Zhotoviteľom bolo Združenie „SKANSKA – ŽST Levice, ŽST Veľké Kozmálovce“. Celková hodnota zákazky podľa ŽSR dosiahla 40 059 677,06 eura bez DPH a projekt bol financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Rozsah modernizácie: výhybky, zabezpečovacie zariadenia a diaľkové ovládanie

ŽSR uviedli, že modernizácia zahŕňala obnovu výhybiek, staničných zabezpečovacích zariadení a zavedenie diaľkového ovládania. Súčasťou prác boli aj ďalšie technologické a stavebné zásahy, ktoré majú zvyšovať prevádzkovú spoľahlivosť a znižovať riziká pri riadení dopravy v staniciach a priľahlých úsekoch.

Projekt bol rozdelený na dve samostatné časti – Stavbu A (Levice) a Stavbu B (Veľké Kozmálovce a súvisiace traťové úseky), pričom každá časť sa zameriavala na konkrétne technologické celky železničnej infraštruktúry.

ŽST Levice: ohrev výhybiek, nové zabezpečenie a informačný systém na priecestiach

V ŽST Levice prebehla podľa ŽSR komplexná rekonštrukcia zameraná na bezpečnosť a spoľahlivosť. Práce zahŕňali obnovu výhybiek so zvýšenou únosnosťou železničného spodku a vybudovanie elektrického ohrevu výhybiek, ktorý má zlepšiť prevádzku v zimných podmienkach.

Modernizované bolo trakčné vedenie a vonkajšie osvetlenie. ŽSR zároveň uviedli úpravy elektroinštalácií v priestoroch dotknutých rekonštrukciou zabezpečovacieho zariadenia. Súčasťou projektu bolo vybudovanie nového staničného zabezpečovacieho zariadenia a zriadenie nových priecestných konštrukcií s vizuálnym informačným systémom HAVIS.

Na stanici bolo vybudované elektronické zabezpečovacie zariadenie a tiež elektrický zabezpečovací systém (EZS) na ochranu objektov pred neoprávneným vniknutím. Úpravy transformovne mali podľa ŽSR zabezpečiť vyšší výkon potrebný pre nové technológie.

ŽST Veľké Kozmálovce: nové ostrovné nástupište a úpravy na zastávkach Tlmače a Hronské Kľačany

V ŽST Veľké Kozmálovce sa modernizovalo staničné a traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie vrátane priecestných zariadení. ŽSR uviedli aj obnovu železničného zvršku a spodku vrátane koľají a výhybiek, čo má zvýšiť odolnosť a spoľahlivosť trate.

Pre cestujúcich bolo vybudované nové ostrovné nástupište s výškou nástupnej hrany 550 mm. Modernizácia zahŕňala aj úpravy trakčného vedenia, stavebné úpravy výpravnej budovy, rekonštrukciu vonkajšieho osvetlenia v stanici a na zastávkach Tlmače a Hronské Kľačany, ako aj modernizáciu transformačnej stanice pre spoľahlivé napájanie nových zariadení.

Normové parametre trate a termíny uvedenia do užívania

Podľa ŽSR realizované práce umožnili dosiahnuť normové parametre trate a odstrániť nevyhovujúci stav železničného zvršku a spodku. Deklarovaným výsledkom je efektívnejšia údržba a zníženie prevádzkových nákladov.

Stavba A (Levice) bola uvedená do predčasného užívania 12. septembra 2025 a Stavba B (Veľké Kozmálovce) 9. decembra 2025. ŽSR uviedli, že celý projekt bol oficiálne ukončený 30. decembra 2025.

Význam pre regionálnu železničnú dopravu

Modernizácia staníc Levice a Veľké Kozmálovce patrí medzi zásahy, ktoré majú v praxi priniesť vyššiu prevádzkovú stabilitu a bezpečnosť na regionálnej železničnej sieti. Z pohľadu cestujúcich je kľúčovým prínosom najmä nové nástupište vo Veľkých Kozmálovciach a technické úpravy, ktoré majú zlepšiť fungovanie staníc aj v náročnejších prevádzkových a poveternostných podmienkach.

