Posudzovaný projekt predstavuje tretiu časť obchvatu Brezna. Prvé dve časti sú v prevádzke od rokov 2017 a 2023 a podľa hodnotenia už dnes odkláňajú z centra mesta približne 10-tisíc vozidiel denne. Nový úsek s dĺžkou približne 2,6 kilometra má doplniť východnú časť obchvatu, prepojiť cestu I/66 v smere na Telgárt s cestou I/72 v smere na Tisovec a stavebne sa pripravuje s výhľadom realizácie v rokoch 2030 až 2034. Celkové investičné náklady sa odhadujú na približne 43 miliónov eur s DPH.

Štát hovorí o nízkom prínose, mesto o nedokončenom riešení

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze nie je ďalšia časť obchvatu nevyhnutná, pretože hlavné dopravné problémy mesta už vyriešili hotové úseky. Hodnotenie zároveň spochybňuje dopravné prognózy predloženej štúdie a tvrdí, že namiesto pôvodne odhadovaných 5 až 6-tisíc vozidiel denne by nový úsek reálne využívalo skôr približne 3-tisíc vozidiel denne. ÚHP preto konštatuje, že projekt nerieši výrazný dopravný problém, nepatrí medzi hlavné investičné priority a jeho ekonomická analýza vychádza záporne, s pomerom prínosov a nákladov na úrovni mínus 0,13.

Ministerskí analytici zároveň upozorňujú, že presmerovanie dopravy na dlhšiu trasu s vyššími rýchlosťami môže zvýšiť prevádzkové náklady vozidiel, environmentálne záťaže aj náklady na nehodovosť. Problém vidia aj v tom, že obchvat začína a končí v intraviláne, čím podľa nich neprináša taký efekt ako prvé dve etapy.

Vedenie Brezna však takýto pohľad odmieta. Primátor Tomáš Abel reagoval, že mesto so závermi ÚHP nesúhlasí a považuje ich za odtrhnuté od reality každodenného života v meste. „To najdôležitejšie, prečo sa obchvat staval, ÚHP vôbec nebral do úvahy, a to zaťaženie ťažkou dopravou v centre mesta a aj v jeho okolí,“ uviedol. Podľa neho materiál neberie dostatočne do úvahy ani reálne zaťaženie mesta, budov a obyvateľov nákladnou dopravou, ani špičkové víkendové dopravné toky zo smeru Čertovica.

Spor o to, čo má byť hlavným kritériom

Práve v tomto bode sa ukazuje rozdiel medzi štátnym a mestským pohľadom na projekt. Hodnotenie ÚHP stojí na celoštátnom dopravnom modeli, ekonomickej analýze a porovnávaní s inými investičnými prioritami. Samospráva naopak zdôrazňuje miestnu skúsenosť, najmä dlhodobé zaťaženie centra mesta ťažkou dopravou a presvedčenie, že obchvat má zmysel len ako funkčný celok.

Primátor to pomenoval jednoznačne: „Vždy sme sa bavili o tom, že obchvat dáva naozaj zmysel ako celok a bez toho sa nemusel ani stavať.“ V tejto vete je obsiahnutá hlavná výhrada mesta. Kým štát posudzuje tretí úsek ako samostatný projekt s obmedzeným efektom, Brezno ho vníma ako nedokončenú časť dlhšieho dopravného riešenia, ktoré nemožno rozumne hodnotiť oddelene od už postavených etáp.

To je aj širší problém podobných investícií. Časť infraštruktúry môže mať ako samostatná stavba slabší ekonomický výsledok, no v sieti alebo v ucelenom dopravnom systéme môže plniť inú funkciu. Na druhej strane práve preto štát čoraz častejšie tlačí na to, aby sa aj takéto projekty dali obhájiť konkrétnymi dátami, a nie len predpokladom, že „celok“ bude automaticky fungovať lepšie.

Vysoké náklady zostávajú slabým miestom projektu

Aj po doplnení miestneho stanoviska zostáva slabým miestom projektu jeho cena. ÚHP upozorňuje, že jednotkové stavebné náklady presahujú 15 miliónov eur s DPH na kilometer, čo je približne o tretinu viac než priemer porovnateľných obchvatov ciest I. triedy. Dôvodom je členitý terén, potreba mostných objektov nad Hronom a železničnou traťou aj celkovo náročnejšie technické riešenie. Podľa hodnotenia by ani prípadná optimalizácia projektu pravdepodobne nestačila na to, aby sa jeho ekonomický výsledok preklopil do kladných hodnôt.

Mesto však zjavne nechce nechať projekt padnúť na tomto stupni hodnotenia. Primátor oznámil, že Brezno bude žiadať ministra dopravy o stretnutie a prerokovanie stanoviska, pričom cieľom má byť jeho prehodnotenie. Z jeho reakcie je zrejmé, že mesto nevníma hodnotenie ako definitívne uzavretie projektu, ale skôr ako začiatok ďalšieho politického a odborného sporu o jeho zmysel.

