Teoreticky by to mala byť radostná správa. Národná diaľničná konečne stavia úseky v dlhodobo zanedbaných regiónoch, kde sa diaľnica sľubuje už desaťročia.

Lenže prakticky ide o katastrofu, ktorá je v priamom rozpore s deklarovanou konsolidáciou, o ktorú sa vláda pokúša. Rovnako tak s hocijakým zmysluplným plánom na dostavbu diaľničnej siete. Ide prakticky bezdôvodné o vyhadzovanei bankoviek von oknom.

Je pekné, že ďaľnice sa na juhu stavajú. Ide o ďalšie úseky, kde je cena bezdôvodne nielen 2x, ale dokonca 3x vyššia, ako by mala byť. Za tú istú čiastku sa teda malo postaviť nie 15, ale 45 kilometrov. Bavíme sa tu o mierne zvlnenom teréne, žiadne tunely ani estakády. Lacnejšie sa už prakticky stavať nedá.

Na jednoduchú ilustráciu premštenej ceny si možno spomenúť, že dva 4-pruhové úseky na Kysuckej D3 v dĺžke 22 kilometrov, ktoré boli zazmluvnené presne pred polrokom, stáli dokopy 660 mil. eur, alebo presne 30 mil. eur/km. Viac pruhov, oveľa zložitejší terén, ten istý minister dopravy, a len o trochu vyššia cena podobná cena.

Tiež sa ponúka viac priamočiare porovnanie. Slovenská správa ciest ako chudobná sestra NDS, ktorá nemá príjmy z mýta, takisto stavia nové cesty a je ich schopná postaviť práve za tretinové ceny.

A potom je tu separátna kategória, a to diaľnice v Česku. Náhodný prierez v regiónoch s podobným geografickým profilom ako južné Slovensko ukazuje, že Ředitelství silnic a dálnic, obdoba NDS, stavia dokonca štvorpruhové cesty za polovičnú cenu oproti našej R2 (systematický prehľad českých diaľnic prinesieme na týchto stránkach v blízkej budúcnosti). Keby sa teda chcelo, mohli by sme mať dvakrát viac kilometrov v plnom profile.

Graf: porovnanie ceny R2 Zacharovce-Figa a vybraných úsekov Slovenskej správy ciest a českých diaľnic (bez DPH). Zdroj: ÚHP a spracovanie autora. Ceny sú upravené o infláciu na cenovú úroveň roku 2026 [doplnené 1.4.].

Už dávno to bolo jasné

Aj tento úsek v zmysle zákona tradične posudzoval Útvar hodnoty za peniaze, a to ešte z roku 2022. Hodnotenie poukázalo na vtedy už 50-percentné predraženie voči iným podobným stavbám. Odporúčanie bolo za týchto podmienok jasné – nepokračovať v projekte. Odvtedy sa nič nezmenilo, len cena narástla o 30%. Samotné ministerstvo dopravy vtedy plánovalo spustiť výstavbu týchto úsekov až po roku 2032, pretože v ním odsúhlasenej prioritizácii boli mimoriadne hlboko.

Fakt, že práve tento úsek je vo vysokom štádiu pripravenosti a zrelý na obstarávanie, pôsobí, ako by NDS “nemala do čoho pichnúť” a z klobúka vytiahla to jediné, čo má ako-tak pripravené, a nie to, čo krajina potrebuje.

Minister tvrdí, že rozostaval Slovensko. Rozostavané to síce bude, ale predovšetkým z hľadiska výdavkov, rozhodne nie výsledných kilometrov. Tých totiž bude trikrát menej, ako by malo byť.

O čom to celé svedčí? V prvom rade o nekultúre vo vzťahu k peniazom a neschopnosti dlhé roky dodávať to, za čo si občan zaplatil. Táto súťaž je tiež vztýčeným prostredníkom všetkým občanom, ktorí čakajú napríklad na neexistujúcu R4 na severovýchode alebo D1 na východ od Košíc, alebo ktorí každý deň jazdia do práce po cestách a mostoch v havarijnom stave.

Článok Graf týždňa: za každý nový kilometer R2 by sme reálne mali dostať tri je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Kontrolného dňa sa zúčastnil aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko spolu s generálnym riaditeľom Národná diaľničná spoločnosť Filipom Macháčkom a odborným tímom zhotoviteľa.

Primátor Nosko: Ide o náročnú stavbu s veľkým významom

Primátor po obhliadke zdôraznil rozsah a náročnosť projektu, ktorý je rozdelený na viacero stavebných objektov. „Ide o náročnú stavbu rozdelenú na viacero objektov. Preto denne v tejto lokalite pracuje približne 250 ľudí súbežne na viacerých miestach,“ uviedol Nosko.

Podľa neho sa stavba v uplynulých mesiacoch musela vysporiadať s viacerými technickými a organizačnými problémami, ktoré spôsobili počiatočné zdržanie. Aktuálne však projekt opäť naberá tempo.