Zdroj: zsr.sk

Článok ŽSR dokončili modernizáciu staníc Levice a Veľké Kozmálovce: nové zabezpečovacie zariadenia a nástupište za 40 miliónov eur je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Úsek cesty III/3138 je dôležitý pre miestnu dopravnú obsluhu v severnej časti Prešovského kraja a pri zosuvoch predstavuje riziko nielen pre plynulosť premávky, ale aj pre bezpečnosť vodičov. Stabilizácia svahu a úpravy odvodnenia patria medzi kľúčové opatrenia, ktoré majú znižovať pravdepodobnosť opakovaných porúch vozovky v problematických lokalitách.

Stabilizácia svahu a obnova vozovky na 50 metroch

Podľa SÚC PSK druhá etapa zahŕňala vybudovanie 46 metrov dlhého vystuženého svahu. Súčasťou prác bolo aj zlepšenie odtokových pomerov, a to prečistením existujúcich priekop a výstavbou nového priepustu.

V riešenom úseku zároveň pribudli nové konštrukčné vrstvy vozovky – podkladová, ložná a obrusná vrstva – v dĺžke 50 metrov. Z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky boli osadené nové cestné smerové stĺpiky a oceľové bezpečnostné zvodidlá.

Financovanie cez Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027

Financovanie druhej etapy investičnej akcie SÚC PSK bolo podľa zverejnených údajov zabezpečené zo zdrojov Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027. Celkové náklady stavby SÚC PSK vyčíslila približne na 188-tisíc eur.

Význam pre bezpečnosť a prevádzkovú spoľahlivosť regionálnej cestnej siete

Stabilizácia zosuvov na cestách nižších tried patrí medzi zásahy, ktoré majú priamy vplyv na každodennú mobilitu v menších obciach a v horských a podhorských oblastiach. V prípade cesty III/3138 pred Malým Lipníkom má kombinácia spevnenia svahu, úprav odvodnenia a obnovy vozovky znižovať riziko ďalších poškodení a obmedzení dopravy v tomto úseku.

Zdroj: sucpsk.sk

Článok SÚC PSK stabilizovala zosuv na ceste III/3138 pred obcou Malý Lipník, práce financoval Interreg je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

V rámci projektu sa zmodernizovalo 14 kilometrov trate v smere východ – západ a 2,3 kilometra v smere sever – juh. Súčasťou prác bola výmena koľají a úpravy stanice s cieľom zvýšiť bezpečnosť, komfort a prístupnosť pre cestujúcich.

Nové podchody, eskalátory a bezbariérový prístup na nástupištia

Podľa zverejnených informácií boli vybudované nové podchody s eskalátormi a výťahmi. Cestujúci tak získali bezbariérový prístup na šesť vynovených nástupíšť a zároveň sa zlepšil peší prechod zo stanice smerom k športovým štadiónom.

Rezort dopravy zmenu vníma ako posun v kvalite hlavného železničného uzla v regióne. Minister dopravy SR Jozef Ráž k dokončeniu uviedol: „Dnes sme dokončili modernizáciu, vďaka ktorej majú cestujúci k dispozícii rýchlu, bezpečnú a pohodlnú trať od Bratislavy až za Žilinu.“

Riadenie dopravy a zavedenie ETCS Level 2

Modernizácia zahŕňala aj technologickú časť. V Žiline vzniklo nové pracovisko riadenia dopravy, ktoré má byť základnou bunkou pre budúce dispečerské centrum Žilina. Do prevádzky boli zavedené moderné zabezpečovacie technológie vrátane implementácie systému ETCS – Level 2, ktorý má podľa Železníc Slovenskej republiky zvýšiť bezpečnosť železničnej dopravy.

Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj k tomu uviedol: „Do prevádzky sme zaviedli nové moderné zabezpečovacie technológie. Súčasťou modernizácie je aj implementácia systému ETCS – Level 2, ktorý výrazne zvýši bezpečnosť dopravy.“

Financovanie a zhotoviteľ: 318 miliónov eur, eurofondy a CEF

Zhotoviteľom stavby bolo Združenie pod Dubňom a celková zmluvná cena dosiahla 318 miliónov eur. Projekt bol financovaný z eurofondov a z fondu CEF (Nástroj na prepájanie Európy).

Stavebný ruch pri stanici pokračuje: cestný nadjazd do konca roka 2026

Hoci železničná časť projektu je podľa ministerstva dokončená, práce v okolí stanice ešte nekončia. Dokončenie nového cestného nadjazdu, ktorý má odľahčiť dopravu v širšom centre Žiliny, je naplánované na koniec roka 2026.

