Práce budú prebiehať od stredy 8. 4. 2026 do nedeľného večera 12. 4. 2026. Podľa NDS je harmonogram nastavený tak, aby sa počas pracovných dní zasahovalo najmä v noci, kým cez víkend budú práce pokračovať kontinuálne.

Termíny uzávierky: dve noci a jeden víkend

Servis sa začne v stredu o 19:00 a prerušený bude vo štvrtok ráno. Následne bude pokračovať vo štvrtok od 19:00 do piatkového rána a potom opäť od piatkového večera počas víkendu až do nedeľného večera. NDS zároveň uvádza, že údržba sa nezaobíde bez úplnej uzávierky tunelov.

Čo sa bude v tuneloch robiť

V čase uzávierky má prebehnúť dôkladná údržba zameraná na čistenie vnútorných priestorov tunelov vrátane stien, chodníkov a odvodňovacích systémov. Súbežne budú vykonané odborné kontroly, testovanie a servis tunelových technológií, najmä technických zariadení, osvetlenia, bezpečnostných prvkov a systémov požiarnej ochrany, aby sa overila ich spoľahlivá prevádzka.

NDS: cez pracovné dni len v noci, cez víkend bez prerušenia

Podpredseda predstavenstva a prevádzkový riaditeľ NDS Rastislav Droppa vysvetlil nastavenie režimu prác s ohľadom na dopravné zaťaženie úseku: „Aby sme vyšli v ústrety motoristom, práce sme počas pracovných dní naplánovali výlučne počas nočných hodín, pričom cez víkend budú prebiehať kontinuálne,“ uviedol.

Obchádzkové trasy povedú po D3 a ceste I/64 cez Žilinu

V smere Bratislava – Žilina bude doprava odklonená z D1 na D3 v križovatke D1/D3 Hričovské Podhradie s uzavretím príjazdu z tejto križovatky do tunela Ovčiarsko. Následne bude trasa viesť po D3 po zjazd D3 Žilina Strážov, odkiaľ bude podľa NDS možné prejsť cez mesto Žilina a znovu sa napojiť na D1 v križovatke Lietavská Lúčka do tunela Višňové v smere na Prešov.

V smere Žilina – Bratislava začne odklon v križovatke Žilina – Solinky s uzavretím príjazdu z tejto križovatky na D1 smer Bratislava. Doprava bude presmerovaná na cestu I/64. Vodiči idúci v smere Prešov – Bratislava budú odklonení v križovatke D1 Lietavská Lúčka a budú pokračovať po I/64 cez Žilinu s napojením na diaľnicu v križovatke D3 Žilina Strážov v smere do Bratislavy.

Upozornenie na značenie a bezpečnosť pri uzávierke

NDS vyzvala motoristov, aby venovali pozornosť dočasnému dopravnému značeniu, ktoré označuje obchádzku aj uzatvorený úsek. Spoločnosť zároveň upozornila, že uzávery podľa jej skúseností komplikujú vodiči, ktorí jazdia „po pamäti“ a nevšimnú si uzavretý tunel, čo môže v krajnom prípade viesť aj k ohrozeniu pracovníkov.

Pravidelná údržba ako súčasť bezpečnej prevádzky D1

Jarný servis tunelov Ovčiarsko a Žilina je súčasťou pravidelnej polročnej údržby, ktorá sa realizuje počas plánovaných uzávierok. Pre región Žiliny ide o krátkodobé, no výrazné dopravné obmedzenie na kľúčovom úseku D1, pričom cieľom je udržať funkčnosť tunelových technológií a bezpečnostných systémov v režime každodennej prevádzky.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustí jarnú údržbu tunelov Žilina a Ovčiarsko na D1: uzávierka prinesie nočné práce aj víkendové obmedzenia je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa informácií NDS sa tendre týkajú dvojice nadväzujúcich úsekov medzi obcami Zacharovce – Bátka – Figa, spolu v dĺžke 14,6 kilometra. Súťaže sa spúšťajú po ukončení prípravného procesu, pričom výstavba má prebiehať v polovičnom profile.

Južná R2 ako alternatíva k severnej trase

NDS uvádza, že obe hlavné trasy naprieč Slovenskom rozvíja súbežne. Na severnej trase v minulom roku pribudol úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové. Na južnej trase motoristi od vlaňajška využívajú nový úsek R2 Kriváň – Mýtna.

Minister dopravy Jozef Ráž pri vyhlásení súťaží poukázal na dlhodobé zaostávanie regiónu: „Na južnom Slovensku vidíme dlhodobý deficit v rozvoji dopravnej infraštruktúry. Práve spustením verejného obstarávania na spomínané úseky naprávame tento historický dlh voči južnej časti stredného Slovenska,“ uviedol.

