Najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 kilometra

NDS uvádza, že krivánsky most je dlhý takmer 4,5 kilometra a pozostáva z troch častí. Estakáda je prezentovaná ako najdlhšia na Slovensku a zároveň ako technicky výnimočný objekt aj v európskom kontexte.

Tri technológie výstavby na jednom moste

Za špecifikum stavby NDS označuje spôsob realizácie, pri ktorom sa použili tri rôzne technológie: výsuvná skruž, letmá betonáž a vysúvanie mosta. Spoločnosť zároveň poukazuje aj na krajinný kontext krivánskeho údolia, ktorý je z estakády výrazne vnímateľný.

NDS: po otvorení prešlo na R2 približne 94 % ťažkej nákladnej dopravy

Keďže úsek R2 Kriváň – Mýtna plynulo nadväzuje na existujúce ťahy z oboch smerov, podľa NDS si naň nákladní dopravcovia rýchlo zvykli. Spoločnosť tvrdí, že po otvorení prešla na rýchlostnú cestu „drvivá väčšina“ ťažkej nákladnej dopravy, konkrétne približne 94 % nákladných vozidiel, ktoré tak už nezaťažujú cestu I/16.

Vyjadrenie investičného riaditeľa NDS

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik v tejto súvislosti zdôraznil kombináciu technických parametrov a vnímania stavby v území: „Prirodzene, pri každej infraštruktúrnej stavbe je najdôležitejšia jej funkčnosť a technické parametre. Niet však pochýb, že krivánska estakáda patrí medzi výnimočné cestné objekty, a to nie len v Slovenskom, ale aj v stredoeurópskom meradle…“

V súťaži je aj košický obchvat, ktorý prepojil R4 a D1

NDS zároveň informuje, že o titul Stavba roka sa uchádza aj ďalší nedávno sprejazdnený úsek rýchlostnej cesty pri Košiciach. Košický obchvat podľa spoločnosti prepojil ťahy R4 a D1 a umožnil obísť Košice po juhovýchodnej strane, pričom má význam najmä pre tranzit v smere na Maďarsko a späť.

Čo bude nasledovať

V prípade krivánskej estakády ide v tejto chvíli o súťažné hodnotenie už sprevádzkovaného diela. NDS odkazuje, že hlasovanie verejnosti prebieha v rámci ankety Stavba roka na stránke ASB.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Krivánska estakáda na R2 sa uchádza o titul Stavba roka, po otvorení odľahčila cestu I/16 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Teoreticky by to mala byť radostná správa. Národná diaľničná konečne stavia úseky v dlhodobo zanedbaných regiónoch, kde sa diaľnica sľubuje už desaťročia.

Lenže prakticky ide o katastrofu, ktorá je v priamom rozpore s deklarovanou konsolidáciou, o ktorú sa vláda pokúša. Rovnako tak s hocijakým zmysluplným plánom na dostavbu diaľničnej siete. Ide prakticky bezdôvodné o vyhadzovanei bankoviek von oknom.

Je pekné, že ďaľnice sa na juhu stavajú. Ide o ďalšie úseky, kde je cena bezdôvodne nielen 2x, ale dokonca 3x vyššia, ako by mala byť. Za tú istú čiastku sa teda malo postaviť nie 15, ale 45 kilometrov. Bavíme sa tu o mierne zvlnenom teréne, žiadne tunely ani estakády. Lacnejšie sa už prakticky stavať nedá.

Na jednoduchú ilustráciu premštenej ceny si možno spomenúť, že dva 4-pruhové úseky na Kysuckej D3 v dĺžke 22 kilometrov, ktoré boli zazmluvnené presne pred polrokom, stáli dokopy 660 mil. eur, alebo presne 30 mil. eur/km. Viac pruhov, oveľa zložitejší terén, ten istý minister dopravy, a len o trochu vyššia cena podobná cena.

Tiež sa ponúka viac priamočiare porovnanie. Slovenská správa ciest ako chudobná sestra NDS, ktorá nemá príjmy z mýta, takisto stavia nové cesty a je ich schopná postaviť práve za tretinové ceny.