Dokončený železničný uzol Žilina má v praxi priniesť kombináciu vyššej kapacity a bezpečnosti na trati, lepšej prístupnosti stanice a plynulejších prestupov v rámci mesta. Zároveň ide o investíciu, ktorá má význam aj pre diaľkové spojenia v hlavnom koridore smerom od Bratislavy na sever Slovenska.

Zdroj: mindop.sk

Článok Modernizácia železničného uzla Žilina je dokončená: 318 miliónov eur prinieslo nové nástupištia aj ETCS Level 2 je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výsledkom však nie sú len štandardné dopravné stavby. Prístrešky získali výrazný vizuálny charakter, ktorý odkazuje na takmer zabudnutú vrstvu verejného umenia petržalského sídliska – monumentálne maľby na fasádach bytových domov.

Každá zastávka ako návrat k miestnej identite

Jednotlivé zastávky sú tematicky prepojené s konkrétnymi monumentálnymi maľbami, ktoré v minulosti slúžili nielen ako estetický prvok, ale aj ako orientačné body v sídlisku. Motívy sú prenesené na zasklenie prístreškov formou grafických kompozícií na samostatných sklenených paneloch, doplnených o meno pôvodného autora.

• Jungmannova – motív diela Znaky Bratislavy od Petra Günthera (1981, Blagoevova 24)
• Gessayova – Posolstvo mieru od Ivana Vychlopena (1985, Fedinova 2)
• Pajštúnska – Šport od Ota Luptáka (1985, Romanova 5)
• Zrkadlový háj – Mier od Jozefa Porubčina (1985, Osuského 1)
• Veľký Draždiak – Vedecko-technická revolúcia od Ivana Vychlopena (1986, Tupolevova 1)
• Lúčanka – Radostný život od Jána Ilavského (1987, Fedinova 24)

Maľby, z ktorých dizajn vychádza, boli v minulosti vo veľkej miere prekryté zatepľovaním bytových domov. Vďaka aktivitám občianskeho združenia Konduktor Petržalka sa však podarilo obnoviť štyri z pôvodných ôsmich diel a ich odkaz dnes pokračuje aj v priestore verejnej dopravy.

Mesto priznalo problémy s dodávateľom

Dokončovanie prístreškov výrazne zdržali komplikácie s pôvodným subdodávateľom, ktorý podľa mesta nezvládol technologickú a realizačnú náročnosť atypických riešení. Po jeho výmene sa práce opäť rozbehli a v posledných týždňoch pribudlo zasklenie, lavičky, prvé automaty na cestovné lístky aj elektronické informačné tabule.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo pri predstavovaní prístreškov zdôraznil, že nejde len o technický doplnok trate: „Postupne dokončujeme prístrešky električkovej trate v Petržalke. Zasklenie má už takmer každý z nich a nejde o bežné riešenie – každý prístrešok zdobí motív inšpirovaný monumentálnou maľbou. Tieto veľkoformátové diela mali v minulosti nielen estetickú, ale aj orientačnú funkciu, a práve obe tieto úlohy dnes dizajn prístreškov svojím spôsobom prinavracia. Som rád, že po výmene pôvodného subdodávateľa, ktorý nebol schopný inštalovať prístrešky načas a v požadovanej kvalite, sa tieto unikátne prístrešky konečne blížia k svojej finálnej podobe.“

Magistrát je dnes opatrný pri uvádzaní presných termínov, no podľa zmluvných dodatkov by mali byť zvyšné práce na trati a v jej okolí ukončené do konca marca 2026.

Petržalská radiála v širšom kontexte

Električková trať Jungmannova – Janíkov dvor má dĺžku 3,9 kilometra, zahŕňa sedem zastávok, štyri mosty a deväť svetelne riadených križovatiek. Súčasťou projektu je aj segregovaná cyklotrasa, nové chodníky, prestupné väzby na autobusovú dopravu a rozsiahle sadové úpravy vrátane výsadby viac než 1 500 stromov.

