<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Archívy Plán obnovy a odolnosti SR - Doprava.org</title>
	<atom:link href="https://www.doprava.org/znacka/plan-obnovy-a-odolnosti-sr/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.doprava.org/znacka/plan-obnovy-a-odolnosti-sr/</link>
	<description>Všetko, čo sa hýbe. Správy, analýzy, trendy</description>
	<lastBuildDate>Thu, 26 Mar 2026 20:12:29 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/02/cropped-D-32x32.png</url>
	<title>Archívy Plán obnovy a odolnosti SR - Doprava.org</title>
	<link>https://www.doprava.org/znacka/plan-obnovy-a-odolnosti-sr/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>Senica otvorila nové spoločné cyklochodníky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici, pribudli aj bezpečnostné úpravy</title>
		<link>https://www.doprava.org/senica-otvorila-nove-spolocne-cyklochodniky-na-hviezdoslavovej-a-stefanikovej-ulici-pribudli-aj-bezpecnostne-upravy/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 27 Mar 2026 07:00:00 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cyklo a mikromobilita]]></category>
		<category><![CDATA[Čáčovská cesta]]></category>
		<category><![CDATA[Cesta II. triedy]]></category>
		<category><![CDATA[Chodník]]></category>
		<category><![CDATA[COLAS Slovakia, a. s.]]></category>
		<category><![CDATA[Cyklochodník]]></category>
		<category><![CDATA[Fajnorova ulica]]></category>
		<category><![CDATA[Hviezdoslavova ulica]]></category>
		<category><![CDATA[II/500]]></category>
		<category><![CDATA[Kunov]]></category>
		<category><![CDATA[Kúty]]></category>
		<category><![CDATA[Mesto Senica]]></category>
		<category><![CDATA[Námestie oslobodenia]]></category>
		<category><![CDATA[otvorenie]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[Prietrž]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Senica]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Štefánikova ulica]]></category>
		<category><![CDATA[Továrenská ulica]]></category>
		<category><![CDATA[Trnavský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/senica-otvorila-nove-spolocne-cyklochodniky-na-hviezdoslavovej-a-stefanikovej-ulici-pribudli-aj-bezpecnostne-upravy/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Mesto Senica odovzdalo do užívania 1,45 km zrekonštruovaných a rozšírených chodníkov pre peších a cyklistov na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici. Projekt nadviazal na existujúci cyklokoridor naprieč mestom a doplnil ho o úpravy priechodov, zeleň a prvky pre nevidiacich. Investícia z Plánu obnovy a odolnosti SR dosiahla približne 553-tisíc eur s DPH.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/senica-otvorila-nove-spolocne-cyklochodniky-na-hviezdoslavovej-a-stefanikovej-ulici-pribudli-aj-bezpecnostne-upravy/">Senica otvorila nové spoločné cyklochodníky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici, pribudli aj bezpečnostné úpravy</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Mesto Senica (Trnavský kraj) sprístupnilo verejnosti nové úseky spoločných chodníkov pre chodcov a cyklistov na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici. Ide spolu o 1450 metrov zrekonštruovaných a rozšírených trás, s ktorých výstavbou mesto začalo na jeseň minulého roka. Podľa radnice cyklochodníky dopĺňajú existujúci koridor cyklotrás, ktorý prepája západnú a východnú časť Senice s napojením na centrum.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Nové trasy ako doplnenie mestského cyklokoridoru</h3>



<p>Na Hviezdoslavovej ulici vznikol cyklochodník v dĺžke 900 metrov. Trasa vedie od križovatky ulíc Hviezdoslavova a Námestie oslobodenia západným smerom súbežne s cestou II/500 v smere na Kúty. Mesto uvádza, že práve vzhľadom na intenzitu dopravy na II/500 má nový spoločný priestor zvýšiť bezpečnosť pohybu chodcov aj cyklistov; vybudovaný je v premenlivej šírke približne od troch do štyroch metrov.</p>



<p>Na Štefánikovej ulici pribudol nový úsek spoločného cyklochodníka v dĺžke 550 metrov. Podľa informácií mesta prepojil východnú časť Senice (smer Prietrž a mestská časť Kunov) s centrom, kde plynulo nadväzuje na existujúcu sieť cyklotrás. Začiatok úseku je situovaný pred Mestským úradom Senica a koniec za budovou OSBD.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Bezpečnejšie priechody, zeleň a prvky pre nevidiacich</h3>



<p>Súčasťou realizácie boli aj úpravy verejného priestoru v okolí trás. Mesto uvádza vyvýšený priechod na Fajnorovej ulici a úpravu so zvýšením bezpečnosti priechodu pre chodcov na Továrenskej ulici. Doplnila sa verejná zeleň vrátane výsadby ôsmich stromov a osadilo sa osem cyklostojanov s celkovou kapacitou 48 bicyklov.</p>