A potom je tu separátna kategória, a to diaľnice v Česku. Náhodný prierez v regiónoch s podobným geografickým profilom ako južné Slovensko ukazuje, že Ředitelství silnic a dálnic, obdoba NDS, stavia dokonca štvorpruhové cesty za polovičnú cenu oproti našej R2 (systematický prehľad českých diaľnic prinesieme na týchto stránkach v blízkej budúcnosti). Keby sa teda chcelo, mohli by sme mať dvakrát viac kilometrov v plnom profile.

Graf: porovnanie ceny R2 Zacharovce-Figa a vybraných úsekov Slovenskej správy ciest a českých diaľnic (bez DPH). Zdroj: ÚHP a spracovanie autora. Ceny sú upravené o infláciu na cenovú úroveň roku 2026 [doplnené 1.4.].

Už dávno to bolo jasné

Aj tento úsek v zmysle zákona tradične posudzoval Útvar hodnoty za peniaze, a to ešte z roku 2022. Hodnotenie poukázalo na vtedy už 50-percentné predraženie voči iným podobným stavbám. Odporúčanie bolo za týchto podmienok jasné – nepokračovať v projekte. Odvtedy sa nič nezmenilo, len cena narástla o 30%. Samotné ministerstvo dopravy vtedy plánovalo spustiť výstavbu týchto úsekov až po roku 2032, pretože v ním odsúhlasenej prioritizácii boli mimoriadne hlboko.

Fakt, že práve tento úsek je vo vysokom štádiu pripravenosti a zrelý na obstarávanie, pôsobí, ako by NDS “nemala do čoho pichnúť” a z klobúka vytiahla to jediné, čo má ako-tak pripravené, a nie to, čo krajina potrebuje.

Minister tvrdí, že rozostaval Slovensko. Rozostavané to síce bude, ale predovšetkým z hľadiska výdavkov, rozhodne nie výsledných kilometrov. Tých totiž bude trikrát menej, ako by malo byť.

O čom to celé svedčí? V prvom rade o nekultúre vo vzťahu k peniazom a neschopnosti dlhé roky dodávať to, za čo si občan zaplatil. Táto súťaž je tiež vztýčeným prostredníkom všetkým občanom, ktorí čakajú napríklad na neexistujúcu R4 na severovýchode alebo D1 na východ od Košíc, alebo ktorí každý deň jazdia do práce po cestách a mostoch v havarijnom stave.

Článok Graf týždňa: za každý nový kilometer R2 by sme reálne mali dostať tri je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa, spolu v dĺžke 14,6 kilometra. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať v polovičnom profile.

Južná R2 ako alternatíva k severnej trase

NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek R2 Kriváň – Mýtna.

Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol.

Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek

Prvý obstarávaný úsek R2 Zacharovce – Bátka má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne 241,729 milióna eur bez DPH. Súčasťou výstavby má byť deväť mostov a dve mimoúrovňové križovatky.

Nadväzujúci úsek R2 Bátka – Figa má mať dĺžku 6,3 kilometra a predpokladanú hodnotu 152,592 milióna eur bez DPH. V rámci stavby sa má vybudovať šesť mostov.

NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu 394,321 milióna eur bez DPH.

Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu,“ povedal.

Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou,“ doplnil.

Čo bude nasledovať

Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Z dopravného hľadiska ide o dôležitý krok najmä preto, že R2 sa na južnom Slovensku buduje po častiach a práve pripravované úseky majú pokračovať v dopĺňaní súvislejšieho koridoru v priestore, kde dnes tranzit aj regionálna doprava stále vo veľkej miere využívajú cestu I/16. Tá je v mnohých častiach južného ťahu kapacitne aj bezpečnostne slabšia než severná diaľničná alternatíva, čo sa dlhodobo premieta do kvality spojenia regiónu s ostatnými časťami krajiny. Tento širší význam projektu zdôrazňujú aj podklady NDS, ktoré oba úseky rámcujú ako súčasť napojenia na európsky ťah E58 a ako prvok na zvýšenie kapacity a dopravnej funkcie južného smeru.