Dva úseky, 15 mostov a viacero križovatiek

Prvý obstarávaný úsek R2 Zacharovce – Bátka má mať dĺžku 8,3 kilometra. Podľa predbežného prieskumu trhu NDS môže stáť približne 241,729 milióna eur bez DPH. Súčasťou výstavby má byť deväť mostov a dve mimoúrovňové križovatky.

Nadväzujúci úsek R2 Bátka – Figa má mať dĺžku 6,3 kilometra a predpokladanú hodnotu 152,592 milióna eur bez DPH. V rámci stavby sa má vybudovať šesť mostov.

NDS zároveň zdôrazňuje, že ide o odhady a konečné ceny budú závisieť od výsledkov verejných súťaží. Predpokladaná hodnota zákaziek v oboch tendroch je spolu 394,321 milióna eur bez DPH.

Očakávané prínosy: bezpečnosť a regionálny rozvoj

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že nové úseky majú priniesť zlepšenie dopravnej situácie aj bezpečnosti: „Nové úseky na takzvanej južnej trase prinesú zlepšenie dopravnej situácie a vyššiu bezpečnosť cestnej premávky. V neposlednom rade prispeje nová infraštruktúra aj k rozvoju a ekonomickej prosperite regiónu,“ povedal.

Riaditeľ úseku prípravy a člen predstavenstva NDS Tomáš Mateička pripomenul strategickú úlohu R2: „Budúci ťah R2 vo všeobecnosti hrá významnú úlohu ako alternatíva k severnej trase. Pri každoročných nárastoch intenzít dopravy v smere západ – východ je z dlhodobého hľadiska postupné dobudovanie R2 nevyhnutnosťou,“ doplnil.

Čo bude nasledovať

Vyhlásenie verejných obstarávaní je ďalším krokom k výstavbe úsekov R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou. Ďalší postup bude závisieť od priebehu súťaží a výberu zhotoviteľov, pričom finálne zmluvné ceny majú vyplynúť z ponúk uchádzačov.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS spustila verejné obstarávanie na dva úseky R2 medzi Zacharovcami, Bátkou a Figou je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa NDS má nová cestná stavba po dokončení priniesť efektívnejšie napojenie Rajeckej doliny na diaľnicu D1 a zlepšiť plynulosť dopravy nielen v bezprostrednom okolí Žiliny, ale aj smerom na Kysuce, Martin či ďalej na Trenčín a Bratislavu.

Rajecký privádzač má prepojiť D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu

NDS uvádza, že rajecký privádzač je súčasťou širšieho dopravného riešenia v žilinskom regióne. Cieľom je vytvoriť plynulejšie prepojenie medzi diaľnicou D1, obchvatom Žiliny a Rajeckou dolinou, a zároveň zlepšiť dopravné napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.

Stavba má mať takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu v smere na Žilinu. Projekt počíta aj s výstavbou piatich mostov, ktoré majú spolu tvoriť približne kilometer, teda približne štvrtinu celej stavby.

Očakávaný vplyv: menej tranzitu v obciach a vyššia bezpečnosť na hlavných uliciach

Minister dopravy Jozef Ráž spája prínos privádzača aj s odľahčením obcí, ktorými dnes prechádza významná časť dopravy. „Vďaka privádzaču sa zároveň zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy v obciach, ktoré dnes musia strpieť významnú časť tranzitnej dopravy. Najmä hlavné ulice tak budú bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov,“ uviedol.

Podľa údajov citovaných v informácii NDS denne prejde obcou Porúbka približne 11-tisíc vozidiel a cez Lietavskú Lúčku približne 15-tisíc vozidiel. Časť tohto dopravného prúdu má po dokončení prejsť na nový privádzač.

Mosty a protihlukové steny: technické riešenie stavby

Projekt rajeckého privádzača zahŕňa aj opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov dopravy. NDS uvádza, že súčasťou stavby majú byť protihlukové steny s celkovou dĺžkou necelého kilometra.

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček označil privádzač za menší projekt v porovnaní s ďalšími rozbehnutými stavbami v regióne, no s významným dopadom na dopravný systém. „Napriek tomu, že Rajecký privádzač je najmenší zo všetkých aktuálne odštartovaných stavieb v regióne, tvorí významnú súčasť komplexného dopravného riešenia nielen pre Žilinu. Zvýši komfort a bezpečnosť dopravy pre motoristov, ktorí pravidelne cestujú zo západu na východ a naopak,“ uviedol.

