Nový dvojpruhový most s dĺžkou 361 metrov je navrhnutý pre verejnú dopravu a cyklistov. Osobné autá nebudú mať prístup, čo je v kontexte Prahy stále novým javom. Práve tento aspekt možno vyzdvihnúť ako kľúčový. Ide o infraštruktúru, ktorá reflektuje snahu znížiť závislosť od áut.

Dvorecký most zároveň odľahčuje dlhodobo preťažené premostenia Vltavy, ako Palackého a diaľničný Barrandovský most, ktorý je podobný bratislavskému Prístavnému mostu. Lepšie prepojenie Smíchova a Podolia má prispieť k rovnomernejšiemu rozloženiu dopravy mimo historického centra.

Myšlienka vybudovania mosta v tejto lokalite pritom nie je nová. Objavovala sa už v urbanistických víziách z 20. storočia, a konkrétne plány siahajú do roku 2004, no jasné kontúry vznikli až po roku 2010. Zlomovým momentom bola architektonická súťaž v roku 2017, ktorú vyhrali domáce štúdiá Atelier 6 a TUBES. Ten stavil na minimalistickú architektúru inšpirovanú kubizmom a predbehol.

Príprava projektu nebola bez komplikácií. Tak ako pri mnohých iných stavbách v Prahe, aj tu zohrali významnú rolu zdĺhavé povoľovacie procesy. Projekt čelil pripomienkam a musel sa koordinovať s ďalšími dopravnými zámermi, najmä s plánovanými električkovými traťami. Výstavba sa napokon rozbehla okolo roku 2022 a jej priebeh ovplyvnili aj externé faktory, vrátane rastúcich cien stavebných materiálov.

Práve náklady sú jednou z najdiskutovanejších tém v mediálnom pokrytí mosta. Vysúťažená cena dosiahla 1,1 miliardy Kč (45 mil. eur) a výstavba mala trvať len 810 dní, resp. dva a štvrť roka. Počas realizácie však rozpočet postupne narástol na takmer dve miliardy Kč (80 mil. eur). Dôvodov bolo niekoľko, okrem inflácie a energetickej krízy aj problematické podložie Vltavy, v ktorej sa okrem iného našli zbytky starého rakúsko-uhorského mosta.

Investorom projektu je mesto Praha. Verejné obstarávanie prebehlo bez väčších škandálov, čo médiá hodnotia pozitívne najmä v porovnaní s niektorými staršími infraštruktúrnymi projektmi. Financovanie išlo primárne z mestského rozpočtu, Fakt, že mesto si dokáže samo ufinancovať nový most, je v slovenských pomeroch priam šokujúci.

Kritická dopravná tepna

Dôležitá je však nielen špičková architektúra, ale aj dopravná a urbanistická funkcia. S otvorením mosta prichádzajú nové autobusové a električkové linky a s nimi výrazné presmerovanie verejnej dopravy a prepojenie dosiaľ izolovaných štvrtí.

Až doteraz boli autobusy jazdiace medzi stanicami metra Budějovická na červenej linke a na Smíchov na žltej linke nútené urobiť asi 5-minútovú zachádzku cez Barrandovský most. Električkové prepojenie ani neexistovalo. 

Teraz sa obyvatelia Braníka na pár zastávok dostanú na Smíchovské nádraží linkou 20 a obyvatelia Barrandova na Podolí linkou 21. Je to zároveň investícia do budúcnosti. Hoci Smíchovské nádraží dnes vyzerá ešte horšie ako bratislavská hlavná stanica, práve teraz prechádza výraznou rekonštrukciou. Po nej na priľahlých brownfieldoch vznikne nová štvrť s tisícmi pracovných miest. Na Budějovickú zatiaľ chodí len autobus, ale už sa plánuje električková trať.

Most je zároveň na trase budúceho okružného metra linky E, ktorá je plánovaná v dlhdobejšom horizonte. Kým sa nepostaví – a to budú ešte desaťročia – tak sú aj autobusy a električky jazdiace približne v jeho stope výrazným zlepšením.

Dvorecký most tak nevstupuje do dejín Prahy len ako nová dopravná stavba, ale aj ako ukážka zmeny prístupu k plánovaniu mesta. Kombinuje dopravnú funkciu s dôrazom na verejný priestor a ekologickú mobilitu. Hoci jeho príprava bola zdĺhavá a realizácia drahšia, než sa pôvodne očakávalo, výsledok predstavuje investíciu, ktorá ovplyvní dopravu v metropole na desaťročia.

Poučenia pre Bratislavu sú otvorené, keďže sa tu žiadny nový most priamočiaro nepýta. Faktom však je, že Petržalku spája s ľavým brehom Dunaja len jedna električková trať. Napriek nadšeniu z jej nedávneho dokončenia sa netreba uspokojiť. Treba sa pozerať dopredu 10, 20, alebo aj 30 rokov. Na tomto horizonte by mali byť vytvorené plány na ďalšie trate, vedúce napríklad po Apolle alebo Novom moste. Ak má byť verejná doprava kvalitnou alterantívou autám, jedna trať pre viac ako 100-tisícovú mestskú časť nie je dostatočná.

Foto: Peter Vanaya

Článok Na vlastné oči: pražský Dvorecký most je otvorený a plný života je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Oznam sa vzťahuje na obdobie od štvrtka 2. apríla 2026 do utorka 7. apríla 2026. IDS BK zároveň uvádza, že vlakové linky majú v uvedených dňoch premávať bez obmedzenia.