Prvý z dvojice úsekov, Zacharovce – Bátka, má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa zverejnených údajov sa na ňom počíta s deviatimi mostami a dvoma mimoúrovňovými križovatkami. Druhý úsek, Bátka – Figa, bude dlhý 6,3 kilometra a jeho súčasťou má byť šesť mostov. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že oba úseky sa budú realizovať v polovičnom profile a spolu na nich vznikne aj jedno odpočívadlo.

Predpokladaná hodnota oboch zákaziek dosahuje spolu približne 394,3 milióna eur bez DPH. Z toho úsek Zacharovce – Bátka je odhadovaný na 241,7 až 242 miliónov eur bez DPH a Bátka – Figa na 152,5 až 152,6 milióna eur bez DPH. Stavebné práce sú pri oboch častiach plánované na 911 dní. Zároveň platí, že oba úseky už majú stavebné povolenia, čo ich zaraďuje medzi projekty vo vysokom stupni pripravenosti.

Práve pripravenosť je v tomto prípade podstatná. V slovenskom diaľničnom prostredí sa často stáva, že politicky komunikované projekty narážajú na slabú projektovú pripravenosť, neukončené povoľovanie alebo majetkové vzťahy. Pri úsekoch Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa už však NDS hovorí o stave, ktorý umožňuje prejsť do súťaže na zhotoviteľa. Minister dopravy Jozef Ráž to pomenoval priamo: „Máme to vo vysokom štádiu pripravenosti a je to možné začať obstarávať.“ Zároveň dodal, že ide o dobrú správu pre južné Slovensko v súvislosti s investíciami a zrýchlením prepravy.

Rezort dopravy pritom projekt rámcuje aj politicky, ako reakciu na dlhodobé zaostávanie juhu krajiny v kvalite dopravnej infraštruktúry. „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol minister Ráž. Takéto vyjadrenie síce patrí do politickej roviny, no zároveň presne pomenúva kontext, v ktorom sa R2 na juhu Slovenska dlhodobo vníma — ako koridor, ktorý sa pripravuje a realizuje pomalšie než severné diaľničné smery.

Macháček zároveň naznačil, že cieľom NDS je vysúťažiť oba úseky naraz a v ideálnom prípade ich aj súbežne stavať. „Radi by sme ich stavali naraz, aby sme v danom regióne pôsobili v jednom čase a neviazali tieto úseky po sebe,“ uviedol. Z pohľadu organizácie výstavby je to logický zámer. Pri nadväzujúcich úsekoch sa tak môže obmedziť obdobie rozostavanosti, lepšie koordinovať postup prác a zároveň vytvoriť predpoklad, že nové časti budú mať po dokončení okamžite aj reálny dopravný efekt.

Dôležitý je aj širší systémový význam južnej R2. Podľa člena predstavenstva NDS a riaditeľa úseku prípravy Tomáša Mateičku „pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou“. Táto veta dobre vystihuje logiku celej stavby. Nejde len o zlepšenie jedného regionálneho úseku pri Rimavskej Sobote, ale o postupné vytváranie alternatívneho vnútroštátneho ťahu, ktorý má doplniť severnú diaľničnú os a posilniť dopravnú obsluhu území mimo hlavného severného koridoru.

To však nemení nič na tom, že rozhodujúce budú až výsledky súťaží a následne tempo výstavby. Predpokladané náklady sú vysoké aj vzhľadom na rozsah oboch stavieb a veľký počet mostných objektov. Skutočný význam tendrov sa preto ukáže až vtedy, keď budú známe súťažné ceny, podpísané zmluvy a reálne termíny začiatku prác. V tejto chvíli však platí, že juh stredného Slovenska sa po dlhšom období prípravy dočkal konkrétneho kroku, ktorý môže v nasledujúcich rokoch zmeniť podobu cestného spojenia v širšom regióne Rimavskej Soboty.