<p>Radnica zároveň informovala o doplnení prvkov pre nevidiacich a o použití dlažby uloženej na priepustnom podklade, ktorý má umožniť prirodzené vsakovanie dažďovej vody priamo na mieste. Mesto to spája so snahou zvyšovať odolnosť verejného priestoru voči klimatickým zmenám.</p>



<p>Projekt bol financovaný z prostriedkov <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong>. Po verejnom obstarávaní dosiahol celkový rozpočet na realizáciu oboch cyklotrás približne 553-tisíc eur vrátane DPH. Výstavbu zabezpečila spoločnosť <strong>COLAS Slovakia, a. s.</strong></p>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-1 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img fetchpriority="high" decoding="async" width="1024" height="683" data-id="2345" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-1024x683.jpg" alt="Nové chodníky v Senici. Foto: mesto Senica" class="wp-image-2345" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-1024x683.jpg 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-300x200.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-768x512.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-1536x1024.jpg 1536w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-630x420.jpg 630w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-150x100.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-696x464.jpg 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n-1068x712.jpg 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/655726466_1395258589297592_193033969684039419_n.jpg 1732w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /><figcaption class="wp-element-caption">Nové chodníky v Senici. Foto: mesto Senica</figcaption></figure>
</figure>



<p>Primátor Senice Martin Džačovský uviedol, že mesto chce pokračovať v zvyšovaní bezpečnosti spoločných koridorov pre chodcov a cyklistov: „<i>Systematicky pracujeme na tom, aby boli spoločné koridory pre chodcov a cyklistov čo najbezpečnejšie a prehľadné. Súčasťou budú aj osvetové aktivity a ďalšie opatrenia, ktoré podporia vzájomnú ohľaduplnosť. Naším cieľom je postupne zlepšovať podmienky pre nemotorovú dopravu tak, aby bola prirodzenou a bezpečnou voľbou pre každodenný pohyb v Senici</i>.“</p>



<p>Na budovanie cyklotrás podľa mesta nadväzuje cezhraničný projekt <strong>„Podpora a propagácia cyklomobility Senica – Hodonín“</strong> financovaný z Fondu malých projektov. Zameriavať sa má na osvetové a motivačné aktivity na podporu nemotorovej dopravy, pričom vzdelávaciu kampaň plánuje mesto spustiť v máji.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Popri cyklochodníkoch pribudol aj nový chodník na Čáčovskej ceste</h3>



<p>Senická radnica zároveň informovala o dokončení 185-metrového úseku chodníka na Čáčovskej ceste so šírkou tri metre. Na realizáciu využila dotáciu vlády SR. Druhá etapa smerom po nákupnú zónu Billa je podľa mesta projekčne pripravená a aktuálne prebieha majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov potrebných na rozšírenie chodníka.</p>



<p>Nové úseky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici majú v Senici doplniť súvislejšie a bezpečnejšie prepojenia pre pešiu a cyklistickú dopravu, vrátane napojenia na centrum mesta a existujúcu sieť cyklotrás. Mesto zároveň poukazuje na prepojenie investícií do infraštruktúry s úpravami verejného priestoru a plánovanou osvetou, ktorá má podporiť bezpečné zdieľanie spoločných trás.</p>