Vďaka preferencii električiek na križovatkách sa cestujúci dostanú z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie približne za 12 minút. Projekt s kapacitou okolo 30-tisíc cestujúcich denne v každom smere je financovaný z eurofondov a jeho aktuálna cena sa pohybuje na úrovni približne 98 miliónov eur bez DPH.

Napriek výrazným problémom v príprave a realizácii má petržalská električková trať potenciál stať sa kľúčovým katalyzátorom rozvoja územia – nielen z pohľadu dopravy, ale aj kvality verejného priestoru. Prístrešky zastávok ukazujú, že aj dopravná infraštruktúra môže niesť kultúrny a miestotvorný rozmer, ak je jej návrh uchopený s ambíciou a rešpektom k histórii miesta.

Zdroj: Hlavné mesto Bratislava
Foto: Michal Feik

Článok Maľby na nových zastávkach električky v Petržalke rozprávajú príbehy sídliska je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Ministerstvo dopravy SR v tlačovej správe uvádza, že v roku 2025 otvorilo štyri nové diaľničné úseky. Za najvýraznejší úspech označuje dokončenie tunela Višňové, ktoré podľa ministra dopravy Jozefa Ráža „zahojilo jednu veľkú dopravnú jazvu“ a zároveň dalo zmysel aj úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka.

V priebehu roka sa otvorili aj dva úseky R2 (Kriváň – Mýtna a Košice, Šaca – Košické Oľšany) a nový úsek na R3 – obchvat Tvrdošína. Rezort zároveň uvádza, že vďaka novým úsekom sa z centier Košíc a Tvrdošína presmerovalo na nové cesty viac ako 90 % tranzitu.

V Bratislave sa po otvorení viacerých vetiev na križovatke D1/D4 podľa ministerstva podarilo zakázať prejazd kamiónov po Prístavnom moste, pričom z mesta malo ubudnúť viac ako 20-tisíc kamiónov mesačne, ktoré využívajú obchvat D4.

Nové stavby a PPP opravy mostov

Rezort medzi novými cestnými projektmi vyzdvihuje kysuckú D3, ktorej výstavba sa oficiálne začala v polovici decembra. Na jeseň sa podľa správy začala aj ďalšia etapa obchvatu Prievidze.

Ministerstvo zároveň informuje o riešení zlého stavu mostov na cestách I. triedy, ktoré odsúhlasila vláda. V rámci PPP projektu sa má opraviť takmer 600 mostov, pričom stavebné práce aj následnú 30-ročnú údržbu má zabezpečovať koncesionár, ktorého chce rezort začať hľadať začiatkom roka 2026.

Železnice: elektrifikácie, modernizácie a ďalšie úseky

Na železniciach sa v roku 2025 podľa ministerstva skončilo viacero zásadných projektov. Medzi najdôležitejšie patria tri veľké elektrifikácie a komplexné modernizácie tratí Devínska Nová Ves – Marchegg, Moldava nad Bodvou – Haniska a Bánovce nad Ondavou – Humenné.

Rezort uvádza aj dokončenie modernizácie trate z Čadce do Česka a úseku medzi Novou Baňou a Hronským Beňadikom. Podľa ministra majú projekty priniesť rýchlejšiu, bezpečnejšiu a ekologickejšiu dopravu.

Letecké spojenie Bratislava – Košice a financie z CEF

Krátko pred koncom roka sa po takmer siedmich rokoch obnovila letecká linka medzi Bratislavou a Košicami. Dopravca Wizz Air má s podporou štátu ponúkať 9 letov týždenne v oboch smeroch a letenky majú byť dostupné od 20 eur. Ministerstvo uvádza vysoký záujem a takmer vypredané lety, pričom spustenie linky malo podporiť aj zriadenie bázy dopravcu na bratislavskom letisku.

Rezort informuje aj o výsledku rokovaní v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF), kde Slovensko získalo 135 miliónov eur. Prostriedky majú smerovať najmä na zvýšenie bezpečnosti železničnej dopravy, modernizáciu tratí na východnom Slovensku a inštaláciu ETCS do vlakov ZSSK a ZSSK CARGO.