Štvrtok 2. apríla 2026: školské prázdniny a prázdninové cestovné poriadky

Vo štvrtok 2. apríla 2026, ktorý je označený ako deň školských prázdnin, majú linky MHD aj regionálne autobusové linky premávať podľa cestovných poriadkov platných pre „pracovný deň – školské prázdniny“.

Pri regionálnych autobusových linkách IDS BK spresňuje, že premávať budú spoje uvedené v cestovných poriadkoch bez poznámky a spoje s inverznou poznámkou „11“. Naopak, nepremávajú spoje s poznámkou „10“. Vlakové linky majú premávať bez obmedzenia.

Piatok 3. apríla 2026: štátny sviatok a režim „voľný deň“

V piatok 3. apríla 2026 (štátny sviatok) majú linky MHD, regionálne autobusové linky aj vlakové linky premávať v režime „voľný deň“. IDS BK zároveň uvádza konkrétne výnimky v MHD: linka MHD 69 nebude premávať a linky MHD 25, 26 a 92 pôjdu iba ráno (v režime „voľný deň po pracovnom dni“).

Víkend 4. a 5. apríla 2026: voľné dni s obmedzeniami vybraných liniek

V sobotu 4. apríla 2026 majú linky MHD, regionálne autobusové linky aj vlakové linky premávať v režime „voľný deň“. IDS BK uvádza, že linky MHD 25, 26 a 92 nebudú premávať.

V nedeľu 5. apríla 2026 zostáva režim „voľný deň“ pre všetky druhy dopravy v IDS BK. Zároveň platí, že linka MHD 69 nebude premávať.

Pondelok 6. apríla 2026: štátny sviatok

V pondelok 6. apríla 2026 (štátny sviatok) majú linky MHD, regionálne autobusové linky aj vlakové linky premávať v režime „voľný deň“.

Utorok 7. apríla 2026: návrat k prázdninovému pracovnému dňu

V utorok 7. apríla 2026, ktorý IDS BK označuje ako deň školských prázdnin, majú linky MHD premávať v režime „pracovný deň – školské prázdniny“. IDS BK zároveň uvádza, že študentská linka 131 bude vypravená.

Regionálne autobusové linky majú v tento deň premávať rovnako v režime „pracovný deň – školské prázdniny“. Vlakové linky majú premávať bez obmedzenia.

Tip na sviatočné výlety: linka 901 s cyklonosičmi do Hainburgu

IDS BK v ozname pripomína aj možnosť výletov počas sviatkov. Linka 901 medzi Bratislavou a rakúskym Hainburgom má byť vybavená novými cyklonosičmi, ktoré dopĺňajú celoročnú ponuku prepravy bicyklov v interiéri autobusov. Podľa IDS BK je možné cyklonosiče využiť po novom na všetkých spojoch tejto linky.

Čo je pre cestujúcich kľúčové

Pre plánovanie ciest v Bratislavskom kraji bude počas Veľkej noci 2026 rozhodujúce sledovať, či konkrétny deň spadá pod režim „voľný deň“ alebo „pracovný deň – školské prázdniny“, a zohľadniť výnimky na vybraných linkách MHD. IDS BK uvádza, že v prípade otázok je možné kontaktovať InfoCentrum IDS BK.

Zdroj: idsbk.sk

Článok IDS BK upraví premávku počas Veľkej noci 2026: voľné dni, školské prázdniny a výnimky na vybraných linkách je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Cestujúci sa dnes búria a komunikujú jasnú myšlienku: vo verejnom záujme je stanicu využívať, ponechať jej kapacity a nezahadzovať investíciu, ktorá do nej išla. To však nie je nutne pravda. Paradoxne, menej autobusov v centre môže znamenať lepšiu dopravu.

Dnes sme v situácii, keď mesto ani kraj nemajú právne páky, ako developera prinútiť ďalšiu redukciu zastaviť, a ten stanicu čoraz viac vníma len ako nevyhnutnú službu v podzemí nákupného centra. Kým kraj avizuje ďalšie obmedzovanie spojov, developer odmieta obnoviť kapacitu či znížiť poplatky a chce sa prispôsobiť trhu. Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna.

2 milióny ročne za stanicu. Dáva to ešte zmysel?

Poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich v podzemnej autobusovej stanici dnes predstavuje 20,74 € za autobus. Bratislavský samosprávny kraj do nej počas pracovných dní posiela približne 320 spojov regionálnej dopravy denne, cez víkend zhruba polovicu. Celkovo tak každý týždeň zaplatí developerovi stanice približne 40 000 €, čo ročne predstavuje asi 2 milióny eur len za jej využívanie. Pre porovnanie, ročná tržba na všetkých linkách regionálnej dopravy predstavuje dokopy 9 miliónov eur.

Takéto množstvo peňazí by vedelo byť efektívnejšie využité v rozvoji dopravy v regióne, napríklad v rokoch 2022 – 2023 využil Dopravný podnik Bratislava eurofondovú výzvu vo výške približne 2 miliónov eur na rekonštrukciu alebo vybudovanie nových prístreškov na 105 zastávkach v meste. Mnohé zastávky, na ktorých dnes zastavuje regionálna doprava, sú pritom v zlom a zanedbanom stave. Ak by kraj vedel prostriedky, ktoré dnes vynakladá na využívanie stanice, presmerovať do modernizácie existujúcej infraštruktúry, návratnosť takejto investície by sa pohybovala v horizonte niekoľkých rokov.