<p>Zdroj: <a href="https://senica.sk/clanok/nove-cyklotrasy-na-hviezdoslavovej-a-stefanikovej-ulici-uz-sluzia-verejnosti">senica.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/senica-otvorila-nove-spolocne-cyklochodniky-na-hviezdoslavovej-a-stefanikovej-ulici-pribudli-aj-bezpecnostne-upravy/">Senica otvorila nové spoločné cyklochodníky na Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici, pribudli aj bezpečnostné úpravy</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ŽSR dokončili modernizáciu staníc Levice a Veľké Kozmálovce: nové zabezpečovacie zariadenia a nástupište za 40 miliónov eur</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-dokoncili-modernizaciu-stanic-levice-a-velke-kozmalovce-nove-zabezpecovacie-zariadenia-a-nastupiste-za-40-milionov-eur/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 24 Mar 2026 13:06:32 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[dokončenie]]></category>
		<category><![CDATA[Hronské Kľačany]]></category>
		<category><![CDATA[Levice]]></category>
		<category><![CDATA[Nitriansky kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Skanska]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Tlmače]]></category>
		<category><![CDATA[Veľké Kozmálovce]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-dokoncili-modernizaciu-stanic-levice-a-velke-kozmalovce-nove-zabezpecovacie-zariadenia-a-nastupiste-za-40-milionov-eur/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky ukončili modernizáciu železničných staníc Levice a Veľké Kozmálovce financovanú z Plánu obnovy a odolnosti SR. Projekt za 40,06 milióna eur bez DPH priniesol nové výhybky, zabezpečovacie zariadenia a diaľkové ovládanie. Vo Veľkých Kozmálovciach pribudlo aj nové ostrovné nástupište.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-dokoncili-modernizaciu-stanic-levice-a-velke-kozmalovce-nove-zabezpecovacie-zariadenia-a-nastupiste-za-40-milionov-eur/">ŽSR dokončili modernizáciu staníc Levice a Veľké Kozmálovce: nové zabezpečovacie zariadenia a nástupište za 40 miliónov eur</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Železničné stanice <strong>Levice</strong> a <strong>Veľké Kozmálovce</strong> v Nitrianskom kraji prešli rozsiahlymi úpravami železničnej infraštruktúry. Podľa informácií <strong>Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> bola modernizácia po približne roku intenzívnych prác úspešne dokončená a má zlepšiť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky aj podmienky pre cestujúcich.</p>
<p>Zhotoviteľom bolo Združenie „SKANSKA – ŽST Levice, ŽST Veľké Kozmálovce“. Celková hodnota zákazky podľa ŽSR dosiahla 40&nbsp;059&nbsp;677,06 eura bez DPH a projekt bol financovaný z <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong>.</p>
<h3>Rozsah modernizácie: výhybky, zabezpečovacie zariadenia a diaľkové ovládanie</h3>
<p>ŽSR uviedli, že modernizácia zahŕňala obnovu výhybiek, staničných zabezpečovacích zariadení a zavedenie diaľkového ovládania. Súčasťou prác boli aj ďalšie technologické a stavebné zásahy, ktoré majú zvyšovať prevádzkovú spoľahlivosť a znižovať riziká pri riadení dopravy v staniciach a priľahlých úsekoch.</p>
<p>Projekt bol rozdelený na dve samostatné časti – Stavbu A (Levice) a Stavbu B (Veľké Kozmálovce a súvisiace traťové úseky), pričom každá časť sa zameriavala na konkrétne technologické celky železničnej infraštruktúry.</p>
<h3>ŽST Levice: ohrev výhybiek, nové zabezpečenie a informačný systém na priecestiach</h3>
<p>V <strong>ŽST Levice</strong> prebehla podľa ŽSR komplexná rekonštrukcia zameraná na bezpečnosť a spoľahlivosť. Práce zahŕňali obnovu výhybiek so zvýšenou únosnosťou železničného spodku a vybudovanie <strong>elektrického ohrevu výhybiek</strong>, ktorý má zlepšiť prevádzku v zimných podmienkach.</p>
<p>Modernizované bolo trakčné vedenie a vonkajšie osvetlenie. ŽSR zároveň uviedli úpravy elektroinštalácií v priestoroch dotknutých rekonštrukciou zabezpečovacieho zariadenia. Súčasťou projektu bolo vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia a zriadenie nových priecestných konštrukcií s vizuálnym informačným systémom <strong>HAVIS</strong>.</p>
<p>Na stanici bolo vybudované elektronické zabezpečovacie zariadenie a tiež <strong>elektrický zabezpečovací systém (EZS)</strong> na ochranu objektov pred neoprávneným vniknutím. Úpravy transformovne mali podľa ŽSR zabezpečiť vyšší výkon potrebný pre nové technológie.</p>
<h3>ŽST Veľké Kozmálovce: nové ostrovné nástupište a úpravy na zastávkach Tlmače a Hronské Kľačany</h3>
<p>V <strong>ŽST Veľké Kozmálovce</strong> sa modernizovalo staničné a traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie vrátane priecestných zariadení. ŽSR uviedli aj obnovu železničného zvršku a spodku vrátane koľají a výhybiek, čo má zvýšiť odolnosť a spoľahlivosť trate.</p>
<p>Pre cestujúcich bolo vybudované nové <strong>ostrovné nástupište</strong> s výškou nástupnej hrany 550&nbsp;mm. Modernizácia zahŕňala aj úpravy trakčného vedenia, stavebné úpravy výpravnej budovy, rekonštrukciu vonkajšieho osvetlenia v stanici a na zastávkach <strong>Tlmače</strong> a <strong>Hronské Kľačany</strong>, ako aj modernizáciu transformačnej stanice pre spoľahlivé napájanie nových zariadení.</p>
<h3>Normové parametre trate a termíny uvedenia do užívania</h3>
<p>Podľa ŽSR realizované práce umožnili dosiahnuť normové parametre trate a odstrániť nevyhovujúci stav železničného zvršku a spodku. Deklarovaným výsledkom je efektívnejšia údržba a zníženie prevádzkových nákladov.</p>
<p>Stavba A (Levice) bola uvedená do predčasného užívania <strong>12. septembra 2025</strong> a Stavba B (Veľké Kozmálovce) <strong>9. decembra 2025</strong>. ŽSR uviedli, že celý projekt bol oficiálne ukončený <strong>30. decembra 2025</strong>.</p>
<h3>Význam pre regionálnu železničnú dopravu</h3>
<p>Modernizácia staníc Levice a Veľké Kozmálovce patrí medzi zásahy, ktoré majú v praxi priniesť vyššiu prevádzkovú stabilitu a bezpečnosť na regionálnej železničnej sieti. Z pohľadu cestujúcich je kľúčovým prínosom najmä nové nástupište vo Veľkých Kozmálovciach a technické úpravy, ktoré majú zlepšiť fungovanie staníc aj v náročnejších prevádzkových a poveternostných podmienkach.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/marec/pohodlnejsie-cestovanie-cez-zeleznicne-stanice-levice-velke-kozmalovce-zeleznice-slovenskej-republiky-dokoncili-modernizaciu.html">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-dokoncili-modernizaciu-stanic-levice-a-velke-kozmalovce-nove-zabezpecovacie-zariadenia-a-nastupiste-za-40-milionov-eur/">ŽSR dokončili modernizáciu staníc Levice a Veľké Kozmálovce: nové zabezpečovacie zariadenia a nástupište za 40 miliónov eur</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Dopravný podnik Bratislava nasadzuje nasadzuje nové električky Škoda 29T3</title>
		<link>https://www.doprava.org/dpb-nasadzuje-nove-elektricky-skoda-29t3-do-juna-ma-byt-v-bratislave-spolu-100-nizkopodlaznych-vozidiel/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 11 Mar 2026 15:33:42 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Dopravný podnik Bratislava, a. s.]]></category>
		<category><![CDATA[Električka]]></category>
		<category><![CDATA[MHD]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[RePowerEU]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/dpb-nasadzuje-nove-elektricky-skoda-29t3-do-juna-ma-byt-v-bratislave-spolu-100-nizkopodlaznych-vozidiel/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Dopravný podnik Bratislava začal zaraďovať do premávky prvých päť nových jednosmerných električiek Škoda 29T3, prioritne na linke 4. Do konca júna má prevziať všetkých desať kusov z objednávky, čím sa má flotila moderných nízkopodlažných električiek v meste zaokrúhliť na 100. Nákup je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR (RePowerEU).</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/dpb-nasadzuje-nove-elektricky-skoda-29t3-do-juna-ma-byt-v-bratislave-spolu-100-nizkopodlaznych-vozidiel/">Dopravný podnik Bratislava nasadzuje nasadzuje nové električky Škoda 29T3</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Dopravný podnik Bratislava, a. s. (DPB) predstavil v priestoroch nedávno zrekonštruovaného Depa Krasňany prvých päť kusov z novej desaťkusovej objednávky jednosmerných električiek typu <strong>Škoda 29T3</strong>. Podľa DPB ide o najpriestrannejšie električky v Bratislave, pričom nové vozidlá má dopravca od dnešného dňa postupne zaraďovať do premávky, prioritne na električkovej linke 4.</p>