„Hoci ide o krátky, približne trojkilometrový úsek, v porovnaní s inými veľkými projektmi bolo potrebné vysporiadať sa s viacerými problémami. Napriek počiatočnému zdržaniu však výstavba aktuálne napreduje,“ doplnil primátor.

Kľúčové prepojenie na vstupe do mesta

Úsek R1 s dĺžkou približne 3,04 kilometra patrí medzi strategické dopravné investície v Banskobystrickom kraji. Jeho cieľom je najmä odľahčiť existujúcu cestu I/66, ktorá dlhodobo kapacitne nepostačuje najmä v ranných a popoludňajších špičkách.

Nová rýchlostná cesta bude vedená prevažne v koridore súčasnej I/66, pričom si vyžiada jej preložku do novej polohy. Súčasťou stavby bude aj nový most ponad železničnú trať a moderný most cez rieku Hron.

Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť, ktorá realizuje stavbu prostredníctvom zhotoviteľského združenia Doprastav a Metrostav DS. Zmluvná cena projektu dosahuje 86,8 milióna eur bez DPH. Stavba sa realizuje v okrese Banská Bystrica a predstavuje prvú etapu plánovaného predĺženia R1 v tomto území.

Primátor Nosko v závere zdôraznil význam projektu pre každodenný život obyvateľov aj tranzitnú dopravu. „Verím, že výsledok prispeje k zlepšeniu komplikovanej dopravnej situácie, odľahčí premávku a zvýši jej bezpečnosť,“ uviedol.

Po dokončení má nový úsek priniesť vyššiu plynulosť dopravy, skrátenie cestovných časov a zvýšenie bezpečnosti na jednom z najvyťaženejších dopravných ťahov v regióne.

Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť
Foto: Ján Nosko

Článok Výstavba R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou napreduje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Na konci roka 2025 mohli vodiči v Poľsku využívať približne 5 466 km ciest vyššej kategórie, z toho viac než 1 894 km diaľnic a približne 3 571 km rýchlostných ciest. Z pohľadu plánovania je podstatné, že popri existujúcej sieti beží rozsiahla zásoba projektov: v realizácii je 116 projektov s dĺžkou takmer 1 373 km a hodnotou 55,8 mld. PLN (13,2 mld EUR), pričom ďalšie stovky kilometrov sú v tendroch alebo v prípravných stupňoch.

Kde pribudli nové kilometre

Dokončovanie úsekov pokračovalo až do záveru roka, vrátane decembrových odovzdaní vybraných častí S7 v oblasti Trójmiejsta, úsekov S1 v Sliezsku s tunelmi, viacerých častí S6 medzi Koszalinom a Słupskom či obchvatov na ťahoch S74/DK9 a DK12. Z hľadiska dopravnej politiky je dôležité, že popri „veľkých“ projektoch pribúdali aj obchvaty miest na cestách I. triedy, ktoré znižujú tranzit v zastavaných územiach a menia dopravné pomery v mestách – často výraznejšie než samotné diaľničné úseky, ktoré slúžia najmä na diaľkovú dopravu.

• A2 Siedlce Południe – Siedlce Wschód 
• S1 Oświęcim – Dankowice 
• S1 Dankowice – Bielsko-Biała Hałcnów 
• S1 Przybędza – Milówka (obejście Węgierskiej Górki) 
• S3 Świnoujście – Dargobądz 
• S3 Dargobądz – Troszyn 
• S6 obwodnica Słupska (II jezdnia) 
• S6 Sianów – Sławno 
• S6 Sławno – Słupsk 
• S7 Chwaszczyno – Żukowo 
• S7 Żukowo – Gdańsk Południe 
• S7 Modlin – Czosnów 
• S7 Grębałów – Nowa Huta 
• S7 Płońsk Południe – Załuski 
• S7 Załuski – Modlin   
• S19 Krosno – Miejsce Piastowe 
• S19 Miejsce Piastowe – Dukla  
• S19 Bielsk Podlaski Zachód – Boćki 
• S19 Haćki – Bielsk Podlaski Zachód z odcinkiem DK66 
• S19 Kuźnica – Sokółka Północ (fragment zostanie oddany jeszcze w Sylwestra) 
• S61 Łomża Zachód – Kolno (II jezdnia) 
• S74/DK9 obwodnica Opatowa 
• DK8 obwodnica Suchowoli 
• DK8 obwodnica Sztabina 
• DK12 obwodnica Gostynia 
• DK15 obwodnica Koźmina Wielkopolskiego 
• DK20 obwodnica Żukowa (fragment) 
• DK20 obwodnica Szczecinka 
• DK22 obwodnica Strzelec Krajeńskich 
• DK32 obwodnica Żodynia 
• DK42 obwodnica Wąchocka (fragment) 
• DK44 obwodnica Oświęcimia (fragmenty) 
• DK66 obwodnica Bielska Podlaskiego 
• DK74 obwodnica Dzwoli 
• DK74 łącznik północny DK9 i DK74 
• DK75 łącznik brzeski 
• DK78 obwodnica Poręby i Zawiercia (odcinek Siewierz – Poręba – Zawiercie) 
• DK79 obwodnica Lipska 