Cieľom prímestskej dopravy nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Väčšina veľkých európskych miest dnes upúšťa od modelu jednej centrálnej autobusovej stanice v centre. Regionálne autobusy smerujú na okrajové prestupné terminály napojené na kapacitnú mestskú dopravu – železnicu, metro, električky či nosné autobusové linky. Napríklad v Prahe končia mnohé prímestské linky na staniciach metra ako Černý Most, Zličín či Letňany, v Brne zohrávajú podobnú úlohu terminály pri hlavných železničných uzloch a električkových tratiach a vo Viedni sú kľúčové prestupné body ako Wien Hütteldorf, Leopoldau či Siebenhirten. Cestujúci tak neputujú zbytočne do centra, ale prestupujú na okraji mesta na rýchle a časté spojenia do rôznych smerov, čo znižuje dopravné zaťaženie centra a zvyšuje efektivitu celého systému.

Takýto model zároveň obmedzuje vznik paralelnej dopravy, keď regionálne autobusy nejdú zbytočne súbežne s električkami či vlakmi až do centra. Namiesto toho sa skracujú na prestupné body, čím dokážu v rovnakom čase absolvovať viac obratov medzi mestom a regiónom a ponúknuť vyššiu frekvenciu spojov. Podmienkou však je úzka spolupráca s mestom, ktoré musí zabezpečiť dostatočne kapacitnú a spoľahlivú mestskú dopravu, schopnú prevziať veľké objemy cestujúcich z týchto terminálov a rozviesť ich ďalej do mesta.

Typ dopravy určuje katastrálna hranica

Bratislava má dnes štyri hlavné smery regionálnej dopravy (Malacky, Pezinok, Senec, Šamorín), pričom tri z nich stále vedú väčšinu spojov až na centrálnu autobusovú stanicu a len časť končí na okrajových termináloch. Výnimkou je smer Pezinok, kde od marca už nejde ani jeden spoj na AS – autobusy obsluhujú terminál na Bajkalskej a končia na Prievozskej ulici. Zároveň však platí, že linky zo všetkých radiál už dnes prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body v meste, ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická, odkiaľ je výborná dostupnosť a vysoká frekvencia MHD do ďalších častí Bratislavy. Na autobusovú stanicu dnes cestuje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.

Sťahovanie obyvateľov na perifériu zároveň vytvorilo zaujímavý paradox: viaceré mestské časti s nízkou hustotou zástavby a prevažne rodinnými domami (Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica, Marianka, Vajnory, časť Devínskej Novej Vsi či Devín) sú obsluhované mestskou dopravou s vyššou frekvenciou a decentralizovaným systémom. Potreby ich obyvateľov pritom nie sú zásadne odlišné od potrieb ľudí v obciach ako Bernolákovo, Most pri Bratislave či Svätý Jur – rozdiel spočíva najmä v tom, že typ obsluhy dnes určuje katastrálna hranica, nie reálne dopravné potreby.

Čo sa stane, ak spoje skrátime?

Len malá časť cestujúcich z regiónov dnes smeruje priamo na autobusovú stanicu. Väčšina dochádza za prácou či do škôl do rôznych častí mesta. Cieľom regionálnej dopravy by preto malo byť priviezť ich na miesto v Bratislave, odkiaľ sa s jedným pohodlným prestupom dostanú do svojej cieľovej destinácie. Priame spojenia do centra majú opodstatnenie najmä v špičke, keď existuje dostatočný dopyt aj po cestách do okolia stanice a zároveň pomáhajú zmierniť zaťaženie mestskej dopravy.

Ak by sme väčšinu spojov ukončili na mestských termináloch, ušetrený čas z jazdy do centra a obratu na stanici by sa dal využiť na zvýšenie frekvencie v regióne. Namiesto paralelnej jazdy s električkami či trolejbusmi cez mesto by sa autobusy rýchlejšie otáčali späť do obcí mimo Bratislavy a dokázali by absolvovať viac jázd. V praxi by to pri niektorých linkách mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 %.

Argumentom proti takémuto riešeniu môže byť vyššia rýchlosť prímestskej dopravy, ktorá v meste vynecháva viaceré zastávky, zatiaľ čo MHD obsluhuje všetky po trase. Pri porovnaní jazdných časov MHD a prímestských autobusov medzi navrhovanými terminálmi a AS Nivy však vychádza, že rozdiely sú len minimálne. Keď navyše zohľadníme aj peší presun z podzemnej stanice na povrch výťahom či eskalátorom, môže byť prestup priamo na hrane terminálu pre cestujúceho prekvapivo dokonca rýchlejší.

Druhým benefitom skrátenia spojov sú ušetrené prostriedky na poplatkoch za využívanie autobusovej stanice. Ako sme spomínali vyššie, tieto financie by sa dali efektívnejšie využiť na zlepšenie stavu zastávok a terminálov, skvalitnenie prestupov „na hrane“ a celkové zvýšenie komfortu pre cestujúcich. Investície by mohli smerovať aj do väčších a kvalitnejších prístreškov, prípadne menších presklených čakární, ktoré by poskytli ochranu pred nepriaznivým počasím a výrazne zlepšili podmienky čakania najmä v zimných mesiacoch.

Začnime investovať do vlastnej infraštruktúry

Ak sa pozrieme do zásobníka pripravovaných projektov, zistíme, že mesto má viaceré z nich už pripravené a čaká iba na financovanie. Napríklad na Zlatých pieskoch je spracovaný projekt úpravy konečnej električiek tak, aby cestujúci nemuseli prestupovať cez nekrytý nadchod ponad výpadovku, ale mohli prejsť „suchou nohou“ priamo z električky do autobusu.