Verejné obstarávanie: víťazom je Doprastav, cena 52,7 milióna eur bez DPH

Verejné obstarávanie bolo podľa NDS vyhlásené koncom roka 2024. Víťazom tendra sa stala spoločnosť Doprastav. Predpokladaná hodnota zákazky bola 76,4 milióna eur, pričom vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH.

Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička výsledok komentoval aj z pohľadu ceny a prípravy projektu: „Výsledná cena tak predstavuje výraznú úsporu verejných prostriedkov. Prípravnú fázu projektu sa nám podarilo zvládnuť v mimoriadne krátkom čase. A aktuálne spúšťame výstavbu,“ uviedol.

Financovanie z Programu Slovensko

NDS informuje, že projekt má byť financovaný z eurofondov, konkrétne z Programu Slovensko. Odovzdanie staveniska prvej etapy znamená formálny začiatok realizačnej fázy, ktorá má podľa zverejnených informácií priniesť zmeny najmä v regionálnych dopravných väzbách medzi Rajeckou dolinou a Žilinou.

Rajecký privádzač má po dokončení doplniť diaľničnú a cestnú sieť v okolí Žiliny o priamejšie a kapacitnejšie napojenie, ktoré má zlepšiť plynulosť dopravy a znížiť tlak na prieťahy obcí v dotknutom území.

Zdroj: ndsas.sk

Článok NDS odovzdala stavenisko rajeckého privádzača: Rajecká dolina má získať priamejšie napojenie na D1 pri Žiline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Podľa rezortu má privádzač po dokončení priniesť úsporu času pri cestách z Rajeckej doliny do Žiliny a zároveň zlepšiť plynulosť dopravy smerom na Kysuce, Martin, ale aj na Trenčín a Bratislavu. Zámerom je tiež zlepšiť dostupnosť služieb a posilniť podmienky pre život a podnikanie v území.

Prepojenie D1, obchvatu Žiliny a Rajeckej doliny

Rajecký privádzač má byť podľa zverejnených informácií ďalším prvkom komplexného dopravného riešenia v okolí Žiliny. Spojením diaľnice D1, obchvatu Žiliny a Rajeckej doliny má doprava plynulejšie fungovať vo viacerých smeroch a zlepšiť sa má aj napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.

Očakávané dopady na obce: menej tranzitu, hluku a prachu

Minister dopravy Jozef Ráž uviedol, že presmerovanie časti dopravy na novú komunikáciu má znížiť negatívne vplyvy v obciach, ktoré dnes znášajú tranzit. „Vďaka privádzaču sa zároveň zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy v obciach, ktoré dnes musia strpieť významnú časť tranzitnej dopravy. Najmä hlavné ulice tak budú bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov,“ povedal.

Rezort zároveň zverejnil aj aktuálne intenzity dopravy: denne prejde obcou Porúbka približne 11-tisíc vozidiel a cez Lietavskú Lúčku približne 15-tisíc vozidiel. Významná časť tohto objemu má podľa ministerstva po dokončení prejsť na nový privádzač.

Parametre stavby: takmer 4 km, päť mostov a protihlukové steny

Nový privádzač má mať takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu smerom na Žilinu. Súčasťou stavby má byť päť nových mostov so súhrnnou dĺžkou približne jeden kilometer, čo predstavuje približne štvrtinu celej stavby. Projekt počíta aj s protihlukovými stenami v celkovej dĺžke necelého kilometra.

Verejné obstarávanie, cena a financovanie

Podľa informácií z tlačovej správy bolo verejné obstarávanie vyhlásené koncom roka 2024 a víťazom sa stala spoločnosť Doprastav. Predpokladaná hodnota zákazky bola 76,4 milióna eur, pričom vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH.

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Filip Macháček označil privádzač za dôležitú súčasť riešenia dopravnej situácie v regióne: „Napriek tomu, že Rajecký privádzač je najmenší zo všetkých aktuálne odštartovaných stavieb v regióne, tvorí významnú súčasť komplexného dopravného riešenia nielen pre Žilinu. Zvýši komfort a bezpečnosť dopravy pre motoristov, ktorí pravidelne cestujú zo západu na východ a naopak,“ uviedol.

Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička doplnil, že výsledná cena znamená úsporu oproti predpokladu: „Výsledná cena tak predstavuje výraznú úsporu verejných prostriedkov. Prípravnú fázu projektu sa nám podarilo zvládnuť v mimoriadne krátkom čase. A aktuálne spúšťame výstavbu,“ skonštatoval.