<p>Dodávka je súčasťou obnovy vozidlového parku MHD v Bratislave, ktorá má podľa podniku zvyšovať komfort cestovania aj prevádzkovú spoľahlivosť. DPB zároveň uvádza, že do konca júna má prevziať všetkých desať vozidiel z aktuálnej objednávky. Po dodaní poslednej električky má v hlavnom meste premávať spolu 100 moderných nízkopodlažných električiek.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Kapacita a vybavenie: až 250 cestujúcich v jednom vozidle</h3>



<p>DPB uvádza, že jedna električka Škoda 29T3 dokáže vďaka prepracovanému interiéru naraz odviezť až 250 cestujúcich, čo má byť maximum medzi bratislavskými električkami. Nové vozidlá sú podľa podniku plne nízkopodlažné a vybavené prvkami uľahčujúcimi prepravu osôb so zníženou pohyblivosťou.</p>



<p>Súčasťou výbavy má byť výkonná klimatizácia, tónované sklá a moderný informačný systém so zobrazovaním prestupov v reálnom čase. DPB spomína aj Wi‑Fi pripojenie a USB porty. Plynulejšiu jazdu má podporiť inovovaný riadiaci a brzdný systém.</p>



<figure class="wp-block-gallery has-nested-images columns-default is-cropped wp-block-gallery-2 is-layout-flex wp-block-gallery-is-layout-flex">
<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" width="1024" height="683" data-id="1842" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-1024x683.jpg" alt="" class="wp-image-1842" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-1024x683.jpg 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-300x200.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-768x512.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-1536x1024.jpg 1536w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-2048x1366.jpg 2048w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-630x420.jpg 630w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-150x100.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-696x464.jpg 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-1068x712.jpg 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-02-2-1920x1280.jpg 1920w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>