Zdroj a grafika: Národná diaľničná spoločnosť

Článok Diaľničiari rozbiehajú tendre na ďalšie úseky južnej R2. Medzi Zacharovcami a Figou má pribudnúť 14,6 kilometra je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS ide o štandardnú súčasť nových obchvatov miest aj medzimestských diaľničných ťahov, pričom cieľom je znížiť hlukovú záťaž v územiach, kde sa trasa približuje k zastavaným oblastiam.

Kde pribudli protihlukové steny najviac

Najväčší rozsah protihlukových stien NDS eviduje na novom úseku košického rýchlostného obchvatu, kde malo pribudnúť 7,2 kilometra. Ďalšie protihlukové steny boli postavené aj na viacerých nových úsekoch naprieč Slovenskom.

Popri úseku R2 Kriváň – Mýtna sa podľa NDS postavilo takmer 3,2 kilometra protihlukových stien. V rámci tvrdošínskeho obchvatu to bolo 1,9 kilometra. Pri obchvate Žiliny, teda na stavbe D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, pribudlo 4,3 kilometra protihlukových stien.

Protihlukové opatrenia ako súčasť obchvatov

NDS v materiáli zdôrazňuje, že systematickým riešením nadmernej dopravy, prašnosti a hluku v mestách a obciach je budovanie obchvatov a nadradených komunikácií, ktoré presúvajú tranzit mimo obytných zón. Zároveň však pripomína, že niektoré časti obchvatov sa vedú bližšie k mestu, a preto sa pre zvýšenie efektu dopĺňajú aj protihlukové steny.

Aké materiály sa používajú

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik priblížil, že na obmedzenie šírenia hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy a materiály. *„Na zamedzenie šírenia nadmerného hluku sa používajú rôzne konštrukčné typy protihlukových stien. Medzi najviac používanými materiálmi sú akustické panely z hliníka či murované z drevotrieskových cementových tvárnic zaliatych betónom,“* uviedol.

Podľa jeho vyjadrenia sa využívajú aj protihlukové steny s nosným železobetónovým panelom pokrytým absorpčnou pohltivou hmotou. NDS zároveň uvádza, že obklady stien môžu byť aj na báze recyklovanej gumy.

Čo to znamená pre územie

Rozširovanie protihlukových opatrení pri nových diaľniciach a rýchlostných cestách má podľa NDS znižovať negatívne vplyvy dopravy na kvalitu života v dotknutých lokalitách. V praxi ide najmä o obmedzenie hluku v blízkosti obytných štvrtí a o doplnenie obchvatov tam, kde samotné presmerovanie dopravy mimo centra nemusí stačiť.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS: V roku 2025 pribudlo na Slovensku 16,5 km protihlukových stien pri nových diaľničných a rýchlostných úsekoch je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výrazné poklesy tranzitu v Tvrdošíne a Košiciach

NDS pripomína, že v lete uplynulého roka bol sprejazdnený obchvat Tvrdošína. Vďaka novej rýchlostnej ceste malo z mesta ubudnúť približne 1 000 kamiónov denne a intenzita tranzitnej nákladnej dopravy podľa spoločnosti medziročne klesla o 71 %.

Ďalším prírastkom bol obchvat Košíc, ktorý podľa NDS uľavil mestským komunikáciám bezprostredne po otvorení. Spoločnosť uvádza odklon až 3 000 kamiónov denne, pričom medziročný pokles tranzitnej nákladnej dopravy má dosahovať až 90 % v smeroch Miskolc – Prešov a Miskolc – Michalovce.

R2 Kriváň – Mýtna: presun nákladnej dopravy z cesty I/16

V novembri uplynulého roka pribudol do diaľničnej siete úsek R2 Kriváň – Mýtna, ktorý nadviazal na pokračujúci ťah R2 v oboch smeroch. NDS s odvolaním sa na údaje z mýtneho systému uvádza, že krátko po otvorení prešlo na rýchlostnú cestu až 94 % nákladnej dopravy, teda takmer 1 700 kamiónov denne, ktoré dovtedy jazdili po ceste I/16. K situácii sa v materiáli vyjadruje aj riaditeľ úseku spoplatnenia a IT NDS Peter Braška.

