Zmeny sa týkajú najmä návratu vybraných liniek na pôvodné trasy, úprav vedenia spojov a organizácie prestupov na významnom dopravnom uzle Hlavná stanica. IDS BK zároveň uvádza, že cestujúci môžu v prípade otázok kontaktovať InfoCentrum IDS BK.

Nová prevádzka trolejbusovej trate v Mlynskej doline a návraty na pôvodné trasy

Podľa oznamu IDS BK sa od 3. októbra 2026 obnovuje pôvodné vedenie viacerých liniek. Linka 1 bude premávať obojsmerne po pôvodnej trase cez Námestie SNP. Na linke 56 budú všetky spoje opäť vedené po pôvodnej trase cez Alstrovu ulicu.

Úprava sa dotkne aj linky 72: spoje premávajúce z/do Depa Hroboňova budú podľa IDS BK premávať po pôvodnej trase cez Pražskú a Štefánikovu ulicu.

Zlúčenie liniek 32 a 64 do jednej linky 32

Významnou zmenou je zlúčenie liniek 32 a 64. Po novom bude premávať jedna linka 32 na trase Dlhé diely – Kramáre – Hlavná stanica – Jelačičova. IDS BK týmto krokom mení doterajšie linkové vedenie v dotknutých častiach mesta a na prestupných väzbách pri Hlavnej stanici.

Úprava intervalov a nočná linka N61

Na linke 60 dôjde k predĺženiu skráteného intervalu v rannej špičke v smere do centra až do 08:00. IDS BK zároveň informuje o úpravách nočnej dopravy: linka N61 bude premávať po pôvodnej trase cez Námestie SNP.

Zastávku Centrum bude linka N61 obsluhovať na mieste električkovej zastávky, konkrétne na nástupištiach E a F.

Zmena organizácie nástupíšť na Hlavnej stanici

Súčasťou balíka zmien je aj nová organizácia nástupíšť na Hlavnej stanici. IDS BK uvádza, že nástupište D bude určené pre linky 32 (smer Jelačičova), 40, 61 a 71. Na nástupište F sa presúva linka 44.

Nástupište G bude podľa oznamu obsluhované linkami 32 (smer Dlhé diely) a 93. Zmeny nástupíšť majú v praxi vplyv na orientáciu cestujúcich pri prestupoch a na rozmiestnenie liniek v priestore stanice.

Čo bude nasledovať

IDS BK zmeny spája s ukončením výluk a prechodom na riadnu prevádzku novej trolejbusovej trate v Mlynskej doline. Očakáva sa, že návrat liniek na pôvodné trasy a úpravy organizácie na Hlavnej stanici prinesú stabilnejšie linkové vedenie po období dočasných obmedzení.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Zmeny v MHD Bratislava od 3. októbra 2026: návrat liniek na pôvodné trasy a štart trolejbusov v Mlynskej doline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

IDS BK zároveň uviedol, že v areáli podujatia bude aj jeho stanovište. Podľa oznamu majú byť pripravené aktivity pre deti aj súťaž pre návštevníkov.

Mimoriadna električková linka X2 spojí Jurajov dvor s Hlavnou stanicou

Pre návštevníkov má byť zavedená mimoriadna električková linka X2. Premávať má po trase Depo Jurajov dvor – Vajnorská – Trnavské mýto – Vazovova – Radlinského – Imricha Karvaša – Hlavná stanica a späť, pričom podľa IDS BK má obslúžiť všetky zastávky na trase.

Areál depa má byť dostupný aj pravidelnými linkami zo zastávky Jurajov dvor.

Dočasná zmena obsluhy zastávok na linke 57

IDS BK upozornil aj na zmenu na autobusovej linke 57. V čase 9:00 – 17:00 linka podľa oznamu nebude obsluhovať nástupište Depo Jurajov dvor (C) ani výstupište (D). Namiesto toho má obslúžiť občasné nástupište (E) a výstupište (F).

Výjazdové spoje majú začať premávku na zastávke Depo Jurajov dvor (D) a dojazdové spoje majú ukončiť premávku na zastávke Depo Jurajov dvor (I), ktorá je označená ako zastávka regionálnych autobusov.

Vstupy do areálu budú z Vajnorskej ulice a z ulice Pri dvore

Podľa informácií IDS BK má byť vstup do depa z Vajnorskej ulice a vstup do parčíka z ulice Pri dvore. Organizácia vstupov má pomôcť usmerniť pohyb návštevníkov počas podujatia.