<figure class="wp-block-image size-large"><img decoding="async" width="1024" height="683" data-id="1843" src="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-1024x683.jpg" alt="" class="wp-image-1843" srcset="https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-1024x683.jpg 1024w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-300x200.jpg 300w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-768x512.jpg 768w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-1536x1024.jpg 1536w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-2048x1366.jpg 2048w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-630x420.jpg 630w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-150x100.jpg 150w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-696x464.jpg 696w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-1068x712.jpg 1068w, https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/03/DPB-03-2-1920x1280.jpg 1920w" sizes="(max-width: 1024px) 100vw, 1024px" /></figure>
</figure>



<h3 class="wp-block-heading">Vyjadrenia mesta a DPB: obnova flotily ako dlhodobý proces</h3>



<p>Primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo v súvislosti s obnovou MHD uviedol: <em>„Som veľmi rád, že sa nám neustále darí zlepšovať kvalitu a dostupnosť našej MHD. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že tento rok 2026 sa nesie v znamení skutočne masívnej obnovy vozidlového parku.“</em> Zároveň dodal, že DPB má pripravené projekty na realizáciu v hodnote vyše 700 miliónov eur v prípade ďalších eurofondových zdrojov pre Bratislavu.</p>



<p>Predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský doplnil: <em>„Pokračujeme v masívnej obnove nášho vozidlového parku. Teší ma, že sa nám opäť podarilo získať externé zdroje, vďaka ktorým prinášame do Bratislavy ďalších desať moderných električiek bez zaťaženia mestského rozpočtu.“</em> Podľa jeho slov má po dodaní posledného vozidla z objednávky flotila dosiahnuť míľnik 100 moderných nízkopodlažných električiek.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Financovanie: Plán obnovy a odolnosti SR (RePowerEU)</h3>



<p>DPB uvádza, že nákup nových električiek je financovaný z fondov Európskej únie prostredníctvom <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong> z komponentu <strong>RePowerEU</strong>. Celkové oprávnené výdavky projektu majú byť 23,9 milióna eur.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Obnova vozidiel MHD v roku 2026: električky aj autobusy</h3>



<p>Podľa informácií DPB je dodanie električiek súčasťou širšej obnovy vozidlového parku v priebehu roka 2026. Dopravca uvádza, že do premávky už zaradil osem nových kĺbových autobusov s pohonom na CNG. V letných mesiacoch očakáva dodanie troch elektrobusov, na jeseň ďalších 35 autobusov na CNG a 80 kĺbových dieselových autobusov.</p>



<p>Ak sa plánované dodávky električiek naplnia v avizovanom termíne do konca júna, Bratislava má podľa DPB dosiahnuť zaokrúhlený počet 100 moderných nízkopodlažných električiek. Pre mestskú verejnú dopravu to znamená najmä vyššiu kapacitu na vyťažených linkách, lepšiu prístupnosť a štandard vybavenia, ktorý je čoraz dôležitejší pre konkurencieschopnosť MHD v meste.</p>



