V Žilinskom kraji ide podľa ministerstva už o štvrtý slávnostný štart výstavby v krátkom období. Rezort pripomenul januárové poklepanie základného kameňa úseku medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom, februárový začiatok výstavby rajeckého privádzača a decembrový štart prác na druhom polprofile D3 medzi Oščadnicou a Čadcou.

D3 na Kysuciach ako súčasť severného ťahu k poľskej hranici

Minister dopravy Jozef Ráž zdôraznil význam Žiliny ako dopravného uzla v rámci Slovenska. „Na slovenskú diaľničnú sieť sa pozeráme ako na celok. No v Žiline musíme dobiehať významný infraštruktúrny dlh. Práve Žilina je spojnicou ako sever – juh, tak východ – západ. Z dopravných riešení tak benefitujú obyvatelia celého Slovenska,“ uviedol.

Podľa NDS má mať celá „kysucká tepna“ D3 dĺžku 26 kilometrov a viesť od Žiliny až po poľské hranice. NDS zároveň uvádza, že v rámci celej D3 na Kysuciach sa ráta s výstavbou takmer 60 mostov, troch križovatiek a 40 kilometrov protihlukových stien.

Úsek Kysucké Nové Mesto – Oščadnica: 9,6 km a 22 mostných objektov

Prostredný úsek kysuckej D3 medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou bude mať podľa zverejnených informácií dĺžku 9,6 kilometra. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček priblížil základné parametre stavby: „V rámci úseku sa postaví dokopy 22 mostných objektov, jedna križovatka, odpočívadlo a nebude chýbať ani migračný koridor pre zver,“ uviedol.

Rezort dopravy a NDS zároveň uvádzajú, že ide o súčasť dobudovania posledných troch úsekov D3 na Kysuciach, ktoré majú spolu stáť približne 890 miliónov eur bez DPH. Financovanie má byť podľa zverejnených informácií kombinované, pričom významná časť má byť uhradená z eurofondov a zvyšok zo štátneho rozpočtu.

Očakávaný dopad: odľahčenie I/11 a obcí na trase tranzitu

Podľa ministerstva má kompletný diaľničný ťah D3 na Kysuciach odlákať časť osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/11. Očakáva sa odľahčenie obcí Oškerda, Radoľa, Povina a Kysucký Lieskovec o tisíce vozidiel.

Rezort zároveň uvádza, že D3 má priniesť úsporu cestovného času najmä v rannej a popoludňajšej špičke a zlepšiť plynulosť dopravy v regióne.

Zhotoviteľ: deklarovaný cieľ je realizácia „kvalitne a načas“

Generálny riaditeľ spoločnosti Skanska SK Miroslav Potoč označil dokončenie posledného úseku D3 za dôležitý míľnik pre región. „Nevnímame ho len ako stavebnú zákazku, ale ako príspevok k lepšej dostupnosti, plynulejšej doprave a vyššej bezpečnosti v regióne. Som presvedčený, že vďaka skúsenostiam nášho tímu projekt zrealizujeme kvalitne a načas,“ uviedol.

Čo nasleduje

Odovzdanie staveniska znamená formálny začiatok výstavby úseku D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica. Ďalší vývoj bude závisieť od priebehu realizačných prác na tomto úseku aj od koordinácie s nadväzujúcimi časťami D3, ktoré majú spolu vytvoriť súvislé diaľničné prepojenie Kysúc smerom k poľskej hranici.

Zdroj: mindop.sk

Článok Výstavba úseku D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica sa oficiálne začala: stavenisko odovzdali zhotoviteľovi je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) slávnostne otvorili nový úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorého dominantou je tunel Višňové. Podľa informácií NDS sa tým symbolicky uzatvára dlhý príbeh výstavby jedného z najsledovanejších diaľničných projektov na Slovensku.

Význam pre Žilinu a celé Slovensko

Predseda vlády SR Robert Fico pri otvorení zdôraznil, že ide o investíciu, ktorá ovplyvní celé Slovensko, keďže Žilina patrí medzi kľúčové priemyselné a dopravné uzly na ťahu sever – juh a západ – východ. Prognózy počítajú s priemernou intenzitou približne 20-tisíc vozidiel denne, z čoho asi štvrtinu má tvoriť nákladná doprava. Práve tá dnes výrazne zaťažuje cestu I/18 popod Strečno.