Kontakt na IDS BK počas podujatia

V prípade otázok IDS BK odkazuje na svoje InfoCentrum: „V prípade otázok môžete kontaktovať InfoCentrum IDS BK: info@idsbk.sk, +421 948 102 102.“

Zdroj: idsbk.sk

Článok Deň otvorených dverí DPB v depe Jurajov dvor prinesie mimoriadnu električku X2 a úpravy linky 57 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Zmeny budú platiť od 3. do 7. septembra 2026 (štvrtok až pondelok) na linkách 506, 539, 540, 550, 555, 565 a 599. IDS BK zároveň avizuje posilovú dopravu v piatok 4. septembra a sobotu 5. septembra 2026.

Obchádzkové trasy v Modre a dočasne neobsluhované zastávky

Počas trvania dopravných opatrení nebudú v Modre obsluhované zastávky Dukelská a Štefániková. Linky 506, 540, 550, 555, 565 a 599 budú premávať obchádzkovou trasou cez Šúrsku ulicu a Dolnú ulicu, kde mimoriadne obslúžia zastávky Šúrska a Dolná.

IDS BK upozornil aj na špecifickú zmenu pri jednom spoji linky 539: spoj 539/14 (Šenkvice, Žel. stanica 07:13 – Modra, Štúrova 07:25) bude v piatok 04. 09. premávať po rovnakej trase ako ostatné spoje linky 539, teda cez zastávku Dolná. Tento spoj zároveň neobslúži zastávky Šúrska a Dukelská.

Posilové spoje na linkách 539, 540 a 550

V piatok a sobotu budú v smere z/do Modry zavedené mimoriadne posilové spoje na linkách 539, 540 a 550.

Na linke 539 budú posilové spoje v piatok 04. 09. 2026 vypravené o 20:18 zo Šenkvíc do Modry a z Modry do Šenkvíc o 20:34, 21:34, 22:34 a 23:44. V sobotu 05. 09. 2026 pôjdu spoje zo Šenkvíc do Modry o 14:18, 16:18, 18:18 a 20:18 a z Modry do Šenkvíc o 14:34, 16:34, 18:34, 20:34, 21:34, 22:34 a 23:44.

Na linke 540 budú v piatok 04. 09. a v sobotu 05. 09. 2026 vypravené posilové spoje z Modry do zastávky Bratislava, Záhumenice o 22:47, 23:47 a 00:17. Podľa IDS BK je na Záhumeniciach možný prestup na nočnú linku N55 v smere na Hlavnú stanicu.

Na linke 550 budú v piatok 04. 09. 2026 posilové spoje z Modry do Dolian o 20:59, 22:59 a 00:19, z Dolian do Modry o 19:43 a z Modry do Pezinka o 00:47. V sobotu 05. 09. 2026 pôjdu spoje z Modry do Dolian o 14:59, 16:59, 18:59, 20:59, 22:59 a 00:19, z Dolian do Modry o 13:43, 15:43, 17:43 a 19:43 a z Modry do Pezinka o 00:47.

Posilnenie intervalu medzi Pezinkom a Modrou

IDS BK zároveň uviedol, že na linkách 540 a 550 budú premávať vložené posilové spoje na zabezpečenie 15-minútového intervalu v úseku Pezinok, Žel. stanica – Modra, Štúrova. V piatok sa posilnenie týka času od 19:00 do 23:00 a v sobotu od 13:00 do 23:00.

Tarifa a cestovné poriadky počas podujatia

Na všetkých spojoch podľa IDS BK platia štandardné tarifné a prepravné podmienky IDS BK. Dopravca zároveň odkazuje na zverejnené cestovné poriadky pre obdobie konania podujatia pre linky 506, 539, 540, 550, 555, 565 a 599.

Dočasné dopravné opatrenia majú zabezpečiť obsluhu Modry aj pri obmedzeniach v centre mesta a zároveň posilniť spojenia v čase zvýšeného pohybu návštevníkov podujatia, najmä smerom na Pezinok, Šenkvice a Bratislavu.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Modranské vinobranie 2026 upraví autobusové linky IDS BK: obchádzky v Modre a posilové spoje je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Opatrenia sa týkajú najmä liniek 3, 4 a 1 a menia obsluhu vybraných zastávok v centrálnej časti mesta. IDS BK zároveň uvádza, že nočná linka N61 zostáva na obchádzkovej trase.

Linky 3 a 4 sa vracajú na riadne trasy cez Špitálsku

Podľa oznamu IDS BK bude od soboty 29. augusta 2026 obnovená premávka električiek cez Špitálsku ulicu. Električkové linky 3 a 4 budú následne premávať po svojich riadnych trasách.

Električka 1 bude pre stavebné práce odklonená

Električková linka 1 bude z dôvodu stavebných prác odklonená. V smere na Šafárikovo námestie pôjde cez Kapucínsku – tunel – nábrežie. Na tejto trase neobslúži zastávky Centrum (C), Jesenského (B) a Nám. Ľ. Štúra (A). Naopak, obslúži zastávky Kapucínska (B), Chatam Sófer (A), Vodná veža (A) a Most SNP (A).