<p>Zdroj a foto: <a href="https://dpb.sk/sk/sprava/modernizujeme-elektrickovu-dopravu-dnes-pat-do-juna-desat-a-spolu-az-sto-nizkopodlaznych-elektriciek">dpb.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/dpb-nasadzuje-nove-elektricky-skoda-29t3-do-juna-ma-byt-v-bratislave-spolu-100-nizkopodlaznych-vozidiel/">Dopravný podnik Bratislava nasadzuje nasadzuje nové električky Škoda 29T3</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Nové trolejbusové trate v Bratislave dostali financovanie z Plánu obnovy: ide o úseky Patrónka – Riviéra a Galvaniho – Bulharská</title>
		<link>https://www.doprava.org/nove-trolejbusove-trate-v-bratislave-dostali-financovanie-z-planu-obnovy-ide-o-useky-patronka-riviera-a-galvaniho-bulharska/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 20 Feb 2026 09:06:32 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Bulharská]]></category>
		<category><![CDATA[Dlhé Diely]]></category>
		<category><![CDATA[Galvaniho]]></category>
		<category><![CDATA[Hlavná stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Patrónka]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[Riviéra]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Trolejbusová trať]]></category>
		<category><![CDATA[výstavba]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/nove-trolejbusove-trate-v-bratislave-dostali-financovanie-z-planu-obnovy-ide-o-useky-patronka-riviera-a-galvaniho-bulharska/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR podpísalo zmluvy na financovanie dvoch nových trolejbusových tratí v Bratislave z Plánu obnovy a odolnosti SR. Úseky Patrónka – Riviéra a Galvaniho – Bulharská sa už budujú. Spolu je na projekty vyčlenených 17,5 milióna eur, cieľom je nahradiť časť autobusov trolejbusmi a zlepšiť obsluhu rozvíjajúcich sa území.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nove-trolejbusove-trate-v-bratislave-dostali-financovanie-z-planu-obnovy-ide-o-useky-patronka-riviera-a-galvaniho-bulharska/">Nové trolejbusové trate v Bratislave dostali financovanie z Plánu obnovy: ide o úseky Patrónka – Riviéra a Galvaniho – Bulharská</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (MD SR)</strong> oznámilo, že zabezpečilo financovanie dvoch nových trolejbusových tratí v Bratislave. Ide o spojenia <strong>Patrónka – Riviéra</strong> a <strong>Galvaniho – Bulharská</strong>, ktoré sa podľa rezortu aktuálne budujú a budú financované z <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong>.</p>
<p>Rezort dopravy uviedol, že podpísal zmluvy na financovanie oboch projektov. Celkový príspevok vyčlenený na nové trate má dosiahnuť <strong>17,5 milióna eur</strong>.</p>
<h3>Plán obnovy má podporiť elektrifikáciu MHD a zníženie emisií</h3>
<p>Podľa MD SR majú nové trolejbusové trate umožniť nahradenie časti autobusových výkonov trolejbusmi, ktoré produkujú menej emisií. Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: <em>„Vďaka novým tratiam sa autobusy budú dať nahradiť trolejbusmi, ktoré produkujú výrazne menej emisií a tak v Bratislave opäť o niečo stúpne kvalita ovzdušia. Verím, že aj vďaka tejto investícií sa podarí presvedčiť ďalších obyvateľov, aby presadli z áut do MHD.“</em></p>
<p>Rezort zároveň doplnil, že mesto a dopravný podnik na tratiach pracujú a podľa vyjadrenia ministra by mali byť <em>„už o pár týždňov“</em> k dispozícii verejnosti.</p>
<h3>Patrónka – Riviéra: lepšie napojenie Dlhých Dielov a uzlov v meste</h3>
<p>Trať <strong>Patrónka – Riviéra</strong> má podľa ministerstva priniesť lepšie prepojenie <strong>Dlhých Dielov</strong> s <strong>Patrónkou</strong> a <strong>Hlavnou stanicou</strong>. Rezort očakáva aj zlepšenie dostupnosti smerom na ďalšie významné dopravné uzly v Bratislave.</p>
<h3>Galvaniho – Bulharská: reakcia na rozvoj územia a rastúci dopyt po doprave</h3>
<p>Trať <strong>Bulharská – Galvaniho</strong> má podľa MD SR reagovať na rýchly rozvoj tohto územia a na rastúce nároky na dopravu. Rezort ju označuje za investíciu, ktorá má posilniť kapacitu a kvalitu obsluhy v rozvíjajúcej sa časti mesta.</p>
<h3>Čo je v tejto chvíli rozhodujúce</h3>
<p>Kľúčovou informáciou je podpis zmlúv a potvrdenie financovania z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré má vytvoriť podmienky na dokončenie oboch stavieb. Ak sa naplní avizovaný harmonogram, nové trolejbusové spojenia majú v Bratislave rozšíriť elektrifikovanú MHD a zlepšiť dopravné väzby medzi obytnými štvrťami, prestupnými uzlami a rozvojovými zónami.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/ministerstvo-dopravy-zabezpecilo-financovanie-novych-trolejbusovych-trati-v-bratislave">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nove-trolejbusove-trate-v-bratislave-dostali-financovanie-z-planu-obnovy-ide-o-useky-patronka-riviera-a-galvaniho-bulharska/">Nové trolejbusové trate v Bratislave dostali financovanie z Plánu obnovy: ide o úseky Patrónka – Riviéra a Galvaniho – Bulharská</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ŽSR spúšťajú výluky medzi Bratislavou-Račou a Leopoldovom: práce majú zvýšiť kapacitu trate do leta 2026</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-spustaju-vyluky-medzi-bratislavou-racou-a-leopoldovom-prace-maju-zvysit-kapacitu-trate-do-leta-2026/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 27 Jan 2026 11:06:38 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava-Rača]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Cífer]]></category>
