<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Archívy Ministerstvo dopravy SR - Doprava.org</title>
	<atom:link href="https://www.doprava.org/znacka/ministerstvo-dopravy-sr/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://www.doprava.org/znacka/ministerstvo-dopravy-sr/</link>
	<description>Všetko, čo sa hýbe. Správy, analýzy, trendy</description>
	<lastBuildDate>Tue, 31 Mar 2026 08:06:19 +0000</lastBuildDate>
	<language>sk-SK</language>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>

<image>
	<url>https://www.doprava.org/wp-content/uploads/2026/02/cropped-D-32x32.png</url>
	<title>Archívy Ministerstvo dopravy SR - Doprava.org</title>
	<link>https://www.doprava.org/znacka/ministerstvo-dopravy-sr/</link>
	<width>32</width>
	<height>32</height>
</image> 
	<item>
		<title>NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou</title>
		<link>https://www.doprava.org/nds-spustila-verejne-obstaravanie-na-dva-useky-r2-medzi-zacharovcami-batkou-a-figou/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 31 Mar 2026 08:06:06 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cesty]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Banskobystrický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Bátka]]></category>
		<category><![CDATA[D1]]></category>
		<category><![CDATA[Detviansky okres]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľnica]]></category>
		<category><![CDATA[Dubná Skala]]></category>
		<category><![CDATA[Figa]]></category>
		<category><![CDATA[Kriváň]]></category>
		<category><![CDATA[Lietavská Lúčka]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Most]]></category>
		<category><![CDATA[Mýtna]]></category>
		<category><![CDATA[Národná diaľničná spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[príprava]]></category>
		<category><![CDATA[R2]]></category>
		<category><![CDATA[Rýchlostná cesta]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[tunel visnove]]></category>
		<category><![CDATA[Zacharovce]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/nds-spustila-verejne-obstaravanie-na-dva-useky-r2-medzi-zacharovcami-batkou-a-figou/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tendre na výstavbu dvoch úsekov rýchlostnej cesty R2 na juhu Slovenska v polovičnom profile. Spolu má pribudnúť 14,6 km novej komunikácie medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa. Predpokladaná hodnota zákaziek je 394,321 mil. eur bez DPH.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nds-spustila-verejne-obstaravanie-na-dva-useky-r2-medzi-zacharovcami-batkou-a-figou/">NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Národná diaľničná spoločnosť (NDS)</strong> vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľov dvoch úsekov rýchlostnej cesty <strong>R2</strong> na južnom Slovensku. Ide o pokračovanie prípravy južného ťahu, ktorý má v dlhodobom horizonte vytvárať alternatívu k severnej trase v smere západ – východ.</p>
<p>Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami <strong>Zacharovce – Bátka – Figa</strong>, spolu v dĺžke <strong>14,6 kilometra</strong>. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať <strong>v polovičnom profile</strong>.</p>
<h3>Južná R2 ako alternatíva k severnej trase</h3>
<p>NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek <strong>D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala</strong> vrátane <strong>tunela Višňové</strong>. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek <strong>R2 Kriváň – Mýtna</strong>.</p>
<p>Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „<i>Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska</i>,“ uviedol.</p>
<h3>Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek</h3>
<p>Prvý obstarávaný úsek <strong>R2 Zacharovce – Bátka</strong> má mať dĺžku <strong>8,3 kilometra</strong>. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne <strong>241,729 milióna eur bez DPH</strong>. Súčasťou výstavby má byť <strong>deväť mostov</strong> a <strong>dve mimoúrovňové križovatky</strong>.</p>
<p>Nadväzujúci úsek <strong>R2 Bátka – Figa</strong> má mať dĺžku <strong>6,3 kilometra</strong> a predpokladanú hodnotu <strong>152,592 milióna eur bez DPH</strong>. V rámci stavby sa má vybudovať <strong>šesť mostov</strong>.</p>
<p>NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu <strong>394,321 milióna eur bez DPH</strong>.</p>
<h3>Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj</h3>
<p>Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „<i>Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu</i>,“ povedal.</p>
<p>Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „<i>Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou</i>,“ doplnil.</p>
<h3>Čo bude nasledovať</h3>
<p>Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://ndsas.sk/press/spravy/dialniciari-vyhlasili-tendre-na-vystavbu-hned-dvoch-juznych-usekov-r2">ndsas.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/nds-spustila-verejne-obstaravanie-na-dva-useky-r2-medzi-zacharovcami-batkou-a-figou/">NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ŽSR na Fóre koľajovej dopravy v Bratislave: TEN-T projekty, uzol Bratislava a sklz pri GSM-R</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-na-fore-kolajovej-dopravy-v-bratislave-ten-t-projekty-uzol-bratislava-a-sklz-pri-gsm-r/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[doprava.org]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 18 Mar 2026 11:06:15 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava hlavná stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava-Nové Mesto]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Červený most]]></category>
		<category><![CDATA[Česká republika]]></category>
		<category><![CDATA[Devínska Nová Ves]]></category>
		<category><![CDATA[DoubleTree by Hilton Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Kúty]]></category>
		<category><![CDATA[Markušovce]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Most]]></category>
		<category><![CDATA[príprava]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Vydrník]]></category>
		<category><![CDATA[výstavba]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-na-fore-kolajovej-dopravy-v-bratislave-ten-t-projekty-uzol-bratislava-a-sklz-pri-gsm-r/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Na medzinárodnej konferencii Fórum koľajovej dopravy v Bratislave (17. – 18. marca) zazneli priority modernizácie železničnej infraštruktúry na Slovensku. ŽSR potvrdili záujem pokračovať v príprave uzla Bratislava po ukončení EIA pre vetvy Západ a Východ a pomenovali aj technologické riziká, najmä sklz pri GSM-R. Podľa štátnej tajomníčky Denisy Žilákovej sa z eurofondov realizuje rekonštrukcia 388 km tratí za takmer 2 mld. eur.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-na-fore-kolajovej-dopravy-v-bratislave-ten-t-projekty-uzol-bratislava-a-sklz-pri-gsm-r/">ŽSR na Fóre koľajovej dopravy v Bratislave: TEN-T projekty, uzol Bratislava a sklz pri GSM-R</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>V hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave sa 17. a 18. marca konala medzinárodná konferencia <strong>Fórum koľajovej dopravy</strong>, zameraná na železničnú a mestskú koľajovú dopravu na Slovensku. Podujatie otvorilo diskusiu o modernizácii železničnej infraštruktúry, integrácii verejnej dopravy a o tom, ako sa bude rozvoj sektora financovať v kontexte politík Európskej únie.</p>
<p>Koľajová doprava bola na konferencii prezentovaná ako kľúčový prvok udržateľnej mobility pre svoju kapacitu, bezpečnosť a nižšie environmentálne dopady. Zároveň ide o oblasť, kde tempo zmien výrazne ovplyvňuje dostupnosť verejných zdrojov a pripravenosť projektov.</p>
<h3>Eurofondy: 388 kilometrov tratí v realizácii, ďalšie projekty v príprave</h3>