V smere na Hlavnú stanicu bude linka 1 vedená cez Štúrovu – Jesenského – Mostovú – nábrežie – tunel – Kapucínsku. V tomto smere neobslúži zastávku Centrum (D), pričom obslúži zastávky Jesenského (B), Nám. Ľ. Štúra (D), Most SNP (B), Vodná veža (B), Chatam Sófer (B) a Kapucínska (A).

Predpoklad návratu linky 1 cez Námestie SNP

IDS BK uvádza predpokladaný termín obnovenia premávky linky 1 cez Námestie SNP na koniec septembra 2026. Do tohto času zostane v platnosti odklon a s ním spojené zmeny v obsluhe zastávok v centre.

Nočná linka N61 zostáva na obchádzke

Nočná linka N61 bude podľa IDS BK naďalej premávať obchádzkovou trasou cez Ulicu 29. augusta.

Dopad na cestovanie v centre Bratislavy

Zmena organizácie premávky znamená najmä presmerovanie časti cestujúcich na náhradné zastávky v okolí nábrežia, tunela a Kapucínskej ulice. IDS BK odporúča pri cestách cez centrum počítať s odlišnou obsluhou zastávok na linke 1 až do obnovenia prejazdu cez Námestie SNP.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Električky 3 a 4 sa od 29. augusta 2026 vrátia na Špitálsku, linka 1 bude dočasne odklonená je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Náš správca železničnej trate pred pár dňami v tlačovej správe oznámil, že pripravil štúdiu uskutočniteľnosti na modernizáciu brownfieldu v centre Bratislavy, ktorý dnes slúži prmárne na venčenie psov. Zdá sa, že po piatich rokoch odmlky tak ožíva zombie projekt, ktorý mal zostať navždy zamrazený. Samotná štúdia ešte na webe (v čase uzávierky článku) nie je dostupná.

Stanica Bratislava-Filiálka je dlhým príbehom. Ešte pred rokom 2010 sa realisticky zvažoval návrh prepájajúci Bratislavu-Predmestie a Petržalku tunelom popod Dunaj a prechádzajúci cez Trnavské mýto a Mlynské nivy. Tento ambiciózny, no zároveň zmysluplný projekt sa napokon nezrealizoval. Po novom tu však popri tunelových návrhoch s možnosťou prejazdu máme aj tie s čisto koncovou stanicou, ako keby sme stále žili v monarchii.

Problém je už v princípe

Koncová stanica, ako ju poznáme z veľkých miest ako Londýn, Paríž, Moskva alebo aj Budapešť, je dizajn z polovice 19. storočia. Je to pekné a dobré na vyhliadkové výlety, ale nie na efektívne dochádzanie do práce v meste. S odstupom 150 rokov a potom, ak sa ľudstvo naučilo raziť tunely, sa oveľa lepším riešením stala prejazdná stanica.

Tento dizajn umožňuje rýchlejší obrat vlakov, pretože ich netreba po každom príchode otáčať, a tým vyššie toky cestujúcich a efektívnejšie využitie fixného priestoru. Priestor v centre mesta je obzvlášť hodnotný. Cestujúci tiež nemusia šľapať na koniec dlhého nástupišťa, kým sa dostanú k staničnej budove a ďalej do mesta.

Neprekvapivo sa týmto smerom uberajú všetky moderné mestá ako napríklad Praha, Viedeň, Berlín, Brno a mnohé iné, v ktorých dodnes prebiehajú rekonštrukcie budov pôvodne z 19. alebo začiatku 20. storočia. Špeciálne zaujímavá je tu Viedeň, ktorej od roku 2014 slúži úplne nový a prejazdný Hauptbahnhof namiesto štyroch koncových staníc.

Druhým dôležitým aspektom je centralizácia. Trate sa majú zbiehať do jedného bodu čo najbližšie k centru, aby sa ľudia pri prestupoch nemuseli “trepať” cez pol mesta. To je všeobecne náročná a nepríjemná úloha. Veľké mesto je mnohých cestujúcich neznáme, keďže ide o turistov alebo nepravidelných dochádzajúcich. A stojí to čas a peniaze. 

ŽSR vo svojej správe tvrdia,  že “poloha Filiálky je … vzhľadom k usporiadaniu mesta lepšia a výhodnejšia, ako hlavná stanica.” To je omyl. Bratislava už má jednu principiálne vynikajúcu centrálnu stanicu – hlavnú – ktorá je rovnako blízko k centru ako Filiálka a navyše sa z nej možno dostať na štyri hlavné smery: Prahu, Viedeň, Budapešť aj Košice. To je práve to usporiadenie mesta, ktoré si železnice nevšimli a ktoré Filiálka neposkytuje.