Pred pár týždňami boli zverejnené aj vizualizácie budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy Ružinov pri konečnej zastávke Astronomická. Terminál umožní pohodlný prestup medzi regionálnymi autobusmi v smeroch Tomášov a Zlaté Klasy, električkou č. 9, autobusmi 67, 78 a 39, vlakmi liniek S8 a S70 a potenciálne aj predĺženou trolejbusovou linkou 47. Ide o ukážkový príklad toho, ako by mali byť moderné okrajové terminály navrhnuté.

Podobné projekty je možné rozvíjať aj na ďalších termináloch. Napríklad Patrónka či Cintorín Vrakuňa sa nachádzajú v blízkosti železničných tratí a zároveň ponúkajú dostatok priestoru na rozšírenie nástupných hrán aj zlepšenie komfortu pre cestujúcich. Popri väčších investíciách existuje aj množstvo menších opatrení, ktoré by vedel kraj realizovať už v krátkom čase z ušetrených prostriedkov – a následne sa systematicky sústrediť na dlhodobejšie riešenia, ako je výstavba plnohodnotných integrovaných terminálov.

Cieľom autobusov nemá byť centrum, ale dobrý prestup

Z vyššie uvedeného vyplýva, že presun ťažiska prímestskej dopravy z jednej centrálnej stanice na sieť okrajových terminálov dáva z dopravného aj ekonomického pohľadu zmysel. Prináša vyššiu efektivitu, keď autobusy netrávia čas jazdou cez mesto a obratmi na stanici, ale vedia ho využiť na častejšie spojenia do regiónu. Zároveň sa znižuje duplicita s mestskou dopravou, lepšie sa využíva existujúca infraštruktúra a ušetrené prostriedky môžu smerovať do zlepšenia zastávok, terminálov a celkového komfortu cestovania. Výsledkom môže byť systém s menším počtom prestupov, kratšími časmi a vyššou spoľahlivosťou.

Nevýhodou takéhoto riešenia je najmä potreba kvalitnej koordinácie s mestom a dostatočnej kapacity MHD, ktorá musí zvládnuť väčšie objemy cestujúcich z terminálov. Pre časť cestujúcich môže byť nevýhodou aj nutnosť prestupu navyše, najmä mimo špičky alebo pri horšej nadväznosti spojov. Ide teda o zmenu, ktorá si vyžaduje dobré plánovanie, investície a dôraz na kvalitu prestupov.

Ak sa však tento model podarí správne nastaviť, výsledkom môže byť situácia, z ktorej budú profitovať všetky strany. Cestujúci získajú častejšie spoje, lepšie prestupy a vyšší komfort, kraj efektívnejšie využije verejné zdroje a developer si môže naďalej ponechať segment diaľkovej dopravy. Zároveň preňho strata časti príjmov z prímestskej dopravy a sprievodných služieb môže byť dôležitou lekciou, že pri infraštruktúre verejného významu by mal stáť verejný záujem na prvom mieste.

Autor článku je obyvateľom Mostu pri Bratislave a denne cestuje práve do oblasti Nív.

Článok Nivy ukazujú, prečo centralizovaná doprava nefunguje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Nedostupnosť sa týka časového okna od 17. marca 2026 od 23:00 do 18. marca 2026 do 06:00. Oznámenie sa vzťahuje na nákup jednorazových cestovných lístkov cez SMS v MHD Bratislava.

Kedy a prečo bude SMS lístok mimo prevádzky

Podľa DPB je príčinou obmedzenia plánovaná technická odstávka na strane operátora O2. Počas uvedených hodín nebude možné obstarať cestovný lístok cez SMS, čo môže ovplyvniť najmä cestujúcich využívajúcich nočné a skoré ranné spoje.

Aké alternatívy odporúča IDS BK a DPB

IDS BK v ozname odporúča využiť iné formy obstarania jednorazového cestovného lístka. Medzi uvedené možnosti patrí nákup cez mobilnú aplikáciu IDS BK, využitie predajných miest IDS BK, automaty na zastávkach, nákup prostredníctvom služby TAPnisa, nákup cez elektronickú peňaženku „EP“ alebo služby províznych predajcov (PNS).

Kontakt pre otázky

V prípade otázok je možné kontaktovať InfoCentrum IDS BK na e-mailovej adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Po skončení plánovanej odstávky má byť služba SMS lístok opäť dostupná v štandardnom režime.

Zdroj: idsbk.sk

Článok SMS lístok v MHD Bratislava bude počas nočnej odstávky operátora O2 dočasne nedostupný je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Dodávka je súčasťou obnovy vozidlového parku MHD v Bratislave, ktorá má podľa podniku zvyšovať komfort cestovania aj prevádzkovú spoľahlivosť. DPB zároveň uvádza, že do konca júna má prevziať všetkých desať vozidiel z aktuálnej objednávky. Po dodaní poslednej električky má v hlavnom meste premávať spolu 100 moderných nízkopodlažných električiek.

Kapacita a vybavenie: až 250 cestujúcich v jednom vozidle

DPB uvádza, že jedna električka Škoda 29T3 dokáže vďaka prepracovanému interiéru naraz odviezť až 250 cestujúcich, čo má byť maximum medzi bratislavskými električkami. Nové vozidlá sú podľa podniku plne nízkopodlažné a vybavené prvkami uľahčujúcimi prepravu osôb so zníženou pohyblivosťou.

Súčasťou výbavy má byť výkonná klimatizácia, tónované sklá a moderný informačný systém so zobrazovaním prestupov v reálnom čase. DPB spomína aj Wi‑Fi pripojenie a USB porty. Plynulejšiu jazdu má podporiť inovovaný riadiaci a brzdný systém.

