené plochy, mobiliár a výsadba zelene

V ďalšej fáze chce Mesto Prievidza revitalizovať samotný predstaničný priestor. Zámer má zahŕňať úpravu spevnených plôch, doplnenie základného mobiliáru (napríklad lavičiek a kvetináčov) a výsadbu zelene, ktorá má prispieť aj k prirodzenému tieneniu.

Podľa viceprimátora je cieľom, aby priestor slúžil nielen na plynulý pohyb chodcov, ale aj na krátkodobý oddych cestujúcich: „Zámerom samosprávy je vytvoriť priestor, ktorý bude slúžiť nielen na plynulý pohyb chodcov, ale aj na krátkodobý oddych pre cestujúcich. Presná výška investície zatiaľ nie je stanovená, keďže projekt je v štádiu prípravy a rokovaní o jeho konkrétnej podobe.“

Ďalší postup bude závisieť od dohody mesta a ŽSR

Mesto deklaruje záujem pokračovať v spolupráci so ŽSR aj v nasledujúcom období. Podľa zverejnených informácií je projekt revitalizácie v prípravnej fáze, pričom konkrétna podoba riešenia a finančný rámec zatiaľ nie sú určené.

Zmeny v predstaničnom priestore môžu mať v praxi dopad najmä na kvalitu pešieho pohybu a pobytu v okolí stanice, ktorá je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov v meste.

Zdroj: prievidza.sk

Článok Predstaničný priestor pri železničnej stanici Prievidza sa mení: mesto chystá revitalizáciu plôch a zelene je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Takéto nasvietenia dopravnej infraštruktúry sa v praxi využívajú najmä ako vizuálne pripomenutie celospoločenských tém. V tomto prípade ide o zvýšenie povedomia o epilepsii a o vyjadrenie solidarity s ľuďmi, ktorí s ochorením dlhodobo žijú.

Fialové nasvietenie estakády D1 v Považskej Bystrici

Podľa informácií zverejnených NDS sa estakáda na D1 v Považskej Bystrici rozsvieti na fialovo vo štvrtok 26. marca od 19:00 hod. Nasvietenie má trvať do ranných hodín.

Prečo sa k téme pripája aj správca diaľnic

NDS v texte pripomína, že epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi v dôsledku poruchy elektrickej aktivity v mozgu. Záchvaty môžu mať rôzny priebeh, od krátkych výpadkov vedomia až po výrazné kŕčové stavy, pričom intenzita sa u jednotlivých pacientov líši.

Cieľom zapojenia sa do kampane je podľa NDS pripomenúť výzvy, ktorým čelí viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete, a vyjadriť podporu pacientom a ich rodinám.

Význam pre verejný priestor a vnímanie infraštruktúry

Nasvietenie výrazného diaľničného objektu v meste, akým je estakáda na D1 v Považskej Bystrici, má najmä komunikačný a symbolický charakter. Zároveň ukazuje, že dopravná infraštruktúra môže v určitých momentoch plniť aj rolu verejného prvku, ktorý sprostredkuje dôležitý odkaz smerom k obyvateľom regiónu.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS nasvieti estakádu D1 v Považskej Bystrici na fialovo pri Svetovom dni epilepsie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Vážska cyklomagistrála vzniká postupne od roku 2018 ako súvislá trasa vedená Považským podolím popri rieke Váh. Jej význam nespočíva len v rekreačnom využití, ale aj v prepájaní miest a obcí bezpečnejšou alternatívou ku každodennej doprave po cestách. Práve úsek medzi Nemšovou, Dubnicou nad Váhom a Ladcami je dôležitý aj preto, že dopĺňa ďalšiu časť chrbticovej cyklistickej osi v území s vysokou koncentráciou sídiel aj pracovných väzieb.

Rozostavaný úsek patrí k najväčším investíciám kraja do cyklodopravy

Celkové náklady na výstavbu dosahujú 8,1 milióna eur. Z Plánu obnovy a odolnosti SR bude financovaných 11 kilometrov v hodnote 5,7 milióna eur, zvyšné približne štyri kilometre hradí Trenčiansky samosprávny kraj zo svojich zdrojov sumou 2,3 milióna eur.