<p>V úvodnej panelovej diskusii o rozvoji železničnej dopravy na Slovensku, stratégii a financovaní vystúpila štátna tajomníčka <strong>Ministerstva dopravy SR</strong> Denisa Žiláková. Podľa jej vyjadrenia sa aktuálne z fondov Európskej únie realizuje rekonštrukcia <strong>388 kilometrov železničných tratí</strong> v hodnote takmer <strong>2 miliardy eur</strong>. V príprave majú byť ďalšie projekty v objeme viac ako <strong>1,6 miliardy eur</strong>.</p>
<h3>ŽSR: pokračovanie projektov na sieti TEN-T bez prerušovania</h3>
<p>Do diskusie o modernizácii infraštruktúry a integrácii verejnej dopravy sa zapojil aj generálny riaditeľ <strong>Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> Miroslav Garaj. Uviedol, že ŽSR majú schválenú stratégiu, ktorá v základných rysoch kopíruje cieľové smerovanie európskej železničnej infraštruktúry, pričom tempo realizácie projektov bude závisieť od rozpočtov členských štátov a dostupnosti európskych fondov.</p>
<p>Za kľúčové označil pokračovanie všetkých projektov na sieti <strong>TEN-T</strong> bez ich prerušovania. Medzi rozpracovanými úsekmi spomenul projekty <strong>Vydrník – Markušovce</strong> a <strong>Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica s Českou republikou</strong>.</p>
<h3>Uzol Bratislava: ukončená EIA pre vetvy Západ a Východ, reálne ciele do roku 2035</h3>
<p>V súvislosti s projektom <strong>železničného uzla Bratislava</strong> generálny riaditeľ ŽSR potvrdil, že proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre vetvy <strong>Západ</strong> a <strong>Východ</strong> je ukončený a ŽSR vidia zmysel v pokračovaní projektovej prípravy aj realizácie.</p>
<p>Za reálne do roku <strong>2035</strong> označil viacero konkrétnych krokov v bratislavskom uzle, napríklad zdvojkoľajnenie úseku <strong>Bratislava-Nové Mesto – Bratislava hlavná stanica</strong>, obnovu <strong>Červeného mosta</strong> ako úzkeho miesta a ďalšie zdvojkoľajnenie trate smerom na <strong>Marchegg</strong>.</p>
<h3>Technológie a bezpečnosť: sklz pri GSM-R a prechod k FRMCS v kombinácii s ETCS</h3>
<p>V technologickej časti Garaj upozornil na časový sklz Slovenska pri implementácii systému <strong>GSM-R</strong>, ktorý má byť postupne nahradený novým štandardom <strong>FRMCS</strong> v kombinácii so systémom <strong>ETCS</strong>. Zároveň uviedol, že pri projektoch diaľkového riadenia a zvyšovania bezpečnosti budú ŽSR implementovať moderné komunikačné systémy.</p>
<h3>Dodávatelia: tlak na konkurenciu, dôraz na kompatibilitu a údržbu</h3>
<p>Generálny riaditeľ ŽSR sa vyjadril aj k potrebe zvyšovania konkurencie medzi dodávateľmi. Súčasne zdôraznil, že nové riešenia musia spĺňať požiadavky na kompatibilitu, funkčnosť a efektívnosť z pohľadu prevádzky aj údržby, aby sa modernizácia infraštruktúry nepremietla do rastu prevádzkových rizík.</p>
<h3>Konferencia ako signál priorít: infraštruktúra, technológie a zdroje</h3>
<p>Na záver prvého dňa konferencie bolo vyhlásené ocenenie <strong>Osobnosť železničnej a mestskej koľajovej dopravy</strong> za rok 2025, ktoré prevzal Ing. Slavomír Podmanický. Fórum podľa organizátorov aj účastníkov potvrdilo význam odbornej platformy, kde sa stretávajú témy rozvoja infraštruktúry, implementácie technológií a efektívneho využívania dostupných zdrojov ako predpoklad konkurencieschopnej a udržateľnej koľajovej dopravy na Slovensku.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/marec/generalny-riaditel-zsr-vystupil-fore-kolajovej-dopravy-bratislave.html">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-na-fore-kolajovej-dopravy-v-bratislave-ten-t-projekty-uzol-bratislava-a-sklz-pri-gsm-r/">ŽSR na Fóre koľajovej dopravy v Bratislave: TEN-T projekty, uzol Bratislava a sklz pri GSM-R</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ŽSR chystajú konferenciu SETRAS – STRAHOS 2026 v Žiline: témou bude rozvoj železničnej infraštruktúry a údržby tratí</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-chystaju-konferenciu-setras-strahos-2026-v-ziline-temou-bude-rozvoj-zeleznicnej-infrastruktury-a-udrzby-trati/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 04 Mar 2026 11:06:29 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislava]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Správa železnic]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[údržba]]></category>
		<category><![CDATA[Zastávka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinská univerzita v Žiline]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-chystaju-konferenciu-setras-strahos-2026-v-ziline-temou-bude-rozvoj-zeleznicnej-infrastruktury-a-udrzby-trati/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky spolu s Žilinskou univerzitou pripravia 23. – 24. apríla 2026 v Žiline odbornú konferenciu SETRAS – STRAHOS 2026. Diskusia sa zameria na modernizáciu a správu železničnej infraštruktúry, diagnostiku tratí a technológie údržby. Program prinesie aj príspevky k modernizácii uzla Žilina a koridorovým stavbám.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-chystaju-konferenciu-setras-strahos-2026-v-ziline-temou-bude-rozvoj-zeleznicnej-infrastruktury-a-udrzby-trati/">ŽSR chystajú konferenciu SETRAS – STRAHOS 2026 v Žiline: témou bude rozvoj železničnej infraštruktúry a údržby tratí</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p><strong>Železnice Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> v spolupráci so <strong>Stavebnou fakultou Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA)</strong> a <strong>Vedeckotechnickou spoločnosťou pri Žilinskej univerzite v Žiline</strong> pripravujú medzinárodnú odbornú konferenciu <strong>SETRAS – STRAHOS 2026</strong>. Podujatie sa má uskutočniť 23. – 24. apríla 2026 v hoteli Holiday Inn v Žiline.</p>
<p>Podľa informácií ŽSR má konferencia slúžiť ako celoslovenské odborné fórum s medzinárodnou účasťou, zamerané na aktuálne otázky rozvoja železničnej infraštruktúry a moderných technológií v železničnej doprave. Záštitu nad konferenciou prevzali minister dopravy Slovenskej republiky JUDr. Ing. Jozef Ráž a rektor Žilinskej univerzity v Žiline prof. Ing. Ján Čelko, CSc.</p>
<h3>O čom bude SETRAS – STRAHOS 2026</h3>
<p>ŽSR uvádzajú, že hlavné tematické okruhy konferencie budú súvisieť s výskumom, vývojom, konštrukciou a prevádzkou traťových strojov a mechanizmov, ako aj s výstavbou, údržbou, prevádzkou, správou a diagnostikou železničných tratí a stavieb. Podujatie je určené najmä odborníkom zo železničného staviteľstva, správy a údržby infraštruktúry, projektantom, výskumným pracovníkom, akademickej obci a zástupcom praxe.</p>
<p>Cieľom konferencie má byť výmena odborných poznatkov, prezentácia výsledkov výskumu a inovatívnych riešení a podpora spolupráce medzi vedecko-výskumnými pracoviskami, prevádzkovateľmi železničnej infraštruktúry a priemyslom.</p>
<h3>Program prinesie aj témy z modernizácie uzla Žilina a koridorových stavieb</h3>
<p>V programe na 23. apríla 2026 je podľa zverejnených informácií naplánované otvorenie konferencie s príhovormi zástupcov Ministerstva dopravy SR, ŽSR a Žilinskej univerzity. V prvom bloku majú zaznieť príspevky k stratégii ŽSR a Správy železnic (SŽ) a k implementácii spoločnej bezpečnostnej metódy (CSM) do železničného prostredia.</p>
<p>Nasledujúce bloky STRAHOS a SETRAS majú byť zamerané na konkrétne témy z praxe. Medzi avizovanými príspevkami sú napríklad „ŽSR – modernizácia železničného uzla Žilina, časová harmonizácia priebehu výstavby“, príspevok k realizácii stavby „ŽSR, Modernizácia koridoru, št. hr. ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3. etapa“, či témy ako komplexná oprava železničného zvršku a spodku v úseku ŽST Fiľakovo – Výh. Holiša. Program zároveň uvádza aj príspevok k úseku modernizácie trate Žilina – Košice (Poprad-Tatry (mimo) – Krompachy) so zameraním na oceľové konštrukcie železničnej estakády v žkm 192,819.</p>