Súhrn uvádzaných úspechov za rok 2025

• Otvorenie tunela Višňové
• Spustenie výstavby D3
• Obnovenie leteckej linky Bratislava – Košice
• PPP projekt na opravu mostov
• Otvorenie dvoch úsekov R2 (Kriváň – Mýtna; Košice, Šaca – Košické Oľšany)
• Dokončenie elektrifikácie a modernizácie tratí (DNV – Marchegg; Moldava nad Bodvou – Haniska; Bánovce nad Ondavou – Humenné)
• Otvorenie R3 Tvrdošín – Nižná
• Spustenie výstavby obchvatu Prievidze
• Odklonenie tranzitu z Bratislavy
• Získanie 135 miliónov eur z CEF

Zdroj: mindop.sk

Článok Rezort dopravy bilancuje rok 2025: otvorené Višňové, nové úseky R2 a R3 aj návrat leteckej linky Bratislava – Košice je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

D3 na Kysuciach a ďalšie cestné stavby

Po oficiálnom spustení výstavby úseku D3 Čadca, Bukov – Oščadnica sa majú začiatkom roka poklepať základné kamene aj na zvyšných dvoch častiach D3: Oščadnica – Kysucké Nové Mesto a Kysucké Nové Mesto – Žilina, Brodno. Rezort zároveň plánuje začiatok výstavby tzv. rajeckého privádzača na D1.

Na diaľnici D1 by sa podľa ministerstva mali v roku 2026 ukončiť dva projekty: úsek Hubová – Ivachnová a križovatka D1×D4. Minister dopravy Jozef Ráž v správe pripomína, že na D1×D4 sa už v roku 2025 po dokončení kľúčových vetiev podarilo presmerovať tranzit z Prístavného mosta na obchvat.

Železnice: bezpečnosť, modernizácie a uzol Žilina

Rezort deklaruje, že bude pracovať na plnení Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý vláda schválila v decembri a obsahuje viaceré opatrenia na zlepšenie stavu.

Začiatkom roka 2026 sa majú dokončiť aj viaceré menšie železničné projekty – modernizácie tratí v Bratislave, Fiľakove či na Horehroní. Ministerstvo zároveň uvádza, že tesne pred finále je modernizácia Uzla Žilina, označená ako historicky najväčší projekt ŽSR.

Plán obnovy a jednotný cestovný lístok

V prvom polroku 2026 sa má skončiť Plán obnovy a odolnosti, čo má podľa ministerstva znamenať dobiehanie desiatok projektov obnovy historických a pamiatkovo chránených budov a dokončovanie cyklotrás po celom Slovensku.

Plán obnovy má priniesť aj spustenie projektu jednotného cestovného lístka pre všetky druhy dopravy. Podľa rezortu by si cestujúci nemali kupovať osobitné lístky na vlak, autobus či MHD, ale získať ich „naraz“, pričom celoštátne spustenie systému má byť výrazným posunom oproti riešeniam fungujúcim v niektorých krajoch.

Rezort zverejnil aj zoznam najviac očakávaných projektov

• Spustenie výstavby zvyšných dvoch úsekov D3 a „rajeckého“ privádzača
• Dokončenie Uzla Žilina
• Otvorenie ochvatu Ružomberka a križovatky D1×D4
• Dokončenie projektov z Plánu obnovy a odolnosti
• Spustenie jednotného cestovného lístka

Zdroj: mindop.sk

Článok Ministerstvo dopravy chystá v roku 2026 rozostavanie D3 aj štart jednotného cestovného lístka je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výstavba novej autobusovej stanice sa začala na jar 2025. Investor, spoločnosť SIRS – DEVELOPMENT, deklaroval cieľ dokončiť projekt do konca roka tak, aby nový predstaničný priestor zodpovedal významu mesta v roku Európskeho mesta kultúry.

„Vďaka úzkej spolupráci medzi nami, Trenčiansky samosprávny krajom a mestom Trenčín budú cestujúci prichádzať do mesta cez modernú autobusovú stanicu. K dispozícii bude aj klientske centrum SAD Trenčín s čakárňou a krátkodobé parkovanie osobných vozidiel na maximálne 15 minút,“ uviedla hovorkyňa investora Ivana Strelcová. Celková investícia súkromného sektora dosiahla približne 3,5 milióna eur.

Dispozičné riešenie novej stanice

Súčasťou projektu bola aj investícia mesta. Na Železničnej ulici vznikla tzv. nika – plocha na zastavovanie autobusov MHD s dvomi nástupišťami. Obe sú vybavené modernými autobusovými prístreškami a cestujúcich bude o príchodoch a odchodoch informovať LED informačná tabuľa. Mestská investícia presiahla 332-tisíc eur.