Vyjadrenia mesta a DPB: obnova flotily ako dlhodobý proces

Primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo v súvislosti s obnovou MHD uviedol: „Som veľmi rád, že sa nám neustále darí zlepšovať kvalitu a dostupnosť našej MHD. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že tento rok 2026 sa nesie v znamení skutočne masívnej obnovy vozidlového parku.“ Zároveň dodal, že DPB má pripravené projekty na realizáciu v hodnote vyše 700 miliónov eur v prípade ďalších eurofondových zdrojov pre Bratislavu.

Predseda predstavenstva DPB Martin Rybanský doplnil: „Pokračujeme v masívnej obnove nášho vozidlového parku. Teší ma, že sa nám opäť podarilo získať externé zdroje, vďaka ktorým prinášame do Bratislavy ďalších desať moderných električiek bez zaťaženia mestského rozpočtu.“ Podľa jeho slov má po dodaní posledného vozidla z objednávky flotila dosiahnuť míľnik 100 moderných nízkopodlažných električiek.

Financovanie: Plán obnovy a odolnosti SR (RePowerEU)

DPB uvádza, že nákup nových električiek je financovaný z fondov Európskej únie prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR z komponentu RePowerEU. Celkové oprávnené výdavky projektu majú byť 23,9 milióna eur.

Obnova vozidiel MHD v roku 2026: električky aj autobusy

Podľa informácií DPB je dodanie električiek súčasťou širšej obnovy vozidlového parku v priebehu roka 2026. Dopravca uvádza, že do premávky už zaradil osem nových kĺbových autobusov s pohonom na CNG. V letných mesiacoch očakáva dodanie troch elektrobusov, na jeseň ďalších 35 autobusov na CNG a 80 kĺbových dieselových autobusov.

Ak sa plánované dodávky električiek naplnia v avizovanom termíne do konca júna, Bratislava má podľa DPB dosiahnuť zaokrúhlený počet 100 moderných nízkopodlažných električiek. Pre mestskú verejnú dopravu to znamená najmä vyššiu kapacitu na vyťažených linkách, lepšiu prístupnosť a štandard vybavenia, ktorý je čoraz dôležitejší pre konkurencieschopnosť MHD v meste.

Zdroj a foto: dpb.sk

Článok Dopravný podnik Bratislava nasadzuje nasadzuje nové električky Škoda 29T3 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

K dvom nehodám došlo krátko pred 14.30 h. Prvá sa stala na križovatke Záhradnícka – Miletičova, kde sa osobné auto zrazilo so 77-ročnou chodkyňou. Podľa polície žena vstúpila na priechod napriek tomu, že na semafore svietil červený signál. Utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.

Druhá nehoda sa odohrala na Šafárikovom námestí. Do jazdnej dráhy prichádzajúcej električky tam vstúpila 25-ročná chodkyňa. So zraneniami ju previezli do nemocnice.

Tretí prípad polícia eviduje rovnako z piatka 27. februára 2026, tentoraz vo večerných hodinách na Pionierskej ulici. Chodec tam vošiel do jazdnej dráhy cyklistovi bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bezpečne. Pri zrážke utrpel zranenia cyklista, ktorého záchranári previezli do nemocnice.

Polícia v tejto súvislosti opätovne vyzýva chodcov, aby na vozovku vstupovali až po dôkladnom presvedčení sa, že tak môžu urobiť bezpečne, rešpektovali svetelnú signalizáciu a na červený signál nevstupovali na priechod. Zároveň upozorňuje na zvýšenú opatrnosť pri prechádzaní cez električkové koľajisko a cyklotrasy, aj na miestach so spoločným pohybom chodcov a cyklistov.

Dopravní policajti apelujú aj na to, aby sa ľudia pri prechádzaní cez cestu nevenovali mobilnému telefónu ani iným rozptyľujúcim činnostiam a najmä za zníženej viditeľnosti používali reflexné prvky.

Pripomínajú tiež vybrané povinnosti chodcov podľa zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. – napríklad prednostne využívať priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod, pred vstupom na vozovku sa presvedčiť, či nehrozí nebezpečenstvo, na priechode sa pohybovať vpravo a nevstupovať na cestu, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nie je možné bezpečne prejsť. Chodci smú prechádzať mimo priechodu len vtedy, ak tým vodičov neprinútia na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Polícia v tejto súvislosti opätovne vyzýva chodcov, aby:

• vstupovali na vozovku až po dôkladnom presvedčení sa, že tak môžu urobiť bezpečne,
• rešpektovali svetelnú signalizáciu a na červený signál nevstupovali na priechod,
• zvýšili opatrnosť pri prechádzaní cez električkové koľajisko a cyklotrasy,
• nevenovali sa pri prechádzaní cez cestu mobilnému telefónu ani iným rozptyľujúcim činnostiam,
• zvýšili opatrnosť aj na cyklochodníkoch a miestach so spoločným pohybom chodcov a cyklistov,
• používali reflexné prvky a to najmä za zníženej viditeľnosti.

Dopravní policajti zároveň poukazujú na nasledovné ustanovenia zákona o cestnej premávke 8/2009 Z. z.:

• pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod
• pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
• na priechode pre chodcov sa chodí vpravo
• chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách
• chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť
• chodci smú prechádzať cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Zdroj: Polícia SR

Článok Bratislavskí dopravní policajti upozorňujú chodcov na zvýšenú opatrnosť pri prechádzaní cez cestu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Mesto zároveň pripomína, že výšku pokuty za parkovanie cez tzv. objektívnu zodpovednosť určuje zákon a platí pre celé Slovensko. Aktuálna sadzba 78 eur je podľa Bratislavy v porovnaní s inými mestami a krajinami v Európe nadpriemerne vysoká. Primátor Matúš Vallo preto na výjazdovom rokovaní vlády v Bratislave požiadal vládu o zníženie tejto sadzby; rozhodnutie je podľa magistrátu v rukách vlády a parlamentu.