Projekt má byť financovaný z eurofondov, konkrétne z Programu Slovensko.

Čo bude nasledovať

Odovzdanie staveniska prvej etapy Lietavská Lúčka – Žilina podľa rezortu znamená prechod projektu do realizačnej fázy. Očakávaným prínosom má byť plynulejšie napojenie Rajeckej doliny na D1 a postupné zníženie dopravnej záťaže v obciach na dnešných tranzitných trasách.

Zdroj: mindop.sk

Článok Rajecký privádzač má prepojiť Rajecku dolinu s D1: odovzdali stavenisko prvej etapy Lietavská Lúčka – Žilina je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

NDS informuje, že za prvý mesiac roka 2026 prešlo úsekom viac než 600 000 vozidiel. Priemerná denná intenzita v tuneli Višňové dosahuje približne 20 000 vozidiel, pričom takmer 3 000 z nich tvoria nákladné vozidlá.

Prvé čísla z prevádzky: špička vyše 23-tisíc vozidiel za deň

Motoristi využívajú tunel Višňové podľa NDS „vo veľmi intenzívnej miere“. Najvyššiu nameranú dennú intenzitu zaznamenali v piatok 23. januára, keď tunelom prešlo vyše 23 000 vozidiel za deň.

Spoločnosť zároveň uvádza, že aktuálne dopravné intenzity sú približne na úrovni pôvodných prognóz, ktoré počítali s priemernou dennou premávkou okolo 20 000 vozidiel.

Odklon tranzitu zo Žiliny a z cesty pod Strečnom

Za najväčší prínos NDS označuje odliv tranzitnej nákladnej dopravy z intravilánu Žiliny. Podľa spoločnosti sa zlepšenie prejavilo aj na ceste popod Strečno, kde majú byť dopravné komplikácie po otvorení úseku už len zriedkavé.

NDS pripomína aj dopady na konkrétne miesto v meste: analýzy podľa nej predpovedali zlepšenie situácie na križovatke ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná, ktorá bola dlhodobo známa kolónami najmä pred sviatkami alebo pri komplikáciách na trase pod Strečnom. Spoločnosť tvrdí, že z tohto uzla „vymizla tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov“, čo má prinášať pokojnejšiu mestskú premávku a menej hluku či prachu z dopravy.

Podobný efekt NDS opisuje aj v Strečne: podľa jej hodnotenia sa podarilo odkloniť dopravu z miestnej cesty prvej triedy a takmer dve tretiny tranzitnej nákladnej dopravy prešli na nový diaľničný úsek prakticky okamžite po otvorení.

Ministerstvo dopravy: prínos aj pre tranzit naprieč Slovenskom

V správe NDS je citovaný minister dopravy Jozef Ráž, ktorý význam úseku spája aj s celoslovenským tranzitom: „Už prvý mesiac od otvorenia ukazuje, ako veľmi tunel pomohol doprave nielen v tomto regióne, ale aj pri tranzite naprieč Slovenskom. Som rád, že ľudia už nemárnia svoj čas v kolónach a namiesto nich sa bezpečne a pohodlne vezú novým úsekom,“ uviedol.

Čo bude nasledovať: očakávaný rast intenzít

NDS očakáva, že počet vozidiel na novom ťahu D1 bude ešte rásť. Ako dôvod uvádza sezónnosť – január býva podľa spoločnosti na diaľniciach zvyčajne najmenej frekventovaným mesiacom. V prípade nákladnej dopravy NDS zároveň predpokladá ďalší nárast počtu kamiónov využívajúcich tunel Višňové.

Prvé prevádzkové dáta tak podľa NDS potvrdzujú, že otvorenie úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala má priame dopady na plynulosť dopravy v Žiline aj na tradične preťaženom úseku pod Strečnom, pričom kľúčovým efektom je presun tranzitu na diaľnicu.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Tunel Višňové na D1 po otvorení odľahčil Žilinu aj Strečno: denne ním prejde okolo 20-tisíc áut je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Minister dopravy Jozef Ráž označil Rajecký privádzač za jednu z najväčších stavieb, do ktorých sa rezort v roku 2026 púšťa, a avizoval skorý štart výstavby. „Rajecký privádzač je jedna z najväčších stavieb, do ktorých sa tento rok púšťame. Čoskoro môžeme odštartovať výstavbu,“ uviedol.