Hlavná stanica nie je bez chyby. Rozprestiera sa na obmedzenom priestore a nástupištia sú v oblúku, čo znižuje rozhľad. Avšak kde je vôľa, tam je cesta, a je obrovská škoda, že ŽSR žiadnu vôľu nepreukázali. Aj napriek mnohým nedávnym verejným odporúčaniam.

História sa opakuje

Ešte v roku 2019 pripravili ŽSR štúdiu na celý uzol Bratislava, a už vtedy silno pretláčali Filiálku napriek jej všetkým horeuvedeným nevýhodám. Na jej nezmyselnosť poukazoval nielen Útvar hodnoty za peniaze vo svojom hodnotení (publikovanom až v roku 2022), ale dokonca aj bývalý generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko.

Hodnotenie ÚHP už pred rokmi potvrdilo, že jediný spoločensky návratný variant bol ten s hlavnou stanicou ako centrálnou, a tiež ukázalo konkrétne technické opatrenia na zvýšenie jej kapacity o desiatky percent, takmer až na dvojnásobok. Tento “horský priesmyk”, ako priestor hlavnej nazýva ŽSR, stále disponuje výraznou nevyužitou rezervou.

Ak má ŽSR predsa len seriózne obavy o kapacitu hlavnej stanice, nech navrhne iné riešenia – ale také, ktoré nerozbijú jej vynikajúcu prepojenosť. Jednou z alternatív, ktorá však žije takmer už len v archívoch, je posunutie stanice na severovýchod do priestoru dnešného depa. Železnice túto za ostatné roky nikdy nezvažovali, hoci jej rozpracovanie a overenie je relevantné.

A potom je tu jednoduchá každodenná finančná realita. ŽSR ôdovodňuje zmysel štúdie tým, že Filiálku bude možné “využiť ako záložnú stanicu pri prestavbe koľajiska hlavnej stanice.” To je naozaj zaujímavé, pretože sa v prvom rade neplánuje žiadna reálna modernizácia hlavnej stanice. Kozmetické úpravy záchodov, aké vo februári ohlásil minister na tlačovke, sa nerátajú. A keby sa aj reálne plánovali, naozaj musí záložné riešenie stáť stovky miliónov eur?

ŽSR mimochodom priznáva, že ani jeden variant nedáva ekonomický zmysel, ale namiesto reflexie nad principiálnymi problémami vlastného návrhu sa rozhodlo obviniť metodiku: “Ani jeden z posudzovaných variantov nedosiahol v CBA analýze pozitívny výsledok, najmä v dôsledku limitov aktuálnej metodiky Ministerstva dopravy SR, ktorá neumožňuje použiť výnosy z rozvoja predmetného územia.”

Ako čerešničku na torte uvádza, že chce využiť “príležitosť prispôsobiť zázemie stanice v súvislosti s rozvojom územia”. To je naozaj slušná ambícia na organizáciu systematicky odmietajúcu architektonické alebo urbanistické súťaže, ktoré sú pre kvalitný verejný priestor kľúčové. Súčasné návrhy Filiálky takisto nepôsobia, že by boli konzultované s architektmi.

Čo teda robiť?

Povedať, že ŽSR nás svojím návrhom na novú staniciu Filiálka vracia do 20. storočia, by bolo veľkorysé. Realitou je, že ide o storočie devätnáste.

Ale je tiež možné, že celé je to len hra a účelom bolo minúť milióny eur na ďalšiu nepotrebnú štúdiu realizovateľnosti. Ako vieme, papier znesie všetko. To by bol pozitívny scenár.

Ak chce ŽSR naozaj pohnúť s uzlom Bratislava pragmatickým smerom, môže konečne začať s reálnou modernizáciou hlavnej stanice. Nielen jedny záchody alebo čakáreň, ale totálna modernizácia na spôsob Viedne, Prahy alebo Brna, ktorá pretransformuje celé územie medzi Šancovou, tunelom, Karpatskou a Jaskovým radom. Je najvyšší čas.

Článok Zase máme na stole Filiálku. Čo tak zmodernizovať hlavnú stanicu? je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Na tlačovej besede vo februári 2026 oznámili minister dopravy SR Jozef Ráž spolu s generálnym riaditeľom ŽSR rekonštrukcie hlavnej stanice v Bratislave. Stojí za to si pripomenúť dlhú históriu pokusov o vylepšenie tohto hlavného uzla.