		<category><![CDATA[Leopoldov]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[Púchov]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Trenčiansky kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Trnava]]></category>
		<category><![CDATA[Trnavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[údržba]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-spustaju-vyluky-medzi-bratislavou-racou-a-leopoldovom-prace-maju-zvysit-kapacitu-trate-do-leta-2026/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky od 1. februára 2026 začnú plánované výlukové práce v úseku Bratislava-Rača – Leopoldov, ktoré dočasne predĺžia jazdné časy najmä medzi Bratislavou a Púchovom. Cieľom je zvýšiť priepustnosť trate a umožniť v budúcnosti viac vlakov. Ďalšia výluka pribudne od 9. marca pre rekonštrukciu medzi Trnavou a Cíferom. Predpokladané ukončenie je do konca júna 2026.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-spustaju-vyluky-medzi-bratislavou-racou-a-leopoldovom-prace-maju-zvysit-kapacitu-trate-do-leta-2026/">ŽSR spúšťajú výluky medzi Bratislavou-Račou a Leopoldovom: práce majú zvýšiť kapacitu trate do leta 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> oznámili plánované výlukové práce na dôležitom úseku železničného koridoru medzi Bratislavou a Trnavou. Od 1. februára 2026 sa začne výluka v úseku <strong>Bratislava-Rača – Leopoldov</strong>, ktorej deklarovaným cieľom je zvýšenie priepustnosti trate a vytvorenie podmienok pre vyšší počet vlakov v budúcnosti.</p>
<p>ŽSR zároveň upozorňujú, že výluky sa počas realizácie prejavia v cestovných poriadkoch. V širšom úseku <strong>Bratislava – Púchov</strong> majú cestujúci počítať s predĺžením jazdných dôb o niekoľko minút a s posunmi časov odchodov a príchodov v jednotlivých staniciach.</p>
<h3>Výluka Bratislava-Rača – Leopoldov: viac traťových oddielov a úpravy zabezpečovacej techniky</h3>
<p>Podľa ŽSR sa práce nebudú týkať iba samotného úseku Bratislava-Rača – Leopoldov. Súčasťou zásahov má byť aj zvýšenie počtu traťových oddielov a s tým súvisiace nevyhnutné úpravy zabezpečovacích zariadení v železničných staniciach aj priamo na trati. ŽSR tieto zásahy označujú za technicky potrebné pre zvýšenie kapacity a plynulosti dopravy na tomto dopravnom koridore.</p>
<p>Po ukončení výluky má zvýšená priepustnosť umožniť nasadenie väčšieho počtu vlakov a vytvoriť priestor na rast počtu prepravených cestujúcich. Hovorkyňa ŽSR Petra Lániková uviedla: „<i>Prosíme preto cestujúcu verejnosť o trpezlivosť a ústretovosť, všetky práce sa vykonávajú práve v snahe zlepšiť plynulosť železničnej dopravy na západe Slovenska z dlhodobého hľadiska</i>.“</p>
<h3>Od 9. marca ďalšia zmena grafikonu: rekonštrukcia medzi Trnavou a Cíferom</h3>
<p>ŽSR avizujú aj ďalší zásah do prevádzky. Dňa <strong>9. marca 2026</strong> má nastať ďalšia zmena grafikonu vlakovej dopravy z dôvodu komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku v úseku <strong>Trnava – Cífer</strong>. Počas tejto výluky má byť doprava vedená po jednej koľaji, čo si má vyžiadať ďalšie mierne predĺženie jazdných časov, najmä v západnej časti Slovenska.</p>
<h3>Termín do konca júna 2026 a financovanie z Plánu obnovy</h3>
<p>Predpokladaný termín ukončenia oboch výluk ŽSR stanovili najneskôr do <strong>konca júna 2026</strong>. Obe investície majú byť financované z prostriedkov Európskej únie, konkrétne z <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong>.</p>
<p>ŽSR zároveň uvádzajú, že realizácia má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, k širším možnostiam vlakových spojení a aj k „otvoreniu trhu novým dopravcom“.</p>
<h3>Širší význam pre koridor na západe Slovenska</h3>
<p>Úsek Bratislava-Rača – Leopoldov patrí medzi kľúčové časti železničnej siete na západe Slovenska, kde sa stretáva regionálna a diaľková doprava. ŽSR v oznámení zdôrazňujú, že dočasné obmedzenia majú smerovať k dlhodobej kapacitnej a prevádzkovej stabilite trate, ktorá je rozhodujúca pre spoľahlivosť cestovania vlakom v širšom priestore Bratislava – Trnava – Púchov.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/januar/zeleznice-slovenskej-republiky-spustaju-vylukove-prace-useku-bratislava-leopoldov-po-skonceni-pribudne-trati-viac-vlako.html">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-spustaju-vyluky-medzi-bratislavou-racou-a-leopoldovom-prace-maju-zvysit-kapacitu-trate-do-leta-2026/">ŽSR spúšťajú výluky medzi Bratislavou-Račou a Leopoldovom: práce majú zvýšiť kapacitu trate do leta 2026</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 16 Jan 2026 09:06:08 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Čadca]]></category>