Nová autobusová stanica vznikla komplexnou revitalizáciou predstaničného priestoru. Najbližšie k železničnej stanici sa nachádzajú štyri zastávky pre diaľkovú autobusovú dopravu, ďalej päť stojísk pre prímestské linky. Zastávky MHD sú situované na Železničnej ulici, pričom mesto má k ich užívaniu zriadené vecné bremená bezodplatne a na dobu neurčitú.

Projekt myslí aj na cyklistov. Súčasťou stavby je dvojpruhová obojsmerná cyklocesta, ktorá vedie k podchodu na železničné nástupištia. Plocha pôvodnej prímestskej dopravy bude slúžiť na odstavenie autobusov počas prestojov. Dopravné riešenie zároveň mení organizáciu pohybu vozidiel – autobusy budú do predstaničného priestoru vchádzať z ulice Kragujevských hrdinov a vychádzať na Železničnú ulicu.

Od 29. decembra 2025 začali nové zastávky na autobusovej stanici obsluhovať aj vozidlá mestskej hromadnej dopravy.

Nástupište A – smery do centra:

• linka 1 (Juh, Gen. Svobodu)
• linka 2 (Nozdrkovce)
• linka 6 (Záblatie, Rybáre)
• linka 16 (Záblatie, Rybáre)
• linka 23 (Juh, Východná)
• linka 24 (OC Laugaricio)
• linka P6 (Priemyselný park)
• linka N1 (Juh, Gen. Svobodu)
• linka N3 (Záblatie, stred)

Nástupište B – smery z centra a končiace spoje:

• linka 1 (Sihoť IV)
• linka 2 (OC City Park)
• linka 6 (Sihoť IV)
• linka 16 (Kubrá Dubová)
• linka 23 (OC City Park)
• linka 24 (Sihoť IV)
• linka P6 (Sihoť IV)
• linka N2 (Sihoť IV)

Zdroj: mesto Trenčín

Článok Nová autobusová stanica v Trenčíne je dokončená. Obsluhuje už aj MHD je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Slovenská správa ciest v decembri 2025 dokončila na tomto mieste rozsiahlu modernizáciu cesty I/51, ktorá výrazne zlepší komfort a bezpečnosť cestnej premávky. Oprava bola nevyhnutná nielen kvôli nevyhovujúcemu šírkovému usporiadaniu vozovky, ale aj pre opakujúce sa zosuvy zeminy v náročnom teréne.

Technické riešenie v náročnom horskom teréne

Práce na modernizovanom úseku prebiehali v dĺžke 2,5 kilometra a zahŕňali rozsiahle stavebné zásahy v náročnom teréne. V rámci projektu bolo vybudovaných 14 oporných a 7 zárubných múrov v celkovej dĺžke 2 366 metrov, ktoré zabezpečujú stabilitu svahov a vozovky. Cestári zároveň kompletne vymenili podložie aj asfaltové vrstvy vozovky a obnovili vodorovné dopravné značenie. Súčasťou modernizácie bol aj nový odvodňovací systém, ktorý zabezpečuje efektívne odvádzanie zrážkových vôd a chráni konštrukciu cesty pred poškodením.

Rozšírenie cesty I/51 v horskom priechode Biela Hora si vyžiadalo mimoriadne technické riešenia vzhľadom na zložité geomorfologické a geologické podmienky územia medzi Jablonicou a Trstínom. Pôvodná komunikácia so šírkou približne 7,5 metra dlhodobo nevyhovovala normovým parametrom cesty I. triedy, pričom vysoký podiel tranzitnej nákladnej dopravy spôsoboval nadmerné namáhanie vozovky, vznik pozdĺžnych trhlín a lokálne zosuvy svahov.

Projekt preto počítal s rozšírením vozovky na 9,5 metra a so stabilizáciou svahov pomocou kombinácie oporných a zárubných múrov. V stiesnených pomeroch horského terénu sa uplatnili najmä moderné prefabrikované stabilizačné konštrukcie s modulárnou oceľovou konštrukciou v tvare písmena X, kotvené do podložia, ktoré umožnili rýchlu montáž, výrazné skrátenie času prác v otvorených výkopoch a zachovanie plynulej dopravy aspoň v jednom jazdnom pruhu.