Od 80. rokov, kedy bola zrealizovaná konečná zastávka električky v jestvujúcej polohe a (na tú dobu) moderná prístavba pred starou hlavnou budovou stanice, bolo niekoľko pokusov prebudovať stanicu, tak aby reprezentovala hlavne mesto. Väčšinou však zlyhali pre nejasnosti s polohou stanice v rámci mesta ako napr. Bratislava-predmestie alebo Filiálka.

Následne sa jeden z najrozsiahlejších pokusov o prestavbu stanice spolu s celým predstaničným priestorom až po Šancovu ulicu uskutočnil v roku 2001. Hlavné mesto spolu so súkromným investorom vypísalo urbanisticko-architektonickú súťaž. Avšak po nedohode mesta a investora k prestavbe napokon nedošlo a na pamiatku ostala len zdevastovaná budova na Žabotovej ulici.

Pri príležitosti majstrostiev sveta v hokeji v roku 2019  došlo k čiastočnej dispožičnej úprave, pribudla najmä čakáreň, klientske centrum a výťahy. Od toho bodu sa však v stanici nezrealizovali žiadne zásadnejšie úpravy.

V súčasnosti ŽSR pripravujú rekonštrukciu hlavnej stanice v dvoch etapách. V prvej etape bude podľa vyjadrenia zástupcu ŽSR nový šat stanice v rozmere, v akom ju poznáme. To znamená, že nemusíme čakať žiadne zásadnejšie vizuálne zmeny, než že to bude nové, čisté, pekné, funkčné a v súlade s normami a hygienickými požiadavkami.

Jedným z najvýznamnejších zásahov má byť nové prepojenie medzi traktami budovy, ktoré umožní cestujúcim z podchodu pod nástupišťami dostať sa priamo do hlavnej haly, t.j. bez nutnosti obchádzať budovu cez exteriér.

Zároveň sa začalo už 24.2. s projektovými prácami tzv. veľkej rekonštrukcie. Zmenou má prejsť interiér vrátane podláh, pohľadov, či fasády s presklením. S realizáciou sa uvažuje na prelome rokov 2027 a 2028.

Z vyjadrení, ktoré zazneli na tlačovej besede ministra, však vyplýva, že sa vôbec nerieši nezmyselný pohyb cestujúcich od zastávok električiek k nástupištiam vlakov. Dnes platí, že každý cestujúci, ktorý vystúpi z električky, musí najskôr prekonať eskalátormi cca štvormetrový výškový rozdiel, kým vstúpi do hlavnej haly, kde sa následne mieša s ostatnými čakajúcimi. Niektorí prítomní tiež nakupujú alebo sa stretávajú s prichádzajúcimi cestujúcimi. Následne je potrebné zísť dole schodiskom vo výške tie isté štyri metre, tentokrát už bez možnosti eskalátora a tlačiť sa v úzkom tuneli. Vznikajú tak nepríjemné kolízie, keďže cestujúci majú často objemnú batožinu, alebo sú to rodičia s malými deťmi.

Ešte v 70.-80. rokoch minulého storočia sa navrhovalo a následne aj zrealizovalo obratište električiek tak, aby bolo následne možné prejsť pod úrovňou haly stanice priamo bez prekovania výškových rozdielov k vlakovému tunelu smerujúcemu na nástupištia. Železnice však takéto riešenie nezrealizovali.

Teraz sa opakuje príležitosť uľahčiť cestujúcim prechod stanicou. Na to je nevyhnutné preskúmať možnosť priameho prepojenia obratišťa električiek s tunelom k nástupištiam cez nevyužívané suterénne priestory stanice vybudovaním krátkeho tunela. Výhody takého riešenia sú zrejmé: kratšie priame prepojenie bez prekonávania výškových rozdielov, minimálne kolízie prichádzajúcich a odchádzajúcich cestujúcich a zásadné zníženie počtu cestujúcich v hlavnej hale.

Preskúmanie tohto návrhu je v súčasnosti želané aj z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia ministra Ráža na uvedenej tlačovej besede sa rekonštrukcia koľajísk a nástupísk je horizonte 10-20 rokov. 

Verím preto, že ŽSR toto navrhované riešenie projekčne preveria a budú o možnostiach patrične informovať cestujúcu verejnosť.

Zdroje

• https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/787551-najhorsie-miesto-bratislavy-sa-konecne-zmeni-hlavna-stanica-ide-do-rekonstrukcie
• https://www.yimba.sk/hlavna-zeleznicna-stanica/totalna-rekonstrukcia-co-naozaj-prinesie-ohlasena-obnova-hlavnej-stanice
• https://www.facebook.com/watch/?v=2680802445628829

Článok Hlavná stanica v Bratislave: treba nielen kozmetické úpravy, ale aj zlepšenie pohybu cestujúcich je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Snaha o budovanie rýchlych prepojení hlavného mesta so susednými krajinami by sa mala oceniť, tým viac, že ide o dlhodobé strategické plánovanie, ktoré nikdy nie je jednoduché. Avšak po detailnejšom prečítaní len ťažko nájsť iné slová ako smutné, prípadne absurdné.