Odľahčenie obcí a bezpečnejšie prostredie popri ceste

NDS očakáva, že po dokončení sa významná časť tranzitnej dopravy presmeruje na nový úsek, čo má znížiť záťaž v dotknutých obciach. Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček uviedol, že privádzač má priniesť aj environmentálne a bezpečnostné efekty: „Vďaka privádzaču sa zníži hlučnosť i prašnosť z dopravy a dotknuté obce budú omnoho bezpečnejšie pre chodcov a priechodnejšie pre miestnych motoristov.“

NDS zároveň pripomenula intenzitu súčasnej dopravy v území: obcou Porúbka podľa nej denne prejde približne 11-tisíc vozidiel a obcou Lietavská Lúčka takmer 15-tisíc vozidiel.

Napojenie na D1 a obchvat Žiliny má zlepšiť plynulosť v regióne

Rajecký privádzač má podľa NDS zohrávať kľúčovú úlohu v dopravnej sieti Žiliny tým, že prepojí diaľnicu D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu. Riaditeľ úseku prípravy NDS Tomáš Mateička to zhrnul slovami: „Privádzač je tak kľúčový v celej dopravnej sieti Žiliny. Spojí diaľnicu D1, obchvat Žiliny a Rajeckú dolinu.“

NDS uvádza, že motoristi majú výrazne ušetriť čas pri cestách z Rajeckej doliny do Žiliny, ako aj smerom na Kysuce, Martin, Trenčín a Bratislavu. Projekt má zároveň zlepšiť dopravné napojenie priemyselných oblastí pri Žiline.

Takmer 4 kilometre, päť mostov a protihlukové steny

Podľa zverejnených informácií má mať privádzač takmer štyri kilometre a začínať má neďaleko autokempingu smerom na Žilinu. Súčasťou stavby má byť päť nových mostov, ktoré majú spolu tvoriť približne kilometer, teda zhruba štvrtinu celej stavby. NDS uvádza aj výstavbu takmer jedného kilometra protihlukových stien.

Cena zákazky a zhotoviteľ

Predpokladaná hodnota zákazky bola podľa NDS 76,4 milióna eur. Vysúťažená suma dosiahla 52,7 milióna eur bez DPH a v obstarávaní s ňou uspela spoločnosť Doprastav a.s..

Podpis zmluvy posúva prípravu Rajeckého privádzača do realizačnej fázy. NDS projekt rámcuje ako dôležitý prvok pre odľahčenie obcí v Rajeckej doline a pre stabilnejšie napojenie územia na diaľničnú sieť v okolí Žiliny.

Zdroj: ndsas.sk

Článok Rajecký privádzač Lietavská Lúčka – Žilina má zhotoviteľa: NDS podpísala zmluvu na prvú etapu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

„Som tunelár a o Višňovom viem svoje“

Takto začína svoj blog Ján Kušnír, ktorý vyštudoval podzemné stavby a geotechniku na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a v odbore pracuje od roku 1998. V texte vysvetľuje, že v čase jeho nástupu do praxe bola na Slovensku tunelárska komunita veľmi malá. „Na Slovensku dlhodobo obľúbená profesia, no tých pravých tunelárov je nás v skutočnosti len zopár. A poznáme sa všetci,“ píše Kušnír.

Práve v tomto období sa začali pripravovať prvé veľké tunelové projekty na diaľničnej sieti, vrátane Višňového. Autor opisuje, že už na začiatku svojej kariéry sa dostal k projektom ako Sitina, Horelica či Bôrik – a tiež k Višňovému.

TBM verzus klasické razenie

Jednou z prvých veľkých otázok bola voľba technológie razenia. Kušnír spomína, že dostal úlohu navrhnúť alternatívu razenia pomocou plne mechanizovaného raziaceho stroja TBM, ktorá mala konkurovať klasickej Novej rakúskej tunelovacej metóde (NRTM).

„Tým, že tunel Višňové mal byť prerazený v dĺžke viac ako 7 km, alternatíva razenia pomocou TBM sa javila na základe skúseností zo západného sveta ako vhodná,“ vysvetľuje. Podľa neho však vtedajšie slovenské prostredie takémuto riešeniu neprialo. Domáce firmy TBM technológiou nedisponovali a významnú úlohu zohrával aj záujem zamestnať bývalých baníkov.

Prieskumná štôlňa: kľúčový zdroj informácií

Za zásadný moment označuje autor razenie prieskumnej štôlne, ktoré sa začalo v roku 1998. Západná časť bola razená klasicky, východná pomocou malopriemerového TBM.