Žilina a bratislavský región: tunel Višňové a vetvy D1/D4

Tesne pred sviatkami bol podľa NDS sprejazdnený aj obchvat Žiliny vrátane tunela Višňové. Spoločnosť uvádza, že merania intenzít dopravy plánuje uskutočniť čoskoro, pričom na základe doterajších údajov z mýtneho systému predpokladá využívanie tunela približne 3 700 nákladnými vozidlami denne.

NDS zároveň informuje o prácach na zlepšovaní dopravy v bratislavskom regióne. Vďaka otvoreniu niekoľkých dôležitých vetiev budúcej križovatky D1 a D4 sa podľa spoločnosti mohlo pristúpiť k odkláňaniu tranzitnej nákladnej dopravy z Prístavného mosta, čo malo odbremeniť mesto o viac než 2 300 kamiónov denne.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Nové obchvaty odklonili z miest tisíce kamiónov denne, uvádza NDS je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe uvádza, že v roku 2025 otvorilo štyri nové diaľničné úseky. Za najvýraznejší úspech označuje dokončenie tunela Višňové, ktoré podľa ministra dopravy Jozefa Ráža „zahojilo jednu veľkú dopravnú jazvu“ a zároveň dalo zmysel aj úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V priebehu roka sa otvorili aj dva úseky R2 (Kriváň – Mýtna a Košice, Šaca – Košické Oľšany) a nový úsek na R3 – obchvat Tvrdošína. Rezort zároveň uvádza, že vďaka novým úsekom sa z centier Košíc a Tvrdošína presmerovalo na nové cesty viac ako 90 % tranzitu.

V Bratislave sa po otvorení viacerých vetiev na križovatke D1/D4 podľa ministerstva podarilo zakázať prejazd kamiónov po Prístavnom moste, pričom z mesta malo ubudnúť viac ako 20-tisíc kamiónov mesačne, ktoré využívajú obchvat D4.

Nové stavby a PPP opravy mostov

Rezort medzi novými cestnými projektmi vyzdvihuje kysuckú D3, ktorej výstavba sa oficiálne začala v polovici decembra. Na jeseň sa podľa správy začala aj ďalšia etapa obchvatu Prievidze.

Ministerstvo zároveň informuje o riešení zlého stavu mostov na cestách I. triedy, ktoré odsúhlasila vláda. V rámci PPP projektu sa má opraviť takmer 600 mostov, pričom stavebné práce aj následnú 30-ročnú údržbu má zabezpečovať koncesionár, ktorého chce rezort začať hľadať začiatkom roka 2026.

Železnice: elektrifikácie, modernizácie a ďalšie úseky

Na železniciach sa v roku 2025 podľa ministerstva skončilo viacero zásadných projektov. Medzi najdôležitejšie patria tri veľké elektrifikácie a komplexné modernizácie tratí Devínska Nová Ves – Marchegg, Moldava nad Bodvou – Haniska a Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Rezort uvádza aj dokončenie modernizácie trate z Čadce do Česka a úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom. Podľa ministra majú projekty priniesť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu.

Letecké spojenie Bratislava – Košice a financie z CEF

Krátko pred koncom roka sa po takmer siedmich rokoch obnovila letecká linka medzi Bratislavou a Košicami. Dopravca Wizz Air má s podporou štátu ponúkať 9 letov týždenne v oboch smeroch a letenky majú byť dostupné od 20 eur. Ministerstvo uvádza vysoký záujem a takmer vypredané lety, pričom spustenie linky malo podporiť aj zriadenie bázy dopravcu na bratislavskom letisku.

Rezort informuje aj o výsledku rokovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kde Slovensko získalo 135 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať najmä na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy, modernizáciu tratí na východnom Slovensku a inštaláciu ETCS do vlakov ZSSK a ZSSK CARGO.