Na tomto portáli sme sa projektu venovali v dvoch článkoch, tu a tu. K štúdii tiež vyšlo hodnotenie od ministerstva financií, ktoré dáva opatrný názor, že VRT by bolo dobré trochu lepšie premyslieť, a zároveň v jednej prehľadnej tabuľke zhŕňa všetky scenáre aj s prislušnými, častokrát astronomickými cenami.

Ako prvé si možno všimnúť, že náklady preferovaného variantu sú štyri miliardy eur. Škoda, že ŽSR sa nevyjadrilo, odkiaľ ich chce nájsť vo svojom 500-miliónovom ročnom rozpočte, ktorého primárnou úlohou by dnes malo byť sanovanie havarijných stavov. Nehľadiac na to, že všetky tieto investície sa majú udiať okolí Bratislavy a zvyšku Slovenska sa prakticky netýkajú.

Ako ekonomicky najlepšie (s najvyššim pomerom prínosov a nákladov) boli vybrané varianty, ktoré sú najdrahšie. Ako môže byť to najdrahšie zároveň aj najvýhodnejšie? To bude asi náhoda, alebo záháda, nad ktorou by si chvíľu aj sám Warren Buffett lámal hlavu. Teda samozrejme nelámal, ale zmiatol by to zo stola, pravdepodobne s legendárnymi slovami Radoslava Procházku.

Táto záhada má aj konkrétne vysvetlenie – benefity tu naháňajú presmerovaní cestujúci pohybujúci sa medzi Viedňou a Brnom. ŽSR si teda vymyslelo projekt za vysoké miliardy, ale bohužiaľ z veľkej časti nie pre benefit občanov Slovenska. 

Jediný úsek generujúci serióznejšiu časovú úsporu pre cestujúcich z Bratislavy je predĺženie z Česka po Sekule na Záhorí. Benefit z 320 km/h rýchlosti medzi Bratislavou, resp. Stupavou a Kútmi je minimálny, pretože sa tu už dnes buduje trať na 200 km/h, a tú možno formálne klasifikovať ako vysokorýchlostnú. Rozdiel v čase pri cestovaní 200vkou a 320tkou je v rozpore s intuíciou minimálny, len pár minút.

Po druhé, načo je komu stanica Bratislava – západ v Stupave? Hlavnou a ohromnou výhodou vlaku oproti iným módom dopravy je, že cestujúci sa dostane priamo a rýchlo do centra mesta. Týmto centrom je samozrejme hlavná stanica, alebo potenciálne nová stanica niekde v okolí súčasnej. Princíp odstavnej stanice dáva konceptuálne zmysel, ale nie 16 km za centrom mesta v Stupave. Cestujúci z Bratislavy, ktorý bude chcieť využiť VRT na úsporu času, však takto bude musieť strpieť zastavenie v Stupave. Úspora tak bude na konci dňa nulová.

Ak nie VRT, čo teda má ŽSR robiť?

Pojednávanie o všeobecných princípoch, s ktorými by dávalo zmysel projektovať rýchlotrate, si nechajme na inokedy.

Vzhľadom na obmedzený rozpočet a katastrofalný stav našej železničnej infraštruktúry by malo byť jasné, že snívanie o 320-tke na Slovensku medzi odporúčaniamia rozhodne nepatrí. A to ani na škále 20 rokov, pretože investičný dlh je enormný, havarijných stavov požehnane a popri tom existuje mnoho oveľa efektívnejších investičných príležitostí po celom Slovensku.

Prvou úlohou nášho správcu tratí je zamerať sa na havarijné stavy. Tých má Slovensko požehnane, pravidelne sa kopia obmedzenia na tratiach, ktoré spôsobujú meškania, nielen na odľahlých lokálkach, ale predovšetkým na hlavných koridoroch ako Bratislava-Košice. Ich systematické odstraňovanie by malo byť prioritou nielen z obyčajného princípu dobrého hospodárenia, ale aj pragmaticky z hľadiska benefitov ušlého času všetkých cestujúcich. Jedno obmedzenie rýchlosti na 10 km/h kvôli pokazenej výhybke dokáže rýchliku spôsobiť naozaj výrazné meškanie.

Druhou úlohou je zredukovanie výskytu technológií, ktoré si pamätajú ešte monarchiu. ŽSR má v správe stovky kilometrov, na ktorých železničiari pri každom prejazde vlastnými rukami spúšťajú a dvíhajú závory. Je to neuveriteľné, vymyká sa to predstavivosti, ale to je slovenská realita.