<h3>Druhý deň: bezbariérovosť, diagnostika a životný cyklus infraštruktúry</h3>
<p>Dňa 24. apríla 2026 majú byť podľa programu v blokoch STRAHOS a SETRAS otvorené aj témy bezbariérového prístupu pre slabozrakých a nevidiacich na nástupištiach staníc a zastávok, odolnosti zvarov koľajníc pri aluminotermickej metóde či inteligentnej diagnostiky výhybiek. V technicky orientovaných príspevkoch sa majú objaviť aj témy dátovo riadenej údržby, diagnostických meracích vozidiel a optimalizácie dvojkolí so zameraním na životnosť a náklady životného cyklu.</p>
<h3>Organizácia a odborné zázemie</h3>
<p>Odbornými garantmi konferencie majú byť doc. Ing. Dalibor Barta, PhD. (VTS pri ŽU), doc. Ing. Peter Blaho, PhD., MBA (ŽSR, Generálne riaditeľstvo Bratislava) a prof. Ing. Libor Ižvolt, PhD. (UNIZA, SvF, KŽSTH). ŽSR zároveň zverejnili aj zloženie vedeckého výboru, v ktorom figurujú zástupcovia ŽSR, Žilinskej univerzity, Správy železnic, ako aj odborníci z Česka, Rakúska, Maďarska a priemyselných firiem.</p>
<h3>Význam pre sektor: prepojenie správy infraštruktúry, výskumu a dodávateľov</h3>
<p>Konferencie zamerané na železničnú infraštruktúru a technológie údržby sú dôležité najmä v období, keď sa na Slovensku realizujú alebo pripravujú viaceré modernizačné projekty na koridoroch aj v uzloch. SETRAS – STRAHOS 2026 má podľa ŽSR vytvoriť platformu, kde sa stretne správa infraštruktúry, akademické pracoviská a priemysel, čo je kľúčové pre prenos poznatkov do praxe a pre nastavovanie technických štandardov a postupov údržby.</p>
<p>Viac informácií ku konferencii ŽSR odkazujú na stránku: https://www.zsr.sk/setras_strahos_2026/</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/marec/zeleznicna-konferencia-setras-strahos-2026-prinesie-odbornu-diskusiu-buducnosti-zeleznicnej-infrastruktury.html">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-chystaju-konferenciu-setras-strahos-2026-v-ziline-temou-bude-rozvoj-zeleznicnej-infrastruktury-a-udrzby-trati/">ŽSR chystajú konferenciu SETRAS – STRAHOS 2026 v Žiline: témou bude rozvoj železničnej infraštruktúry a údržby tratí</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Tunel Višňové na D1 po otvorení odľahčil Žilinu aj Strečno: denne ním prejde okolo 20-tisíc áut</title>
		<link>https://www.doprava.org/tunel-visnove-na-d1-po-otvoreni-odlahcil-zilinu-aj-strecno-denne-nim-prejde-okolo-20-tisic-aut/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Peter Vanya]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 04 Feb 2026 13:05:46 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cesty]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[D1]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľnica]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľničný tunel]]></category>
		<category><![CDATA[Lietavská Lúčka]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Národná diaľničná spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[otvorenie]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Strečno]]></category>
		<category><![CDATA[Tunel]]></category>
		<category><![CDATA[tunel visnove]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/tunel-visnove-na-d1-po-otvoreni-odlahcil-zilinu-aj-strecno-denne-nim-prejde-okolo-20-tisic-aut/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové je v prevádzke od predvianočného obdobia 2025. NDS uvádza, že v januári 2026 ním prešlo viac než 600-tisíc vozidiel, priemerne okolo 20-tisíc denne. Podľa spoločnosti sa výrazne znížil tranzit najmä v intraviláne Žiliny a na ceste pod Strečnom.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/tunel-visnove-na-d1-po-otvoreni-odlahcil-zilinu-aj-strecno-denne-nim-prejde-okolo-20-tisic-aut/">Tunel Višňové na D1 po otvorení odľahčil Žilinu aj Strečno: denne ním prejde okolo 20-tisíc áut</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Nový diaľničný ťah <strong>D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala</strong> s <strong>tunelom Višňové</strong> je v prevádzke od predvianočného obdobia minulého roka. Podľa údajov <strong>Národnej diaľničnej spoločnosti</strong> (NDS) sa už v prvých týždňoch prejavil jeho hlavný účel: presun tranzitnej dopravy mimo mestských ulíc Žiliny a mimo úzkeho koridoru popod Strečno.</p>
<p>NDS informuje, že za prvý mesiac roka 2026 prešlo úsekom viac než 600&nbsp;000 vozidiel. Priemerná denná intenzita v tuneli Višňové dosahuje približne 20&nbsp;000 vozidiel, pričom takmer 3&nbsp;000 z nich tvoria nákladné vozidlá.</p>
<h3>Prvé čísla z prevádzky: špička vyše 23-tisíc vozidiel za deň</h3>
<p>Motoristi využívajú tunel Višňové podľa NDS „vo veľmi intenzívnej miere“. Najvyššiu nameranú dennú intenzitu zaznamenali v piatok 23. januára, keď tunelom prešlo vyše 23&nbsp;000 vozidiel za deň.</p>
<p>Spoločnosť zároveň uvádza, že aktuálne dopravné intenzity sú približne na úrovni pôvodných prognóz, ktoré počítali s priemernou dennou premávkou okolo 20&nbsp;000 vozidiel.</p>
<h3>Odklon tranzitu zo Žiliny a z cesty pod Strečnom</h3>
<p>Za najväčší prínos NDS označuje odliv tranzitnej nákladnej dopravy z intravilánu Žiliny. Podľa spoločnosti sa zlepšenie prejavilo aj na ceste popod Strečno, kde majú byť dopravné komplikácie po otvorení úseku už len zriedkavé.</p>
<p>NDS pripomína aj dopady na konkrétne miesto v meste: analýzy podľa nej predpovedali zlepšenie situácie na križovatke ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná, ktorá bola dlhodobo známa kolónami najmä pred sviatkami alebo pri komplikáciách na trase pod Strečnom. Spoločnosť tvrdí, že z tohto uzla „vymizla tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov“, čo má prinášať pokojnejšiu mestskú premávku a menej hluku či prachu z dopravy.</p>
<p>Podobný efekt NDS opisuje aj v Strečne: podľa jej hodnotenia sa podarilo odkloniť dopravu z miestnej cesty prvej triedy a takmer dve tretiny tranzitnej nákladnej dopravy prešli na nový diaľničný úsek prakticky okamžite po otvorení.</p>
<h3>Ministerstvo dopravy: prínos aj pre tranzit naprieč Slovenskom</h3>
<p>V správe NDS je citovaný minister dopravy <strong>Jozef Ráž</strong>, ktorý význam úseku spája aj s celoslovenským tranzitom: „<em>Už prvý mesiac od otvorenia ukazuje, ako veľmi tunel pomohol doprave nielen v tomto regióne, ale aj pri tranzite naprieč Slovenskom. Som rád, že ľudia už nemárnia svoj čas v kolónach a namiesto nich sa bezpečne a pohodlne vezú novým úsekom,</em>“ uviedol.</p>
<h3>Čo bude nasledovať: očakávaný rast intenzít</h3>
<p>NDS očakáva, že počet vozidiel na novom ťahu D1 bude ešte rásť. Ako dôvod uvádza sezónnosť – január býva podľa spoločnosti na diaľniciach zvyčajne najmenej frekventovaným mesiacom. V prípade nákladnej dopravy NDS zároveň predpokladá ďalší nárast počtu kamiónov využívajúcich tunel Višňové.</p>
<p>Prvé prevádzkové dáta tak podľa NDS potvrdzujú, že otvorenie úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala má priame dopady na plynulosť dopravy v Žiline aj na tradične preťaženom úseku pod Strečnom, pričom kľúčovým efektom je presun tranzitu na diaľnicu.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://ndsas.sk/press/spravy/zilina-si-vydychla-tunel-visnove-vymazal-zapchy-z-mestskych-tahov">ndsas.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/tunel-visnove-na-d1-po-otvoreni-odlahcil-zilinu-aj-strecno-denne-nim-prejde-okolo-20-tisic-aut/">Tunel Višňové na D1 po otvorení odľahčil Žilinu aj Strečno: denne ním prejde okolo 20-tisíc áut</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>ZSSK vyplatila takmer polovicu vládneho odškodného po nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku</title>
		<link>https://www.doprava.org/zssk-vyplatila-takmer-polovicu-vladneho-odskodneho-po-nehodach-pri-jablonove-nad-turnou-a-pezinku/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 23 Jan 2026 19:05:55 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Jablonov nad Turňou]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo zdravotníctva SR]]></category>