Cesta I/51: dôležitá dopravná tepna Slovenska

Cesta I/51 je cestou I. triedy na Slovensku, ktorá patrí medzi kľúčové pozemné komunikácie pre vnútroštátnu dopravu a napája viaceré významné mestá a regióny. Vedie od hranice s Českou republikou pri Holíči a prechádza cez okresy a mestá ako Senica, Jablonica, Trstín, Trnava, Nitra, Vráble, Levice či Banská Štiavnica, až k miestu Hronská Breznica, kde sa napája na rýchlostnú cestu R1.

Celková dĺžka cesty I/51 na Slovensku je približne okolo 199 kilometrov.

Počiatky tejto komunikácie siahajú do obdobia výstavby moderného cestného systému v 20. storočí, kedy sa definovali základné ťahy cestnej siete I. triedy. V priebehu rokov došlo na niektorých úsekoch k zmenám v trasovaní (napríklad úsek Trnava – Nitra bol v roku 2009 preradený do rýchlostnej cesty R1).

Cesta I/51 je významná tým, že prepája západ Slovenska s vnútrozemím, a zároveň slúži ako dôležitá vetva pre tranzitnú dopravu medzi Českom a strednými časťami krajiny. Medzi jej silné stránky patrí priechod cez rôzne geografické oblasti – od rovinatého Záhoria až po pahorkatiny a krajinu pod Karpatmi.

Zdroj: Slovenská správa ciest
Foto: Michal Feik

Článok Horský priechod cez Bielu Horu. Modernizácia priniesla širšiu aj bezpečnejšiu cestu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Výzvy počas realizácie projektu

Podľa ŽSR realizáciu projektu sprevádzalo viacero komplikácií v prípravnej, projekčnej aj realizačnej fáze. Práce ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19, vojnový konflikt na Ukrajine s výpadkami dodávok stavebných materiálov, legislatívne a administratívne prieťahy, ako aj povodne v roku 2024. Tieto okolnosti sa podpísali pod priebeh prác aj konečný termín realizácie, napriek tomu sa podarilo 1. etapu úspešne dokončiť.

Dve etapy jedného strategického úseku

Prvá etapa projektu zahŕňala modernizáciu úseku konvenčnej pohraničnej trate Kúty – štátna hranica SR/ČR. Druhá etapa sa týka úseku Devínska Nová Ves – Zohor – Malacky. Obe etapy spolu tvoria neoddeliteľnú časť cezhraničného úseku Bratislava – Břeclav, ktorý je súčasťou hlavnej siete TEN-T a európskeho dopravného koridoru Rýn – Dunaj. Projekt zapadá do širšieho zámeru prepojenia severného a Čierneho mora, pričom na území SR vedie od slovensko-českej hranice cez Bratislavu po slovensko-maďarskú hranicu.

Technické parametre a zvýšenie bezpečnosti

Pred modernizáciou úseky trate nespĺňali technické požiadavky ani nariadenia Európskej únie, napríklad v oblasti nápravového zaťaženia, prevádzky nákladných vlakov s dĺžkou 740 metrov a minimálnej prevádzkovej rýchlosti 100 km/h. Rozsah prác bol podľa ŽSR mimoriadne široký: okrem modernizácie samotnej trate zahŕňal výstavbu troch nových mostov, dvoch priepustov a zrušenie jedného železničného priecestia. Tieto zásahy majú prispieť k vyššej bezpečnosti a plynulejšej železničnej doprave v danom území.

Podpora z fondov EÚ a ďalší postup

Vzhľadom na technickú náročnosť, finančný rozsah a strategický význam trate bolo ŽSR poskytnuté spolufinancovanie z Európskej únie prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Tento program podporuje rozvoj transeurópskych sietí v doprave, energetike a digitálnej oblasti a smeruje k prepojenej a udržateľnej infraštruktúre v rámci EÚ.

ŽSR uvádzajú, že vďaka profesionálnemu prístupu všetkých zúčastnených strán bolo možné plynulo nadviazať 2. etapou výstavby na úseku Devínska Nová Ves – Malacky. Očakáva sa, že celkové dokončenie modernizácie, dosiahnutie plnej funkčnosti a uvedenie celého traťového úseku do prevádzky sa uskutoční do konca roka 2027, keď sa trať stane plnohodnotnou súčasťou medzinárodnej železničnej dopravy.

