ÚHP už skôr identifikoval trate, na ktorých má automatizácia najväčší zmysel – ide najmä o úseky s pravidelnou osobnou dopravou, kde vlaky jazdia spravidla aspoň raz za dve hodiny. Aktuálne k nim doplnil odhad nákladov a časového rámca realizácie.

Automatizácia za miliardy eur

Podľa prepočtov ÚHP by si všetky opatrenia súvisiace s automatizáciou železničnej siete vyžiadali približne 2,4 miliardy eur. Samotná infraštruktúra však nestačí – aby systém ETCS dokázal plnohodnotne fungovať a v prípade potreby vlak automaticky zastaviť, musí byť nainštalovaný aj vo vozidlách. To si vyžiada dodatočné investície približne 70 miliónov eur na dovybavenie asi 100 vozidiel Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).

Vzhľadom na vysokú finančnú náročnosť je podľa ÚHP nevyhnutné plánovať automatizáciu po etapách a na základe jasných priorít.

Súčasné tempo je nedostatočné

Doterajšia prax ukazuje, že ETCS sa na Slovensku zavádza najmä v rámci veľkých modernizácií tratí, ktoré sú finančne aj časovo veľmi náročné. Pri súčasnom tempe približne 14 kilometrov ročne by sa zabezpečenie všetkých potrebných tratí dokončilo až okolo roku 2175. Aj hlavný železničný koridor z Bratislavy do Košíc by bol pri tomto prístupe plne vybavený ETCS až približne v roku 2045.

Samostatné projekty ako rýchlejšia cesta

ÚHP upozorňuje, že výrazné skrátenie tohto harmonogramu by prinieslo systematické využívanie samostatných projektov automatizácie, ktoré by neboli viazané na kompletnú rekonštrukciu trate. Touto cestou sa už vydala aj vláda SR, keď v decembri 2025 schválila Akčný plán zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy.

Kombinácia modernizácií a samostatných projektov by podľa ÚHP umožnila dosiahnuť plnú automatizáciu hlavného koridoru Bratislava – Košice s ETCS ešte pred rokom 2035 a zvyšných významných tratí do roku 2050. Tento scenár by si však vyžiadal presun zdrojov vo výške približne 96 miliónov eur ročne.

Priestor pre alternatívne financovanie

Zaujímavým zistením je, že niektoré projekty automatizácie by si mohli na seba do značnej miery „zarobiť“ samy, najmä vďaka úsporám mzdových nákladov v prevádzke. V takýchto prípadoch sa otvára priestor na využitie alternatívnych foriem financovania, ako sú úvery alebo verejno-súkromné partnerstvá (PPP), za predpokladu, že prevádzkové úspory prevýšia náklady na splácanie.

Do tejto kategórie by podľa ÚHP mohli patriť napríklad trate z Prievidze a Leopoldova do Komárna alebo úsek zo Zvolena do Plešivca. Ich skoršia automatizácia by mohla urýchliť dosiahnutie cieľov bezpečnosti a efektivity železničnej dopravy už okolo roku 2045.

ÚHP týmto materiálom opäť otvára diskusiu o tom, že kľúčom k rýchlejšej a bezpečnejšej železnici nie je len veľká modernizácia, ale aj cielené, menšie projekty s jasným prínosom pre prevádzku a bezpečnosť. Zdroj: Útvar hodnoty za peniaze.

Zdroj: Útvar hodnoty za peniaze

Článok ÚHP: Samostatné projekty automatizácie môžu výrazne urýchliť zavádzanie ETCS na železnici je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

ŽSR informovali, že modernizačné aktivity sa opierali o kombináciu európskych a národných zdrojov a v roku 2025 priniesli aj ukončenie viacerých dlhodobých výluk, ktoré v minulosti obmedzovali prevádzku na železnici.

GSM-R na koridore Varín – Košice – Čierna nad Tisou

Za jeden z kľúčových pilierov zvyšovania bezpečnosti označili ŽSR implementáciu systému GSM-R na úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou. Podľa správcu infraštruktúry ide o krok, ktorým sa jeden z hlavných železničných koridorov na Slovensku priblížil štandardu vyspelých európskych železničných sietí.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj v tejto súvislosti uviedol: „Rok 2025 jasne ukázal, že systematická práca, dlhodobé plánovanie a efektívne využívanie dostupných zdrojov prinášajú konkrétne výsledky. Železnice dnes meníme nielen technicky, ale zmysluplne a koncepčne, s dôrazom na zvyšovanie úrovne bezpečnosti, dostupnosti a budúce potreby dopravy na Slovensku.“

ETCS: viac ako 220 km v prevádzke, ďalšie úseky v príprave

Rovnaký dôraz na bezpečnosť ŽSR spájajú so zavádzaním ETCS (European Train Control System). Podľa zverejnených údajov je ETCS v prevádzke na viac ako 220 kilometroch tratí, pričom ďalších približne 210 kilometrov je v rôznych fázach realizácie alebo prípravy.

ŽSR vysvetľujú, že ETCS umožňuje nepretržitý dohľad nad pohybom vlakov a automatické zásahy pri prekročení rýchlosti, čím má výrazne znižovať riziko ľudskej chyby. Implementácia prebieha postupne na najvyťaženejších úsekoch siete a je previazaná s modernizáciou tratí a obnovou zabezpečovacích zariadení. Cieľom je interoperabilné a jednotné prostredie v rámci Európskej únie.

Dokončené projekty a financovanie z Programu Slovensko, Plánu obnovy a CEF

ŽSR označili rok 2025 za „historicky silný“ aj z pohľadu dokončených investičných projektov. Medzi ukončenými aktivitami uvádzajú modernizácie tratí, elektrifikáciu, obnovu železničného zvršku a opatrenia na zvýšenie priepustnosti hlavných koridorov.

Podľa ŽSR boli projekty financované z viacerých zdrojov Európskej únie (EÚ), najmä z Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti SR a nástroja Connecting Europe Facility (CEF), doplnených o príspevky zo štátneho rozpočtu. Medzi menované stavby patria napríklad dostavba zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, modernizácia koridoru na úseku štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (3. etapa), elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou (2. fáza) či komplexná rekonštrukcia a elektrifikácia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica (Marchegg).

Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková uviedla: „Historicky silný rok 2025 ukázal, že keď spájame dobrú prípravu projektov s efektívnym využitím európskych zdrojov, výsledkom sú modernizované trate, elektrifikácia a technológie, ktoré zásadne zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy. Železničná infraštruktúra sa mení tak, aby bola interoperabilná, spoľahlivá a konkurencieschopná v rámci Európy.“

Čo z toho vyplýva pre ďalší rozvoj siete

ŽSR zároveň uviedli, že realizované investície vytvorili základ pre ďalší rozvoj železničnej siete na Slovensku. Správca infraštruktúry pripomenul, že podľa zákona zabezpečuje prevádzku železničnej dráhy na území Slovenska a v správe má trate rôznych rozchodov, trakčné vedenia, tunely, mosty, priecestia aj železničné stanice.

Zdroj: zsr.sk

Článok Železnice SR bilancujú rok 2025: investície do modernizácie tratí a bezpečnosti je zobrazený ako prvý na Doprava.org.