		<category><![CDATA[Pezinok]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Vláda Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železničná spoločnosť Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[ZSSK]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zssk-vyplatila-takmer-polovicu-vladneho-odskodneho-po-nehodach-pri-jablonove-nad-turnou-a-pezinku/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) informuje, že jednorazové vládne odškodné po železničných nehodách z roku 2025 má vyplatené takmer polovici cestujúcich z oficiálnych triážnych zoznamov. Doteraz vyplatila približne 600-tisíc eur a ďalšie platby majú nasledovať po zdravotnom overení. Žiadosti je možné podať online do 28. februára 2026.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zssk-vyplatila-takmer-polovicu-vladneho-odskodneho-po-nehodach-pri-jablonove-nad-turnou-a-pezinku/">ZSSK vyplatila takmer polovicu vládneho odškodného po nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) pokračuje vo vyplácaní jednorazových finančných príspevkov cestujúcim, ktorí utrpeli zranenia pri dvoch železničných nehodách v roku 2025 – pri Jablonove nad Turňou a pri Pezinku. Podľa ZSSK ide o odškodné určené rozhodnutím Vlády Slovenskej republiky, ktoré je poskytované nad rámec štandardného zákonného odškodnenia dopravcu.</p>
<p>ZSSK uvádza, že k 23. januáru 2026 má vyplatené odškodné už takmer polovici osôb evidovaných v oficiálnych triážnych zoznamoch zdravotníckych záchranných zložiek. Proces bol podľa dopravcu nastavený tak, aby sa prednostne riešili prípady s najťažšími zdravotnými následkami.</p>
<h3>Najťažšie zranenia sú vyrovnané, ďalšie prípady sa ešte overujú</h3>
<p>Podľa informácií ZSSK sú prípady ťažkých zranení, ktoré boli identifikované v triážnych zoznamoch a riadne zaregistrované, už finančne vyrovnané. Zároveň bolo vyplatených približne 40 prípadov stredne ťažkých zranení.</p>
<p>Zvyšné žiadosti sa podľa dopravcu viažu najmä na situácie, pri ktorých ešte prebieha zdravotné overovanie alebo administratívne spracovanie. Ide najmä o prípady, keď sa zdravotné ťažkosti prejavili alebo boli riešené s časovým odstupom po nehode.</p>
<h3>Vyplácanie viaže na potvrdenia zdravotníckych zariadení</h3>
<p>ZSSK uvádza, že vyplácanie prebieha priebežne po splnení podmienok stanovených uznesením vlády SR a nie je možné určiť jednotný konečný termín pre všetkých zostávajúcich cestujúcich. Rozhodujúce má byť potvrdenie zo strany zdravotníckych zariadení; po doručení kompletných oficiálnych podkladov má byť oprávnený prípad vyplatený bez zbytočného odkladu.</p>
<p>Doteraz vyplatený objem podľa ZSSK predstavuje približne 600-tisíc eur. Po ukončení už overených prípadov dopravca očakáva vyplatenie ďalších stoviek tisíc eur.</p>
<h3>Triážna kategória rozhoduje, ZSSK plní administratívnu úlohu</h3>
<p>ZSSK zdôrazňuje, že pri poskytovaní jednorazového finančného príspevku neposudzuje zdravotný stav cestujúcich ani neurčuje závažnosť zranení. Postupuje podľa metodického usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR a na základe oficiálnych údajov zdravotníckych zariadení.</p>
<p>Za rozhodujúci moment pre posúdenie zdravotného stavu označuje triážnu kategóriu určenú ústavným zdravotníckym zariadením, nie predbežnú triáž vykonanú záchrannou zdravotnou službou počas zásahu v teréne. Dopravca v procese vystupuje ako vykonávateľ rozhodnutia štátu.</p>
<h3>Navrhovaná zmena má zohľadniť aj neskoršie prejavené následky</h3>
<p>Podľa ZSSK sa cez Ministerstvo dopravy SR v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR pripravuje návrh aktualizácie uznesenia vlády. Úprava má umožniť zohľadniť aj prípady, keď zdravotnícke zariadenia potvrdia ošetrenie cestujúcich v príčinnej súvislosti s nehodou aj s časovým odstupom do 7 dní.</p>
<p>Po prípadnom schválení úpravy vládou majú byť takéto prípady posudzované zdravotníckymi zariadeniami a ZSSK má zabezpečiť ich administratívne vyplatenie.</p>
<h3>Ako podať žiadosť a čo odškodné nepokrýva</h3>
<p>ZSSK informuje, že žiadatelia, ktorí ešte nezaregistrovali svoju žiadosť alebo chcú aktualizovať údaje na základe oficiálne potvrdeného zdravotného stavu, môžu podať alebo upraviť žiadosť online do 28. februára 2026 na stránke <a href="https://www.zssk.sk/financny-prispevok/">zssk.sk/financny-prispevok</a>.</p>
<p>Dopravca zároveň pripomína, že jednorazový finančný príspevok poskytovaný na základe uznesenia vlády je nad rámec štandardného odškodnenia podľa prepravných podmienok a platnej legislatívy. Samostatne sa uplatňujú aj nároky na odškodnenie úrazov, náhradu škody za poškodené alebo zničené osobné veci a poistné plnenia z titulu zodpovednosti dopravcu; ZSSK eviduje približne 100 žiadostí spolu z oboch nehôd a uvádza, že pri správne vyplnených dokumentoch poisťovňa vyplatí náhradu škody do 15 dní.</p>
<p>ZSSK deklaruje, že pri posudzovaní nárokov vychádza výlučne z oficiálnych potvrdení zdravotníckych zariadení a cieľom má byť rovnaký, spravodlivý a zákonný prístup ku všetkým poškodeným.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zssk.sk/aktuality/takmer-polovica-cestujucich-z-triaznych-zoznamov-ma-vyplatene-vladne-odskodne/">zssk.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zssk-vyplatila-takmer-polovicu-vladneho-odskodneho-po-nehodach-pri-jablonove-nad-turnou-a-pezinku/">ZSSK vyplatila takmer polovicu vládneho odškodného po nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Rajecký privádzač Lietavská Lúčka – Žilina má zhotoviteľa: NDS podpísala zmluvu na prvú etapu</title>
		<link>https://www.doprava.org/rajecky-privadzac-lietavska-lucka-zilina-ma-zhotovitela-nds-podpisala-zmluvu-na-prvu-etapu/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Peter Vanya]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 23 Jan 2026 11:05:52 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cesty]]></category>
		<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Cesta]]></category>
		<category><![CDATA[D1]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľnica]]></category>
		<category><![CDATA[Diaľničný privádzač]]></category>
		<category><![CDATA[Doprastav a.s.]]></category>
		<category><![CDATA[Lietavská Lúčka]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Most]]></category>
		<category><![CDATA[Národná diaľničná spoločnosť]]></category>
		<category><![CDATA[Porúbka]]></category>
		<category><![CDATA[Rajecká dolina]]></category>
		<category><![CDATA[Rajecký privádzač]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[výstavba]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/rajecky-privadzac-lietavska-lucka-zilina-ma-zhotovitela-nds-podpisala-zmluvu-na-prvu-etapu/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Národná diaľničná spoločnosť podpísala zmluvu o dielo na výstavbu 1. etapy diaľničného privádzača Lietavská Lúčka – Žilina (Rajecký privádzač). Nový takmer 4-kilometrový úsek má odľahčiť obce Porúbka a Lietavská Lúčka a zlepšiť napojenie Rajeckej doliny na D1. Zákazku získal Doprastav za 52,7 mil. eur bez DPH.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/rajecky-privadzac-lietavska-lucka-zilina-ma-zhotovitela-nds-podpisala-zmluvu-na-prvu-etapu/">Rajecký privádzač Lietavská Lúčka – Žilina má zhotoviteľa: NDS podpísala zmluvu na prvú etapu</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[
<p>Národná diaľničná spoločnosť (NDS) oznámila podpis zmluvy o dielo na výstavbu prvej etapy diaľničného privádzača <strong>Lietavská Lúčka – Žilina</strong>, známeho aj ako <strong>Rajecký privádzač</strong>. Podľa NDS má projekt priniesť efektívnejšie dopravné napojenie Rajeckej doliny na diaľnicu D1 a zlepšiť plynulosť dopravy v širšom území Žiliny.</p>