Nový diaľničný ťah má priniesť podstatné zvýšenie bezpečnosti a komfortu jazdy a zároveň výrazné zrýchlenie dopravy, najmä v smere západ – východ. Spolu so susedným úsekom od Hričovského Podhradia môže motoristom ušetriť desiatky minút, v špičkách pred sviatkami či prázdninami až približne hodinu cestovania.

Odľahčenie Žiliny a okolitých obcí

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozornil, že v intraviláne mesta Žilina sa vďaka novému úseku D1 zvýši priepustnosť frekventovanej svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná. Z križovatky sa totiž vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov, čo by malo obmedziť tvorbu dlhých kolón pri dopravných špičkách alebo pri komplikáciách na ceste popod Strečno.

Odklon významnej časti osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/18 zároveň zlepší možnosti napojenia priľahlých obcí, ako sú Stráňavy, Strečno či Mojšova Lúčka, ako aj priľahlých logistických areálov.

Náročná výstavba a úloha zhotoviteľa

Minister dopravy Jozef Ráž pripomenul, že posledné mesiace na stavbe boli mimoriadne hektické a cieľom všetkých zúčastnených strán bolo pustiť tunel aj priľahlý úsek do prevádzky čo najskôr. Rezort dopravy podľa jeho slov stavbu intenzívne monitoroval, pričom za posledné dva roky prebiehali kontrolné návštevy prakticky každý týždeň.

Generálny riaditeľ spoločnosti Skanska SK Miroslav Potoč vyzdvihol technickú náročnosť projektu a zdôraznil, že dokončenie stavby bolo výsledkom profesionality a úsilia zamestnancov zhotoviteľa.

Rozsah stavby a technické vybavenie

Nový úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13,5 kilometra, pričom viac ako polovicu tvorí tunel Višňové. Súčasťou úseku je deväť mostov, desať múrov, jedna križovatka, približne 4,3 kilometra protihlukových stien a dve predportálové budovy. V tuneli je nainštalované najmodernejšie technologické vybavenie, ktoré má prispieť k bezpečnej a plynulej prevádzke.

Silná podpora z fondov Európskej únie

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pripomenulo, že viac ako 90 % nákladov projektu v hodnote vyše 250 miliónov eur bolo financovaných z európskych zdrojov. Podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Petra Stana je tunel Višňové významným míľnikom nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku dopravnú sieť.

Projekt má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich, úspore času a zároveň k odbremeneniu dopravy v Strečnianskej tiesňave s prihliadnutím na environmentálne potreby územia. Európska únia tak podľa vyjadrenia EK potvrdzuje svoju úlohu kľúčového partnera pri modernizácii dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

Zdroj: nds.sk

Článok Tunel Višňové a nový úsek D1 otvorený: kľúčová diaľničná spojka pri Žiline v prevádzke je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

História výstavby tunela Višňové pri Žiline sa začala písať už v roku 1998, keď sa pod masívom Hoblíka začala raziť prieskumná štôlňa, ktorej cieľom bolo overiť geologické podmienky jedného z najnáročnejších úsekov budúcej diaľnice D1. Od tohto momentu po otvorenie tunela v pondelok 22. decembra 2025 uplynie 27 rokov.

Samotná výstavba diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala sa rozbehla výrazne neskôr, a to tiež na tri pokusy. Nasledovali roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov.

Tunel Višňové sa stal symbolom toho, aké zložité dokáže byť budovanie veľkej dopravnej infraštruktúry v náročnom geologickom prostredí. Zároveň je však aj odstrašujúcim príkladom nepodarených verejných obstarávaní a sporov, ktoré výstavbu o dlhé roky predĺžili aj predražili.

Prvý pokus – PPP projekt

Prvýkrát bol základný kameň tunela Višňové slávnostne poklepaný 16. októbra 2009. Projekt mal byť realizovaný v rámci prvého balíka PPP projektov, pri ktorých by výstavbu financoval súkromný koncesionár a štát by mu ju následne splácal počas 30 rokov – spolu s nákladmi na údržbu a primeraným ziskom. Po zmene vlády v roku 2010 však boli PPP projekty ukončené, keďže vybraný koncesionár nedokázal zabezpečiť financovanie stavby ani po šesťnásobnom predĺžení termínov.

Druhý pokus a odstúpenie od zmluvy

Po nevydarenom pokuse s PPP projektom trvalo ďalšie štyri roky, kým sa výstavba tunela opäť rozbehla. Zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové sa stalo konzorcium vedené spoločnosťou Salini Impregilo v spolupráci s firmou Dúha, ktoré stavbu prevzalo po položení základného kameňa v roku 2014.