Kraj predpokladá, že časť financovaná z Plánu obnovy bude sprístupnená verejnosti do konca júna 2026. Zvyšok úseku by mal byť dokončený do konca septembra. Harmonogram teda počíta s postupným sprístupňovaním trasy ešte v priebehu tohto roka.

Najnáročnejšie práce prebiehajú pri Dubnici nad Váhom

Aktuálne sa stavebné práce sústreďujú najmä na úsek pri derivačnom kanáli Vážskej kaskády na úrovni mesta Dubnica nad Váhom. Práve tu vzniká viac ako 2,8 kilometra dlhý gabiónový múr, ktorý patrí k technicky najnáročnejším častiam celej stavby.

Tento úsek ukazuje, že cyklomagistrála nevzniká len ako jednoduché vedenie trasy vo voľnom teréne, ale miestami si vyžaduje aj náročné inžinierske riešenia. Gabiónové konštrukcie majú zabezpečiť stabilitu telesa cyklotrasy v komplikovanom priestore pri vodnom diele a zároveň umožniť jej bezpečné a plynulé vedenie.

Cyklomagistrála mení regionálnu mobilitu, nie len voľný čas

Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška v súvislosti s prebiehajúcimi prácami pripomenul, že stavebný ruch v území je intenzívny a cieľom kraja je dokončiť projekt v plánovaných termínoch. „Chcel by som sa ospravedlniť všetkým obyvateľom mesta Dubnica nad Váhom, ako aj okolitých obcí, že sme museli komunikáciu, ako aj mostný objekt uzatvoriť. Verím, že zhotoviteľ dodrží termín, dokonca to vyzerá tak, že uzávera by mohla byť zrušená aj skôr. Je tu naozaj čulý stavebný ruch a nechceme, aby sa niekomu niečo stalo,” uviedol.

Hoci výstavbu sprevádzajú aj dočasné obmedzenia, výsledkom má byť ďalšie posilnenie jednej z najvýznamnejších cyklistických trás na západnom Slovensku. Vážska cyklomagistrála sa postupne mení na infraštruktúru, ktorá má potenciál slúžiť nielen turistom a rekreačným cyklistom, ale aj obyvateľom regiónu pri každodennom dochádzaní medzi mestami a obcami pozdĺž Váhu.

Po dokončení rozostavaného úseku bude magistrála prakticky pred záverečnou etapou. To znamená, že kraj sa priblíži k dokončeniu projektu, ktorý sa za niekoľko rokov stal jednou z jeho najviditeľnejších dopravných investícií s presahom do kvality verejného priestoru, zdravšieho pohybu aj udržateľnej regionálnej mobility.

Zoznam úsekov Vážskej cyklomagistrály

Trenčiansky kraj

• Horná Streda – Nové Mesto nad Váhom (13,4 km, otvorený 2018)
• Nové Mesto nad Váhom – Trenčín (cca 21 km)
• Trenčín – Dubnica nad Váhom (cca 13,5 km, cez Trenčiansku Teplú)
• Trenčín – Nemšová (prepojenie cez Skalku nad Váhom)
• Ladce – Púchov (cca 13 km, otvorený 2024)
• Púchov – Nosická priehrada – Nimnica
• Považská Bystrica – hranica Trenčianskeho a Žilinského kraja

Vo výstavbe:

• Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce (15,2 km)

V príprave:

• Nosická priehrada – Milochov – Považská Bystrica (posledný chýbajúci úsek v kraji)

Žilinský kraj

• Hranica Trenčianskeho kraja – Bytča (11,3 km)
• Žilina – Považský Chlmec (1,3 km)
• Budatín – Strečno (popri Vodnom diele Žilina) (15 km)
• Strečno (dobudovaný úsek v obci) (2,2 km)
• Varín – Nezbudská Lúčka (2,3 km)
• Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok (približne 11 km)

Trnavský kraj

• Piešťany – Horná Streda (napojenie na Trenčiansky kraj)
• Sereď – Šúrovce (1,7 km)
• Šúrovce – Siladice (5,4 km)

Vo výstavbe / príprave:

• Siladice – Šulekovo (Hlohovec) približne 7,6 km

Zdroj: Trenčiansky kraj

Článok Výstavba Vážskej cyklomagistrály pokračuje. Rozostavaný úsek medzi Nemšovou a Ladcami pridá ďalších 15 kilometrov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Správu Najvyššieho kontrolného úradu o opravách a údržbe ciest v správe VÚC považujem za dôležitú a potrebnú. Jasne pomenúva realitu, ktorú odborná verejnosť pozná už roky: samosprávne kraje dnes dokážu regionálne cesty prevažne udržiavať v prevádzke, no nedokážu dlhodobo zlepšovať ich technický stav. Pri mostoch je situácia vážnejšia a trend je negatívny. Osem krajov spravuje spolu 13 911 kilometrov ciest II. a III. triedy a 5 387 mostov. Kým stav ciest sa v rokoch 2021 až 2024 zlepšil len nepatrne, pri mostoch sa zhoršovanie prehlbuje. NKÚ uvádza, že v roku 2024 bolo v troch najhorších stupňoch stavebno-technického stavu viac ako 2 050 mostov, teda takmer 40 % všetkých mostov v správe VÚC. V roku 2020 to bolo necelých 22 % a v roku 2017 necelých 12 %.

To je silné varovanie. Zároveň však treba dodať dôležitú odbornú poznámku: pri mostoch nestačí pozerať sa iba na súčet STS 5, 6 a 7. Takýto ukazovateľ je vhodný na zachytenie trendu, ale sám osebe ešte nepovie, či systém správy mostov funguje, alebo zlyháva.

STS 5, 6 a 7 nie sú to isté

V diskusii o mostoch sme si zvykli spájať STS 5, 6 a 7 do jedného balíka, pretože ide o stupne „zlý“, „veľmi zlý“ a „havarijný“. Na prvý pohľad to vyzerá logicky. Výsledkom sú však často závratné počty mostov a obrovské objemy potrebných financií, ktoré problém opticky ešte zväčšujú. Z prílohy správy NKÚ pritom vyplýva, že v roku 2024 bolo zo 5 387 mostov 1 437 v STS V, 587 v STS VI a 34 v STS VII. Teda najväčšiu časť súhrnnej skupiny netvoria havarijné mosty, ale mosty v „zlom“ stave.

To je podstatný rozdiel. V dobre fungujúcom systéme správy mostov je prirodzené, že časť objektov sa v čase dostáva do horších stupňov stavebno-technického stavu. Ak ich však správca priebežne sleduje, pravidelne udržiava, opravuje a pri STS 6 a 7 rekonštruuje, nejde ešte o dôkaz kolapsu. Je to prirodzený prejav životného cyklu mostov.

Skutočný problém vzniká vtedy, keď systém nefunguje. Keď sa zrazu väčšie množstvo mostov dostáva do STS 7, ďalšie sa kumulujú v STS 6 ako čakajúci problém a správca zároveň nemá pripravené projektové dokumentácie, vysúťažených zhotoviteľov, zabezpečené financie ani odborné kapacity. Práve vtedy sa z technického dlhu stáva systémové riziko. A práve tento rozdiel správa NKÚ explicitne nerozpracúva, hoci je pre pochopenie situácie kľúčový.

Bežná údržba nie je obnova

Najsilnejším momentom správy NKÚ je, že odlišuje bežnú údržbu od skutočnej obnovy majetku. Bežná údržba je nevyhnutná, ale jej cieľom je udržať prevádzkyschopnosť, nie zlepšiť stavebno-technický stav. To je možné len cez veľkoplošné opravy a investičné projekty. Viac ako polovica bežných výdavkov ide na zimnú údržbu, kosenie a čistenie krajníc. Na súvislé opravy povrchov ide len menšia časť zdrojov a investície sú navyše výrazne závislé od eurofondov. NKÚ preto správne konštatuje, že identifikované potreby opráv a modernizácií významne prevyšujú finančné možnosti samosprávnych krajov.

Inými slovami, systém dnes funguje najmä v režime udržať prevádzku, nie systematicky obnovovať majetok.

Pri mostoch nerozhoduje len stav, ale aj pripravenosť

Pri mostoch preto nestačí povedať, že ich je veľa v zlom stave. Rozhodujúce je, či kraj alebo správca má vytvorený systém, ktorý vie na zhoršovanie reagovať. Teda či má pravidelné prehliadky, dobré dáta, priorizáciu, zásobník projektov, pripravenú dokumentáciu, vysúťažené rámce alebo zhotoviteľov a reálne financovanie. Kraj, ktorý takýto systém má, vie mosty v STS 5 až 7 manažovať ako prirodzenú súčasť životného cyklu. Kraj, ktorý ho nemá, sa dostáva do režimu dobiehania a krízového rozhodovania.