Kušnír opisuje extrémne podmienky, najmä na východnom portáli, kde sa objavili silné prítoky podzemnej vody. Spomína aj osobnú skúsenosť z návštevy raziaceho čela. „Plazili sme sa cez otvor 50 × 50 cm cez reznú hlavu do priestoru, kde raziči stáli po kolená vo vode. Voda striekala z puklín, všade bolo vlhko, tma, zima a neskutočný hluk,“ píše. Tieto poznatky mali zásadný vplyv na projektovanie hlavného tunela, najmä z hľadiska hydrogeológie.

Projekt, ktorý sa neustále menil

V blogu autor podrobne opisuje, že Višňové bolo od začiatku projektom, ktorý sa neustále prispôsoboval politickým, ekonomickým a finančným realitám.

„Nešťastím takýchto veľkých stavieb je, že ich realizácia presahuje viaceré volebné obdobia a mnohokrát sa so zmenou vlády mení kontinuita myslenia,“ konštatuje. Menili sa nielen zdroje financovania – od PPP modelov po eurofondy – ale aj technické parametre. Riešili sa rôzne varianty vetrania, bezpečnostné koncepcie a využitie prieskumnej štôlne.

Po podpise zmluvy s konzorciom Salini Impregilo a Dúha v roku 2014 sa začalo raziť metódou ADECO-RS, ktorá sa na Slovensku dovtedy nepoužívala. „Ako ukázala prax a čas, táto metóda nebola vhodne zvolená pre geológiu masívu tunela Višňové,“ píše Kušnír. Výsledkom boli nadvýlomy, vyššie náklady, pomalší postup a zhoršená kvalita. V roku 2019 bola zmluva ukončená a stavba zastavená.

Rozdelenie na stavebnú a technologickú časť

Po výbere nového zhotoviteľa v rokoch 2020 – 2021 sa projekt rozdelil na stavebnú časť a technologickú časť, čo autor považuje za problematické. „Stavebná časť s technológiou úzko súvisí a je potrebné ich riešiť v kooperácii,“ upozorňuje. Ako príklad uvádza rozdielne profily tunela zo západu a východu, ktoré sú dôsledkom zmeny koncepcie vetrania počas výstavby.

Tunel Višňové bol otvorený 22. decembra 2025. Autor opisuje kontrast medzi novým tunelom a staršou Sitinou, ktorú nazýva „deduško“ v porovnaní s Višňovým. „Tunel Višňové sme si my odborníci užili a vychutnali, pretože sme v jeho výstavbe videli veľa – dobrého aj nepodareného, no následne napraveného,“ píše.

Višňové ako odborná lekcia

Kušnír uzatvára blog konštatovaním, že Slovensko dnes dokáže projektovať a realizovať tunely na vysokej úrovni, no Višňové ukazuje, aké dôležité sú stabilné rozhodnutia, kontinuita a zodpovednosť. „Tunely sú zložité diela, no na Slovensku ich vieme projektovať aj realizovať. Dovolím si povedať, že na vysokej úrovni,“ uvádza.

Jeho blog tak neponúka len osobnú spomienku, ale aj cenné svedectvo o tom, ako vznikajú veľké dopravné stavby – a prečo ich nemožno hodnotiť len podľa dátumu otvorenia.

Zdroj: Ján Kušnír: Som tunelár a o Višňovom viem svoje

Článok Tunel Višňové očami tunelára: Ján Kušnír opísal zákulisie projektu, ktorý sa pripravoval takmer 30 rokov je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe uvádza, že v roku 2025 otvorilo štyri nové diaľničné úseky. Za najvýraznejší úspech označuje dokončenie tunela Višňové, ktoré podľa ministra dopravy Jozefa Ráža „zahojilo jednu veľkú dopravnú jazvu“ a zároveň dalo zmysel aj úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V priebehu roka sa otvorili aj dva úseky R2 (Kriváň – Mýtna a Košice, Šaca – Košické Oľšany) a nový úsek na R3 – obchvat Tvrdošína. Rezort zároveň uvádza, že vďaka novým úsekom sa z centier Košíc a Tvrdošína presmerovalo na nové cesty viac ako 90 % tranzitu.

V Bratislave sa po otvorení viacerých vetiev na križovatke D1/D4 podľa ministerstva podarilo zakázať prejazd kamiónov po Prístavnom moste, pričom z mesta malo ubudnúť viac ako 20-tisíc kamiónov mesačne, ktoré využívajú obchvat D4.

Nové stavby a PPP opravy mostov

Rezort medzi novými cestnými projektmi vyzdvihuje kysuckú D3, ktorej výstavba sa oficiálne začala v polovici decembra. Na jeseň sa podľa správy začala aj ďalšia etapa obchvatu Prievidze.