Súhrn uvádzaných úspechov za rok 2025

• Otvorenie tunela Višňové
• Spustenie výstavby D3
• Obnovenie leteckej linky Bratislava – Košice
• PPP projekt na opravu mostov
• Otvorenie dvoch úsekov R2 (Kriváň – Mýtna; Košice, Šaca – Košické Oľšany)
• Dokončenie elektrifikácie a modernizácie tratí (DNV – Marchegg; Moldava nad Bodvou – Haniska; Bánovce nad Ondavou – Humenné)
• Otvorenie R3 Tvrdošín – Nižná
• Spustenie výstavby obchvatu Prievidze
• Odklonenie tranzitu z Bratislavy
• Získanie 135 miliónov eur z CEF

Zdroj: mindop.sk

Článok Rezort dopravy bilancuje rok 2025: otvorené Višňové, nové úseky R2 a R3 aj návrat leteckej linky Bratislava – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) uvádza, že po novembrovom sprejazdnení nového úseku rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Mýtnou sa ťažká nákladná doprava veľmi rýchlo presunula zo súbežnej cesty I/16 na novú komunikáciu. Podľa dát z mýtneho systému využíva nový úsek až 94 % nákladných vozidiel, podobne ako po otvorení predchádzajúceho úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa.

V praxi to znamená, že po ceste I/16 jazdí denne takmer o 1700 ťažkých nákladných vozidiel menej než pred otvorením úseku R2 Kriváň – Mýtna. NDS hodnotí tento vývoj ako veľmi priaznivý, keďže ide o výrazné odľahčenie pôvodnej cesty nižšej kategórie.

Vyšší komfort a bezpečnosť pre kamionistov

Podľa riaditeľa úseku spoplatnenia a IT NDS Petra Brašku je jazda po rýchlostnej ceste pre ťažké nákladné vozidlá podstatne komfortnejšia než po ceste I/16. Plynulejšia doprava šoférom šetrí čas aj pohonné látky a zároveň zvyšuje bezpečnosť premávky. NDS zdôrazňuje, že prínos novej rýchlostnej cesty nie je len v pohodlí, ale aj v celkovom zlepšení dopravných podmienok pre nákladných motoristov.

Nový úsek s unikátnou estakádou

Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna bola odovzdaná do prevádzky 20. novembra 2025. Ide o úsek, ktorý plynulo nadväzuje na existujúce ťahy z oboch smerov, čo prispelo k rýchlemu návyku dopravcov na jeho využívanie. Súčasťou stavby je aj najdlhšia diaľničná estakáda, ktorú NDS označuje za jedinečnú nielen v slovenskom, ale aj v celoeurópskom meradle.

NDS tak poukazuje na to, že nový krivánsky úsek rýchlostnej cesty priniesol výrazné zvýšenie dopravného komfortu pre nákladných motoristov a zároveň odľahčil zaťaženú cestu I/16.

Zdroj: nds.sk

Článok Nový úsek R2 Kriváň – Mýtna odľahčil cestu I/16 a zlepšil podmienky pre kamióny je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Nový úsek R2 Kriváň – Mýtna má dĺžku viac ako deväť kilometrov, pričom takmer polovicu tvorí súvislá estakáda s dĺžkou 4,374 km. NDS uvádza, že ide o najdlhšiu diaľničnú estakádu v krajine, ktorá sa zároveň radí medzi jedinečné stavby aj v rámci strednej Európy.

Podľa vyjadrenia predsedu vlády SR Roberta Fica výstavba dopravnej infraštruktúry dlhodobo patrila medzi priority jeho vlád. Dobre rozvinutá cestná sieť podľa neho prináša do regiónov investorov a nové pracovné príležitosti. Otvorením úseku R2 Kriváň – Mýtna sa podľa premiéra zvyšuje komfort a bezpečnosť cestovania a zároveň sa otvára priestor pre ďalší hospodársky rozvoj juhu stredného Slovenska.

Minister dopravy Jozef Ráž pri otvorení zdôraznil, že do diaľničného portfólia oficiálne pribudla najdlhšia súvislá estakáda na Slovensku. Zároveň pripomenul, že analýzy a nedávne skúsenosti z využívania susedného úseku rýchlostnej cesty naznačujú vysoký prínos nového ťahu R2. Po sprejazdnení úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce sa podľa ministra podarilo dostať z okolitých obcí až 94 % kamiónov, a preto sa očakáva, že aj nový úsek významne odbremení dotknuté obce od tranzitnej dopravy.