Toto považujem za jeden z najdôležitejších interpretačných rozdielov. Samotné číslo 2 062 mostov v troch najhorších stupňoch stavu je vážne. Ale ešte dôležitejšia otázka znie: koľko z nich je systémovo manažovaných a koľko z nich je už za hranou pripravenosti verejného správcu reagovať? Správa NKÚ trend pomenovala veľmi dobre, no túto prevádzkovú a investičnú pripravenosť už podrobnejšie nerozobrala.

Kde má správa NKÚ svoj prirodzený limit

Tu sa dostávame k ďalšej dôležitej veci. NKÚ prirodzene vychádza z dát, ktoré má systém k dispozícii: z evidencie správcov, z cestnej databanky, z vizuálnych prehliadok a z dostupnej diagnostiky. To je pri takejto kontrole logické. Zároveň to však znamená, že výsledný obraz je len taký presný, ako presné sú vstupné dáta. A tie môžu byť do istej miery skreslené, a to aj pri najlepšom úmysle jednotlivých správcov.

Evidenciu stavebno-technického stavu totiž vo veľkej miere vykonávajú samotní pracovníci správcov ciest. Len časť siete je monitorovaná diagnostickými zariadeniami. Podobne je to pri mostoch, kde bežné prehliadky často vykonávajú ľudia s veľkou praktickou skúsenosťou, ale nie vždy so špecializovaným statickým alebo mostným zázemím. Samotná správa navyše pripomína, že medzi krajmi existujú rozdiely v systéme evidencie, výkone správy aj financovaní, čo komplikuje porovnateľnosť.

Preto by som správu NKÚ čítal ako cenný audit systému na základe existujúcich evidencií, nie ako definitívny technický audit každého mosta a každého kilometra ciest.

Bez validácie dát a bez systému správy mostov sa nepohneme

Preto si myslím, že Slovensko potrebuje silnejší odborný dohľad nad dátami o cestách a mostoch. Pokojne v rámci cestnej databanky alebo na ňu naviazaný špecializovaný útvar, ktorý by údaje od správcov nezávisle validoval, vykonával prehliadky, rozširoval používanie diagnostických zariadení a na základe jednotnej metodiky pripravoval objektivizované investičné potreby.

Nestačí evidovať. Treba aj overovať. Nestačí vedieť, koľko mostov je v STS 5, 6 alebo 7. Treba vedieť aj to, ktoré z nich sú už projektovo pripravené, ktoré majú kryté financovanie, ktoré sú v zásobníku opráv a ktoré sa len odsúvajú do budúcnosti. Práve tam sa totiž oddeľuje fungujúci systém od systému, ktorý problém len administratívne eviduje.

Kraje potrebujú viac spolupráce

Správa NKÚ správne odporúča rozvíjať vlastné kapacity správcov aj formou vzájomnej spolupráce. Tento bod je mimoriadne dôležitý. Kraje si len ťažko dokážu každý sám udržať všetky špecializované odborné kapacity a zároveň nemajú reálnu možnosť vytvoriť si plnohodnotnú alternatívu k existujúcim systémom evidencie. Preto by bolo rozumné uvažovať o silnejšom spoločnom modeli: zdieľaní expertov, spoločnej diagnostike, spoločných verejných obstarávaniach, zdieľaní techniky, skladových kapacít aj mostných tímov.

Správa pritom ukazuje, že funkčné riešenia existujú. Po kontrole z roku 2021 vznikli u niektorých správcov mostné čaty. Najvýraznejšie sa to prejavilo v Trenčianskom kraji, kde sa v rokoch 2022 až 2024 týmto spôsobom opravilo 40 mostov zo 642 a náklady nedosiahli ani 1 milión eur. To je dobrý príklad toho, že keď sa odbornosť a organizácia nastavia správne, výsledky sa dostavia aj bez obrovských investícií.

Financovanie je kľúčové, ale nie jediné

Bolo by chybou čítať správu NKÚ len ako dôkaz, že chýbajú peniaze. Áno, financovanie je zásadný problém. No samo osebe nestačí. Bez presnejších dát, bez ich nezávislej validácie a bez profesionálnejšej priorizácie sa aj vyššie výdavky môžu rozplynúť v režime operatívneho hasenia problémov.