Už v priebehu prvých rokov sa však ukázalo, že projekt bol výrazne podcenený – najmä z hľadiska geológie, náročnosti razenia tunela, harmonogramu aj financií. Stavba sa dostala do výrazného sklzu, tempo prác bolo pomalé, objavili sa spory so štátom a zhotoviteľ opakovane žiadal o navýšenie ceny aj predĺženie termínov.

V roku 2019 Národná diaľničná spoločnosť od zmluvy odstúpila, keďže bolo zrejmé, že pôvodný zhotoviteľ nie je schopný dielo dokončiť. Nasledovalo niekoľkoročné obdobie stagnácie, nové verejné obstarávanie a technický audit rozostavanej stavby.

Do tretice všetko dobré

Až v roku 2021 prevzalo projekt firma Skanska, ktorá musela najskôr odstrániť chyby po predchádzajúcom zhotoviteľovi, dopracovať technické riešenia a následne stavbu znovu „rozbehnúť“.

Zhotoviteľ nastúpil do rozostavanej a technicky mimoriadne náročnej stavby, ktorú komplikovali zložité geologické pomery masívu Malej Fatry, vysoké prítoky podzemných vôd aj potreba zosúladiť razenie tunela s už existujúcou prieskumnou štôlňou.

Práce prebiehali za prísnej prevádzkovej a bezpečnostnej kontroly, často v nepretržitom režime, s dôrazom na stabilizáciu horninového prostredia, dodatočné zabezpečenie výrubu a úpravy projektovej dokumentácie podľa reálnych geologických zistení. Práve tento etapový, technicky opatrný a výrazne konzervatívnejší postup bol nevyhnutný na to, aby sa tunel po rokoch prerušení a zmenách v spôsobe financovania podarilo bezpečne dokončiť.

Roky technických komplikácií, zmien zhotoviteľov, sporov, prerušení prác aj hľadania nových riešení bezpečnostných a technologických štandardov. (zdroj: NDS)

Najdlhší slovenský tunel v zložitom geologickom prostredí

Trasa diaľnice nadväzuje na úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, kde sa cez križovatku Lietavská Lúčka napája na Žilinu a cestu I/64. Odtiaľ pokračuje smerom na východ cez katastre obcí Porúbka, Rosina a Višňové, aby sa následne ponorila do dvojrúrového tunela Višňové. Ten vedie popod vrch Hoblík a po 7 445 metroch vyúsťuje v križovatke Dubná Skala pri Vrútkach, kde sa napája na ďalšie pokračovanie diaľnice D1. Celý úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13 510 metrov.

Po otvorení sa tunel Višňové stane najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Navrhnutý je pre maximálnu rýchlosť 100 km/h, s kompletným bezpečnostným vybavením, únikovými prepojeniami medzi rúrami a modernými riadiacimi a monitorovacími systémami. Pre motoristov to znamená úsporu približne 30 minút jazdy, výrazné odľahčenie centra Žiliny od tranzitnej dopravy a bezpečnejšie prepojenie západu a východu krajiny.

• 118 stavebných objektov
• 7,5 km dlhý tunel Višňové
• 8 mostov (2 najdlhšie majú 947 m a 585 m)
• 1 dočasné premostenie
• 5 zárubných a 4 oporné múry
• 2 protihlukové steny

Aj napriek zlým manažérskym rozhodnutiam a zbabraným verejným obstarávaniam patrí veľká poklona všetkým stavbárom, projektantom, geológom, technikom, tunelárom, statikom, bezpečnostným špecialistom, dispečerom, pracovníkom dozoru, ministerským úradníkom, diaľničiarom ako aj všetkým ostatným, ktorí sa v priebehu rokov podieľali na tom, aby sa tunel a celý diaľničný úsek napokon podarilo dokončiť. Práve ich odbornosť, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy v náročných podmienkach rozhodli o tom, že z nekonečnej stavby je dnes hotové dielo.

Tunel Višňové je dnes viac než len dopravná stavba. Je výsledkom takmer troch desaťročí prieskumov, plánovania, prerušení aj návratov k práci. Príbeh, ktorý sa v pondelok 22. decembra uzatvára – a zároveň otvára novú kapitolu cestovania na severe Slovenska.

Článok Tunel Višňové. Symbol stavbárskeho umenia, ale aj zlých manažérskych rozhodnutí je zobrazený ako prvý na Doprava.org.