Ministerstvo zároveň informuje o riešení zlého stavu mostov na cestách I. triedy, ktoré odsúhlasila vláda. V rámci PPP projektu sa má opraviť takmer 600 mostov, pričom stavebné práce aj následnú 30-ročnú údržbu má zabezpečovať koncesionár, ktorého chce rezort začať hľadať začiatkom roka 2026.

Železnice: elektrifikácie, modernizácie a ďalšie úseky

Na železniciach sa v roku 2025 podľa ministerstva skončilo viacero zásadných projektov. Medzi najdôležitejšie patria tri veľké elektrifikácie a komplexné modernizácie tratí Devínska Nová Ves – Marchegg, Moldava nad Bodvou – Haniska a Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Rezort uvádza aj dokončenie modernizácie trate z Čadce do Česka a úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom. Podľa ministra majú projekty priniesť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu.

Letecké spojenie Bratislava – Košice a financie z CEF

Krátko pred koncom roka sa po takmer siedmich rokoch obnovila letecká linka medzi Bratislavou a Košicami. Dopravca Wizz Air má s podporou štátu ponúkať 9 letov týždenne v oboch smeroch a letenky majú byť dostupné od 20 eur. Ministerstvo uvádza vysoký záujem a takmer vypredané lety, pričom spustenie linky malo podporiť aj zriadenie bázy dopravcu na bratislavskom letisku.

Rezort informuje aj o výsledku rokovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kde Slovensko získalo 135 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať najmä na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy, modernizáciu tratí na východnom Slovensku a inštaláciu ETCS do vlakov ZSSK a ZSSK CARGO.

Súhrn uvádzaných úspechov za rok 2025

• Otvorenie tunela Višňové
• Spustenie výstavby D3
• Obnovenie leteckej linky Bratislava – Košice
• PPP projekt na opravu mostov
• Otvorenie dvoch úsekov R2 (Kriváň – Mýtna; Košice, Šaca – Košické Oľšany)
• Dokončenie elektrifikácie a modernizácie tratí (DNV – Marchegg; Moldava nad Bodvou – Haniska; Bánovce nad Ondavou – Humenné)
• Otvorenie R3 Tvrdošín – Nižná
• Spustenie výstavby obchvatu Prievidze
• Odklonenie tranzitu z Bratislavy
• Získanie 135 miliónov eur z CEF

Zdroj: mindop.sk

Článok Rezort dopravy bilancuje rok 2025: otvorené Višňové, nové úseky R2 a R3 aj návrat leteckej linky Bratislava – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rýchlostný obchvat Košíc spojil D1 a R4

Najdlhším novootvoreným úsekom je rýchlostný obchvat Košíc s dĺžkou 14,3 kilometra. Podľa NDS ide o najvýznamnejší dopravný impulz v regióne od čias otvorenia úseku miestnej rýchlostnej cesty R4 a ťahu diaľnice D1. Nový rýchlostný ťah tieto dve komunikácie prepojil a umožnil plnohodnotné obídenie mesta z juhovýchodnej strany.

D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala a tunel Višňové

Za najočakávanejší úsek roka označuje NDS diaľnicu D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou vrátane tunela Višňové. Žilinčania podľa spoločnosti pocítili benefity dlhoročného obchvatu mesta okamžite po jeho sprejazdnení. Do prevádzky zároveň pribudol aj nový najdlhší slovenský diaľničný tunel Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra, čo zvýšilo nároky na bezpečnostné opatrenia. Tunel úspešne prešiel všetkými skúškami a zamestnanci stredísk dohliadajú na maximálnu bezpečnosť prevádzky.

Kriváň – Mýtna a estakáda v korunách stromov

Medzi novými úsekmi je aj 9,1-kilometrový ťah rýchlostnej cesty medzi Kriváňom a Mýtnou. Dopĺňa ďalšiu chýbajúcu časť spojenia medzi západom a východom Slovenska po južnej trase. V rámci tohto úseku vznikla aj takmer 4,4 kilometra dlhá estakáda v korunách stromov, ktorú NDS radí medzi jedinečné infraštruktúrne stavby v rámci celej strednej Európy.

Obchvat Tvrdošína pomáha regiónu aj tranzitu z Poľska

Do diaľničnej siete pribudol aj 5,6-kilometrový rýchlostný obchvat Tvrdošína. Podľa NDS významne pomáha nielen samotnému mestu, ale aj tranzitnej nákladnej doprave smerujúcej z Poľska na juh Slovenska a opačne.