<p>Minister dopravy Jozef Ráž označil Rajecký privádzač za jednu z najväčších stavieb, do ktorých sa rezort v roku 2026 púšťa, a avizoval skorý štart výstavby. <strong>„Rajecký privádzač je jedna z najväčších stavieb, do ktorých sa tento rok púšťame. Čoskoro môžeme odštartovať výstavbu,“</strong> uviedol.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Odľahčenie obcí a bezpečnejšie prostredie popri ceste</h3>



<p>NDS očakáva, že po dokončení sa významná časť tranzitnej dopravy presmeruje na nový úsek, čo má znížiť záťaž v dotknutých obciach. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že privádzač má priniesť aj environmentálne a bezpečnostné efekty: <strong>„Vďaka privádzaču sa zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy a dotknuté obce budú omnoho bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov.“</strong></p>



<p>NDS zároveň pripomenula intenzitu súčasnej dopravy v území: obcou Porúbka podľa nej denne prejde približne 11-tisíc vozidiel a obcou Lietavská Lúčka takmer 15-tisíc vozidiel.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Napojenie na D1 a obchvat Žiliny má zlepšiť plynulosť v regióne</h3>



<p>Rajecký privádzač má podľa NDS zohrávať kľúčovú úlohu v dopravnej sieti Žiliny tým, že prepojí diaľnicu D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu. Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička to zhrnul slovami: <strong>„Privádzač je tak kľúčový v celej dopravnej sieti Žiliny. Spojí diaľnicu D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu.“</strong></p>



<p>NDS uvádza, že motoristi majú výrazne ušetriť čas pri cestách z Rajeckej doliny do Žiliny, ako aj smerom na Kysuce, Martin, Trenčín a Bratislavu. Projekt má zároveň zlepšiť dopravné napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Takmer 4 kilometre, päť mostov a protihlukové steny</h3>



<p>Podľa zverejnených informácií má mať privádzač takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu smerom na Žilinu. Súčasťou stavby má byť päť nových mostov, ktoré majú spolu tvoriť približne kilometer, teda zhruba štvrtinu celej stavby. NDS uvádza aj výstavbu takmer jedného kilometra protihlukových stien.</p>



<h3 class="wp-block-heading">Cena zákazky a zhotoviteľ</h3>



<p>Predpokladaná hodnota zákazky bola podľa NDS 76,4 milióna eur. Vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH a v obstarávaní s ňou uspela spoločnosť <strong>Doprastav a.s.</strong>.</p>



<p>Podpis zmluvy posúva prípravu Rajeckého privádzača do realizačnej fázy. NDS projekt rámcuje ako dôležitý prvok pre odľahčenie obcí v Rajeckej doline a pre stabilnejšie napojenie územia na diaľničnú sieť v okolí Žiliny.</p>