PAAS: prvé porušenie ako upozornenie a tolerancia po vypršaní lístka

Magistrát avizuje, že na februárové mestské zastupiteľstvo predloží návrh, aby sa prvá pokuta za neuhradené parkovné v PAAS počas určeného časového obdobia zmenila len na upozornenie. Namiesto sankcie má vodič dostať informáciu o porušení pravidiel spolu s odporúčaním, ako sa podobnej situácii vyhnúť, napríklad nastavením dlhšieho času parkovania v aplikácii a následným skrátením pri skoršom odchode.

Primátor Matúš Vallo zmenu vysvetlil tým, že mesto chce rozlišovať medzi úmyselným obchádzaním pravidiel a ojedinelou nepozornosťou: „Považujeme to za proklientské rozhodnutie, ktoré môže napomôcť ešte lepšiemu porozumeniu, že parkovacia politika je služba, ktorá zlepšuje kvalitu života a nie strašiak, ktorý trestá za nepozornosť a ktorého sa máme báť. Pre tých, čo pravidlá obchádzajú úmyselne a opakovane, však sankcie zostanú nezmenené.“

Ďalšou zmenou má byť tolerancia v situáciách, keď kontrola zachytí vozidlo krátko po vypršaní platnosti parkovacieho lístka. Mesto uvádza, že už dnes sa pokuta nevystaví, ak systém neskôr ukáže, že vodič si do niekoľkých minút po kontrole lístok kúpil. Po novom má obdobná tolerancia platiť aj opačne: ak kontrola zaznamená vozidlo v priebehu niekoľkých minút po vypršaní lístka, pokuta má byť odpustená. Podobný princíp má platiť aj pri rezidentských kartách – po vypršaní platnosti má rezident najskôr dostať upozornenie, nie okamžitú pokutu.

MHD v Bratislave: návrh na zníženie pokuty a motivácia k električenke

Zmeny sa majú dotknúť aj cestujúcich v bratislavskej MHD. Magistrát uvádza, že súčasná pokuta za cestovanie bez platného lístka sa automatickým mechanizmom naviazaným na cenu lístkov postupne zvýšila až na 120 eur, čo má byť jedna z najvyšších sadzieb v porovnaní s podobnými mestami. Mesto preto navrhuje pokutu znížiť a nastaviť ju odstupňovane podľa času úhrady: 79 eur pri úhrade na mieste, 89 eur pri úhrade do 10 pracovných dní a 99 eur pri úhrade neskôr.

Magistrát zároveň uvádza, že úplné odpustenie prvej pokuty v MHD zaviesť nechce, keďže frekvencia kontrol nemôže byť z technických a komfortných dôvodov taká vysoká ako pri parkovaní. Dopravný podnik Bratislava má však po novom úplne odpustiť pokutu tomu, kto si do 15 pracovných dní od priestupku zakúpi ročnú električenku, alebo odpustiť 50 % pokuty pri kúpe 90-dňovej električenky v rovnakej lehote.

Predseda predstavenstva Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Rybanský zmenu rámcuje ako posilnenie motivácie k predplatným lístkom: „Cieľom prepravnej kontroly je zabezpečiť spravodlivé podmienky pre všetkých, ktorí si za prepravu riadne platia. Už dnes umožňujeme cestujúcim znížiť si výšku pokuty tým, že sa rozhodnú pre dlhodobejšie riešenie a zakúpia si predplatný cestovný lístok a po novom tento motivačný princíp ešte posilňujeme. Vnímame to ako férový a ľudský prístup, ktorý motivuje k poctivému cestovaniu.“

Kedy zmeny začnú platiť

Magistrát deklaruje, že o presnom termíne účinnosti navrhovaných zmien bude včas informovať. V prípade parkovania má byť kľúčovým míľnikom februárové rokovanie mestského zastupiteľstva, na ktoré chce vedenie mesta predložiť návrh úprav pre systém PAAS.

Ak budú zmeny schválené, Bratislava tým upraví nastavenie sankcií tak, aby lepšie rozlišovali medzi ojedinelou chybou a úmyselným porušovaním pravidiel. Z pohľadu fungovania mesta ide najmä o udržanie dôvery v parkovaciu reguláciu a o stabilnejšie financovanie a férovosť v MHD pri súčasnom tlaku na zrozumiteľné a primerané sankcie.

Zdroj: bratislava.sk

Článok Bratislava navrhuje zmeny v pokutách: prvé porušenie v PAAS len ako upozornenie, v MHD nižšie sankcie je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Hoci informácia pochádza z komunikácie partnera MAN, samotné nasadenie vozidiel je viazané na potreby a prevádzkové štandardy DPMP, ktorý zabezpečuje výkon MHD v meste. MAN v tomto prípade vystupuje ako partner dodávajúci jazdené vozidlá.

Akútny nedostatok autobusov a rýchlejšia cesta cez jazdené vozidlá

DPMP podľa vyjadrenia výkonného riaditeľa a predsedu predstavenstva Ing. Juraja Hrehorčáka zvolil priame rokovacie konanie pre akútny nedostatok autobusov. „Vlani v decembri sme vyhlásili priame rokovacie konanie, pretože sme mali akútny nedostatok prevádzkyschopných autobusov,“ uviedol.