Podstatný je aj detail, ktorý NKÚ správne otvoril pri mostoch: prekládky inžinierskych sietí. Ak ich pri modernizácii mostov financuje vlastník mosta a nie vlastník siete, systém tým verejného správcu zbytočne zaťažuje a znižuje jeho investičnú kapacitu. Aj to je dôvod, prečo problém mostov nie je len technický, ale aj systémový a legislatívny.

Záver: problémom nie je len počet zlých mostov, ale slabá pripravenosť na ich riešenie

Správu NKÚ preto treba čítať ako dôležitý audit systému, nie ako útok na konkrétnych správcov. Najdôležitejší odkaz podľa mňa nie je len to, že pribúda mostov v horších stupňoch stavebno-technického stavu. To je fakt. Ešte dôležitejšie však je, či máme systém, ktorý vie tento vývoj manažovať.

Ak mosty pravidelne udržiavame, opravujeme a pri STS 6 a 7 rekonštruujeme, je to prirodzená súčasť ich životného cyklu. Ak však systém nemáme a mosty sa nám hromadia v STS 6 a 7 bez projektovej pripravenosti, bez vysúťažených zhotoviteľov a bez peňazí, vtedy sa z technického stavu stáva reálny verejný problém.

A práve preto dnes nestačí hovoriť len o vyšších rozpočtoch. Potrebujeme aj presnejšie dáta, ich nezávislú validáciu, lepší asset manažment a oveľa vyššiu pripravenosť systému konať včas.

Článok Správa NKÚ ukázala problém. Nie je len v počte zlých mostov, ale v pripravenosti systému je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Nový úsek je súčasťou 15,2 kilometra dlhej trasy v úseku Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce. Trenčiansky samosprávny kraj na jeho realizáciu získal 5,7 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. V praxi tak vzniká ďalší diel súvislej cyklistickej osi, ktorá má postupne prepájať existujúce úseky a vytvárať použiteľnú alternatívu nielen pre rekreačnú, ale aj každodennú dopravu.

Cyklotrasa vzniká na konštrukcii, nie len v teréne

Jednou z najvýraznejších častí stavby je úsek od križovatky na Murgašovej ulici pri elektrárni až takmer po Prejtské jazerá. Práve tu bude cyklotrasa vedená po oporných gabiónových múroch, ktorých výška dosiahne od troch až do siedmich metrov pri mostnom objekte ponad Kočkovský kanál.

Takéto riešenie ukazuje, že nejde o jednoduché vyznačenie koridoru v existujúcom priestore, ale o plnohodnotnú líniovú stavbu, ktorá si vyžaduje samostatné technické teleso. Význam tejto časti spočíva aj v tom, že umožní viesť trasu bezpečne a súvislo v území, kde by bežné vedenie cyklocesty po teréne nebolo možné alebo by bolo prevádzkovo menej vhodné.

Kraj buduje chrbticovú trasu, mesto chce doplniť napojenia

Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška počas kontrolného dňa pripomenul, že celý budovaný úsek patrí medzi významné investície do regionálnej mobility. „Je tu naozaj čulý stavebný ruch,“ uviedol v súvislosti s postupom prác. Zároveň pripomenul, že celkové náklady na 15,2 kilometra dlhý úsek cyklotrasy predstavujú 8,1 milióna eur s DPH, pričom 5,7 milióna eur kraj získal z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Na krajskú cyklomagistrálu chce nadviazať aj samotná Dubnica nad Váhom. Mesto deklaruje, že pripraví vlastné segregované cyklotrasy, ktoré privedú obyvateľov bezpečne na hlavnú trasu. Primátor Peter Wolf to pomenoval priamo: „Záujem verejnosti o cyklistiku rastie, preto sa teším, že cyklomagistrála už vzniká aj na území nášho mesta a prepojí nás tak už s existujúcimi úsekmi smerom na Nimnicu, ale aj Trenčín či Hornú Stredu, resp. Piešťany. My ako mesto chceme ľudí na cyklomagistrálu bezpečne priviesť, preto sa na ňu napojíme vlastnými segregovanými cyklotrasami tak, aby bol pohyb cyklistov nielen na území mesta bezpečný.“

Dôležitá nie je len dĺžka trasy, ale jej použiteľnosť

Práve napojenie na mestské a miestne vetvy bude rozhodovať o tom, aký význam bude mať nová infraštruktúra v každodennom živote. Samotná magistrála vytvára regionálnu os, no až prepojenie s mestom, sídliskami, školami či službami z nej robí infraštruktúru, ktorú možno využívať pravidelne.