<p>Zdroj: <a href="https://ndsas.sk/press/spravy/rajecky-privadzac-je-blizsie-k-realite-nds-podpisala-zmluvu-o-dielo">ndsas.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/rajecky-privadzac-lietavska-lucka-zilina-ma-zhotovitela-nds-podpisala-zmluvu-na-prvu-etapu/">Rajecký privádzač Lietavská Lúčka – Žilina má zhotoviteľa: NDS podpísala zmluvu na prvú etapu</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</title>
		<link>https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Michal Feik]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 16 Jan 2026 09:06:08 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Titulka]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Bratislavský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Čadca]]></category>
		<category><![CDATA[Čierna nad Tisou]]></category>
		<category><![CDATA[Connecting Europe Facility]]></category>
		<category><![CDATA[Devínska Nová Ves]]></category>
		<category><![CDATA[ETCS]]></category>
		<category><![CDATA[Európska únia]]></category>
		<category><![CDATA[GSM-R]]></category>
		<category><![CDATA[Haniska pri Košiciach]]></category>
		<category><![CDATA[Košice]]></category>
		<category><![CDATA[Košický kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Krásno nad Kysucou]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Moldava nad Bodvou]]></category>
		<category><![CDATA[Plán obnovy a odolnosti SR]]></category>
		<category><![CDATA[príprava]]></category>
		<category><![CDATA[Program Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[rekonštrukcia]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Stanica]]></category>
		<category><![CDATA[Varín]]></category>
		<category><![CDATA[Železnica]]></category>
		<category><![CDATA[Železnice Slovenskej republiky]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina]]></category>
		<category><![CDATA[Žilina-Teplička]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Železnice Slovenskej republiky označili rok 2025 za jedno z najsilnejších období modernizácie infraštruktúry. Investície smerovali do tratí, staníc a technológií, vrátane zavádzania GSM-R a ETCS na hlavných úsekoch. Projekty boli financované najmä z fondov EÚ a mali priniesť vyššiu bezpečnosť a spoľahlivosť dopravy.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/">Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Rok 2025 bol podľa <strong>Železníc Slovenskej republiky (ŽSR)</strong> jedným z najintenzívnejších období modernizácie železničnej infraštruktúry za posledné roky. Naprieč Slovenskom prebiehali investície do tratí, staníc aj technológií so spoločným cieľom zvýšiť bezpečnosť, spoľahlivosť a komfort železničnej dopravy pre cestujúcich aj dopravcov.</p>
<p>ŽSR informovali, že modernizačné aktivity sa opierali o kombináciu európskych a národných zdrojov a v roku 2025 priniesli aj ukončenie viacerých dlhodobých výluk, ktoré v minulosti obmedzovali prevádzku na železnici.</p>
<h3>GSM-R na koridore Varín – Košice – Čierna nad Tisou</h3>
<p>Za jeden z kľúčových pilierov zvyšovania bezpečnosti označili ŽSR implementáciu systému <strong>GSM-R</strong> na úseku <strong>Varín – Košice – Čierna nad Tisou</strong>. Podľa správcu infraštruktúry ide o krok, ktorým sa jeden z hlavných železničných koridorov na Slovensku priblížil štandardu vyspelých európskych železničných sietí.</p>
<p>Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v tejto súvislosti uviedol: „<i>Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky. Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku</i>.“</p>
<h3>ETCS: viac ako 220 km v prevádzke, ďalšie úseky v príprave</h3>
<p>Rovnaký dôraz na bezpečnosť ŽSR spájajú so zavádzaním <strong>ETCS (European Train Control System)</strong>. Podľa zverejnených údajov je ETCS v prevádzke na viac ako <strong>220 kilometroch</strong> tratí, pričom ďalších približne <strong>210 kilometrov</strong> je v rôznych fázach realizácie alebo prípravy.</p>
<p>ŽSR vysvetľujú, že ETCS umožňuje nepretržitý dohľad nad pohybom vlakov a automatické zásahy pri prekročení rýchlosti, čím má výrazne znižovať riziko ľudskej chyby. Implementácia prebieha postupne na najvyťaženejších úsekoch siete a je previazaná s modernizáciou tratí a obnovou zabezpečovacích zariadení. Cieľom je interoperabilné a jednotné prostredie v rámci Európskej únie.</p>
<h3>Dokončené projekty a financovanie z Programu Slovensko, Plánu obnovy a CEF</h3>
<p>ŽSR označili rok 2025 za „historicky silný“ aj z pohľadu dokončených investičných projektov. Medzi ukončenými aktivitami uvádzajú modernizácie tratí, elektrifikáciu, obnovu železničného zvršku a opatrenia na zvýšenie priepustnosti hlavných koridorov.</p>
<p>Podľa ŽSR boli projekty financované z viacerých zdrojov <strong>Európskej únie (EÚ)</strong>, najmä z <strong>Programu Slovensko</strong>, <strong>Plánu obnovy a odolnosti SR</strong> a nástroja <strong>Connecting Europe Facility (CEF)</strong>, doplnených o príspevky zo štátneho rozpočtu. Medzi menované stavby patria napríklad dostavba zriaďovacej stanice <strong>Žilina-Teplička</strong> a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia koridoru na úseku <strong>štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou</strong> (3. etapa), elektrifikácia trate <strong>Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou</strong> (2. fáza) či komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate <strong>Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg)</strong>.</p>
<p>Štátna tajomníčka <strong>Ministerstva dopravy SR</strong> Denisa Žiláková uviedla: „<i>Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy. Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy</i>.“</p>
<h3>Čo z toho vyplýva pre ďalší rozvoj siete</h3>
<p>ŽSR zároveň uviedli, že realizované investície vytvorili základ pre ďalší rozvoj železničnej siete na Slovensku. Správca infraštruktúry pripomenul, že podľa zákona zabezpečuje prevádzku železničnej dráhy na území Slovenska a v správe má trate rôznych rozchodov, trakčné vedenia, tunely, mosty, priecestia aj železničné stanice.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2026/januar/">zsr.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/zsr-zhrnuli-rok-2025-rekordne-investicie-do-trati-elektrifikacie-a-systemov-gsm-r-a-etcs/">Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>IDS v roku 2025: celý Žilinský kraj v integrácii a nová mobilná aplikácia</title>
		<link>https://www.doprava.org/ids-v-roku-2025-cely-zilinsky-kraj-v-integracii-a-nova-mobilna-aplikacia/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 04 Jan 2026 16:47:59 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Hromadná doprava]]></category>
		<category><![CDATA[Aktualita]]></category>
		<category><![CDATA[Dolný Kubín]]></category>
		<category><![CDATA[Integrovaná doprava Žilinského kraja]]></category>
		<category><![CDATA[Liptovský Mikuláš]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[plánovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Ružomberok]]></category>
		<category><![CDATA[s. r. o.]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Trenčiansky kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Trenčiansky samosprávny kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Trenčín]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský kraj]]></category>