Pragmaticky to znamená, že každý prejazd traťou s manuálnym riadením je kvôli bezpečnostnými limitom pomalý, s potrebou prechádzať cez výhybky 40-tkou. Modernizácie tohto typu predstavujú masívne zrýchlenie a vysokú investičnú návratnosť až na úrovni súkromného sektora.

Diskusia o zavádzaní ETCS, ktorá prišla s dvomi veľkými nehodami minulý rok, je potrebná, no v tomto kontexte futuristická. Ťažko budete zavádzať ETCS z nultých rokov 21. storočia, keď vám chýba diaľkové riadenie z centrálneho dispečingu z polovice 20. storočia. Diskusia o VRT na 320 km/h je pri stave našej infraštruktúry takmer ako intergalaktické cestovanie.

Po tretie, bavme sa o elementárnej kultúre cestovania. ŽSR je okrem iného známa tým, že sa vyhýba architektonickým súťažiam ako čert krížu. Nevedno prečo. Nejde tu o estetiku, ale o elementárne pochopenie, čo cestujúci chcú, ako sa pohybujú a ako im to uľahčiť, aby ich chcelo vlakmi jazdiť čo najviac a odbremenilo tak preplnené cesty. Dnes je pre cestujúceho problém prejsť slovenskými stanicami bez toho, aby ho nenaplo napríklad z pachu moču alebo pobytu v smradľavých čakárňach, a to aj na modernizovaných tratiach potom, ako sa tam preinvestovali miliardy eur. Krásnymi príkladmi sú okrem exponovanej Bratislavy aj Žilina a Trenčín. O zlepšovaní “pokročilých služieb” ako potraviny alebo drogéria sa ani nebavme, lebo žiadne také v slovenských staniciach nie sú (česť výnimkám ako Košice).

A ak chce ŽSR silou-mocou preinvestovať miliardy na vysoké rýchlosti, mohla by tak urobiť na tratiach, kde to bude mať efekt aj pre slovenského cestujúceho. O príkladoch dobrých investícií si napíšeme v jednom z budúcich článkov.

Článok Je nám treba tie vysokorýchlostné trate? je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Uzávera sa týka úseku Mlynská dolina medzi Slávičím údolím a lokalitou Pri Habánskom mlyne v smere na Patrónku. Platiť bude od 0:00 do 6:00, pričom dôvodom je výmena portálov dopravného značenia.

Uzávera Mlynskej doliny: dôvodom je výmena portálov dopravného značenia

Podľa oznámenia IDS BK bude komunikácia v uvedenom úseku uzatvorená v smere na Patrónku. Z tohto dôvodu budú dotknuté linky vedené po odklonových trasách, čo znamená aj dočasné vynechanie vybraných zastávok v oblasti Botanickej záhrady, ZOO a Habánskeho mlyna.

Linky 32 a N29 pôjdu medzi Riviérou a Suchým mlynom cez Karlovu Ves

Linky MHD 32 a N29 budú v smere na Hlavnú stanicu vedené medzi zastávkami Riviéra a Suchý mlyn po odklonovej trase cez Karlovu Ves. IDS BK zároveň uviedol, že zastávky Botanická záhrada, Zoo a Habánsky mlyn nebudú linkami 32 ani N29 počas výluky obsluhované.

Pri nočnej linke N29 sa mení aj nástupné miesto na zastávke Riviéra: zastavovať bude mimoriadne na nástupišti D, teda na rovnakom nástupišti, ktoré využívajú trolejbusy v smere na Dlhé diely.

Linka 37 bude medzi Mostom SNP a Patrónkou odklonená cez Štefánikovu a Pražskú

Autobusová linka 37 bude v smere do Záhorskej Bystrice premávať medzi zastávkami Most SNP a Patrónka po náhradnej trase cez Štefánikovu a Pražskú ulicu. Počas odklonu nebudú obsluhované zastávky Chatam Sófer, Kráľovské údolie, Lanfranconi, Zoo a Habánsky mlyn.

Dopad na cestovanie: dočasné vynechanie zastávok a zmena nástupišťa

Výluka je časovo obmedzená na šesť hodín v noci, no zasahuje dôležitý koridor medzi Karlovou Vsou, oblasťou Mlynskej doliny a uzlom Patrónka. V praxi to znamená najmä potrebu počítať s odklonom trás, vynechaním zastávok pri ZOO a Botanickej záhrade a pri nočnej linke N29 aj so zmenou nástupišťa na zastávke Riviéra.

Kontakty na IDS BK

IDS BK v oznámení uvádza, že v prípade otázok je možné kontaktovať InfoCentrum IDS BK na e-mailovej adrese info@idsbk.sk alebo na telefónnom čísle +421 948 102 102.