Úsek pri Dubnici nad Váhom je z tohto pohľadu dôležitý aj symbolicky. Ukazuje, že rozvoj cyklistickej dopravy sa už neobmedzuje len na jednoduché mestské cyklopruhy alebo rekreačné chodníky pri rieke, ale zahŕňa aj technicky náročné stavebné riešenia tam, kde je potrebné prekonať zložité terénne či vodohospodárske pomery. Ak sa podarí naplniť krajské aj mestské plány, Vážska cyklomagistrála môže v tejto časti Považia vytvoriť kostru bezpečnej cyklistickej dopravy s presahom ďaleko za rekreačné využitie.

Zdroj a foto: mesto Dubnica nad Váhom

Článok Vážska cyklomagistrála pri Dubnici vstúpila do technicky náročnej fázy. Pri Kočkovskom kanáli vyrastú až sedemmetrové oporné múry je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií samosprávy má parkovisko uvoľniť verejný priestor v meste a ponúknuť alternatívu najmä pre ľudí dochádzajúcich za prácou, ktorí dnes často parkujú v uliciach a obytných zónach. Projekt je prezentovaný ako strategický a dlhodobý, s postupnou realizáciou v niekoľkých krokoch.

Lokalita pri Ciglianskej ceste a väzba na obchvat Prievidze

Mesto identifikovalo perspektívnu lokalitu pri Ciglianskej ceste, oproti sídlu spoločnosti SAD Prievidza. Viceprimátor Prievidze Michal Dobiaš zdôraznil dopravný význam miesta najmä v súvislosti s budúcim napojením po dokončení obchvatu: „Po dokončení obchvatu bude táto plocha priamo napojená zo všetkých hlavných smerov – Nováky, Bojnice, Handlová a Cigeľ.“

Podľa mesta má práve dostupnosť z viacerých smerov vytvoriť predpoklad, aby záchytné parkovanie fungovalo aj pre dochádzajúcich z okolitých obcí a aby sa časť dopravy nepresúvala až do centra Prievidze.

Parkovanie aj pre dodávky, kamióny a karavany

Pripravované záchytné parkovisko nemá byť určené iba pre osobné autá. Mesto uvádza, že počíta aj s miestami pre nákladnú dopravu, dodávky a karavany. Podľa viceprimátora má ísť o reakciu na opakované sťažnosti na parkovanie kamiónov v obytných zónach alebo na cestách, ktoré zaberá verejný priestor a zhoršuje dopravnú situáciu.

Súčasťou areálu by podľa zámeru mohlo byť aj sociálne zázemie vrátane WC. Takéto vybavenie má zvýšiť komfort pre vodičov, ale aj pre turistov či profesionálnych šoférov, ktorí lokalitu využijú na krátkodobé státie.

Prepojenie s MHD a úvahy o cyklotrase

Kľúčovým prvkom projektu má byť prestup na verejnú dopravu. Mesto deklaruje cieľ, aby ľudia mohli zaparkovať na okraji Prievidze a ďalej pokračovať autobusom MHD. Viceprimátor zároveň uviedol, že v úvahách je aj cyklistická infraštruktúra: „V našich úvahách je aj možnosť vybudovať cyklotrasu, ktorá ešte viac skombinuje rôzne dopravné spôsoby.“

Z pohľadu dopravného plánovania ide o snahu znížiť počet jázd osobnými autami do vnútorných častí mesta a podporiť kombinovanú mobilitu, ktorá je typická pre záchytné parkoviská.

Anketa o dochádzaní: viac ako 1 600 respondentov

Mesto zámer opiera aj o výsledky ankety o dochádzaní za prácou, do ktorej sa podľa samosprávy zapojilo viac ako 1 600 respondentov. Výsledky majú ukazovať, že osobné auto je najčastejším spôsobom dopravy do práce, pričom viac než polovica opýtaných by privítala možnosť zaparkovať na okraji mesta a pokračovať autobusom, bicyklom alebo iným spôsobom.