DPMP oslovil päť subjektov zo Slovenska a získal dve ponuky na osem 12-metrových nízkopodlažných autobusov. Po odstúpení jedného zo subjektov napokon uzavrel dohodu s MAN. „Situácia na trhu jazdených autobusov na Slovensku je veľmi zlá – takéto vozidlá sa nikde nedajú zohnať,“ doplnil Ing. Juraj Hrehorčák.

Parametre dodaných autobusov a kapacita pre cestujúcich

Podľa Kataríny Lančaričovej z tímu predajcov jazdených vozidiel v spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia DPMP získal päť identických autobusov z programu MAN Top Used. Ide o vozidlá s rokom výroby 2020 a s nájazdom približne 200 000 km.

Autobusy majú výbavu zodpovedajúcu požiadavkám dopravcu vrátane vyklápacej nástupnej rampy pre invalidný vozík a vyhradených miest pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu. Uvádzaná prepravná kapacita je 33 sediacich a 67 stojacich cestujúcich.

EfficientHybrid: stop-štart a rekuperácia energie bez trakčných batérií

Dodané vozidlá sú vybavené modulom EfficientHybrid, ktorý MAN opisuje ako mild-hybridný systém na zníženie spotreby paliva a emisií. Princípom je využívanie funkcie stop-štart a rekuperácie energie pri brzdení, pričom energia sa podľa popisu neukladá do batérií, ale do ultra kondenzátorov.

Inštruktor MAN ProfiDrive Andrej Rakyta uviedol, že systém podporuje palubnú elektrickú sieť (napríklad osvetlenie, klimatizáciu, dvere či informačné systémy) a znižuje zaťaženie spaľovacieho motora. „Pri každom brzdení sa kinetická energia premieňa na elektrickú,“ uviedol s tým, že ultra kondenzátory majú byť ľahšie než batérie a s dlhou životnosťou.

Prevádzka v Prešove: vysoké ročné nájazdy a potreba rýchleho doplnenia flotily

Riaditeľ úseku údržby DPMP Ing. Vladimír Mišenčik vysvetlil, že cieľom bolo urgentne pokryť linky, kde má dopravca problém s vozidlami. „Výroba a dodanie nových vozidiel trvá rok alebo rok a pol od podpisu zmluvy, jazdené vozidlá sme vedeli zohnať do dvoch, maximálne troch mesiacov,“ uviedol.

DPMP zároveň uviedol orientačné ročné nájazdy autobusov v prešovskej MHD: na linkách 70 000 až 90 000 km ročne, pri špičkových spojoch 50 000 až 70 000 km. Dopravca deklaroval, že na zabezpečenie prepráv má k dispozícii 47 mestských autobusov.

Pred nasadením do premávky: odbavovací systém a informačné panely

Pred zaradením autobusov do premávky má podľa zverejnených informácií prebehnúť doplnenie o prvky odbavovacieho a informačného systému používaného v DPMP, najmä validátory a informačné tabuľe.

Servisné zázemie v meste a príprava na nový typ vozidiel

Keďže ide o prvé mestské autobusy MAN v prevádzke DPMP, zmeny sa dotknú aj údržby. Servisné stredisko MAN Truck & Bus v Prešove podľa vedúceho servisu Petra Együda doteraz pracovalo najmä s autokarmi MAN Lion’s Coach. „S modelom Lion’s City doposiaľ neprišiel do kontaktu nikto z našich mechanikov. Takže určite nás čaká veľa učenia,“ uviedol s tým, že počas prípravy vozidiel na odovzdanie sa servis zoznámil aj s odlišnou diagnostikou a špecifikami hybridnej výbavy.

Význam pre MHD: rýchla stabilizácia výkonov a komfortné nízkopodlažné vozidlá

Z pohľadu mesta a cestujúcich je prínosom najmä rýchle doplnenie kapacít v situácii, keď dodanie nových autobusov trvá výrazne dlhšie. DPMP zároveň očakáva, že cestujúci pocítia zmenu na komforte, keďže vozidlá majú byť klimatizované a nízkopodlažné. Ďalší postup bude závisieť od toho, ako sa nové (jazdené) autobusy osvedčia v bežnej prevádzke a ako sa bude vyvíjať obnova vozidlového parku DPMP.

Zdroj: man.eu

Článok DPMP posilňuje MHD v Prešove: do premávky pribudne päť jazdených autobusov MAN Lion’s City s mild-hybridom je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zverejnená informácia sa týka prvej etapy, ktorá zasiahne vybrané zastávky mestskej hromadnej dopravy v Lučenci. Mesto zároveň upozorňuje na potrebu rešpektovať dočasné dopravné značenie počas realizácie.

Prvá etapa: Rúbanisko a okolie nemocnice

V prvej etape majú byť stavebné práce realizované na piatich zastávkach MHD v tomto poradí: Rúbanisko II, kotolňa; Rúbanisko II; Rúbanisko I; pred nemocnicou; a pred nemocnicou oproti OC Galéria. Ide o lokality s vysokou koncentráciou cestujúcich, kde stav prístreškov a vybavenia zastávok priamo ovplyvňuje komfort čakania aj orientáciu v priestore.

Termíny prác a možné predĺženie pre počasie

Termín realizácie prác je podľa mesta stanovený na obdobie od 27. 2. 2026 (začatie) do 10. 4. 2026 (predpokladané ukončenie). Mesto zároveň uvádza, že v prípade nepriaznivého počasia sa môže ukončenie prác predĺžiť.

Dopravné obmedzenia: dôraz na dočasné značenie

Mestský úrad v oznámení žiada účastníkov cestnej premávky, cestujúcich, užívateľov bytov a ďalšie dotknuté subjekty v predmetných lokalitách o zhovievavosť a najmä o rešpektovanie dočasného dopravného značenia počas stavebných prác. Oznámenie bolo zverejnené 26. 2. 2026.