		<category><![CDATA[Žilinský samosprávny kraj]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ids-v-roku-2025-cely-zilinsky-kraj-v-integracii-a-nova-mobilna-aplikacia/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Integrovaná doprava Žilinského kraja plánuje v roku 2025 dokončiť tarifnú a dopravnú integráciu celého kraja vrátane regiónov Liptov a Orava a spustiť novú mobilnú aplikáciu na nákup integrovaných cestovných lístkov. Zároveň sa do spoločnosti zapoja Trenčiansky samosprávny kraj a mesto Trenčín s cieľom vytvoriť spoločného organizátora IDS Sever.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-v-roku-2025-cely-zilinsky-kraj-v-integracii-a-nova-mobilna-aplikacia/">IDS v roku 2025: celý Žilinský kraj v integrácii a nová mobilná aplikácia</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<p>Integrovaná doprava Žilinského kraja, s. r. o., predstavila hlavné ciele pre rok 2025. Kľúčovými témami sú dokončenie tarifnej a dopravnej integrácie na celom území Žilinského samosprávneho kraja, spustenie novej mobilnej aplikácie na predaj cestovných lístkov a rozšírenie majetkovej štruktúry spoločnosti o subjekty z Trenčianskeho kraja.</p>
<h5>Integrácia celého územia Žilinského kraja</h5>
<p>V roku 2025 má byť realizovaná III. etapa integrovaného dopravného systému, ktorá zahŕňa začlenenie regiónov Liptov a Orava. Pôvodne plánované rozdelenie týchto území do dvoch etáp bolo vzhľadom na postup integrácie a pripravenosť regiónov prehodnotené a pristúpilo sa k ich zapojeniu v jednej etape.</p>
<p>Rozšírenie územia o Liptov a Oravu prinesie do systému nových objednávateľov výkonov – mestá Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín – ako aj dopravcov zabezpečujúcich mestskú hromadnú dopravu v týchto mestách. Po zapojení týchto regiónov bude integrované celé územie Žilinského samosprávneho kraja. Začlenenie Liptova a Oravy do integrácie sa plánuje počas leta 2025.</p>
<h5>Nová mobilná aplikácia IDS PLUS</h5>
<p>Integrovaná doprava Žilinského kraja v uplynulom roku zrealizovala nové verejné obstarávanie na dispečersko-clearingový systém (DCS), ktorého súčasťou bude aj mobilná aplikácia na predaj cestovných lístkov s vyhľadávačom dopravných spojení. Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie na základe zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku uzavretej s Ministerstvom dopravy SR.</p>
<p>Mobilná aplikácia má umožniť jednoduchý nákup cestovných lístkov platných v IDS a zároveň ponúkne vyhľadávanie jednotlivých dopravných spojení. Po registrácii budú mať cestujúci k dispozícii svoje konto, cez ktoré budú môcť plnohodnotne využívať aplikáciu a nakupovať cestovné lístky.</p>
<p>Aplikácia má ponúkať predaj predplatných a denných cestovných lístkov, ako aj jednorazové integrované lístky do regiónu. Jednorazové integrované lístky budú novinkou v systéme a v roku 2025 budú dostupné výhradne prostredníctvom mobilnej aplikácie. Platby za cestovné lístky bude možné realizovať z kreditu v konte, platobnou kartou alebo prostredníctvom Apple Pay a Google Pay.</p>
<p>Mobilná aplikácia má slúžiť aj ako zdroj informácií a noviniek súvisiacich s prevádzkou integrovaného dopravného systému. Jej spustenie sa plánuje v čase rozšírenia IDS o regióny Liptov a Orava.</p>
<h5>Vznik spoločného organizátora IDS Sever</h5>
<p>Ďalšou významnou zmenou pre rok 2025 je vstup Trenčianskeho samosprávneho kraja a mesta Trenčín do majetkových štruktúr spoločnosti Integrovaná doprava Žilinského kraja, s. r. o. Zámerom Žilinského a Trenčianskeho kraja a ich krajských miest je vytvorenie spoločného organizátora integrovaného dopravného systému s pracovným názvom „IDS Sever“ pripojením sa k už fungujúcej spoločnosti.</p>
<p>Podľa zverejnených informácií prebiehajú všetky nevyhnutné administratívne kroky smerujúce k plynulému vstupu nových spoločníkov do organizačnej štruktúry. Spojenie je v súlade so stratégiou tvorby integrácie verejnej osobnej dopravy deklarovanou v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 a premietnutou aj do Strategického plánu rozvoja dopravy SR do roku 2030.</p>
<p>Vytvorenie spoločného organizátora má umožniť budovanie jedného funkčného regiónu a integráciu verejnej dopravy v Žilinskom a Trenčianskom kraji podľa jednotných podmienok.</p>
<p><i>Informácie vychádzajú z materiálov Integrovaná doprava Žilinského kraja, s. r. o.</i></p>
<p>Zdroj: <a href="https://idsplus.sk/ids-v-roku-2025-integracia-celeho-kraja-a-nova-mobilna-aplikacia-pre-cestujucich/">idsplus.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ids-v-roku-2025-cely-zilinsky-kraj-v-integracii-a-nova-mobilna-aplikacia/">IDS v roku 2025: celý Žilinský kraj v integrácii a nová mobilná aplikácia</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>Ministerstvo dopravy sa pripája ku kampani „Vyzvi srdce k pohybu“ a vyzýva verejnosť k aktivite</title>
		<link>https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-sa-pripaja-ku-kampani-vyzvi-srdce-k-pohybu-a-vyzyva-verejnost-k-aktivite/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 03 Jan 2026 17:55:15 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Cyklo a mikromobilita]]></category>
		<category><![CDATA[Cyklotrasa]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<category><![CDATA[Úrad verejného zdravotníctva SR]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-sa-pripaja-ku-kampani-vyzvi-srdce-k-pohybu-a-vyzyva-verejnost-k-aktivite/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR informuje o zapojení do celonárodnej kampane „Vyzvi srdce k pohybu“, ktorá má motivovať ľudí k zdravšiemu životnému štýlu. V správe zároveň pripomína podporu financovania nových cyklotrás.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-sa-pripaja-ku-kampani-vyzvi-srdce-k-pohybu-a-vyzyva-verejnost-k-aktivite/">Ministerstvo dopravy sa pripája ku kampani „Vyzvi srdce k pohybu“ a vyzýva verejnosť k aktivite</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h5>Zapojenie do kampane</h5>
<p>Ministerstvo dopravy SR sa podľa zverejnenej tlačovej správy pripája k projektu <strong>„Vyzvi srdce k pohybu“</strong>, ktorého cieľom je motivovať ľudí, aby urobili niečo pre svoje zdravie. Rezort vyzýva verejnosť aj svojich zamestnancov, aby sa do iniciatívy zapojili a zvýšili svoju pohybovú aktivitu.</p>
<h5>Podpora cyklistickej infraštruktúry</h5>
<p>Ministerstvo zároveň uvádza, že na ceste k zdravšiemu životnému štýlu je potrebné odstraňovať prekážky, a v tejto súvislosti spomína financovanie <strong>kvalitných nových cyklotrás</strong>, ktoré majú vytvárať lepšie podmienky pre pohyb.</p>
<h5>Kde nájsť viac informácií</h5>
<p>Odkaz na informácie o kampani a návod, ako sa zapojiť, ministerstvo zverejnilo na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/vyzvi-srdce-k-pohybu">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/ministerstvo-dopravy-sa-pripaja-ku-kampani-vyzvi-srdce-k-pohybu-a-vyzyva-verejnost-k-aktivite/">Ministerstvo dopravy sa pripája ku kampani „Vyzvi srdce k pohybu“ a vyzýva verejnosť k aktivite</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
		<item>
		<title>MD SR: zákazy a obmedzenia civilných letov vyhlasuje len na základe žiadosti iného orgánu</title>
		<link>https://www.doprava.org/md-sr-zakazy-a-obmedzenia-civilnych-letov-vyhlasuje-len-na-zaklade-ziadosti-ineho-organu/</link>
		