Viceprimátor to zhrnul slovami: „To potvrdzuje, že záchytné parkovisko nie je len ideou, ale odpoveďou na reálne potreby širokej skupiny ľudí – od pracujúcich až po dopravcov.“

Schválený prvý krok: majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov

Najbližším konkrétnym krokom má byť majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov vo vybranej lokalite. Samospráva uvádza, že poslanci Mestského zastupiteľstva v Prievidzi tento zámer odsúhlasili na februárovom zasadnutí.

Podľa viceprimátora pôjde o proces na dlhšie obdobie, vrátane odkúpenia pozemkov od vlastníkov a spracovania znaleckých posudkov: „Objektívne povedané – toto sa nedá urobiť za pol roka či rok.“

Význam pre dopravu a verejný priestor v Prievidzi

Ak sa projekt podarí pripraviť a zrealizovať, mesto očakáva zníženie tlaku na parkovanie v uliciach, odľahčenie centra Prievidze a lepšie podmienky pre kombinovanie individuálnej a verejnej dopravy. Zámer zároveň cieli na problém parkovania veľkých vozidiel v obytných zónach, ktorý má dopad na bezpečnosť a kvalitu verejného priestoru.

V tejto fáze ide o prípravný zámer s dôrazom na vysporiadanie pozemkov; ďalšie parametre riešenia bude určovať postup prípravy projektu v nasledujúcich obdobiach.

Zdroj: prievidza.sk

Článok Prievidza pripravuje záchytné parkovisko pri Ciglianskej ceste: má odľahčiť centrum a prepojiť autá s MHD je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Termín súťaže a základný princíp

Súťaž „IDS PLUS – appka, ktorá odmeňuje“ prebieha od 16. 2. 2026 (00:00) do 1. 3. 2026 (23:59). Podľa zverejnených informácií je do súťaže automaticky zaradený každý používateľ aplikácie IDS PLUS, ktorý má počas trvania súťaže v aplikácii platný cestovný lístok zakúpený cez mobilnú aplikáciu.

Aké lístky sa započítavajú a ako vzniká „žreb“

Do súťaže sa započítava platný predplatný cestovný lístok (PCL), jednorazový cestovný lístok (JCL) alebo 24- či 72-hodinový lístok, ak bol zakúpený prostredníctvom aplikácie IDS PLUS. Za každý deň, počas ktorého má používateľ v aplikácii platný cestovný lístok, získa jeden žreb do žrebovania, pričom maximálny počet je 14 žrebov za celé obdobie súťaže.

Výhry: kredit do aplikácie IDS PLUS

Organizátor uvádza tri výherné miesta, pričom výhrou je kredit použiteľný v aplikácii IDS PLUS. Za 1. miesto je určený kredit 50 €, za 2. miesto 40 € a za 3. miesto 30 €.

Žrebovanie a kontaktovanie výhercov

Výhercovia majú byť po skončení súťaže vyžrebovaní náhodným výberom. Organizátor zároveň uvádza, že výhercov bude kontaktovať na e-mailovej adrese uvedenej v účte IDS PLUS.

Kde nájsť pravidlá súťaže

Úplné podmienky súťaže sú podľa organizátora zverejnené v dokumente Štatút propagačnej súťaže „IDS PLUS – appka, ktorá odmeňuje“ na webovej stránke IDS PLUS.

Súťaž zapadá do trendu, v ktorom integrované dopravné systémy motivujú cestujúcich k využívaniu digitálnych kanálov na nákup cestovných lístkov. V praxi to môže zjednodušiť odbavenie a podporiť používanie jednotného lístka v rámci integrovanej verejnej dopravy v regiónoch, kde IDS PLUS pôsobí.

Zdroj: idsplus.sk

Článok IDS PLUS spúšťa súťaž o kredit do aplikácie: žreb získa každý deň s platným lístkom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dolné Považie a dolná Nitra: zásahy na trati Trnava – Leopoldov

ZSSK spája časť zmien s rekonštrukčnými prácami na trati Trnava – Leopoldov a s rekonštrukciou zabezpečovacieho zariadenia. Opatrenia sa týkajú najmä rýchlikov PONITRAN a vybraných regionálnych spojov medzi Nitrou a Trnavou.