Verejné obstarávanie a príprava nových projektov

Rok 2025 priniesol aj vysoký objem nových súťaží: GDDKiA vyhlásila tendre pre 29 úsekov s celkovou dĺžkou 387,5 km a odhadovanou hodnotou 13,3 mld. PLN, čo prekročilo pôvodne avizovaný cieľ. Zaujímavým signálom pre trh je, že podľa vyhodnotenia výsledkov sa priemer najnižšej ponuky pohyboval na úrovni približne 85 % rozpočtovej ceny a celkový priemer dosiahol 100 %, čo naznačuje relatívne stabilné cenové očakávania bez výraznej „cenovej vojny“.

Zmluvne sa v roku 2025 posunulo do realizácie 23 projektov s dĺžkou 175,7 km a hodnotou 5,1 mld. PLN (1,2 mld. EUR). Súčasne však agentúra otvorene pomenúva faktor, ktorý je typický aj pre iné krajiny: podpis zmlúv sa aj po vyhodnotení súťaže často predlžuje pre odvolania na KIO a súdne spory. Priemerný čas od vyhlásenia tendra po podpis zmluvy uvádza na úrovni 12 mesiacov, čo významne ovplyvňuje plánovanie a reálny štart výstavby.

Popri rozvoji siete riešila GDDKiA aj následky povodní na juhu Poľska. Od septembra 2024 realizovala stovky zásahov – prevažne údržbových – a zároveň pripravuje väčšie investície (napríklad mostné a odvodňovacie stavby), ktoré majú zvýšiť odolnosť ciest voči podobným udalostiam v budúcnosti. Celková hodnota prác spojených s odstraňovaním škôd sa uvádza na úrovni viac než 480 mil. PLN.
Gov.pl

Širší posun: dialóg s trhom a financovanie z EÚ

Rok 2025 priniesol aj systémové opatrenia mimo samotnej výstavby. GDDKiA spustila Forum inwestycyjne ako platformu pre koordináciu investora, projektantov a zhotoviteľov, s ambíciou identifikovať bariéry a zefektívniť procesy v príprave a realizácii. Zároveň pokračuje financovanie vybraných investícií z európskych zdrojov a doplnkové financovanie cez Európsku investičnú banku, pričom prioritou majú byť aj rekonštrukcie a zvyšovanie odolnosti infraštruktúry voči klimatickým rizikám.

Zverejnená bilancia ukazuje, že výkon cestnej politiky sa nedá merať len početom otvorených kilometrov. Rovnako dôležitá je „zásobník“ projektov v príprave, schopnosť obstarávania a manažment rizík v povoľovacích a odvolacích procesoch. Poľsko vstupuje do roku 2026 so silným rozostavaným portfóliom, no zároveň s jasne pomenovanými kritickými miestami, ktoré rozhodujú o tom, či sa plánované kilometre pretavia do reálnej dopravy a zmeny kvality života v území.

Zdroj: Generalna Dyrekcja Dróg Krajowych i Autostrad
Foto: Paweł Klarecki / GDDKiA

Článok Poľsko v roku 2025 otvorilo vyše 390 km nových rýchlostných ciest. Kľúčová je kontinuálna príprava projektov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Mosty pomáhajú doprave aj výstavbe

Podľa investičného riaditeľa NDS Júliusa Mihálika boli už skôr sprejazdnené aj dva mosty – jeden na ceste I/18 a druhý na prístupovej ceste k západnému portálu tunela Okruhliak. Tieto mosty významne pomohli plynulejšej živej premávke a zároveň logistike samotnej výstavby.

Rozsiahla mostná a tunelová výstavba

NDS uvádza, že na danom ťahu sa celkovo vybuduje 12 mostov s celkovou dĺžkou viac ako 1,6 kilometra. V prebiehajúcej stavebnej sezóne sa práce sústreďujú najmä na mostné objekty, ale pokračuje sa aj v budovaní násypov na východnej strane od tunela, v realizácii dažďovej kanalizácie a vo výkopových prácach.

Tunel Okruhliak a prínos pre Prešov

Súčasťou viac ako desaťkilometrového úseku rýchlostnej cesty R4 pri Prešove bude aj takmer dvojkilometrový tunel Okruhliak, v ktorom prebiehajú raziace práce. Po dokončení má druhá etapa severného obchvatu doplniť prvú etapu aj juhozápadný diaľničný obchvat mesta. Podľa NDS tak dôjde k výraznému odbremeneniu Prešova od tranzitnej dopravy zo všetkých smerov a motoristom sa zároveň skráti čas jazdy o niekoľko minút.

Zdroj: nds.sk

Článok Nová okružná križovatka pri Kapušanoch zvyšuje bezpečnosť na severnom obchvate Prešova je zobrazený ako prvý na Doprava.org.