Obchvat ako test vzťahu medzi dátami a miestnou skúsenosťou

Prípad Brezna ukazuje napätie, ktoré sa pri dopravných investíciách objavuje čoraz častejšie. Štát sa snaží rozhodovať podľa ekonomických analýz, dopravných modelov a priorít v celoštátnom meradle. Mestá a regióny naopak upozorňujú na konkrétne miestne problémy, ktoré sa nie vždy dajú presne zachytiť v modeloch, no obyvatelia ich denne zažívajú v uliciach.

V najbližšom období preto nebude rozhodujúce len to, či má projekt platné environmentálne posúdenie a pripravenú dokumentáciu, ale aj to, či sa podarí presvedčivo zodpovedať základnú otázku: má byť tretia časť obchvatu Brezna chápaná ako samostatná investícia s pochybným prínosom, alebo ako chýbajúci diel dopravného riešenia, ktoré bez nej ostáva nedokončené. Práve od tejto odpovede bude závisieť, či sa obchvat posunie z územnej rezervy k reálnej výstavbe.

Zdroje:

1. Útvar hodnoty za peniaze – Hodnotenie projektu I/66 Brezno – obchvat, II. etapa 2. úsek
2. Mesto Brezno – stanovisko primátora Tomáša Abela

Článok Obchvat Brezna má podľa štátneho hodnotenia ÚHP slabé prínosy. Mesto závery odmieta je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dlhodobo diskutovaná dopravná záťaž

Cesta II/502 patrí medzi dôležité regionálne dopravné ťahy spájajúce Pezinok, Modru a obce v smere na Trnavský kraj. V úseku prechádzajúcom mestom Modra sa dlhodobo kumuluje tranzitná aj miestna doprava, čo má vplyv na plynulosť premávky, bezpečnosť a kvalitu verejného priestoru. Zámer vybudovať obchvat mesta je preto súčasťou širšej diskusie o usporiadaní dopravy na úpätí Malých Karpát.

Aktuálny krok zo strany kraja znamená, že projekt sa posúva z roviny úvah a zámerov do konkrétnej prípravnej fázy. Predmetom zmluvy je spracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby vrátane potrebných podkladov pre povoľovacie procesy.

Projektovanie vrátane povoľovania a BIM modelu

Objednaná dokumentácia zahŕňa vypracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby (DRS), inžiniersku činnosť potrebnú na zabezpečenie právoplatného stavebného povolenia, výkon autorského dohľadu aj súčinnosť pri verejnom obstarávaní zhotoviteľa stavby. Súčasťou riešenia má byť aj bezpečnostný audit pre stavebníka.

Projekt má byť spracovaný v súlade s aktuálnou legislatívou a technickými normami, pričom dokumentácia bude vyhotovená nielen v klasickej tlačenej podobe, ale aj elektronicky vrátane BIM modelu. Ten má slúžiť ako podklad pre ďalšie fázy prípravy a realizácie stavby, ako aj pre koordináciu jednotlivých profesií.

Časový rámec prípravy

Podľa zmluvných podmienok má spracovanie projektovej dokumentácie prebiehať v horizonte niekoľkých mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy. Samotná inžinierska činnosť vrátane získania stavebného povolenia je viazaná na postup povoľovacích procesov a vyjadrenia dotknutých orgánov.

Projektová príprava je tak rozvrhnutá do viacerých nadväzujúcich krokov, ktoré vytvoria podmienky pre následné verejné obstarávanie zhotoviteľa a samotnú výstavbu obchvatu.

Význam pre mesto aj región

Obchvat Modry je vnímaný ako investícia s regionálnym dosahom. Odklonenie tranzitnej dopravy mimo zastavaného územia má potenciál znížiť dopravnú záťaž v centre mesta, zlepšiť bezpečnosť pre chodcov a cyklistov a uvoľniť priestor pre kvalitnejšie fungovanie verejných priestranstiev.

Zároveň ide o projekt, ktorý môže prispieť k plynulejšiemu spojeniu medzi obcami v regióne a k stabilizácii dopravných vzťahov na západnom okraji Malých Karpát.

Čo bude nasledovať

Spracovanie projektovej dokumentácie predstavuje jeden z kľúčových míľnikov prípravy stavby. Po jeho dokončení a získaní potrebných povolení bude možné rozhodovať o ďalšom postupe, vrátane financovania a harmonogramu samotnej výstavby.

Kraj tak postupne vytvára predpoklady na realizáciu stavby, ktorá má ambíciu riešiť dlhodobý dopravný problém Modry a jej okolia v širšom regionálnom kontexte.

Zdroj a vizualizácia: Bratislavský samosprávny kraj

Článok Obchvat Modry vstupuje do projektovej fázy. Bratislavský kraj objednal dokumentáciu pre cestu II/502 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.