Pozrite si video:

Zdroj: zsr.sk

Článok Modernizácia trate pri Morave: Západ Slovenska sa pripája na európsku železničnú chrbticu je zobrazený ako prvý na Doprava.org.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) informujú o ukončení modernizácie železničného úseku Váh – Varín – Strečno, ktorá nadväzuje na stavbu „ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“. Podľa ŽSR stavebné práce výrazne zvyšujú technickú úroveň, bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v danom území a zároveň zlepšujú podmienky pre cestujúcich, cyklistov a miestnych obyvateľov.

Projekt bol financovaný z európskych zdrojov s podporou nástroja CEF. Celkové náklady stavby dosiahli podľa ŽSR 89 987 718,11 eur. Štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková označila projekt za dôležitý východiskový bod pre ďalšie rozvojové investície, ktoré majú podporiť udržateľnú mobilitu a dlhodobý rozvoj územia.

Rýchlosť až 160 km/h a vyššia priepustnosť trate

Počas 42 mesiacov výstavby ŽSR spolu so zhotoviteľom, Združením pod Dubňom, kompletne zmodernizovali hlavné traťové koľaje. Išlo o nový železničný zvršok a spodok, trakčné vedenie, oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia, nové podchody, cestný nadjazd, most ponad riečny koridor a protihlukové steny.

V traťovom úseku medzi Váhom a Varínom boli obe hlavné koľaje upravené na navrhovanú rýchlosť do 160 km/h, čím sa podľa ŽSR zvýšila kapacita trate a zlepšila plynulosť železničnej prevádzky. Súčasťou prác bolo aj zapojenie koľají č. 1D2, 3a a č. 1D22 v oblasti odbočky Váh.

Generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj upozorňuje, že vzhľadom na zložité smerové pomery trate nebolo možné v celom úseku, konkrétne v časti Strečno – Varín, dosiahnuť rýchlosť 160 km/h. V tejto časti je maximálna rýchlosť 110 km/h, no modernizácia podľa neho aj tak priniesla výrazné zlepšenie technických parametrov a prevádzkovej spoľahlivosti.

Bezkolízne križovania a vyššia bezpečnosť dopravy

Významným prvkom projektu je nový cestný nadjazd do terminálu intermodálnej prepravy, ktorý nahradil pôvodné železničné priecestie. ŽSR uvádzajú, že tým sa výrazne zvýšila bezpečnosť cestnej aj železničnej dopravy.

Pre peších a cyklistov vznikli nové bezkolízne prepojenia – most ponad riečny biokoridor a podchod, ktoré nadväzujú na existujúcu cyklotrasu v území. Súčasťou stavby je aj výstavba podchodu pre cyklistov v obci Varín.

Nové nástupištia a vybavenie zastávky Varín

Modernizácia nadviazala na staršie investície v úseku Žilina – Vrútky, ktorý bol rozdelený na dve etapy. Prvá etapa sa týkala rekonštrukcie úseku Varín – Vrútky v roku 2014, druhá etapa priniesla komplexnú modernizáciu železničnej zastávky a odbočky Varín od výhybky č. 4 až po plynulé napojenie na modernizovaný úsek trate.

Na zastávke Varín vznikli dve nové nástupištia, ktoré nahradili pôvodné úrovňové sypané nástupištia. Bezpečný prístup cestujúcich zabezpečuje nový podchod. Komfort zvyšujú moderné prístrešky, mobiliár, orientačný a audiovizuálny informačný systém a nové osvetlenie.

Mosty, technológie a zabezpečovacie zariadenia

V rámci projektu bola zrealizovaná aj rekonštrukcia železničného mosta ponad rieku Varínka a vybudované nové technologické objekty pre moderné zabezpečovacie zariadenia. ŽSR zdôrazňujú, že tieto technológie sú nevyhnutné pre bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku železničnej dopravy na tomto frekventovanom úseku.

Zdroj: zsr.sk

Článok Nový úsek Váh – Varín – Strečno zvýši kapacitu trate a bezpečnosť pri Žiline je zobrazený ako prvý na Doprava.org.