Predbežné analýzy diaľničiarov, na ktoré sa NDS odvoláva, ukazujú, že nový úsek by mal z okolitých obcí stiahnuť približne 7 000 osobných a 2 000 nákladných vozidiel denne. Krivánska R2 je súčasťou južnej infraštruktúrnej spojky medzi Bratislavou a Košicami, takže jej sprejazdnenie má zjednodušiť cestovanie medzi západným a východným Slovenskom po južnej trase. Podľa NDS nová rýchlostná cesta cez novohradský región ušetrí motoristom prinajmenšom päť minút cestovania a prispeje k rýchlejšej, plynulejšej a bezpečnejšej premávke.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozorňuje, že výstavba tak dlhej súvislej diaľničnej estakády bola zo stavebného hľadiska náročná. Pri realizácii sa použili až tri technológie – výsuvná skruž, letmá betonáž a výsuv mosta.

NDS zároveň informuje, že podobne ako po dokončení obchvatov Tvrdošína či Košíc, aj v prípade úseku R2 Kriváň – Mýtna prebiehajú opravy niektorých lokálnych ciest, ktoré boli počas výstavby intenzívne využívané stavebnými mechanizmami. Ide o niekoľko kilometrov opravených vozoviek, pričom v obciach Podkriváň a Kriváň sa tieto práce už stihli dokončiť.

Trasa novej krivánskej R2 sa napája na existujúce úseky rýchlostnej cesty: z južnej strany na R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce a zo severnej strany na úsek R2 Pstruša – Kriváň. NDS tak uzatvára ďalší dôležitý článok južného cestného ťahu naprieč Slovenskom.

Zdroj: zssk.sk

Článok Najdlhšia diaľničná estakáda na Slovensku je v prevádzke: nový úsek R2 Kriváň – Mýtna odľahčí obce aj kamiónovú dopravu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva NDS Filip Macháček označil nový úsek za úžasné inžinierske dielo, na ktorom sa podieľalo množstvo odborníkov so silným zápalom pre vec. Za najväčšiu výzvu považuje práve zosúladenie práce všetkých zúčastnených, získanie dôvery a rešpektu zhotoviteľa a spoločnú spoluprácu na dosiahnutí cieľa – úspešnom sprejazdnení úseku.

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa zdôraznil, že po dokončení výstavby je teraz kľúčové zabezpečiť bezpečnosť premávky na tomto úseku. K tomu majú prispieť kvalitné bezpečnostné prvky, ich plná funkčnosť a tiež samotná kvalita cestného telesa. Motoristom odporúča, aby si podľa jeho slov najkrajší rýchlostný úsek na Slovensku užívali s ohľadom na ostatných účastníkov cestnej premávky a s cieľom bezpečne doraziť do svojho cieľa.

Investičný riaditeľ a člen predstavenstva NDS Július Mihálik pripomína, že estakáda na úseku R2 Kriváň – Mýtna je plná technických riešení, ktoré si zaslúžia pozornosť. Zároveň upozorňuje, že vodiči by mali dbať na dodržiavanie dopravných predpisov aj v náročnejších podmienkach horského prostredia, ktorým nový úsek prechádza. Za najväčšiu výzvu výstavby však nepovažuje samotné technické nároky, ale odstránenie skládky odpadov pri obci Kriváň. Práve tá bola poslednou prekážkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, aby sa podarilo dodržať termín výstavby.

Národná diaľničná spoločnosť tak uzatvára jednu z kľúčových etáp výstavby rýchlostnej cesty R2 v tomto úseku a zároveň apeluje na vodičov, aby nový, technicky náročný a vizuálne atraktívny úsek využívali zodpovedne a s rešpektom k pravidlám cestnej premávky.

Zdroj: zssk.sk

Článok R2 Kriváň – Mýtna: Cesta korunami stromov je sprejazdnená, NDS hodnotí výnimočnú estakádu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.