		<dc:creator><![CDATA[Roman Kluvanec]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 03 Jan 2026 17:54:35 +0000</pubDate>
				<category><![CDATA[Všimli sme si]]></category>
		<category><![CDATA[Ministerstvo dopravy SR]]></category>
		<category><![CDATA[Slovensko]]></category>
		<category><![CDATA[Tlačová správa]]></category>
		<guid isPermaLink="false">https://www.doprava.org/md-sr-zakazy-a-obmedzenia-civilnych-letov-vyhlasuje-len-na-zaklade-ziadosti-ineho-organu/</guid>

					<description><![CDATA[<p>Ministerstvo dopravy SR reagovalo na rozhodnutie č. 163/2025 a uviedlo, že zákazy alebo obmedzenia letov nevydáva z vlastnej iniciatívy. Vyhlási ich len na základe žiadosti iného orgánu štátnej správy podľa leteckého zákona a na presne určený účel.</p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/md-sr-zakazy-a-obmedzenia-civilnych-letov-vyhlasuje-len-na-zaklade-ziadosti-ineho-organu/">MD SR: zákazy a obmedzenia civilných letov vyhlasuje len na základe žiadosti iného orgánu</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></description>
										<content:encoded><![CDATA[<h5>Upresnenie k rozhodnutiu č. 163/2025</h5>
<p>Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe reagovalo na rozhodnutie ministra dopravy č. 163/2025 o zákaze vykonávania určitých civilných letov v časti vzdušného priestoru SR a o určení príslušnej zemepisnej oblasti UAS. Rezort uviedol, že cieľom je uviesť informácie „na pravú mieru“.</p>
<h5>Zákazy len na základe žiadosti</h5>
<p>Podľa ministerstva dopravy SR sa takéto zákazy alebo obmedzenia nevyhlasujú z vlastnej iniciatívy rezortu. Ministerstvo ich môže vyhlásiť iba vtedy, ak o to požiada iný orgán štátnej správy, a to na základe oprávnenia uvedeného v leteckom zákone a len na presne určený účel.</p>
<h5>Obsah žiadosti rezort neupravuje</h5>
<p>Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že obsah žiadosti nemôže meniť ani upravovať. Jeho úlohou je žiadosť administratívne spracovať a formálne vyhlásiť. Ak je to potrebné, súčasťou rozhodnutia je aj určenie príslušnej zemepisnej oblasti UAS.</p>
<h5>Dokument je zverejnený</h5>
<p>Rezort informoval, že celé rozhodnutie je dostupné prostredníctvom zverejneného odkazu v pôvodnej správe.</p>
<p>Zdroj: <a href="https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/detail/md-sr-zakazuje-alebo-obmedzuje-lety-len-na-zaklade-ziadosti">mindop.sk</a></p>
<p>Článok <a href="https://www.doprava.org/md-sr-zakazy-a-obmedzenia-civilnych-letov-vyhlasuje-len-na-zaklade-ziadosti-ineho-organu/">MD SR: zákazy a obmedzenia civilných letov vyhlasuje len na základe žiadosti iného orgánu</a> je zobrazený ako prvý na <a href="https://www.doprava.org">Doprava.org</a>.</p>
]]></content:encoded>
					
		
		
			</item>
	</channel>
</rss>