Pri rýchlikoch R 7xx „PONITRAN“ (Prievidza – Bratislava Nové Mesto) bude od 16. februára platiť mimoriadne zastavovanie všetkých vlakov v železničnej stanici Pezinok. Zároveň budú v týchto rýchlikoch dočasne uznávané aj cestovné doklady IDS BK v úseku Pezinok – Bratislava Nové Mesto.

Vybrané vlaky REX 18xx a Os 51xx na linke Nitra – Trnava budú v období 17. februára až 24. februára vedené iba v úseku Nitra – Leopoldov. ZSSK uvádza, že v Leopoldove bude umožnený prestup na vlaky R 107xx „POVAŽAN“ smer Trnava a zo smeru Trnava, pričom tieto vlaky budú počas uvedeného obdobia zastavovať aj v stanici Brestovany.

Cezhraničný úsek Lúky pod Makytou – Horní Lideč: prerušenie dopravy až do decembra 2026

Výraznejšia zmena sa týka cezhraničného spojenia cez pohraničný priechod Lúky pod Makytou št. hr. – Horní Lideč. Dôvodom je sanácia železničnej infraštruktúry v úseku Horní Lideč – Vsetín v Českej republike po zosuve pôdy. ZSSK informuje, že dôjde k úplnému prerušeniu železničnej dopravy v tomto úseku od 16. februára 2026 až do konca platnosti GVD 2025/2026, teda do 12. decembra 2026.

V diaľkovej doprave sa zmeny dotknú vlakov EC „Valašský expres“ na linke Žilina – Praha. V úseku Púchov – Vsetín budú vlaky nahradené náhradnou autobusovou dopravou (NAD), ktorá má premávať podľa osobitného cestovného poriadku. ZSSK zároveň upozorňuje, že časy odchodov a príchodov autobusov NAD nebudú garantovať prípoje na vlaky v stanici Púchov zo smerov Žilina alebo Trenčín a odporúča využiť skorší vlakový spoj, aby cestujúci stihli nadväzné autobusy, ktoré odchádzajú bez čakania na prípoje.

V regionálnej doprave na linke Púchov – Horní Lideč budú regionálne vlaky premávať len v úseku Púchov – Strelenka. Úsek Strelenka – Horní Lideč bude podľa ZSSK zrušený bez náhrady, pričom spoje majú jazdiť podľa výlukového cestovného poriadku.

Autovlak Humenné – Praha: skorší príchod do Prahy

ZSSK zároveň informuje o úprave časov pri nočnom vlaku EN 442 Humenné – Praha hl. n. s výkladkou automobilov v stanici Praha Michle. Od noci 16./17. februára 2026 do konca GVD 2025/2026 sa posúva čas príchodu do Prahy, pričom dopad má len na stanice Praha hl. n. a Praha-Michle. Podľa zverejnených údajov má vlak prísť na Praha hl. n. v čase 07:26 – 07:39 (pôvodne 07:46 – 07:51) a do Praha-Michle o 08:38 (pôvodne 08:50); výkládka automobilov má prebiehať 08:40 – 09:10 (pôvodne 08:50 – 09:20).

Kde si overiť aktuálne spojenia

ZSSK odporúča overiť si aktuálne spojenia pred cestou na webe www.zssk.sk, v mobilnej aplikácii ZSSK IDeme vlakom alebo u zamestnancov prvého kontaktu. Dopravca zároveň odkazuje na kanály, kde zverejňuje aktuálne informácie o prevádzke a mimoriadnostiach.

Širší dopad: výluky menia prestupy aj cezhraničné väzby

Zverejnené opatrenia ukazujú, že výluky na infraštruktúre sa neprejavujú len zmenou časov, ale aj úpravou zastavovania, prestupných väzieb a dočasným presunom časti dopravy na autobusy. Najdlhšie obmedzenie sa týka cezhraničného úseku pri Lúkach pod Makytou, kde bude až do decembra 2026 prerušená železničná doprava v smere na Horní Lideč a Vsetín, čo ovplyvní diaľkové aj regionálne cestovanie medzi Slovenskom a Českom.

Zdroj: zssk.sk

Článok ZSSK mení cestovný poriadok od 16. februára: zastavenie rýchlikov v Pezinku, skrátené spoje Nitra – Trnava a dlhá výluka pri Lúkach pod Makytou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.