Význam pre kvalitu verejnej dopravy v meste

Modernizácia zastávok MHD je typom zásahu, ktorý sa v praxi prejavuje najmä na každodennej skúsenosti cestujúcich: zlepšuje podmienky čakania a môže prispieť k prehľadnejšiemu a kultivovanejšiemu verejnému priestoru v okolí zastávok. V Lučenci sa prvá etapa sústreďuje na sídliskové zastávky a na priestor pri nemocnici, teda na miesta s pravidelným a intenzívnym pohybom ľudí.

Zdroj: lucenec.sk

Článok Lučenec začne modernizovať zastávky MHD: nové prístrešky pribudnú najskôr na sídliskách Rúbanisko a pri nemocnici je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Nepriechodnosť priecestí zasiahne viaceré druhy dopravy naraz: mestskú hromadnú dopravu (MHD), regionálnu autobusovú dopravu (RAD) aj železničnú dopravu na linkách S70 a R70. V praxi to znamená odklony, dočasné rozdelenie liniek a v prípade vlakov aj náhradnú autobusovú dopravu (NAD) v časti dňa.

MHD: odklony liniek 63 a 163 a dočasné rozdelenie liniek 67 a 78

Linky MHD 63 a 163 budú v úseku medzi zastávkami Klientske centrum a Avion Shopping Park / Avion IKEA vedené v oboch smeroch po náhradnej trase cez Rožňavskú a Galvaniho ulicu. Podľa IDS BK nebudú počas výluky obsluhovať zastávky Trnavská cesta, Martinský cintorín, Clementisova, Slowackého a Ivanská cesta (A). Na obchádzkovej trase majú naopak zastavovať na zastávkach Slovinská, Depo Trnávka, Bojnická, Na križovatkách a Ivanská cesta (B).

Úsek v okolí Martinského cintorína má byť naďalej obsluhovaný iba linkou 39.

Linky 67 a 78 budú dočasne rozdelené na dve samostatné časti. Pre cestovanie medzi nimi bude potrebné prejsť pešo cez železničné priecestie na Vrakunskej ceste, pričom na oboch stranách priecestia bude zriadená dočasná zastávka Vrakunská.

Linka 67 bude navyše vedená medzi zastávkami Astronomická (D) a Vrakunská priamou trasou popri čerpacej stanici a nebude zachádzať na Astronomickú ulicu. Zastávky Astronomická (F) a Súhvezdná nebudú touto linkou obsluhované. Ostatné zastávky liniek 67 a 78 majú zostať bez zmeny.

Nočná doprava: zmeny na N70 a zavedenie náhradnej linky X70

Nočná linka N70 bude v noci zo soboty na nedeľu premávať medzi zastávkami Tomášikova a Toryská obojsmerne po obchádzkovej trase cez Tomášikovu, Gagarinovu a Popradskú ulicu, pričom v tomto úseku nebude zastavovať. Zastávky medzi Súmračnou a Stavbárskou nebudú v oboch smeroch obsluhované.

IDS BK zároveň avizuje nočnú náhradnú linku X70 na trase Toryská – Hradská – Vrakunská cesta (žel. priecestie). V oboch smeroch má zastaviť na zastávkach Toryská, Stavbárska, Estónska, MiÚ Vrakuňa, Šípová, Majerská, Podpriehradná, Pod gaštanmi a na dočasnej zastávke Vrakunská pri železničnom priecestí na vrakunskej strane.

Regionálne autobusy 710 a 730: obchádzková trasa bez zastávky Šípová

Regionálne autobusové linky 710 a 730 budú počas uzávierky premávať po obchádzkovej trase. Na obchádzkovej trase nebudú obsluhovať zastávku Bratislava, Šípová, ostatné zastávky majú zostať obsluhované bez zmeny. Zastávka Šípová má byť naďalej obsluhovaná linkami MHD 67 a 78.

Vlaky S70 a R70: cez víkend aj náhradná autobusová doprava medzi Novým Mestom a Podunajskými Biskupicami

V železničnej doprave sa výluka dotkne liniek S70 a R70. V úseku medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Podunajské Biskupice budú v sobotu aj v nedeľu v čase od 9:20 do 13:20 obojsmerne nahradené autobusovou dopravou (NAD) vybrané vlaky. IDS BK zároveň upozorňuje, že predpokladané meškanie vlakov dotknutých výlukou môže byť približne 15 až 20 minút a v NAD je obmedzená preprava imobilných cestujúcich a bicyklov.

Náhradná autobusová doprava má obsluhovať zastávky Klientske centrum (nástupište D smer Podunajské Biskupice, nástupište C smer Bratislava-Nové Mesto), Stn. Vrakuňa (nástupište A/B) a Stn. Podunajské Biskupice pred staničnou budovou (výstup/nástup podľa smeru).

Širší dopad: výluka zasiahne kľúčové spojenia východnej časti Bratislavy

Kombinácia uzávierky dvoch priecestí a zásahu do MHD, regionálnych autobusov aj vlakov ukazuje citlivosť dopravnej obsluhy v okolí Vrakune, Podunajských Biskupíc a letiskovej zóny na zásahy do križovania cestnej a železničnej infraštruktúry. Pre cestujúcich bude počas víkendu rozhodujúce počítať s prestupmi, peším presunom pri Vrakunskej ceste a s možným predĺžením cestovných časov najmä na železnici.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Uzávierka železničných priecestí na Ivanskej a Vrakunskej ceste zmení MHD, regionálne autobusy aj vlaky v Bratislave je zobrazený ako prvý na Doprava.org.