		<category><![CDATA[Čierna nad Tisou]]></category>
		<category><![CDATA[Connecting Europe Facility]]></category>
		<category><![CDATA[Devínska Nová Ves]]></category>
		<category><![CDATA[ETCS]]></category>
		<category><![CDATA[Európska únia]]></category>
		<category><![CDATA[GSM-R]]></category>
		<category><![CDATA[Haniska pri Košiciach]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Krásno nad Kysucou]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Moldava nad Bodvou]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[príprava]]></category>
		<category><![CDATA[Program Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Varín]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina-Teplička]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky označili rok 2025 za jedno z najsilnejších období modernizácie infraštruktúry. Investície smerovali do tratí, staníc a technológií, vrátane zavádzania GSM-R a ETCS na hlavných úsekoch. Projekty boli financované najmä z fondov EÚ a mali priniesť vyššiu bezpečnosť a spoľahlivosť dopravy.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/">Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Rok 2025 bol podľa <strong>Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> jedným z najintenzívnejších období modernizácie železničnej infraštruktúry za posledné roky. Naprieč Slovenskom prebiehali investície do tratí, staníc aj technológií so spoločným cieľom zvýšiť bezpečnosť, spoľahlivosť a komfort železničnej dopravy pre cestujúcich aj dopravcov.</p>
<p>ŽSR informovali, že modernizačné aktivity sa opierali o kombináciu európskych a národných zdrojov a v roku 2025 priniesli aj ukončenie viacerých dlhodobých výluk, ktoré v minulosti obmedzovali prevádzku na železnici.</p>
<h3>GSM-R na koridore Varín – Košice – Čierna nad Tisou</h3>
<p>Za jeden z kľúčových pilierov zvyšovania bezpečnosti označili ŽSR implementáciu systému <strong>GSM-R</strong> na úseku <strong>Varín – Košice – Čierna nad Tisou</strong>. Podľa správcu infraštruktúry ide o krok, ktorým sa jeden z hlavných železničných koridorov na Slovensku priblížil štandardu vyspelých európskych železničných sietí.</p>
<p>Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v tejto súvislosti uviedol: „<i>Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky. Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku</i>.“</p>
<h3>ETCS: viac ako 220 km v prevádzke, ďalšie úseky v príprave</h3>
<p>Rovnaký dôraz na bezpečnosť ŽSR spájajú so zavádzaním <strong>ETCS (European Train Control System)</strong>. Podľa zverejnených údajov je ETCS v prevádzke na viac ako <strong>220 kilometroch</strong> tratí, pričom ďalších približne <strong>210 kilometrov</strong> je v rôznych fázach realizácie alebo prípravy.</p>
<p>ŽSR vysvetľujú, že ETCS umožňuje nepretržitý dohľad nad pohybom vlakov a automatické zásahy pri prekročení rýchlosti, čím má výrazne znižovať riziko ľudskej chyby. Implementácia prebieha postupne na najvyťaženejších úsekoch siete a je previazaná s modernizáciou tratí a obnovou zabezpečovacích zariadení. Cieľom je interoperabilné a jednotné prostredie v rámci Európskej únie.</p>
<h3>Dokončené projekty a financovanie z Programu Slovensko, Plánu obnovy a CEF</h3>
<p>ŽSR označili rok 2025 za „historicky silný“ aj z pohľadu dokončených investičných projektov. Medzi ukončenými aktivitami uvádzajú modernizácie tratí, elektrifikáciu, obnovu železničného zvršku a opatrenia na zvýšenie priepustnosti hlavných koridorov.</p>
<p>Podľa ŽSR boli projekty financované z viacerých zdrojov <strong>Európskej únie (EÚ)</strong>, najmä z <strong>Programu Slovensko</strong>, <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong> a nástroja <strong>Connecting Europe Facility (CEF)</strong>, doplnených o príspevky zo štátneho rozpočtu. Medzi menované stavby patria napríklad dostavba zriaďovacej stanice <strong>Žilina-Teplička</strong> a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia koridoru na úseku <strong>štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou</strong> (3. etapa), elektrifikácia trate <strong>Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou</strong> (2. fáza) či komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate <strong>Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg)</strong>.</p>
<p>Štátna tajomníčka <strong>Ministerstva dopravy SR</strong> Denisa Žiláková uviedla: „<i>Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy. Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy</i>.“</p>
<h3>Čo z toho vyplýva pre ďalší rozvoj siete</h3>
<p>ŽSR zároveň uviedli, že realizované investície vytvorili základ pre ďalší rozvoj železničnej siete na Slovensku. Správca infraštruktúry pripomenul, že podľa zákona zabezpečuje prevádzku železničnej dráhy na území Slovenska a v správe má trate rôznych rozchodov, trakčné vedenia, tunely, mosty, priecestia aj železničné stanice.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/januar/">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/">Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