Zdroj: idsbk.sk

Článok Bratislava: nočná uzávera Mlynskej doliny odkloní linky MHD 32, 37 a N29 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Rezort dopravy uviedol, že podpísal zmluvy na financovanie oboch projektov. Celkový príspevok vyčlenený na nové trate má dosiahnuť 17,5 milióna eur.

Plán obnovy má podporiť elektrifikáciu MHD a zníženie emisií

Podľa MD SR majú nové trolejbusové trate umožniť nahradenie časti autobusových výkonov trolejbusmi, ktoré produkujú menej emisií. Minister dopravy Jozef Ráž v tejto súvislosti uviedol: „Vďaka novým tratiam sa autobusy budú dať nahradiť trolejbusmi, ktoré produkujú výrazne menej emisií a tak v Bratislave opäť o niečo stúpne kvalita ovzdušia. Verím, že aj vďaka tejto investícií sa podarí presvedčiť ďalších obyvateľov, aby presadli z áut do MHD.“

Rezort zároveň doplnil, že mesto a dopravný podnik na tratiach pracujú a podľa vyjadrenia ministra by mali byť „už o pár týždňov“ k dispozícii verejnosti.

Patrónka – Riviéra: lepšie napojenie Dlhých Dielov a uzlov v meste

Trať Patrónka – Riviéra má podľa ministerstva priniesť lepšie prepojenie Dlhých Dielov s Patrónkou a Hlavnou stanicou. Rezort očakáva aj zlepšenie dostupnosti smerom na ďalšie významné dopravné uzly v Bratislave.

Galvaniho – Bulharská: reakcia na rozvoj územia a rastúci dopyt po doprave

Trať Bulharská – Galvaniho má podľa MD SR reagovať na rýchly rozvoj tohto územia a na rastúce nároky na dopravu. Rezort ju označuje za investíciu, ktorá má posilniť kapacitu a kvalitu obsluhy v rozvíjajúcej sa časti mesta.

Čo je v tejto chvíli rozhodujúce

Kľúčovou informáciou je podpis zmlúv a potvrdenie financovania z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré má vytvoriť podmienky na dokončenie oboch stavieb. Ak sa naplní avizovaný harmonogram, nové trolejbusové spojenia majú v Bratislave rozšíriť elektrifikovanú MHD a zlepšiť dopravné väzby medzi obytnými štvrťami, prestupnými uzlami a rozvojovými zónami.

Zdroj: mindop.sk

Článok Nové trolejbusové trate v Bratislave dostali financovanie z Plánu obnovy: ide o úseky Patrónka – Riviéra a Galvaniho – Bulharská je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji (IDS BK) informuje o výluke električkovej dopravy cez Jesenského ulicu v Bratislave. Z dôvodu uzávierky bude dňa 31. decembra 2025 od 20:50 do konca dennej prevádzky prerušená štandardná premávka električiek v tejto časti centra.

Zmeny v premávke električkovej linky 1

Električková linka 1 bude počas výluky premávať po okružnej trase:

Hlavná stanica – I. Karvaša – Radlinského – Obchodná – Kapucínska – tunel – nábrežie – Šafárikovo námestie – Štúrova – Námestie SNP – Obchodná – Radlinského – I. Karvaša – Hlavná stanica.

Na tejto trase nebudú obsluhované zastávky:

• Centrum (C)
• Jesenského (B)
• Nám. Ľ. Štúra (A)

Na odklonovej trase linka 1 obslúži zastávky:

• Kapucínska (B)
• Chatam Sófer (A)
• Vodná veža (A)
• Most SNP (A)

Odklon električkovej linky 4 smer Dúbravka

Električková linka 4 bude v smere do Dúbravky medzi zastávkami Centrum a Kráľovské údolie vedená po odklonovej trase cez Námestie SNP, Kapucínsku a tunel.

V tomto úseku linka 4 neobslúži zastávky:

• Jesenského (B)
• Nám. Ľ. Štúra (D)
• Most SNP (B)
• Vodná veža (B)
• Chatam Sófer (B)

Na odklonovej trase linka 4 obslúži zastávky:

• Centrum (D)
• Kapucínska (B)

Kontakt pre cestujúcich

IDS BK odporúča cestujúcim, aby si v uvedenom čase plánovali cestu s ohľadom na zmenené trasy električiek a neobsluhované zastávky v centre mesta.

V prípade otázok je k dispozícii InfoCentrum IDS BK:

• e-mail: info@idsbk.sk
• telefón: +421 948 102 102

Zdroj: idsbk.sk

Článok Výluka električiek na Jesenského ulici 31. decembra 2025 večer je zobrazený ako prvý na Doprava.org.