Nové vetvy pri Bratislave a pokračujúca výstavba

NDS zároveň pripomína, že výstavba viacerých diaľničných úsekov pokračuje. Medzi nimi je aj rozšírenie ťahu D1 Bratislava – Triblavina, ktorého súčasťou je aj očakávaná križovatka diaľnic D1 a D4. V rámci tejto križovatky už bolo motoristom odovzdaných 2,5 kilometra dôležitých križovatkových vetiev, ktoré už teraz výrazne pomáhajú odľahčiť dopravu v hlavnom meste.

Zdroj: nds.sk

Článok Na slovenské cesty pribudlo 43 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Kľúčové úseky odľahčili Košice, Žilinu, Tvrdošín aj Bratislavu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR spolu s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) slávnostne otvorili nový úsek diaľnice D1 medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou, ktorého dominantou je tunel Višňové. Podľa informácií NDS sa tým symbolicky uzatvára dlhý príbeh výstavby jedného z najsledovanejších diaľničných projektov na Slovensku.

Význam pre Žilinu a celé Slovensko

Predseda vlády SR Robert Fico pri otvorení zdôraznil, že ide o investíciu, ktorá ovplyvní celé Slovensko, keďže Žilina patrí medzi kľúčové priemyselné a dopravné uzly na ťahu sever – juh a západ – východ. Prognózy počítajú s priemernou intenzitou približne 20-tisíc vozidiel denne, z čoho asi štvrtinu má tvoriť nákladná doprava. Práve tá dnes výrazne zaťažuje cestu I/18 popod Strečno.

Nový diaľničný ťah má priniesť podstatné zvýšenie bezpečnosti a komfortu jazdy a zároveň výrazné zrýchlenie dopravy, najmä v smere západ – východ. Spolu so susedným úsekom od Hričovského Podhradia môže motoristom ušetriť desiatky minút, v špičkách pred sviatkami či prázdninami až približne hodinu cestovania.

Odľahčenie Žiliny a okolitých obcí

Generálny riaditeľ NDS Filip Macháček upozornil, že v intraviláne mesta Žilina sa vďaka novému úseku D1 zvýši priepustnosť frekventovanej svetelnej križovatky ulíc Ľavobrežná, Košická a Nemocničná. Z križovatky sa totiž vylúči tranzitná nákladná doprava prakticky zo všetkých smerov, čo by malo obmedziť tvorbu dlhých kolón pri dopravných špičkách alebo pri komplikáciách na ceste popod Strečno.

Odklon významnej časti osobnej aj nákladnej dopravy zo súčasnej cesty I/18 zároveň zlepší možnosti napojenia priľahlých obcí, ako sú Stráňavy, Strečno či Mojšova Lúčka, ako aj priľahlých logistických areálov.

Náročná výstavba a úloha zhotoviteľa

Minister dopravy Jozef Ráž pripomenul, že posledné mesiace na stavbe boli mimoriadne hektické a cieľom všetkých zúčastnených strán bolo pustiť tunel aj priľahlý úsek do prevádzky čo najskôr. Rezort dopravy podľa jeho slov stavbu intenzívne monitoroval, pričom za posledné dva roky prebiehali kontrolné návštevy prakticky každý týždeň.

Generálny riaditeľ spoločnosti Skanska SK Miroslav Potoč vyzdvihol technickú náročnosť projektu a zdôraznil, že dokončenie stavby bolo výsledkom profesionality a úsilia zamestnancov zhotoviteľa.

Rozsah stavby a technické vybavenie

Nový úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala meria 13,5 kilometra, pričom viac ako polovicu tvorí tunel Višňové. Súčasťou úseku je deväť mostov, desať múrov, jedna križovatka, približne 4,3 kilometra protihlukových stien a dve predportálové budovy. V tuneli je nainštalované najmodernejšie technologické vybavenie, ktoré má prispieť k bezpečnej a plynulej prevádzke.

Silná podpora z fondov Európskej únie

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pripomenulo, že viac ako 90 % nákladov projektu v hodnote vyše 250 miliónov eur bolo financovaných z európskych zdrojov. Podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Petra Stana je tunel Višňové významným míľnikom nielen pre slovenskú, ale aj pre európsku dopravnú sieť.

Projekt má prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestujúcich, úspore času a zároveň k odbremeneniu dopravy v Strečnianskej tiesňave s prihliadnutím na environmentálne potreby územia. Európska únia tak podľa vyjadrenia EK potvrdzuje svoju úlohu kľúčového partnera pri modernizácii dopravnej infraštruktúry na Slovensku.

Zdroj: nds.sk

Článok Tunel Višňové a nový úsek D1 otvorený: kľúčová diaľničná spojka pri Žiline v prevádzke je zobrazený ako prvý na Doprava.org.